Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010477
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214010477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci proti obžalovanému Q. H., pre prečin
usmrtenia § podľa § 149 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora,
obžalovaného a poškodenej I. R. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.05.2015
sp. zn. 1T/132/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.06.2016 takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný Q. H., nar. XX.XX.XXXX, v A. I., bytom H. D.
časť C. XXX,

o d s u d z u j e :
Podľa § 149 odsek 5 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 odsek 3 Trestného zákona na nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa§61,odsek1,odsek5písm.b/Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáajtrestzákazučinnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

II/
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej I. R., rod. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., H. P. XXXX/XX, škodu vo výške 937, 73 Eur.

III/
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. H., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. H. uznaný za vinného z prečinu
usmrtenia § podľa § 149 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 5. októbra 2012 o 23:40 hod v katastri obce Bodíky, po tom čo požil nezistené množstvo alkoholu od
čoho mal 0,92 mg/l alkoholu v dychu, viedol po ceste III. triedy č. 5068 v smere od obce Bodíky na obec

Gabčíkovo v okrese Dunajská Streda, osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia evidenčného
čísla: DS-474DO, kedy v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti vedeniu vozidla zišiel mimo
cestu vpravo, kde prednou časťou vozidla narazil do stromu, v dôsledku čoho jeho spolujazdci N. R.- sediaci vo vozidle vpravo vpredu, na sedadle spolujazdca a I. P. sediaci vo vozidle vpravo vzadu, v
priestore pre pasažierov, utrpeli zranenia, ktorým na mieste nehody podľahli.
Za tento prečin mu bol uložený podľa 149 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 3

Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 39 odsek 1 Trestného zákona
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých
dôkazov ako aj spôsob ich vyhodnotenia, tiež to, akým spôsobom sa súd I. stupňa vyporiadal s
obhajobou obžalovaného. Obranu obžalovaného mal vyvrátenú predovšetkým svedeckými výpoveďami
manželov K. a K. W., ktorí prišli k havarovanému vozidlu krátko po nehode a jednoznačne potvrdili, že
na mieste vodiča sedel obžalovaný ako aj výsledkami znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že

analýzaDNAzaistenejkrvnejstopyvairbeguvodičajezhodnásprofilomDNApredloženejporovnávacej
vzorky krvi obžalovaného. Na základe týchto dôkazov neuveril obrane obžalovaného, že v kritickom
čase nebol vodičom predmetného motorového vozidla a svedecké výpovede O. U. a T. D. preukazujúce
opak, považoval, vzhľadom na rozpory v týchto výpovediach a skutočnosť, že aj títo svedkovia boli v
kritickom čase pod vplyvom alkoholu, za nehodnoverné.

Mimoriadne zníženie trestu postupom podľa § 39 odsek 1 Trestného poriadku odôvodnil predovšetkým
doterajšou beztrestnosťou obžalovaného, tým, že pred spáchaním žalovaného prečinu viedol riadny
život a s poukazom na spoluvinu nebohých poškodených, ktorí v čase dopravnej nehody boli v ťažkom
stupni opilosti a neboli pripútaní bezpečnostnými pásmi ani nezabránili obžalovanému v jazde mal za to,
že mimoriadne znížený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov bude dostatočným trestom na dosiahnutie

účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona.
Rozsudok súdu I. stupňa napadli odvolaním prokurátor, obžalovaný aj poškodená I. R. prostredníctvom
svojho splnomocnenca.
Odvolanie okresného prokurátora bolo obmedzené len proti výroku o treste. Namietal správnosť
aplikácie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona pri ukladaní trestu obžalovanému s tým, že

na takýto postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle platnej právnej úpravy sa
vyžaduje komulatívne splnenie troch podmienok spočívajúcich v tom, že okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu len za predpokladu, že
použitiezákonomstanovenejtrestnejsadzbyodňatiaslobodybyboloprepáchateľaneprimeraneprísne,
a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Aplikácia citovaného

zákonného ustanovenia v prejednávanej veci je neprípustná aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa
dopustil skutku porušením jednej z najdôležitejších povinností vodiča, keď viedol auto pod vplyvom
alkoholu, a tiež aj s poukazom na jeho osobný postoj k spáchanému skutku. Z uvedeného dôvodu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby krajský súd uložil obžalovanému trest
postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku na dolnej hranici trestnej sadzby za súčasného

uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal správnosť skutkových zistení súdu I. stupňa,
ktorý nevzal do úvahy svedecké výpovede O. U. a T. D., z ktorých vyplýva, že v čase odchodu zo
zábavy v Bodíkoch nasadol obžalovaný do zadnej časti motorového vozidla a nie na miesto vodiča, tiež
neprihliadol na tú časť znaleckého posudku znalca MUDr. Milana Zbořila zo dňa 10.02.2013, z ktorej

vyplýva, že zranenia, ktoré utrpel pri nehode, nie sú charakteristické pre vodiča alebo pasažiera, sú však
pomerne častým poranením najmä pri nefunkčných bezpečnostných pásoch. Krvná stopa, ktorá bola
zaistená z airbegu vodiča a následne vyhodnotená znalcom Ing. Matejovom sa mohla vytvoriť vtedy, keď
ho po nehode našli ostatní svedkovia sedieť na prednom vozidle. Znalec doc. Peter Kovács vo svojom
posudku ohľadom poškodenia zdravia N. R. nevyvracia tú skutočnosť, že by tento poškodený sedel na

mieste vodiča avšak na druhej strane nepotvrdzuje, že by tento na mieste vodiča nesedel. Rovnakú
skutočnosť namieta aj ohľadom druhého poškodeného - I. P.. Posudok na tohto poškodeného vyhotovil
MUDr. K., v ktorom uviedol, že I. P. mal sedieť na mieste spolujazdca vpravo vzadu. Vzhľadom na
pochybnosti,ktorévznikliohľadomskutkovýchzisteníktonaktorommiestevovozidlesedel,malokresný
súd vo veci vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na posúdenie, či je jednoznačne preukázané,

na základe zranení poškodených, že títo nesedeli na mieste vodiča a naproti tomu, či je jednoznačne
preukázané, že v kritickom čase viedol motorové vozidlo obžalovaný. S poukazom na to, že k nehode
došlo cca 1,5 km od miesta nasadnutia do motorového vozidla a s poukazom na výpovede svedkov U. a
D., k zámene osôb v motorovom vozidle dôjsť nemohlo. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutýrozsudok a vrátiť vec súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie resp. ho podľa § 285 písm. c/
Trestného poriadku oslobodiť spod obžaloby, nakoľko nie je preukázané, že by sa prečinu usmrtenia
dopustil.

Splnomocnený zástupca poškodenej I. R. namietal správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko
nerozhodol o uplatnenom nároku tejto poškodenej na náhradu škody a vychádzal zrejme zo zjavne
nesprávne zaprotokolovaného vyjadrenia tejto poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2014 o
tom, že si škodu neuplatňuje. Poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne už v prípravnom
konaní, v konaní pred súdom bola zastúpená splnomocnencom, ktorý uplatnenú škodu vo výške 937,73

Eur aj dokladoval, ktorý postup súd I. stupňa nespochybnil.
Krajský prokurátor zotrval na dôvodoch odvolania okresného prokurátora, zároveň navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a akceptovať odvolanie poškodenej a zaviazať obžalovaného
k náhrade uplatnenej škody.
Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a žiadal verejné zasadnutie
odvolacieho súdu odročiť s tým, že obžalovaný požiadal Ing. Kasanického a Dr. Malého z Nitry o

vypracovanie znaleckých posudkov, ktoré doposiaľ vyhotovené nie sú. Možno ich očakávať po termíne
05.08.2016. O vypracovanie týchto posudkov požiadali pred viac ako mesiacom.
Splnomocnenec poškodenej zotrval na písomných dôvodoch odvolania, zároveň navrhol zaviazať
obžalovaného nielen k náhrade škody, ale aj k náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli
splnomocnencovi poškodenej najmä tým, že obžalovaný sa nedostavoval na verejné zasadnutie

krajského súdu, a ktoré predstavujú sumu 1.105,87 Eur.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa naň napriek riadne
a včas doručenému predvolaniu nedostavil a to ani napriek tomu, že o možnosti vykonať verejné
zasadnutie v jeho neprítomnosti bol poučený. Svoju neprítomnosť zároveň žiadnym spôsobom
neospravedlnil, čím boli dané podmienky na postup v zmysle § 293 odsek 5 Trestného poriadku.

Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní na to oprávnenými osobami podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
zistil, že len odvolanie prokurátora a poškodenej možno považovať za dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie a zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.
V prejednávanej veci nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla, pod vplyvom
alkoholu, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej jeho spolujazdci N. R. a I. P. utrpeli smrteľné poranenia.

Obranu obžalovaného spochybňujúcu skutočnosť, že on bol vodičom predmetného motorového vozidla
považoval aj krajský súd za účelovú, dodatočne konštruovanú a vyvrátenú predovšetkým svedeckými
výpoveďami osôb, ktoré prišli na miesto nehody ako prvé ako aj krvnou stopou obžalovaného zaistenou
na airbegu vodiča.
Obžalovaný bol v procesnom postavení obvineného prvý raz vypočutý dňa 25.07.2013, kedy sa aj za

prítomnosti svojho obhajcu vypovedal, že k priebehu dopravnej nehody sa vôbec nevie vyjadriť, nevie,
či dopravnú nehodu spôsobil alebo nie, mal taký pocit, že sa to celé ani nestalo, pripustil, na základe
odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia, že túto nehodu zapríčinil.
Pri výsluchu dňa 01.04.2014 už obžalovaný vypovedal, že v kritickom čase neviedol motorové vozidlo,
rozpamätal sa dodatočne, že počas toho, ako sa na chate v Bodíkoch zabávali a popíjali, prišiel N. R. s

myšlienkou, že sa pôjdu zabaviť do Dunajskej Stredy, telefonicky zisťoval kde sú hliadky polície, on sa
išiel prezliecť do chaty, nasadol už do naštartovaného vozidla dozadu na strane vodiča, nevie kto kde
sedel, ani to, kto šoféroval. Sám sa zobudil až na v Nemocnici v Dunajskej Strede. Mal len poranenia
pravej nohy, inak nemal skoro žiadne zranenia, nemal vôbec poranenú ľavú časť tela ani tvár, zo žiadnej
časti tela nekrvácal. Krvnú stopu na ľavej časti airbegu vodiča vysvetliť nevedel. Okolnosti a priebeh

nehody si nepamätá.
Rovnako vypovedal obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2014.
Krajský súd zistil, že skutočnosť, že práve obžalovaný bol v kritickom čase vodičom motorového vozidla
preukazujú nasledované dôkazy :
Svedecké výpovede Ing. Q. K. a MUDr. P. K., ktorí prišli na miesto nehody ako prví po dopravnej nehode,

v čase, keď na havarovanom vozidle ešte svietili zadné svetlá. Odstavili svoje vozidlo, išli sa pozrieť k
havarovanému vozidlu najmä či niekto nepotrebuje pomoc. Otvorili vodičove dvere, na sedadle sedel
chlap, ktorý práve zdvíhal hlavu od volantu. Chcel vystúpiť z vozidla, ako sa postavil zacítil bolesť, začal
kričať a vzápätí si hneď sadol. MUDr. P. K. sa snažila poskytnúť vodičovi pomoc, držala mu zranenú nohuaž do príchodu záchranárov, ktorých privolali, vo vozidle boli zakliesnené ďalšie dve osoby, ktoré nejavili
známky života, dvere na strane spolujazdca nebolo možné otvoriť, lebo boli zdeformované. Predné
airbegy havarovaného vozidla boli aktivované.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Milana Zbořila ako aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že obžalovaný v kritickom čase pri dopravnej nehode utrpel vykĺbenie bedrového zhybu vpravo,
otras mozgu, odreniny na čele, horných končatinách a nohe vpravo, pomliaždenie hrudnej steny, ktoré
vznikli intenzívnym tupým násilím. Vykĺbenie bedra, vzniká obvykle ako následok nárazu kolena do
palubnej dosky, zvyšné poranenia úlomkami skla a nárazmi do interiéru vozidla. Poranenia, ktoré

