Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113234966
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113234966.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľky:

I. O., nar. X.X.XXXX, bytom K., P., S. XXX/X, zastúpená Mgr. Libušou Repiskou, advokátkou, Nitra,
Štúrova 21, proti odporcom: 1/ A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/XX, zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra - Štefánikova tr. 49, 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., P., S. č. XXX/X, 3/ U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/XX, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni v 1/rade trovy právneho zastúpenia vo výške 100%.

Odporcom v 2/ a 3/ rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v
1/ - 3/ rade vydať žalobkyni nehnuteľnosti zapísané v Správou katastra K., kat. úz. P., obec K., okres K.,
LV č. XXX pod B1 v podiele 1/1 parcely registra "C", a to parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2,
parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 468 m2 a nehnuteľnosti zapísané Správou katastra K., kat. úz. P.,
obec K., okres K., LV č. XXXX pod B1 v podiele ? a pod B4 v podiele ?, spolu v podiele ?, a to parc. č.
XXXX - záhrady o výmere 32 m2, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V návrhu uviedla, že dňa 12.7.2011 uzatvorila na Notárskom úrade JUDr. U. Q. darovaciu zmluvu, kde
ako darkyňa obdarovala svoje tri deti A. O., X. O. a U. G.. Predmetom daru boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX a LV č. XXXX. So žalovaným v druhom rade a so žalovanou v treťom rade neustále
komunikuje, navštevujú ju a pomáhajú jej. Žalovaní v II. a III. rade sú jej oporou po psychickej, ale tak
isto fyzickej stránke. V prípade žalovanej v I. rade je chovanie a prístup v porovnaní so žalovaným v
II. a III. rade úplne odlišný. Po čase sa správanie rapídne zhoršilo voči mojej osobe, ktoré správanie
vyvrcholilo úplným odčlenením od mojej osoby. Žalovaná v I. rade jej neposkytuje žiadnu pomoc v

starobe a chorobe. Vznik vyššie popísaného správania zo strany dcéry A. datuje od 13.7.2012, odkedy
jej zamedzila prístup k mojim peniazom. Dcéra A. poberala opatrovateľský príspevok. Opateru mala
realizovať po dobu 8 hodín denne. Po nejakej dobe si začala všímať, že jej miznú peniaze z renty a
iných príjmov z miest, na ktoré som ich osobne ukladala. Je presvedčená, že predmetné peniaze zobrala
žalovaná v I. rade. Svoju dcéru nevidela už viac ako rok. O tom, že sa jej dcéra A. nachádza v blízkosti
domu kde bývam sa vždy dozvie od svojich blízkych osôb. Aj napriek tomu, že voči ostatným deťom
nemá žiadne výhrady chcem byť v smere môjho vlastníctva a obdarovania svojich troch detí opatrnejšia

a počkať ako sa budú ku mne správať po zvyšok môjho života.

Písomnýmpodanímzodňa26.10.2015právnazástupkyňanavrhovateľkyžiadalapripustiťzmenupetitu.
Súd na pojednávaní dňa 18.1.2016 uznesením pripustil zmenu petitu v znení:Žalovaná v I. rade A. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - S., X. č. XXX/XX
je povinná vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X
- nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat.

úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, CKN, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/
X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3.
- nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat.
úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, EKN, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6.
Žalovaný v II. rade X. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - P., S. č. XXX/X je

povinný vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X
- nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat.
úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, CKN, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/
X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3.
- nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat.
úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, EKN, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6.

Žalovaná v III. rade U. G., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - S., X. č. XXX/XX
je povinná vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X
- nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat.
úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, CKN, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/
X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3.

- nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat.
úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, EKN, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6.
a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej dcéra odporkyňa v prvom rade stále rozprávala ako ju

strašne ľúbi. Jedenásť rokov sa starala o ňu aj o manžela, ktorý zomrel. Išli k notárke Q. ona a všetky
tri deti s tým, že im dajú tieto pozemky. Myslela si, že to bude závet, ale notárka jej povedala, že to
má byť darovacia zmluva. Hlavným dôvodom, prečo žiada vrátiť tento dar je, že mala doma uložených
600 eur, ktoré mala našetrené a z nich jej zmizlo 200 eur. Povedala jej, že kto iný to mohol byť, keď
tam boli iba oni dve. Bolo to vo štvrtok, a ona to zistila v piatok, keď bol doma aj jej syn. Nevie už či

na ňu kričala, ona jej potom povedala, že sa teda o ňu starať viac nebude. Potom prišla v sobotu aj s
dcérou, že boli u veštici a tá povedala, že to boli ich deti. Potom odišla a chodila robiť ešte do záhrady
za domom, ale ku nej už viac nechodila, prestala sa o ňu starať. Dokonca dva a pol mesiaca brala
opatrovateľský príspevok bez toho, aby sa o ňu starala. Odvtedy sa nerozprávajú, sú to tri roky, a ani ju
odvtedy nevidela. V súčasnosti sa o ňu stará len odporkyňa v treťom rade a syn odporca v druhom rade,

ktorý ju zavezie, kde potrebuje. Kým jej nezmizli peniaze, tak s odporkyňou v prvom rade vychádzali
dobre. Potom už odporkyňu v prvom rade nekontaktovala, iba ju vídala, že chodila do záhrady, ktorá je
za jej domom, ale nikdy za ňou domov už neprišla sa opýtať, či niečo potrebuje. Aj ju volala cez zaťka
aby prišla, ona povedala že nie. Potom uviedla, že jej nešlo o peniaze ale o to, že jej dcéra povedala "
či mi jebe". Ďalej uviedla, že ona nezakázala odporkyni v 1/rade , aby k nej chodila, odkázala cez rôzne

osoby asi tri krát aby prišla za ňou, chcela sa aspoň porozprávať, ona neprišla. Je pravda, že keď po
tom incidente odporkyňa v prvom rade prišla, povedala jej, "ty ma neboškávaj, ešte je to čerstvé, daj mi
pokoj". Nevie prečo teda neprišla o mesiac o dva, keď sa to utíšilo. Čo sa týka odloženia tých peňazí
vedeli aj ostatní, že si peniaze odkladá, ale o tom mieste vedela iba odporkyňa v prvom rade.

Odporkyňa v 1. rade A. O. na pojednávaní uviedla, že svojich rodičov oparovala od 1.9.2001. Odporca
v druhom rade sa vyjadril, že ona je najstaršia, aby sa o nich starala. Vtedy ešte pracovala v Tescu a na
UPSVaR jej odkázali, aby som si dala žiadosť o opatrovné. Keď otec zomrel dostávala opatrovné vo
výške 116 eur, čo bolo podstatne nižšie ako jej plat v Tescu. Kým sa starala o matku za tých 11 rokov
jej nič nezmizlo, naopak zo svojho jej doniesla. Ona mala rodičov rada, aj má, matke to nezazlieva. Aj

po otcovej smrti sa o ňu starala, pripravila jej raňajky, kávu, obed a potom robili buď v dome alebo v
záhrade, a to až do doby, keď ju obvinila, že jej zmizli peniaze, pritom všetci vedeli kde ich má odložené.
Ona zostala v šoku z tohto obvinenia, pričom počas troch dní, keď jej tie peniaze mali zmiznúť tam
bol aj manžel odporkyne v treťom rade, synovec a tiež odporca v druhom rade, ktorý tam aj býval.
Ona sa potom pokúšala o zmierenie, bola tam tri krát, vždy s niekým, s dcérou alebo so synom. Bolo

to po tomto obvinení asi v priebehu dvoch týždňov, keď jej hovorila, že nech si to prehodnotí, či tam
naozaj toľko peňazí mala. Matka zase hovorila, že ju obviňujem, že nemá všetko v hlave v poriadku.
Prvý krát, keď ju vyhodila, išla hneď za synom s plačom, ten potom sa išiel s matkou porozprávať a
potom keď tam dva razy bola, tak vždy tam bola s niekým a vždy to skončilo s tým, že ju vyhodila, že junechce vidieť, bol pritom aj jej syn. Nikdy viac ju potom nekontaktovala, pritom mohla jej zatelefonovať,
mala mobil. Keby jej povedala, že má prísť, hneď by prišla. Ona sa k matke viac krát pokúšala dostať,
kľúč bol zakaždým niekde inde, bolo zamknuté a keď ona sama bola v nemocnici, matka sa o ňu

