Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205662
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415205662.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej vo veci výživného plnoletých osôb
navrhovateľky: J.. P. K., N.. X.X.XXXX, C. A. M. X, A., zast. JUDr. Milan Bobák, advokát, so sídlom
Kalinčiakova25,Bratislava,protipovinnému:J..J.K.,N..XX.XX.XXXX,C.A.S.XX,A.,zast.JUDr.Silvia
Jakubcová, advokátka, so sídlom Štúrova 34, Modra, o určenie výživného na manželku, na odvolanie

povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C/284/2015-180 zo dňa 15. marca 2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m
e ň u j e tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť povinnému náhradu trov prvoinštančného konania
vo výške 1. 688,09 € k rukám JUDr. Silvie Jakubcovej, advokátky, so sídlom Štúrova 34, Modra do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť povinnému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,29€ k
rukám JUDr. Silvie Jakubcovej, advokátky, so sídlom Štúrova 34, Modra do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 71 ods. 1 zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania
mal prvoinštančný súd za preukázané, že v období roku 2014 t.j. v období 12-tich mesiacov pred
podaním návrhu, ktorým žiadala navrhovateľka povinného zaviazať povinnosťou prispievať na jej
výživu, priemerný mesačný príjem navrhovateľky predstavoval 3 710,- €, ku dňu 31.12.2014 z dôvodu

organizačných zmien ukončila v spoločnosti B. T. Z. B..P.. B. pracovný pomer, od 1.1.2015 bola
navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V období 6 mesiacov poberala
dávky v nezamestnanosti vo výške 839,- € mesačne, následne sa zamestnala a po zohľadnení dávok
v nezamestnanosti jej priemerný mesačný príjem v roku 2015 činil 1.688,- € a v období roku 2016
priemerný príjem dosiahla vo výške 1.476,- € mesačne netto. Z listinných dôkazov ďalej súd prvej
inštancie zistil, že priemerný netto príjem povinného v období roku 2014 dosiahol 861,47 € mesačne,

v období roku 2015 zarobil mesačne 1.216,07 € netto a v roku 2016 od januára do septembra príjem
povinnéhopredstavovalmesačne1.130,10€nettostým,žezpotvrdeniaDaňovéhoúraduBratislavasúd
zistil, že za zdaňovacie obdobie roku 2016 podal povinný ako podnikateľský subjekt daňové priznanie
kde vykázal stratu -133,15 €.

3. Ďalej vo svojom odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že základným predpokladom pre určenie

výživného medzi manželmi je preukázanie toho, že manžel si voči druhému manželovi vyživovaciu
povinnosťčiastočnealebovôbecneplníasúčasnepreukázanieskutočnosti,žeživotnáúroveňmanželovnie je v zásade rovnaká. Konanie je možné začať iba na návrh, ktorým je súd viazaný a výlučne
navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti existenciu uvedených skutočností
preukázať. Povinnosťou navrhovateľa je v konaní preukázať, že nie len výška zárobkov ale aj osobné,

rodinné a majetkové pomery s poukazom na konkrétnu mieru potrieb súvisiacich so spôsobom života,
zdravotným stavom, povahou vykonávanej práce, ako aj ďalšími okolnosťami vyvodzujú záver, že
životná úroveň manželov v zásade rovnaká nie je. Len preukázaním všetkých týchto okolností je možné
určiť druhému manželovi vyživovaciu povinnosť. V danom prípade mal súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním za preukázané, že každý z manželov od augusta 2012, kedy sa povinný zo spoločnej

domácnosti odsťahoval, znáša náklady na svoje bývanie, ako aj svoje osobné potreby, obaja majú
zdravotné problémy a hradia si v tejto súvislosti náklady s tým súvisiace. Navrhovateľka v konaní aj keď
svoj nárok zdôvodňovala vyšším príjmom povinného, túto skutočnosť ničím nepreukázala, z vykonaných
dôkazov nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zásadne rozdielnej životnej úrovni
účastníkov konania, naopak v konaní súd zistil, že za rozhodné obdobie vyššie príjmy dosiahla práve
navrhovateľka. Nakoľko na základe vyhodnotenia skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že v

období, za ktoré navrhovateľka výživné na manželku žiadala priznať, neexistoval zásadný, výrazný
rozdiel v životnej úrovni manželov a táto s poukazom na všetky kritériá, na základe ktorých je potrebné
životnú úroveň vyhodnotiť, bola v zásade rovnaká, návrh v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie povinný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže navrhovateľku nahradiť
povinnému trovy konania vo výške 1 688,09 €. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu

o náhrade trov konania považuje za nespravodlivé. Trovy konania si povinný uplatnil, požadoval
ich náhradu a súd mohol na základe jeho návrhu aplikovať § 55 C.m.p.. Súd mal pri rozhodovaní
prihliadať na okolnosti prípadu spočívajúce v nedôvodnosti návrhu navrhovateľky. Mal za to, že
prvoinštančný súd sa § 55 C.m.p. neriadil, preto nesprávne právne a skutkovo vec posúdil. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka už v čase podania návrhu vedela, že jej podanie

je nedôvodné. Navrhovateľka poznala svoje príjmy, majetkové pomery, vlastní dva byty, dosahovala
ďaleko vyššie príjmy ako povinný. Už vo vyjadrení k návrhu povinný poukázal na nadštandardné príjmy
navrhovateľky a jej lepšie majetkové pomery. Navrhovateľka netrpí karcinogénnym ochorením, táto
choroba sa nepotvrdila. Povinný zostal bez možnosti bývania, bol vyzvaný manželkou na opustenie
jej bytov, prebral záväzok hypotekárneho úveru, ktorý stále spláca. Povinný nezavdal príčinu sporu,

navrhovateľke boli jeho príjmy známe a v podaní návrhu povinný videl len šikanu, prenasledovanie
a pomstu svojej manželky. Je len spravodlivé a správne priznať povinnému vzniknuté trovy právneho
zastúpenia. Povinný si vo svojom odvolaní vyčíslil trovy právneho zastúpenia na 1. 688,09 €.

6. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil. Mala za to, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne
podľa § 52 C.m.p., ktoré vyjadruje základnú zásadu mimosporových konaní, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. C.m.p. pripúšťa v § 53 výnimku pre v ňom uvedené
konania a taktiež v § 55 výnimku, ktorá oprávňuje súd priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti spravodlivé. Zákone nekonkretizuje, komu môže súd podľa § 55 C.m.p. náhradu

trov priznať a pre aplikáciu § 55 je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí,
len ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 C.m.p.. Navrhovateľka
mala za to, že na strane povinného neexistujú také okolnosti, ktoré by sa javili spravodlivé s ohľadom
na priznanie náhrady trov konania. Navrhovateľka nepodala návrh svojvoľne a bezdôvodne. V čase
podanianávrhu(20.4.2015)bolanezamestnanáanebolaschopnázpoberanejdávkyvnezamestnanosti

vykryť základné potreby detí, seba a domácnosť. V mesiacoch júl, august a november sa navrhovateľka
ocitla absolútne bez príjmu, keďže jej zanikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Navyše vo februári
2015 sa podrobila operácií na Klinike onkologickej chirurgie, okrem toho trpela chronickým ochorením
pohybového aparátu. Povinný ničím na domácnosť neprispieval, neposkytol navrhovateľke žiadnu
pomoc, hoci o jej nepriaznivej situácií bol uzrozumený. Výživné na deti jej poskytoval svojvoľne v nízkej

neadekvátnej výške, bez ohľadu na proklamované potreby detí a náklady na domácnosť. Už vôbec nie
spravodlivou sa javí snaha povinného v konaní zatajovať skutočnú výšku svojich príjmov dosiahnutých
z podnikateľskej činnosti pri výkone činnosti súdneho znalca, keď svoje príjmy umelo znižoval tým, že
uvádzal neúmerne vysoké výdavky na ich dosiahnutie. Uvedené okolnosti viedli k tomu, že nárok naurčenie výživného pre manželku navrhovateľke súd nepriznal. Na základe uvedených okolností sa javí
ako spravodlivé, že prvoinštančný súd nepriznal povinnému trovy konania.

7. K vyjadreniu navrhovateľky doručil súdu svoju repliku povinný. Uviedol, že už pri podaní návrhu
navrhovateľka vedela, že jej finančné a majetkové pomery sú lepšie ako na strane povinného. Od.
1.6.2014 do 31.12.2014 bola svojim zamestnávateľom oslobodená od chodenia do práce a bola
jej len vyplácaná mzda, ktorá v priemere dosahovala mesačne 3. 710,- €. Už v tomto období sa
mohla zamestnať, v čom jej zamestnávateľ nebránil. Od 1.1.2015 do 30.6.2017 poberala dávky v

