Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205307
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:3815205307.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o mal.

Y. P., A.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, dieťa rodičov: matka U. Q., A.. XX.X.XXXX, W. O.G., I. F. M. XX a otec: Pavol Miláš,
nar. 18.6.1979, bytom Nová 202, Hradište pri Partizánskom, v konaní o úpravu rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. Y. P., A.. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. P., A.. X.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne od 9.4.2015
do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 9.4.2015 do 30.9.2016 vo výške 869,93 Eur povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky spolu s
bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky po právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 9.4.2015 žiadala, aby zveril mal. Y. P., A.. X.XX.XXXX do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne od 9.4.2015 do
budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala.

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 29.4.2015 zistil, že osobná starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka sama. Matka
mala vytvorené podmienky pre zabezpečovanie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého.
Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti bolo v záujme maloletého, aby
bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platiť na syna výživné v sume 100 Eur
mesačne.

4. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že býva v Košiciach, bola na rodičovskom príspevku vo
výške 209 Eur mesačne. Od januára 2016 poberá podporu v nezamestnanosti, nakoľko bol s ňou
ukončený pracovný pomer. Následne po dobu šiestich mesiacov poberala podporu a aktívne si hľadalazamestnanie. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. Q. Q., A.. XX.X.XXXX, X. Q., A.. X.X.XXXX Y. U.
Q., A.. XX.XX.XXXX. Ich otec prispieval výživným s tým, že na mal. U. neprispieval, nakoľko prebiehalo
konanie o určenie otcovstva. Otec na mal. Y. spočiatku prispieval sumou 150 Eur, následne sumou

50 Eur mesačne. Otec iba raz zaplatil sumu 150 Eur s tým, že od pojednávania na Okresnom súde v
Prievidzi platí na výživu syna sumou po 50 Eur mesačne.

5. Matka spolu s deťmi za bývanie uhrádza 320 Eur mesačne. Výdavky na mal. Y. sú nasledovné:
plienky 30 - 45 Eur mesačne, oblečenie si nemôže dovoliť kúpiť, pretože nemá finančné prostriedky,

tieto dostane darom od rodiny, od sestry. Finančné prostriedky použije iba na stravu. Na mal. Y. poberá
prídavky na deti vo výške 23 Eur. V prípade choroby má výdavky na lieky. Iné mimoriadne výdavky nemá.

6. Matka uviedla, že otec syna navštívil v Košiciach v auguste 2015 a niekedy pred Vianocami.
Poukazovala na to, že otec má vyšší príjem ako je deklarovaný. V čase spolužitia jeho príjem činil
1.500 - 2.000 Eur mesačne. Naďalej je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa. S výškou výživného

navrhovaného otcom v sume 40 Eur nesúhlasila, nakoľko platil 50 Eur mesačne. Keď bol syna pozrieť,
tak mu kúpil drahú hračku, ktorú vôbec maloletý k svojmu veku nepotrebuje. Zobral deti do reštaurácie,
pričom tieto finančné prostriedky mohol použiť na nákup ošatenia alebo potrebných vecí pre mal. Y..

7. Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu Okresný súd Partizánske dňa 26.5.2016. Vo

svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasil so zverením maloletého matke. Táto s ním však ušla do Košíc,
aby bol s ním čo najmenej v styku. Matka to urobila už predtým deťom, ktoré má s inými otcami,
ktoré v živote nevideli svojich otcov. S maloletým nie je pravidelne v styku. Tak uviedol, že mu nebude
zverený. Čo sa týka zverenia do svojej starostlivosti, tohto sa nedomáha. Na výživu maloletého je
ochotný prispievať sumou 40 Eur mesačne. Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie, je dobrovoľne nezamestnaný. Nepamätá si kedy bol naposledy zamestnaný. Pracuje na
základe dohody o vykonaní práce v X. u živnostníka Ď.. Pomáhal na skládke s drevom, nemal žiadny
príjem.Nemápodpísanúžiadnupísomnúdohodu.Zamestnaniesihľadáťažšie,pretožemálenzákladné
vzdelanie. Na úrade nie je evidovaný, pretože v čase keď bol evidovaný, tak ho vyradili. Zdravotné
poistenie si neplatí, nakoľko nemá z čoho. Uviedol, že nemá žiadne nehnuteľnosti, z hnuteľných vecí

väčšej hodnoty má len auto, ktoré je pokazené. Ďalej má Fiat Bravo rok výroby 1998, ktoré môže mať
hodnotu 250 Eur. Uvedené motorové vozidlo je blokované súdnym exekútorom. Otcov zdravotný stav
je zatiaľ dobrý, má operovaný bedrový kĺb. Naposledy pracoval na dohodu, ale zamestnávateľ ho už
nepotreboval. V stálom pracovnom pomere bol v F. X. N. O., kde mal úraz, vyše roka bol PN, potom ho
prepustili. Bolo to niekedy v roku 2008, 2009. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podporu v

nezamestnanosti nepoberal, dávky sociálnej pomoci nepoberal. Exmanželka mu platí výživné na deti v
sume 90 Eur spolu. Poberá prídavky na tri deti. Príjem má len z výživného na deti, z rodinných prídavkov
a príležitostných brigád. Prostriedky si zabezpečuje príležitostnými brigádami, pomáhajú mu rodičia.
Otec má tri vyživovacie povinnosti. Deti sú v jeho starostlivosti, boli mu zverené Okresným súdom
Partizánske - mal. O. P., A.. XX.X.XXXX, O. P., A.. XX.X.XXXX Y. F. P.Š., A.. X.X.XXXX. S mal. Y. bol