vôbec nezaujímala. Matke kupovala aj darčeky ku sviatkom, posielala ich po deťoch. Naposledy to
našli dokonca vyhodené v smetiakoch. Ona nemá problém sa o ňu starať aj teraz, práve naopak, túto
starostlivosť môže zabezpečovať, lebo sama je na invalidnom dôchodku. Ona sa na adresu matky nikdy
nevyjadrila "nebudem Vám umývať a utierať riť" , robila to 11 rokov, prečo by to nerobila aj ďalej.
Čo sa týka toho zmiznutia peňazí presne to bolo tak, že keď matka zbadala, že jej v krabici chýba 200

eur, pozerala na mňa, povedala jej, že ja ona to nebola, potom povedala aj to, že ty si opatrovateľské
zrušíš a bude ho mať X., ten sa o mňa bude starať. Vtedy sa brata opýtala, či bude mame aj zadok
utierať, a to preto, že mne ako žene by to nebolo príjemné. Jediné čo ľutuje je, že vtedy nezavolala
políciu, aby sa to všetko prešetrilo, lebo takto to zostalo na nej. Čo sa týka toho, že matka plakávala,
ona sa z toho rok nevedela spamätať, bolo jej to ľúto, lebo predtým tam trávila všetok čas, skoro sa s
mužom rozviedla, vždy si matku zastávala.

Odporca v 2/rade uviedol, že čo sa týka toho dňa keď došlo k zmiznutiu týchto peňazí, on je osobne
presvedčený o tom, že to bola odporkyňa v prvom rade, nakoľko ju prezradil kľúč ktorý nebol zastrčený
v mašine, kde boli ukryté tieto peniaze a ten tam vždy býval. On vtedy nebol celý deň doma, bol u
kamaráta. Na druhý deň poštárka doniesla matke peniaze, sestra jej doniesla túto krabicu, kde boli

peniaze a matka povedala, že veď jej chýba 200 eur. Sestra hneď povedala, že ona to nebola. Páchateľa
teda nebolo, bola tam výmena názorov, matka povedala sestre, že veď len ona to mohla byť. Potom
sestra buchla päsťou do stola a povedala mi, zober si ty tých 116 eur a utieraj jej riť ty a staraj sa o ňu.
Sestra odišla von, potom ešte na druhý deň prišla, neviem prečo chodila s doprovodom, keď mala čisté
svedomie. Pri jednom tom stretnutí som bol, bol tam aj jej syn B. , všetci sa o tom rozprávali. Následne

už sestra chodila len k sebe do záhrady. Čo sa týka toho, kto sa mal o rodičov starať, dohodli sa všetci
na tom, že to bude sestra A.. Nebolo to pod žiadnym nátlakom. Na otázku, čo spôsobilo rozvrat vzťahov
medzi navrhovateľkou a odporkyňou v prvom rade uviedol, že to, že mama jej potom prestala veriť.
Stále rozoberali kto tam bol, mútila sa voda, on za seba je presvedčený že to bola odporkyňa v prvom
rade. Na otázku, či nejakým spôsobom navrhovateľka kontaktovala odporkyňu, aby prišla uviedol, že

áno, ale nebola tam ochota komunikovať zo strany sestry. Raz klopkala na okno, asi sa prihlásila že je
tam, aby ju videli. Matku odchod dcéry trápil, plakala.

