Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200233
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815200233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne Adely P., X. XX.X.XXXX, L. B. XXX,
G.Š., zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom so sídlom Čučmianska dlhá 21, Rožňava, proti
žalovaným: 1/ G. U., X. XX.X.XXXX, L. B. XXX, G., 2/ H. U., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, G., 3/ A. F.,
X. XX.X.XXXX, L. X. XXX, G., 4/ J. Z., L. E. XXX, G., 5/ H.K. D., X. XX.X.XXXX, L. B. XXX, G., všetci
žalovaní zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o
zaplatenie 30.000,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 10C/10/2015-132 z
30.9.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. až 5. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10C 10/2015-132 z 30.9.2016 žalobu
zamietol (výrok I.), priznal žalovaným v 1. až 5. rade náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.) a
nepriznal štátu náhradu trov konania (výrok III.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala
od žalovaných v 1. až 5. rade aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 30.000 € s 5,05% ročným

úrokom z omeškania od 14.1.2015 do zaplatenia a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu zapísaného na LV č. XX kat. úz. G., dom
súpisné č. XXX na parcele F. XXX/X a žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci susednej
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. G., dom súpisné č. XXX na parcele F. XXX/X. Žalované v
3. a 5. rade sú dcéry žalovaných v 1. a 2. rade a žalovaný v 4. rade je druhom žalovanej v 3. rade, pričom
všetcisazdržiavajúvrodinnomdomesúpisnéč.XXX.Dňa3.2.2014došlokpožiarujejrodinnéhodomua
žalobkyňavinížalovanýchv1.až5.radezjehozapríčinenia.PoukázalanaodbornýposudokOkresného

riaditeľstva hasičského záchranného zboru Rožňava č. ORHZ-RV2-133/2014 z ktorého vyplýva, že
požiar bol spozorovaný 3.2.2014 približne o 8.59 a vznikla jej škoda v celkovej výške 30.000 €. Podľa
zistení hasičov miesto vzniku požiaru sa nachádzalo pod prístreškom rodinného domu súpisné č. XXX.
Ako možná príčina vzniku požiaru je úlet iskier z komína domu súpisné č. XXX, nakoľko v ňom majitelia
ránorozložilioheňvmurovanejpieckeamohlodôjsťkúletuiskierzohniskaalebozpopolacezkomínové
teleso pod prístrešok rodinného domu súpisné č. XXX, kde boli uskladnené rôzne horľavé materiály a
odstupová vzdialenosť je približne 1,5 m. Za ďalšiu možnú príčinu vzniku požiaru žalobkyňa označila

fajčenie žalovaných v 1. až 5. rade na zadnom balkóne ich rodinného domu Žalobkyňa nepovažovala
za možnú príčinu vzniku požiaru vysypané uhlíky (pôvodne považovanú za jednu z možných príčin),
nakoľko suseda v nedeľu (deň pred požiarom) okolo 15.00 hod. zakúrila, ale popol nevyniesla (vynášala
ho každý druhý deň). Jej syn priložil do pece okolo 19.00 hod. dve brikety a tiež popol nevyniesol, vypolelektrinu a nakŕmil psa. Keďže z možných príčin vzniku požiaru (manipulácia so žeravým popolom,
úlet iskier z komína a ohorok z cigarety) bola prvá možnosť (manipulácia so žeravým popolom) podľa
žalobkyne vylúčená, zostali iba dve možnosti príčiny vzniku požiaru, a to úlet iskier z komína a ohorok

z cigarety, resp. manipulácia s otvoreným ohňom.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných v 1. až 5. rade, ktorí so žalobou nesúhlasili a
navrhli ju zamietnuť. Namietali, že žalobkyňa neuviedla príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných v
1. až 5. rade a následkom, teda vznikom škody, len tvrdila, že požiar mohol vzniknúť úletom iskier, avšak
vôbec nezdôvodnila a nezohľadnila objektívne dôkazy, ktoré boli zistené počas konania. Rovnako vôbec

nevysvetlila, na základe akej skutočnosti podala žalobu aj voči žalovaným v 3., 4. a 5. rade, nakoľko
títo v spornej nehnuteľnosti nebývajú a neboli tam prítomní ani v čase možného vzniku požiaru. Nebol
produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by lietali iskry z komína a nie je dôvodná pochybnosť o záveroch
znaleckého posudku, ktorý vylúčil možnosť vzniku požiaru úletom iskier z komína žalovaných v 1. a 2.
rade. Žalobkyňa rovnako nepredložila žiaden dôkaz osvedčujúci tvrdenie, že k vzniku požiaru malo dôjsť
z cigaretových ohorkov.