naposledy medzi sviatkami. Otec býva u rodičov v rodinnom dome, je to 5-izbový rodinný dom, býva
tam s oboma rodičmi a s deťmi. Býva tam aj brat, ktorý býva sám, ale tento je mimo domu. Za užívanie
domu platia polovicu nákladov rodičia a na druhú polovicu nákladov im prispieva. Brat je väčšinou mimo
domu, takže na náklady neprispieva. Otec prispieva sumou 60 Eur elektrina, voda 25 Eur mesačne,
elektrina 80 Eur mesačne. Kúria pevným palivom, náklady na drevo uviesť nevedel. Iné výdavky má na

cestovné pre dcéru Kristínu : cestovné 40 Eur mesačne. Mal. O. chodí do W. A. W.. Tomu dáva 5 - 7
Eur týždenne. Najmladší syn chodí na Základnú školu do X. - 5 Eur týždenne. Deťom kupuje oblečenie,
stravu, hygienické potreby 70 - 80 Eur. Doteraz na mal. Y. posielal 50 Eur mesačne. Pokiaľ matka bývala
v Prievidzi, kupoval plienky, hračky. Na maloletého je ochotný prispievať sumou 40 Eur mesačne.

8. Otec predložil potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015.
Základ dane a daňový preplatok činil 197,40 Eur.

9. Z pripojeného oznámenia priemerného zárobku spoločnosťou M. B. X..H..E.. A. bolo zistené, že otec
bolzamestnanýnadohoduopracovnejčinnostiod1.11.2014.Jehopriemernýpríjemzaobdobie11/2014

do 6/2015 predstavoval 74,45 Eur netto.

10. Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR Košice bolo zistené, že matka nepoberá pomoc v hmotnej núdzi
ani iné sociálne dávky. Poberá prídavok na dieťa od 1.4.2000 do doby trvania podmienok naposledy vsume 94,08 Eur na štyri deti, rodičovský príspevok od 1.5.2015 do doby trvania podmienok naposledy
v sume 203,20 Eur.

11. Z oznámenia zamestnávateľa otca M. B. X..H..E.. A. bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem
od 10/2015 do 12/2015 bol vo výške 63,84 Eur netto.

12. Z oznámenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka bola naposledy vedená v evidencii
uchádzačov od 11.11.2015 do 5.6.2016, dňa 6.6.2016 bola z evidencie vyradená z dôvodu starostlivosti

o dieťa do 10-ich rokov veku.

13. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v

záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami.6) Ustanovenia
§ 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

19. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa

rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa
a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné

prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať majetok.20. Vyživovacia povinnosť predstavuje základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením
ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie
materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov
systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

21. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

23. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 100 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, naosobnú starostlivosť matky o maloletého dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je
primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka poberá rodičovský príspevok

vo výške 203,20 Eur. Otec podľa oznámenia pracoval na dohodu o vykonaní činnosti. Z oznámenia
zamestnávateľa jeho priemerný príjem predstavoval zhruba od 64 Eur do 70 Eur mesačne netto. Pri
určovaní výšky výživného súd poukazuje na skutočnosť, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, nebol
evidovaný na úrade práce, pričom jeho výdavky vo vzťahu k bývaniu ako i v starostlivosti o tri maloleté
deti sú podstatne vyššie než jeho deklarovaný príjem od zamestnávateľa na základe dohody. Je možné

predpokladať, že otec má vyšší príjem, než ktorý sám uvádza. Pri posúdení pomerov účastníkov,
vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad
je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné
zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy
limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v

rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom

základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä

z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného
príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,
hnuteľnéveci,ktoréhoprejavommôžebyťajnákladnýspôsobživotaindikujúciďalšienedoloženépríjmy.
Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol

i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov
môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane
vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má
v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd
uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do

vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne
prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej
starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto
výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim
účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného

uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a
záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné
plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či
menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé

riešenie.

24. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eurmesačne je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na
schopnostiach a možnostiach otca.

25. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa výživným od 9.4.2015
došlo na jeho strane ku dňu 30.9.2016 k vzniku dlžného výživného v celkovej sume 869,93 Eur. Dlžné
výživné bolo vypočítané nasledovne : mesiac 4/2015 - 100 : 30 = 3,33 Eur x 21 dní, t.j. 69,93 Eur, za
obdobie 5/2015 do 9/2016 - 100 Eur x 17 mesiacov, t.j. 1.700 Eur, spolu 1.769,93 Eur. Od uvedenej sumy
súd odpočítal platby otca za uvedené obdobie po 50 Eur mesačne, t.j. spolu 900 Eur. Dlžné výživné

takto predstavuje 869,93 Eur.

27. O možnosti zaplatiť dlžné výživné v splátkach, súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a
zárobkové pomery otca.

28. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. V danom prípade súd úpravu styku s maloletým dieťaťom neupravil, nakoľko matka otcovi nebráni
stretávať sa s maloletým dieťaťom ako i na vzdialenosť bydliska otca.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.