Odporkyňa v 3/rade uviedla, že keď došlo k zmiznutiu tých peňazí, ona bola v práci. Na druhý deň potom
ako sa to stalo, bola tam jej dcéra, ktorá našla mamu plakať v kuchyni a odporkyňa v prvom rade bola

vo svojej kuchyni, kde mali grilovanie. Bola z toho veľmi nešťastná. Potom následne aj všetko prehľadali
či niekde tie peniaze nenájdu, dokonca sestru obhajovala. Matka hovorila, že to od nej nečakala, bolo
jej to ľúto, týždeň preplakala. Keďže obviňovali aj jej syna, chceli sa o tom všetci porozprávať, ale
odporkyňa odtiaľ potom ušla. Matka celý čas zostala v tom, že tie peniaze zobrala odporkyňa v prvom
rade, keďže peniaze sa nenašli. Na otázku, či vie o tom, že či sa chcela matka stretnúť s odporkyňou

v prvom rade uviedla, že najprv preplakala matka, bolo jej smutno, chcela ju vidieť. Jeden krát ju volala
prostredníctvom nej , aby sa všetci dohodli ohľadom starostlivosti o matke. Povedala, že si to rozmyslí.
Potom ju ešte raz volali a neprišla. Na ďalšiu otázku, či vie o tom, že sa odporkyňa v prvom rade chcela
stretnúť s navrhovateľkou uviedla, že nechcela, matky sa bála. Ona ju volala na narodeniny na zákusok,
ale nechcela prísť, keď tam bola matka.

Svedok R. O. uviedol, že je synom odporkyne v treťom rade. Čo sa týka odporkyne v prvom rade, ona
je veľmi panovačná. Keď babka nám niečo rozdelila, ona to prerozdelila po svojom. Na otázku, či sa
vie svedok vyjadriť k udalosti ktorá mala spôsobiť rozkol vzťahov medzi navrh. a odporkyňou v prvom
rade uviedol, že bližšie to nesleduje, ale bolo mu povedané, že babke mali zmiznúť nejaké peniaze.

Podrobnosti o tom nevie. Na otázku či bol dňa 12.7. pred tromi rokmi u navrhovateľky doma, má ísť o
deň kedy zmizli peniaze uviedol, že údajne tam bol, ale nevie, že práve vtedy tie peniaze zmizli. On bol
pre uhorky pred garážou, mal naštartované auto a hneď odišiel.

Svedok B. Z. uviedol, že je synom odporkyne v prvom rade. V ten deň keď sa stal incident so zmiznutými

peniazmi matka prišla za nimi s plačom, oni boli v zadnej časti domu a babka bývala v prednej časti
domu a s plačom nám povedala, že babka ju obvinila, že jej zobrala 200 eur. Potom išiel spolu s mamou
za babkou, babka mu ukazovala krabicu kde tie peniaze boli, mala tam popísané načo mali byť peniaze
a koľko. Potom ich aj hľadali, dve hodiny sa o tom rozprávali a rozmýšľali kde by mohli byť. Potompovedal, že nech to necháme a odišli . Mamu to veľmi trápilo, bola kvôli tomu u farára, u veštici. Po
pár dňoch išiel k babke s mamou, išli jej zaniesť opravený telefón, babka sa vtedy odvrátila, že mamu
nechce vidieť, aby jej zmizla z očí. Doteraz je babka presvedčená, že ich zobrala jeho mama. On mame

verí, nakoľko za 11 rokov nikdy nič babke nezmizlo. Chceli, aby sa situácia upokojila aj on sám chcel
dať babke 200 eur, aj bratranec R.. On tam ešte nejaký čas chodil za babkou. Keď bola možnosť, tak sa
jej pýtal na to, čo s mamou, lebo aj ona sa kvôli tomu trápila. Babka len povedala, daj mi pokoj s tvojou
materou. Odkázala po mne mame, aby sa viac neukazovala. Keď aj prišla matka so mnou, babka bola
buď zamknutá, alebo spala. Na oslavách tiež boli separé, aj na poslednej 50-tke, keď už bola žaloba

podaná, teta a ujo nič nepovedali a veselo s nimi oslavovali. Teta aj ujo vždy tvrdili, že babka sa chce
stretnúť s mamou, ale jemu zase babka tvrdila opak. Aj teraz v lete mama prišla za babkou, že či niečo
nepotrebuje, ona jej povedala, že ja od teba nič nechcem. Na otázku, kto všetko vedel o tom, kde si
navrhovateľka dáva alebo ukladá peniaze uviedol, že najskôr ich mala v skrini a potom si ich odkladala
do šijacej mašiny, nebolo to tajomstvo vedeli o tom všetci, možno aj susedia. Keď bolo treba, babka
sama povedala, veď choď vybrať peniaze vieš kde sú, nikdy sa nič nestratilo, preto to nebolo tajomstvo.