obžalovaný utrpel svedčia o nefunkčnosti bezpečnostných pásov. Vodič vozidla nenarazil hrudníkom na
volant ale na otvorený funkčný airbeg.
Znalcom popísané odreniny na čele obžalovaného vysvetľujú aj vznik krvnej stopy na airbegu vodiča
(stopa č. 2), ktorá bola vyhodnotená. Jej pôvodcom, v zmysle znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava
zo dňa 03.01.2013 bol obžalovaný, nakoľko DNA analýzou bolo dokázané, že DNA profil ľudskej krvi
zaistenej z predloženej stopy č. 2 je zhodný s DNA profilom z porovnávacej vzorky pochádzajúcej od

obžalovaného. V zmysle uvedeného znaleckého posudku tiež bolo jednoznačne vylúčené, že by bol
obžalovaný pôvodcom biologického materiálu zaisteného ako stopy č. 4a, 4b, 5 a 5a, ktoré boli zaistené
na prednom pravom airbegu a opierke pravého predného sedadla havarovaného vozidla. Tieto stopy
pochádzali od inej osoby mužského pohlavia.
V prejednávanej veci teda nielen svedecké výpovede, ale aj zaistené krvné stopy airbegu vodiča

motorovéhovozidlaavneposlednomradeajcharakterporaneníobžalovanéhojednoznačnenasvedčujú
na to, že to bol práve obžalovaný, kto riadil motorové vozidlo bezprostredne pred nehodou. V tejto
súvislosti opätovne poukazuje krajský súd na to, že vykĺbenie bedrového kĺbu, ktoré utrpel obžalovaný
pri dopravnej nehode je v zmysle znaleckého posudku typickým poranením, ku ktorému dochádza po
náraze kolena do prístrojovej dosky. Zanedbateľná nie je ani tá skutočnosť, že pri dopravnej nehode

bola najviac poškodená pravá strana vozidla, miesto vodiča bolo najmenej poškodené, teda je logické,
že vodič utrpel pri nehode oveľa menšie zranenia ako jeho spolujazdci.
Rozsah zranení nebohých poškodených I. P. a N. R. vyplýva zo znaleckých posudkov znalcov z odboru
zdravotníctva MUDr. Norberta Moravanského a MUDr. Petra Kováča, z ktorých okrem iného vyplynulo,
že poškodený N. R. bol s najväčšou pravdepodobnosťou spolujazdcom na pravom prednom sedadle a

poškodený I. P. sa v čase dopravnej nehody nachádzal vo vozidle na sedadle spolujazdca vpravo vzadu.
Aj na základe výpovedí svedkov Mudr. P. K. a Ing Q. K. krajský súd vylúčil možnosť presadnutia
si obžalovaného bezprostredne po nehode zozadu na miesto vodiča. Tieto svedecké výpovede
preukazujú, že v čase príchodu svedkov k havarovanému vozidlu boli dvere vodiča zatvorené a na
mieste vodiča sedel obžalovaný, ktorý, v snahe vystúpiť z vozidla zistil bolestivé poranenie nohy, pre

ktoré vystúpiť z vozidla nemohol.
Za takejto dôkaznej situácie súd I. stupňa správne neprihliadal na svedecké výpovede O. U. a T. D. ako
na také, ktoré by spochybňovali vedenie motorového vozidla obžalovaným v čase dopravnej nehody.
Krajský súd poukazuje na to, že z výpovedí týchto svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2014
vyplynulo, že obaja svedkovia mali vidieť ako obžalovaný nasadol do vozidla na ľavú stranu za vodičom

(pred odchodom z chatovej osady Bodíky), avšak ani jeden z nich nepopisoval, kto boli spolujazdci, kde
nasadli, svedok U. nevie uviesť kedy auto odišlo, toto si nevšimol, svedok T. D., v čase keď videl nastúpiť
obžalovaného dozadu do vozidla, nevidel v aute nikoho iného, preto nevie povedať, kto neskôr riadil.
Zatakejtodôkaznejsituácienemalkrajskýsúdžiadnepochybnostiotom,žeobžalovanývkritickomčase
riadil motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, pod vplyvom alkoholu, nakoľko toxikologickým

vyšetrením jeho vzorky krvi odobratej dňa 06.10.2012 v čase 03.00 hod. bola zistená koncentrácia
etyalkoholu v krvi 1,36 g/kg (č. l. 220) a podľa dychovej skúšky na alkohol 0,92 mg/l, čo predstavuje
stredný stupeň opilosti.
Následne nemal ani krajský súd pochybnosti o tom, že obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť
vedeniu vozidla a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej jeho spolujazdci N. R. a I. P. utrpeli poranenia,