Súd vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že predpokladom
vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody a 3/
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení
škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká

záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je možné konštatovať,
že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe

škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou
škodu sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Vychádzal z úvahy ,
že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti uvedené v § 415 Občianskeho zákonníka je považované za
protiprávne konanie. Vo vzťahu k ďalšej zložke pri náhrade škody, ktorou je príčinná súvislosť medzi
škodou a konaním škodcu, súd poukázal na to, že sa jedná o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú

súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky.
Pri náhrade škody za vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce
následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. Pri
zodpovednosti za škodu nestačí, ak je daná príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou, nakoľko
konanie škodcu musí byť aj protiprávne. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním

a konkrétnou škodu je otázkou skutkovou. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik
škody, protiprávnosť konania škodu a príčinnú súvislosť zaťažuje poškodeného, teda žalobkyňu. Pri
zodpovednosti za škodu nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej
existencii, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku
a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody

môže byť len také konanie, alebo opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Prvoinštančný súd konštatoval, že v prerokovávanej veci nebola spornou otázka vzniku škody na
nehnuteľnostiach tak žalobkyne ako aj žalovaných v 1. a 2. rade. Čo sa týka výšky škody, táto bola
určená žalobkyňou, ale v rámci súdneho konania nepredložila žiadny dôkaz o tom, či výška škody je
uplatnená správne. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol preukázaný nárok žalobkyne na náhradu škody,

v ďalšom dokazovaní sa nezaoberal výškou škody. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v
konaní, že by jej žalovaní v 1. až 5. rade spôsobili škodu tým, že jej zhorela nehnuteľnosť. Žalobkyňa
len tvrdila, že možnou príčinou vzniku požiaru jej nehnuteľnosti sú úlety iskier z komína, prípadne
manipulácia s otvoreným ohňom, ohorkami z cigariet. Nepreukázala však v konaní, že by sa ktorýkoľvek
zožalovanýchv1.až5.radedopustilprotiprávnehokonania,nakoľkonamanipuláciusohorkamicigariet

niektorého zo žalovaných nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a poukazovala len na úlet iskier z komína,
ktoré mali zapáliť jej prístrešok. Na túto možnú príčinu vzniku požiaru však opätovne nepredložila žiadne
dôkazy, len poukázala na správu o zisťovaní požiaru, kde táto možnosť bola jednou z príčin vzniku
požiaru. V priamom rozpore s tvrdeniami žalobkyne sú však závery znaleckého posudku, ako boli
citované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko znalec ako príčinu požiaru jednoznačne

vylúčil úlet iskier z komína. Z toho podľa súdu jednoznačne vyplýva, že len z iného dôvodu mohlo
dôjsť k požiaru, avšak tento v konaní doteraz preukázaný nebol. Z toho dôvodu nie je možné voči
žiadnemu zo žalovaných v 1. až 5. rade uzavrieť, že by sa dopustil protiprávneho konania, ktoré
by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd zdôraznil tú skutočnosť, že žalobkyňa žiadnymspôsobom neozrejmila a nevysvetlila, z akého dôvodu boli žalovaní na náhradu škody žalovaní v 1. a
2. rade a súd sa len domnieva, že boli žalovaní z dôvodu, že sú vlastníkmi rodinného domu súpisné
číslo XXX a teda, že zodpovedajú za úlet iskier z komína. Pri žalovaných v 3. až 5. rade žalobkyňa

vôbec neuviedla, z akého dôvodu podala voči nim žalobu, resp. uviedla, že mali sa zdržiavať v deň
pred vznikom požiaru v uvedenej nehnuteľnosti. Táto okolnosť však nemôže založiť zodpovednosť za
náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni. Súd teda konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že by ktorýkoľvek zo žalovaných v 1. až 5. rade bol porušil nejakú zákonnú povinnosť a v súvislosti s
porušením tejto povinnosti by vznikla škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných v

1. až 5. rade. Keďže zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že možnou príčinou vzniku požiaru mohla
byť manipulácia s otvoreným ohňom a uskladňovanie popola, alebo ohorok z cigarety a žalobkyňa v
konaní nepreukázala, že by žalovaní v 1. až 5. rade manipulovali s popolom alebo s ohorkami z cigariet
a tvrdená verzia žalobkyne, že došlo k úniku iskier z komína, nebola preukázaná, bolo potrebné žalobu
zamietnuť. Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že ani z výsluchu svedkov, ktorí videli kamerový záznam a
stav pred vznikom požiaru, nebolo potvrdené, že by videli vylietavať iskry z komína domu žalovaných

v 1. a 2. rade. Na kamerovom zázname videli len to, ako sa z komína začalo dymiť a nezaznamenali
úlet iskier z komína. Preto táto možnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná a preto žalovaní v 1.
a 2. rade ako vlastníci nehnuteľnosti nemôžu zodpovedať za náhradu škody a u žalovaných v 3. až
5. rade nie je možné žiadnym spôsobom preukázať zodpovednosť za vznik škody, keď žalobkyňa ani
netvrdila, akého protiprávneho konania sa mali dopustiť. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol

ako nedôvodnú.
O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku. Žalovaní v 1. až 5. rade boli v celom rozsahu úspešní a preto im patrí plná náhrada
trov konania. Súd nepriznal štátu náhradu trov konania v súvislosti s nákladmi na znalecké dokazovanie,
keď uznesením zo dňa 10C/10/2015-106 zo dňa 20.06.2016 priznal znalcovi znalečné vo výške 543,53 €