Svedkyňa B. W. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka je jej sesternica a B. Z. je jej krstný syn. Ja
som sa stretávala s celou ich rodinou, ale viacej ešte keď žil manžel navrhovateľky. Vie, že potom sa
pohádali, obe majú tvrdé povahy. Na otázku, či sa vie vyjadriť, či sa odporkyňa v prvom rade starala o
svojich rodičov a ak áno, aká bola starostlivosť uviedla, že áno starala sa asi 10 rokov, alebo 11 rokov

a veľmi dobre, dcéra A. robila všetko, čo jej mama povedala, aj keď obidve sú také povahy, že každá
musí mať svoju pravdu. Neviem prečo sa vzťahy narušili, k navrhovateľke veľa nechodí posledné tri
roky. Odporkyňa v prvom rade sa veľa naplakala kvôli tomu, tlačila sa vtedy k mame nasilu, ona by tam
už nechodila. Nevie či im to za tie majetky stojí, keď sú teraz celá rodina rozhádaná. Viem že asi pred
3 rokmi jej mama povedala že ju nechce vidieť. Teraz sú všetci súrodenci a celá rodina rozhádaná. Vie

aj, že kontaktovala odporkyňa v prvom rade lekára navrhovateľky lebo osobne bola pritom dva krát, keď
sa odporkyňa pýtala lekára na svoju matku. Jeden krát som bola priamo vo vnútri v ordinácii a jeden
krát som čakala vonku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom,

notárska zápisnica N 127/201 Nz 25498/2011 zo dňa 12.7.2011 čl. 7-9, prehlásenie odporkyne v 3. rade
a odporcu v 2. Rade zo dňa 8.10.2013 čl. 10-11, vyjadrenie odporkyne v 1. rade zo dňa 27.12.2013
čl. 24-26, posudky OU Nitra na R. O., I. O. čl. 27-30, rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku
na opatrovanie čl. 31-32, výpis z LV XXX kat. úz. P. čl. 34, výpis z LV č. XXXX kat. úz. P. čl. 35-36,
spisová dokumentácia V 4321/11-rozhodnutie zo dňa 1.8.2011, V 4321/11, návrh na vklad, notárska

zápisnica zo dňa 12.7.2011 čl. 39-54. vyjadrenie ošetrujúceho lekára navrhovateľky zo dňa 5.2.2015
na čl. 93, čestné prehlásenie Y. O. čl. 94, čestné prehlásenie Q. B. čl. 95, správa zo dňa 29.5.2015
čl. 96, prílohová obálka č. 97 záznam o zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky zo dňa 1.5.2015,
písomné prehlásenia Q. O. a Q. Q., a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa notárskej zápisnice N 127/201 NZ 25498/2011 spísanej dňa 12.7.2011 u notárky JUDr. U. Q.
bola uzavretá darovacia zmluva medzi darkyňou - navrhovateľkou a obdarovanými - odporcami v 1-3
rade. Darkyňa ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX , kat. územie
P., parcely reg. C evidované ako parc. XXXX/X, záhrady o výmere 469 m2 a parc.č. XXXX/X, záhrady
o výmere 468 m2 daruje obdarovaným každému v podiele 1/3 k celku. Ďalej je darkyňa podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat.úz. P. zapísaných na LV č. XXXX v podiele ? a to parcely reg. E
evidované ako parc.č. XXXX, záhrady o výmere 32 m2, ktoré daruje obdarovaným každému v podiele
1/6 z celku. Obdarovaní predmetné nehnuteľnosti s vďakou prijímajú.

Odporca v 2/ rade a odporkyňa v 3/ rade písomne vyhlásili dňa 8.10.2013 ( čl. 10,11), že sa vzdávajú

daru, ktorý dostali od matky I. O. prostredníctvom darovacej zmluvy.