ktorým na mieste nehody podľahli. Rozsah a charakter poranení oboch poškodených vyplýva z
výsledkov súdnej pitvy (č.l. 16 a 47) a zo znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva odvetvie
súdne lekárstvo doc. MUDr. Petra Kováča, PhD a MUDr. Petra Očku ako aj znaleckého posudku MUDr.
Norberta Moravanského, PhD a MUDr. Romana Kuruca.
Zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného ako

prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný ako vodič
motorového vozidla, v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej dvaja spolujazdci utrpeli zranenia, ktorým na mieste nehody podľahli.Súd I. stupňa však pochybil, keď pri ukladaní trestu obžalovanému použil zmierňovacie ustanovenie
v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona a tomuto uložil trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu
zákonnej trestnej sadzby.

Mimoriadnezníženietrestuvzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniamôžeprichádzaťdoúvahylenv
prípadoch,keďtoodôvodňujúokolnostiprípadualebopomerypáchateľa.Okolnosťamiprípadusúvšetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane
možnosti nápravy páchateľa. Môže ísť aj o okolnosti, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty
trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené výraznejšie vybočujú z obvyklých

prípadov takýchto trestných činov.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu
páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne
citeľný. Vyžaduje sa, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody
uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.
Hodnotia sa predovšetkým rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste,

a ktoré sa vzťahujú predovšetkým na zdravotný stav páchateľa prípadne jeho rodinných príslušníkov,
zároveň možno za pomery páchateľa odôvodňujúce postup na mimoriadne zníženie trestu považovať
viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností.
Krajský súd nezistil žiadne také okolnosti prípadu ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného poriadku. Takýto postup nie je možné

založiť len na zistení, že pred spáchaním žalovaného skutku viedol obžalovaný riadny život. Toto zistenie
sa premietlo do ustálenia poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a následne
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, keď mal za to, že takýto
trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám v zmysle § 34 Trestného zákona, zohľadňuje doterajšiu

beztrestnosť obžalovaného, vážny následok jeho zavineného konania a plní nielen úlohu individuálnej
prevencie ale aj generálnej prevencie, spočívajúcej vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov
spoločnosti.
Pretože obžalovaný nebol za posledných desať rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.
Zároveň boli v prejednávanej veci splnené podmienky pre obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti na
doživotie v zmysle § 61 odsek 5 písm. b/ Trestného zákona, preto krajský súd rozhodol aj o tomto treste.
Na základe obsahu spisového materiálu vyhodnotil krajský súd odvolanie splnomocnenca poškodenej
I. R. za odôvodnené.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že poškodená I. R. si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a
včas už v prípravnom konaní a to pri svojom výsluchu dňa 05.11.2012. Obžaloba tejto poškodenej bola
doručená dňa 10.09.2014, následne dňa 19.09.2014 splnomocnila svojim zastupovaním advokáta JUDr.
Ferencz Mazácsa, ktorý sa spolu s poškodenou zúčastnil aj hlavného pojednávania dňa 22.09.2014 a
následne uplatnenú škodu príslušnými faktúrami dokladoval. Za takéhoto stavu aj krajský súd posúdil

protokoláciu vyjadrenia poškodenej na hlavom pojednávaní dňa 22.09.2014 za zrejmú nesprávnosť, na
čo nasvedčuje aj priebeh konania pred súdom. Pokiaľ by poškodená nežiadala zaviazať obžalovaného
k náhrade škody, nemalo by jej zastupovanie splnomocnencom opodstatnenie
Z uvedených dôvodov krajský súd chýbajúci výrok o náhrade škody doplnil spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti, keď priznaná škoda podľa predložených dokladov na č. l. 275 až 276 predstavuje

náklady na pohreb poškodeného N. R. ako aj náklady spojené s dedičským konaním. Tento postup
vyplýva z ustanovenia § 322 ods. 2 trestného poriadku.
Krajský súd nebol oprávnený rozhodnúť o vzniknutých a uplatnených trovách splnomocnenca
poškodenej, o ktorých, v zmysle § 557 Trestného poriadku je príslušný rozhodnúť súd I. stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.