nezamestnanosti vo výške 839,- € a v mesiaci január 2015 dostala od zamestnávateľa výplatu vo výške
9. 307,69 € netto. Zdôraznil skutočnosť, že povinný opustil spoločnú domácnosť na výzvu navrhovateľky.
Samotné podanie takejto žaloby a zavádzajúce tvrdenia jej právnej zástupkyne vytvára okolnosti, že
je spravodlivé úspešnému povinnému priznať náhradu trov konania, ktoré musel znášať nedôvodnou
žalobou. Navrhovateľka mala z čoho žiť, jej zdravotný stav bol dobrý, podrobila sa operácií, zhubný
nádor sa nepotvrdil. Povinný predložil doklady o svojom závažnom cievnom ochorení, takisto bol

hospitalizovaný a liečil sa na toto ochorenie. Je pravdou, že navrhovateľka sa od vyhnania povinného
z jej dvoch bytov výhradne stará o deti, to však neznamená, že povinný nemal a nemá o deti záujem.
Navrhovateľka robila všetko preto, aby rozbila vzťah detí s otcom, čo sa jej aj podarilo. Povinný
nezatajoval skutočnú výšku svojich príjmov, predložil všetky doklady, mal vykonanú kontrolu, ktorá
nezistila žiadne pochybenie. V podnikaní je možné dosiahnuť aj záporný výsledok. Hlavným príjmom

povinného je práca na 6-hodinový úväzok v banke na základe pracovného pomeru.

8. K replike povinného sa navrhovateľka v stanovenej lehote nevyjadrila.

9. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „C.m.p.“) ak §

396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej aj ako „C.s.p.“) ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia C.s.p. a C.m.p. preskúmal a prejednal
vec v rozsahu podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania), viazaný rozsahom odvolania
v zmysle § 379 C.s.p. v spojení s § 65 C.m.p. (predmetné konanie možno začať len na návrh) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné zmeniť.

11. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

13. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

14. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa

20.4.2015 domáhala zaviazania povinného prispievať jej výživným na manželku vo výške 250,- €
mesačne počnúc 1.4.2015. Neskôr v priebehu konania svoj návrh upravila tak, že výživné žiadala priznať
odo dňa podania návrhu, od 20.4.2015. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom
tak, že návrh zamietol.

16. Konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 20.4.2015, teda v čase, kedy bol účinný Občiansky
súdny poriadok. V priebehu konania nadobudli účinnosť nové civilné procesné kódexy, ktoré sa v zmysle
ich prechodných ustanovení (§ 470 a nasl. C.s.p., § 395 a nasl. C.m.p.) okamžite aplikujú i na konania
začaté pred nadobudnutím ich účinnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď o trováchkonania rozhodol podľa v čase rozhodovania účinných ustanovení C.m.p.. Rovnako odvolací súd pri
rozhodovaní o odvolaní aplikoval na vec príslušné ustanovenia C.s.p. a C.m.p..

17. V konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom sa na rozdiel od sporových konaní,
pokiaľ ide o náhradu trov, v princípe neuplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok konania. V
niektorých druhoch mimosporových konaní pri akomkoľvek výsledku ani nie je možné hovoriť o úspechu
či neúspechu účastníkov. Výnimku zo zásady, že každý z účastníkov znáša trovy konania, ktoré mu
vznikli, predstavujú ustanovenia § 53 a § 55 C.m.p.. Prvé z nich ustanovuje možnosť danú súdu priznať

úspešnému účastníkovi náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi v taxatívne vymedzených
konaniach (vo veciach určenia rodičovstva a notárskych úschov), ak to možno spravodlivo požadovať.
Druhú výnimku ustanovuje § 55 C.m.p., v zmysle ktorého súd môže v každom druhu konania upravenom
C.m.p. priznať náhradu trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon bližšie
nevymedzuje, aké okolnosti odôvodňujú priznanie náhrady trov konania. Odvolací súd je toho názoru,
že pri posudzovaní existencie nároku na náhradu podľa § 55 C.m.p. je potrebné prihliadať najmä na

okolnosti, ktoré viedli účastníka k iniciovaniu konania (v prípade že nebolo začaté bez návrhu), postoj
účastníkov k predmetu konania a stým súvisiace správanie sa účastníkov pred začatím konania a v jeho
priebehu, pričinenie sa účastníkov o vznik neúčelných trov konania a podobne. Okolnosti za ktorých
je priznanie náhrady trov konania v mimosporových konaniach prípustné, budú spravidla spočívať v
určitom neprimeranom (excesívnom) konaní účastníkov.