Podľa LV č. XXX, kat. územie P., sú odporcovia v 1 - 3 rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
parc. XXXX/X, záhrady o výmere 469 m2 a parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 468 m2 každý v podiely
1/3 k celku.

Podľa LV č. XXXX sú odporcovia v 1 - 3 rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. XXXX,
záhrady o výmere 32 m2, každý v podiele 1/6 k celku.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri
hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je
oprávnený žiadať vrátenie daru . Z ust. § 603 je zrejmé že umožňuje darcovi a aby sa domáhal
vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo
členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie
sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: 1. kvalifikované porušenie
dobrých mravov, 2. jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému. Domáhanie sa vrátenia daru je
jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto
úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru
však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Na platnosť právneho

úkonudarcusmerujúcehokvráteniudaruzhľadiskajehourčitostijenevyhnutné,abyvňomboliuvedené
konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom
jeho rodiny. Tento právny úkon môže byť obsiahnutý aj v žalobe a v tom prípade účinky právneho úkonu
na vrátenie daru nastávajú od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny
tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov má zákon na
mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Hrubým porušením
dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavne porušovanie, a to či už

fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Ide o také kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno
hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu.
K platnému zrušeniu darovacej zmluvy nie je potrebné súdne rozhodnutie, a to ani vtedy, keď predmetom
daru bola nehnuteľnosť. Ak darca uplatní svoje právo a ak sú naplnené zákonné podmienky na vrátenie

daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená
obdarovanému. Dôsledkom je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho
úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti
osobou takto konajúcou jej určenie rozhodnutím súdu v sporovom konaní. Odôvodnené odvolanie daru
má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Týmto momentom sa potom zo zákona

stáva darca opäť vlastníkom darovanej veci. V prípade, že bola predmetom darovania nehnuteľnosť,
zapíšu sa dôsledky obnovenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti na
základe spätného prevodu vlastníckeho práva vkladom vlastníckeho práva.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Navrhovateľka voči odporcom neurobila pred podaním žaloby právny úkon, ktorý by smeroval k vráteniu
daru, preto súd mal za to, že tento bol obsiahnutý až v žalobe. Navrhovateľka vidí dôvod vrátenia
daru voči odporkyni v 1/rade v tom, že táto od 13.7.2012 zmenila správanie voči nej ako matke, ktorú
opatrovala a odvtedy sa o ňu nestará, nezaujíma, neposkytuje jej potrebnú pomoc. V konaní bolo
nesporne preukázané, že práve dňa 13.7.2012 došlo k rodinnému sporu, keď navrhovateľka zistila, že

jej zmizlo 200 eur, ktoré mala skryté v šijacom stroji a z uvedeného obvinila odporkyňu v 1/rade, ktorá
mala mať prístup k jej peniazom. Následne došlo k hádkam a vzájomnému obviňovaniu, na konflikte sa
zúčastňoval aj odporca v 2/rade a syn navrhovateľky B. Z.. Keďže sa peniaze nenašli, navrhovateľka
zostaladoposiaľvpresvedčení,žepeniazejejzobralaodporkyňav1/rade.Pouvedenomincidente opár
dní odporkyňa v 1/rade navštívila ešte navrhovateľku so synom, táto sa však s ňou nechcela rozprávať,

čo potvrdila sama navrhovateľka , ale aj B. Z.. Následne sa prestali stýkať. Odporkyňa v 1/rade uvádzala,
že chcela matku ďalej navštevovať, ale táto ju nechcela vidieť, čo potvrdil aj jej syn B. Z., dokonca jej
kúpili darček k sviatku, ktorý následne skončil v smetnom koši. Tiež uviedla, že keď boli rodinné oslavy,
oslavovali oddelene, lebo matka sa jej vyhýbala, čo potvrdili aj ostatní účastníci konania, že v prípadeoslavy 50 - tky odporcu v 2/rade oslavovali separé. Navrhovateľka zase uvádzala, že vola odporkyňu v
1/rade prostredníctvom dcéry U. - odporkyňa v 3/rade, ale táto nemala záujem prísť.
Z uvedeného je zrejmé, že údajnou krádežou peňazí sa úplne rozvrátili vzťahy medzi matkou a dcérou,