a uložil náhradu uhradiť preddavkovo z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade trov rozhodne
v konečnom rozhodnutí. Znalečné bolo priznané podľa predpisov platných a účinných do 30.06.2016 a
preto bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov štátu. Žalobkyni rozhodnutím Centra právnej pomoci
č. 10935/2014-KaKE zo dňa 17.12.2014 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol určený
advokát JUDr. Pavol Kontra na zastupovanie žalobkyne. Podľa platnej právnej úpravy v čase vykonania

znaleckého dokazovania žalobkyňa spĺňala predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v
takom prípade by nemusela hradiť náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého
dokazovania. Podľa výsledku sporu žalovaní v 1. až 5. rade by neboli povinní nahradiť trovy štátu,
nakoľko boli úspešní v konaní v celom rozsahu. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, že nepriznal štátu nárok
na náhradu vyplateného znalečného.

2. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/. Poukázala na skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu a v priebehu
konania, t.j. že v deň vzniku požiaru 3.2.2014 sa vo svojom rodinnom dome ani v jeho blízkosti
nenachádzala, pričom je nepochybné, že došlo k požiaru jej rodinného domu a vznikla jej škoda, výška

ktorej bola uvedená v odbornom posudku. Z odborného posudku vyplývajú tri možné príčiny vzniku
požiaru : a/ úlet iskier z komína, b/ manipulácia s otvoreným ohňom, c/ manipulácia so žeravým popolom.
Podľa jej názoru možnosť c/ je vylúčená vzhľadom na výpovede svedkov H. O. a jej syna p. L., ktorí
potvrdili, že so žeravým popolom nemanipulovali. Oheň tak mohol vzniknúť iba úletom iskier z komína
alebo manipuláciou s otvoreným ohňom. Zdôraznila, že nepozná dôvod, pre ktorý svedok Z. nepotvrdil

skutočnosť ktorú jej uviedol osobne, t.j. že videl, ako z komína rodinného domu žalovaných vylietali
iskry a zároveň vinou mestskej polície nebol zachovaný videozáznam. Podľa jej názoru žalovaní v 1. a
2. rade zanedbali všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ a v dôsledku ich protiprávneho
konania a úletu iskier z komína došlo k vzniku škody na dome. Žalovaní v 3. a 5. rade sa v rodinnom
dome žalovaných v 1. a 2. rade pravidelne zdržiavali, zabávali a fajčili v blízkosti miesta vzniku požiaru

a pretože požiar nejakým spôsobom vzniknúť musel, pre prípad, ak by nedošlo k vzniku požiaru úletom
iskier z komína žalovaných, potom musel vzniknúť manipuláciou s otvoreným ohňom, t.j. odhodením
ohorku z cigariet žalovanými. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu vyjadrili tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za správne, naopak
odvolanie nie je dôvodné, neobsahuje žiadne nové skutočnosti, a preto navrhli rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

8. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo

veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej

inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil
pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

12. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda ajnámietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

13. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie správne zohľadnil aj závery znaleckého posudku 3/2016
znalca A.. E. M. z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov, ktorý spochybnil
ako jednu z možností vznik požiaru úlet iskier z komína žalovaných (vychádzajúc zo stavu komína a
tepelného výkonu piecky), ktorá skutočnosť je potvrdená aj výpoveďou svedka V. Z., ktorý osobne ani
na kamerovom zázname nevidel iskry vyletujúce z komína žalovaných, ale videl iba dym z požiaru. Súd

prvej inštancie teda správne vychádzal z úvahy, že k požiaru došlo z iného dôvodu ako úletom iskier
z komína, avšak tento dôvod v konaní preukázaný nebol a žalovaná v konaní nepreukázala žiadnym
spôsobom, že by sa ktorýkoľvek zo žalovaných v 1. až 5. rade dopustil protiprávneho konania ani
nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov osvedčujúcich, že došlo v čase vzniku požiaru u žalovaných
v 1. až 5. rade k manipulácii s ohorkami cigariet tak, ako to tvrdí. Zároveň bolo potrebné zohľadniť
aj ďalšie závery znalca, ktorý konštatoval, že požiar vznikol pod prístreškom žalobkyne. Prístrešok

bol realizovaný pre účely skladovania palivového dreva, uhlia - brikiet, papiera a ďalších predmetov.
Vzhľadom na množstvo a charakter horľavých látok uskladnených pod prístreškom, sa v tomto priestore
nachádzaloznačnépožiarneriziko.Nebolipredloženédokladyolegalitepredmetnéhoprístrešku,súhlas
na jeho realizáciu od stavebného úradu. Aj v kontexte s uvedeným súd prvej inštancie správne uzavrel,
že žalobkyňa nepreukázala protiprávne konania žalovaných, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so

vznikom škody.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu
prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver

o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov, a preto napadnutý rozsudok vrátane výroku o
trovách konania medzi účastníkmi a trovách štátu, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Takýto nárok vznikol úspešným žalovaným v 1. až 5. rade. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia( § 262 ods2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).