18. Odvolací súd dospel po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisu k záveru, že v posudzovanej
veci nastali také okolnosti, na základe ktorých je spravodlivé priznať náhradu trov konania povinnému.
Navrhovateľka, ktorá bola navyše zastúpená právnym zástupcom, ako osobou znalou práva, v danej
veci podľa názoru odvolacieho súdu iniciovala konanie, hoci si mala a mohla byť vedomá nedôvodnosti

svojho nároku. Pre priznanie výživného na manžela hmotné právo vyžaduje, aby bola životná úroveň
manželov zásadne odlišná, pričom oprávneným sa ho domáhať je ten manžel, ktorého životná úroveň je
nižšia. Navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na súde napriek tomu, že jej majetkové a finančné pomery
vyplývajúce najmä z jej predchádzajúceho vysokonadštandardného príjmu, sú prinajmenšom rovnaké,
ak nie lepšie ako na strane jej manžela, pričom tento záver potvrdilo aj vykonané dokazovanie. Cieľom

navrhovateľky zjavne nebolo dosiahnuť úspech v konaní, ale zaťažovať povinného časovo a finančne.
Napriek skutočnosti, že už v ranom štádiu konania po vyjadrení sa povinného k návrhu bolo zjavné,
že životná úroveň navrhovateľky nie je nižšia ako životná úrovňou povinného, navrhovateľka naďalej
trvala na svojom návrhu. Uvedené svedčí o účelovosti jej konania. Bezdôvodné vyvolanie súdneho
konania ako nástroja na šikanu iného subjektu nemôže požívať právnu ochranu v podobe absencie

zodpovednosti za výsledok konania. Civilný mimosporový poriadok vychádza zo zásady, že každý znáša
trovykonania,ktorémuvznikli,niepreto,abyumožňovalsvojvoľnéuplatňovaniesizjavnebezdôvodných
nárokov, ale naopak aby chránil dobromyseľné subjekty konania.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

k záveru, že v posudzovanej veci nastali okolnosti spočívajúce v účelovom konaní navrhovateľky,
na základe ktorých je spravodlivé priznať povinnému proti navrhovateľke náhradu trov konania.
Povinný mal vo veci plný úspech, preto mu patrí plná náhrada trov konania. Povinný si v priebehu
prvoinštančného konania uplatnil voči navrhovateľke náhradu trov konania na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 15.3.2017, predmetné vyjadrenie povinného je potrebné považovať za návrh na priznanie

náhrady trov konania v zmysle § 57 C.m.p..

20. Odvolací súd ďalej v súlade s § 58 C.m.p. zaoberal výškou náhrady trov konania, o ktorej je
povinnýrozhodnúť.Súčasťouodvolaniapovinnéhoboloivyúčtovanienáhradytrovkonaniajehoprávnou
zástupkyňou. Pri určení hodnoty veci povinný vychádzal z hodnoty veci 5 000,- €, ktorá zodpovedá

mesačnému výživnému za 20 mesiacov od 1.4.2015 do 30.11.2016.

21. Navrhovateľka sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 250,- € mesačne počnúc
dňom podania návrhu, t.j. do 20.4.2015. Vyživovacia povinnosť by jej patrila do dňa zániku manželstva,
hoci medzi účastníkmi súčasne s týmto konaním prebiehalo i konanie o rozvod manželstva, v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie manželstvo účastníkov nebolo rozvedené. Navrhovateľkou uplatnený
nárok na výživné by sa preto mal považovať za nárok na opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, kedy sa
v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len ako „Vyhláška“) tarifná hodnota veci určuje ako päťnásobok ročného plnenia(250,- € × 12 mesiacov × 5 rokov), t.j. 15 000,- €. Nakoľko si však povinný uplatnil náhradu trov konania
vo výške zodpovedajúcej tarifnej hodnote veci 5 000,- €, odvolací súd mu nemohol priznať viac, než
žiadal. Pri tarifnej hodnote veci 5 000,- € predstavuje tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej

služby čiastku 180,90 €.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo :
I.Siedmychúkonovprávnejslužbypodľa§13aods.1Vyhláškystarifnouhodnotouúkonuprávnejslužby
180,90 €: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, rok 2015 (§ 13a ods. 1 písm.

a/ Vyhlášky); písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania,
zo dňa 23.6.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky); účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015, 3.11.2016
(§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky; písomné podania na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 7.11.2016 (§
13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky); účasť na pojednávaní dňa 1.12.2016, 15.3.2017 (§ 13a ods. 1 písm. d/
Vyhlášky). Spolu úkony právnej služby 1.266,30 €. Režijného paušálu - 3 × 8,39 € (za rok 2015), 3 ×
8,58 € (za rok 2016) a 1 × 8,84 € (za rok 2017). Spolu režijný paušál 59,75 €.