ktorá rodičov opatrovala po dobu 11 rokov. Súd však v konaní odporkyne v 1/rade nevzhliadol také
porušenie dobrých mravov voči darkyni, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru. V danom prípade síce
odporkyňa v 1/rade prestala matke - navrhovateľke poskytovať potrebnú pomoc, avšak z dôvodu, že
ju sama matka obvinila z krádeže, vyhodila a nemala záujem sa s ňou rozprávať. Aj odporca v 2/rade
potvrdil, že rozvrat vzťahov medzi navrhovateľkou a odporkyňou v prvom rade spôsobilo to, že matka jej

potom prestala veriť. V konaní však nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by skutočne sumu 200
eur ukradla navrhovateľke práve odporkyňa v 1/rade, nakoľko predmetná vec nebola šetrená políciou
a preto domnienky navrhovateľky o tom, že to musela byť odporkyňa v 1/rade sú len jej presvedčením
a to aj s poukazom na to, že o mieste kam si odkladala navrhovateľka peniaze vedeli viacerí členovia
rodiny. Súd nemôže prihliadať na subjektívny pocit a úsudok darcu.

Čo sa týka ďalšej skutočnosti a to konfliktu na dvore navrhovateľky dňa 1.5.2015, keď došlo ku konfliktu
medzi ďalšími členmi rodiny a odporkyňa v 1/rade sa nezaujímala o zdravotný stav navrhovateľky, tieto
skutočnosti boli pre súd irelevantné, nakoľko súd sa zaoberal skutkovými dôvodmi vytýkanými v žalobe
- ako výzve na vrátenie daru a nie správaním členov rodiny a účastníkov v priebehu konania.

Záverom súd iba konštatuje, že v prípade, že by sama navrhovateľka, ktorá obvinila odporkyňu v 1/
rade z krádeže urobila krok k zmiereniu a osobne ju oslovila, keď pritom odporkyňa v 1/rade pravidelne
chodila okolo jej domu pracovať do záhrady, by zrejme ani nedošlo k tomuto súdnemu konaniu. Je pritom
zaujímavé, že rovnako matka i dcéra trpeli týmto konfliktom, napriek tomu však k uzmiereniu za ostatné
roky nedošlo.

Čo sa týka odporcov v 2/ a 3/ rade, navrhovateľka nemala žiaden dôvod žiadať od nich vrátenie daru, keď
ako sama priznala, títo sa voči nej správajú dobre a poskytujú jej potrebnú pomoc. Zákonným znakom
domáhania sa vrátenia daru je práve to, že obdarovaný kvalifikovaným spôsobom porušuje dobré mravy
voči darcovi a členom jeho rodiny. Toto vo vzťahu k odporcom v 2/ a 3/ rade nebolo ani preukázané ani

zo strany navrhovateľky tvrdené, preto súd považoval žalobu aj voči nim za nedôvodnú. V prípade, že
odporcovia v 2/ a 3/ rade chcú vrátiť navrhovateľke dar, musia tak urobiť iným spôsobom a nie žalobou
navrhovateľky o vrátenie daru.

S poukazom na vyššie uvedené, keď súd má za to, že v danej veci nedošlo zo strany odporkyne v 1/
rade jej správaním k porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k navrhovateľke práve z dôvodu osobitých
okolností daného prípadu, súd návrh zamietol. Rovnako tak aj zo strany odporcov v 2/ a 3/ rade, kde
nebolo preukázané žiadne porušenie dobrých mravov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľku súd zaviazal zaplatiť odporkyni
v 1/rade trovy právneho zastúpenia vo výške 100% podľa § 151 ods. 7 OSP, nakoľko do vyhlásenia
rozsudku tieto trovy neboli vyčíslené a právny zástupca odporkyne v 1/rade si ich uplatnil.
Vo vzťahu k odporcom v 2/ a 3/ rade súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko

si žiadne trovy neuplatnili a ani im zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.