Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205009
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513205009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office
Center, K Červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému C. W.,
N.. X.X.XXXX, N. A. V. N. A., F.E. S. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Q.. V. A.,
zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie 533,25 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 13C/251/2013-87 z 19.10.2015 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje

rozsudok a konanie zastavuje.
V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca návrhom, podaným uňho
17.4.2014 domáhal voči žalovanému a ako svoj návrh odôvodnil. Konštatoval, že na pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a prečítaním listinných dôkazov. Uviedol, čo vyplynulo z
výpovede žalovaného, reprodukoval údaje zo zmenky predloženej žalobcom, ktorú vystavil žalovaný.

2. Citujúc znenie § 261 ods.3 písm. d/ Obch. zák., § 52 ods. 1,2,3,4 O. z., § 4 ods.6 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 11.6.2010 (ďalej len zákon
č. 258/2001 Z.z.), § 25 ods.5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 2.4.2010 (ďalej len
zákon č. 129/2010 Z.z.), § 39 O.z., § 142 ods.1 O.s.p. a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania

dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo žalovaný ako dlžník s obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, ako veriteľom, zmluvu o úvere č.
901700742, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver.

3. Žalobca v odvolaní odvolanie uviedol, že ho podáva z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O. s.
p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f)
O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, 1. v prejednávanej vecí došlo zo strany súdu jeho
konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniuči. 4,5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len
„Nariadenie"), že súd nemohol nariadiť pojednávanie, na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
splnené podmienky Nariadenia. Pojednávania nie je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd

hodlávykonávaťinéprávneposúdenia,aleboaksúdneschvaľujemateriálnevyjadrenieprávaEurópskej
únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. Hl Nariadenia (Tlačivo „C" na žalobnú odpoveď). Tlačivo
„C" svojim obsahom reflektuje na najdôležitejšie stanoviská odporcu v konaní. Odporca nieje nútený
obmedziť svoje argumenty na obsah tlačiva „C", ale v zmysle čl. 5 bod 3 nariadenia, môže svoje
stanovisko vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd
žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. §45 a nasl.
OSP. Konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušený §167 a nasl. OSP, čo vyvolalo v
konaní zásadné právne následky (vykonanie ústneho pojednávania) a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie
súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ust. §5 ods.l OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných

prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

4. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k

navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť.

5. Odporca mohol na základe čl.5 ods.3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady

konštruovanej Nariadením. Súd samotný nieje legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1
veta práva in fíne OSP vznášal námietky voči zmenke za odporcu.

6. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa
vykonal dokazovanie,

7. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.

9. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočnosti. Súd za
nesporné považoval to, že odporca so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere,

ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že odporca uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania!

11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

12. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v
jeho obchádzaní je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná zmenková dohoda, na základe

ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol.
Zároveň súd uviedol, že nakoľko „zmenková zmluva" uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. je absolútne neplatná, súd tento návrh zamietol. Je potrebné uviesť, že
navrhovateľ nepozná a nieje mu jasný pojem „zmenková zmluva".

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Michalovce zo 19.12.2014, sp.zn.: 8C 219-2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 51,45 € bez DPH
za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál.14. Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok a konštatuje, že preskúmaním rozsudku podľa § 380
CSP okrem čiastočného späťvzatia návrhu, zistil preskúmateľnosť a správnosť rozsudku, v ostatnej

zamietajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, keď súhlasí aj s jeho dôvodmi.

15. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

16. Inými vadami podľa § 205 ods.1 písm. b) O. s. p., podľa úpravy do 1.7.2016, ktoré by mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v §
221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní,
nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v
priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú
samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného

práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv
na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie
aodvolacísúdtuposudzujeotázku,čibyobsahvýrokurozhodnutiaboliný,kebykvadekonanianedošlo.

17. Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou

z uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

20. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho

odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne
využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním, t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody,

v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má
odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.22. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích

dôvodov.

23. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a ak žalobca tvrdí opak, ide len o jeho subjektívny pocit.

24. Vo výroku uznesenia z 1.2.2016 bol upozornený žalovaný, že ak sa stanovenej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.

25. Keďže čiastočne vzal svoj návrh späť žalobca, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní len
zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 370 CSP odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie v

rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.

26. V ostatnej časti odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP.

27. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy s

príslušenstvom zamietol lebo podľa ustálenej súdnej praxe (je potrebné prihliadať na rozpor s dobrými
mravmi), (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012), lebo zmenka je neplatná.

28. Odvolací súd ešte doplňuje, že naviac v stovkách vecí žalobcu musí byť zabezpečená ochrana
práv spotrebiteľa, postup žalobcu, keď podal žalobu proti žalovanej predstavuje také konanie, ktoré pri

obchádzaní zákona z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľné (konanie in fraudem legis),
keďže v exekučnom konaní bolo predtým zastavené právoplatne (porovnaj aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/446/2012, 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012) a žalobca svojím postupom porušil záväzné právne
pravidlo platiace v právnom štáte, v Slovenskej republike za účelom dosiahnutia nežiaduceho výsledku
a preto tu aplikácia zákona o zmenkách neprichádzala do úvahy. (Napokon rozsudok je v súlade so

spoločným stanoviskom občianskoprávneho ako aj obchodného kolégia NS SR uverejneného pod č.
93/2015 v Zbierke stanovísk NS SR č. 8/2015).

29. Podľa § 39 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania platí aj pre odvolacie konanie.

30. Výrok o trovách konania sa odôvodňuje neúspechom žalobcu v odvolacom konaní a § 255 ods. 1
CSP, keď žalobca mal len minimálny úspech vo veci po pripustení čiastočného späťvzatia návrhu v časti
zmenkového úroku.

31. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.