II. Náhrady za stratu času za cesty V. - A. a späť, trvanie cesty 1:20 hod. tam a 1:20 hod. späť, t.j.
spolu 6 začatých polhodín za jednu cestu, pričom za každú začatú polhodinu patrí právnemu zástupcovi
náhrada vo výške 1/60 výpočtového základu podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky aktuálneho pre daný rok, a
to za: účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 - 6 polhodín × 13,98 €, t.j. 83,88 €; účasť na pojednávaní

dňa 3.11.2016 - 6 polhodín × 14,30 €, t.j. 85,80 €; účasť na pojednávaní dňa 1.12.2016 - 6 polhodín
× 14,30 €, t.j. 85,80 €;účasť na pojednávaní dňa 15.3.2017 - 6 polhodín × 14,73 €, t.j. 88,38 €. Spolu
náhrada za stratu času 343,86 €.

III. Náhrady cestovných výdavkov za cesty V. - A., B. a späť, vzdialenosť 50 km, vzdialenosť spolu 100

km, osobným automobilom Š. T. s priemernou spotrebou 5,4 l na 100 km, podľa § 15 ods. 1 v spojení
s § 16 ods. 4 Vyhlášky, a to za: účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 - vzdialenosť 100 km, spotreba
5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €; účasť na
pojednávaní dňa 3.11.2016 - vzdialenosť 100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160
€/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €; účasť na pojednávaní dňa 1.12.2016 - vzdialenosť

100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km),
t. j. 24,56 €; účasť na pojednávaní dňa 15.3.2017 - vzdialenosť 100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena
pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €. Spolu náhrada cestovných
výdavkov v sume 98,24 €.

23. Odvolací súd priznal povinnému náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia
podľa obsahu spisu a v zmysle ich vyčíslenia jeho právnou zástupkyňou zo dňa 26.5.2017. Upravil
ich iba v časti náhrady cestovných výdavkov, kde si právny zástupca povinného nesprávne účtoval
túto náhradu zodpovedajúcu priemernej spotrebe jeho automobilu 5,5 l/100 km, hoci v predloženom
technickom preukaze vozidla je udávaná priemerná spotreba 5,4 l/100 km. Na celkovú výšku náhrady

trov konania však uvedená nepresnosť nemala vplyv, nakoľko náhrada trov právneho zastúpenia spolu
(t. j. po vyššie uvedenej korekcii náhrady cestovných výdavkov) predstavuje sumu 1.768,15 €, avšak
povinný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia iba v sume 1.688,09 €. Náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 1.688,09 € odvolací súd povinnému i priznal, nakoľko mu nemohol priznať viac, než
čoho sa domáhal. Nakoľko je povinný zastúpený advokátom, odvolací súd v zmysle § 263 ods. 1 C.s.p.

zaviazal navrhovateľku nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne povinného.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, ako je uvedené vo výškovej časti
tohto uznesenia.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 55 C.m.p.. Odvolacím súdom vyššie uvedené záver o tom, že v posudzovanej veci nastali
také okolnosti, pre ktoré je priznanie náhrady trov konania povinnému spravodlivé, sa vťahujú na celé
konanie, vrátane odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinnému vznikli trovy právneho

zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej (odvolanie voči napadnutému rozsudku v rozsahu náhrady trov konania)
zo dňa 25.6.2017 (§ 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky) a to vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny (180,90 € : 2), t.j. 90,45 €. Zároveň v súvislosti s týmto úkonom právnej služby vznikolpovinnému nárok na náhradu režijného paušálu za rok 2017 vo výške 8,84 €. Len pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že za ďalšie podanie povinného v odvolacom konaní, za repliku k vyjadreniu navrhovateľky,
mu náhrada trov konania v zmysle Vyhlášky nepatrí, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej a v zmysle

13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky patrí právnemu zástupcovi odmena len za odvolanie proti nemeritórnemu
rozhodnutiu a vyjadrenie k nemu (k odvolaniu), nie aj za ďalšie podania v odvolacom konaní. Spolu trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu 99,29 €. Nakoľko je povinný zastúpený advokátom, odvolací súd
v zmysle § 263 ods. 1 C.s.p. zaviazal navrhovateľku nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právnej
zástupkyne povinného.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).