Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202236
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713202236.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o.,sídlomČeskárepublika,Praha1,NovéMěsto,Politickýchvězňů1272/21,IČO:26429705,právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: V. X., R.. XX.X.XXXX, D. U. XX, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie 914,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 418,- eur spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 418,- eur
od 23.12.2009 až do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne
splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3.2013 bola Okresnému súdu I. doručená žaloba o zaplatenie sumy 914,- eur s príslušenstvom a
trov konania. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku na základe zmenky a to na tlačive ,,A“ podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 861/2007 (ďalej len ,,nariadenie“), ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobou si žalobca uplatnil proti žalovanému
právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 914,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 914,- eur od 19.8.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 914,- eur
od 23.12.2009 do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda
v sume 3,05 eur. V žalobe uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 20.3.2009 na zmenkovú sumu 914,- eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.8.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 20.3.2009 na sumu 914,- eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom
od 19.8.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd prostredníctvom tlačiva B ,,Žiadosť súdu alebo tribunálu o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky“ vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, na základe akého zmluvného vzťahu došlo
k vystaveniu zmenky, či sa jednalo o zabezpečenie záväzku a nech doloží zmluvu resp. listinu, ktorá
bola podkladom na vystavenie zmenky.Podaním doručeným súdu dňa 29.4.2013 žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch

vyplývajúcich z platnej zmenky. Zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie
pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemé k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje. Vzhľadom nato žalobca nemá dostatočne
presne a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republike. Žalovaný, ako fyzická osoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom
na článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súdu nepresahuje 2000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa
podľa č. 2 odseku 1 nariadenia č. 861/2007 na tento spor uplatňuje práve toto nariadenie č. 861/2007.
V súlade s čl. 11 preambuly, čl. 4 odsek 1 a čl. 25 odsek 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007, Slovenská
republika, ako zmluvná strana nariadenia č. 861/2007 komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie
rozsudkovveurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublikeokresné

súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska
žalovanej.

Okresný súd I. v danom prípade najskôr skúmal svoju vecnú príslušnosť v danom konaní. Okresný
súd I. je názoru, že je príslušným súdom v danej veci aj napriek tomu, že v konaní žalobca svoj nárok

uplatňuje na základe zmenky. Je to predovšetkým vzhľadom k postaveniu žalovaného ako spotrebiteľa.
Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmenky sú príslušné súdy v sídle kraja teda v tomto konaní by bol
príslušný Okresný súd T.. Zmenka na základe ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní svoju pohľadávku
však bola vyplnená na podklade spotrebiteľskej zmluvy a teda v tomto prípade okrem toho, že ide o
nárok zo zmenky ide súčasne aj o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a pre spotrebiteľa je výhodnejšie,

aby sa jeho vec prejednávala na súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko a taktiež aby sa
súd zaoberal daným prípadom aj v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa spotrebiteľských zmlúv.
Uvedené bolo konštatované aj v uznesení Krajského súdu C. T. Č.. J.. XXNcb/XX/XXXX zo dňa 11.
júna 2013, ktorý rozhodoval o nesúhlase Okresného súdu T. s postúpeniu veci z Okresného súdu Z.
na Okresný súd T.. Krajský súd T. vo svojom rozhodnutí uviedol, že prednosť tzv. komunitárneho práva

pred zákonmi Slovenskej republiky musí byť dôvodom, pre ktorý Okresný súd I. ( v tomto konaní )
nielenže musí naďalej trvať na už skôr ním vyslovenom, čiže na tom, že korektný tzv. eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva pripúšťa záver o použiteľnosti (súdom) len tých jeho ustanovení, ktoré
nevybočujú z medzí ustanovených predpismi práva komunitárneho, ale takýto skorší záver sa žiada
doplniť tiež tak, že ak inak použiteľná norma vnútroštátneho práva pripúšťa ako výklad pre spotrebiteľa

priaznivejší, tak i ten menej priaznivý, eurokonformným aj ústavne konformným môže byť len výklad pre
spotrebiteľa výhodnejší. Len takýto záver možno považovať za súladný tiež s doterajšou judikatúrou SD
vo veciach týkajúcich sa výkladu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (tu por. napr. rozsudky SD v jeho veciach zn. C - 473/00 a C - 243/08), podľa ktorej v
rozpore s cieľmi smernice je vnútroštátna právna úprava brániaca plnému uplatneniu práv spotrebiteľa

a vnútroštátny súd by mal mať možnosť skúmania nekalých zmluvných podmienok (vrátane prípadného
dojednania o výlučnej právomoci, čiže v slovenských podmienkach príslušnosti súdu pre spotrebiteľa
ťažšie prístupného) aj z úradnej povinnosti; nech aj stále platí tiež, že takáto judikatúra sa obmedzila
len na skúmanie nekalých zmluvných podmienok (nie teda aj problematických podmienok majúcich
pôvod vo všeobecne záväznom predpise vnútroštátneho práva). Uplatnením úvah zhora je preto

nevyhnutné odmietnuť formalistickejší prístup vyvodzujúci kritérium pre určenie príslušnosti výlučne z
povahy inštitútu uvedeného v žalobe za základ žalobou uplatneného nároku (ktorým inštitútom je v
príslušných súvislostiach zmenka), ale naopak pred uplatnením takéhoto kritéria treba vylúčiť možnosť,
že opretím žaloby výlučne o istý právny inštitút sa tu môže zastierať prvotný spotrebiteľský charakter
vzťahu. Ak totiž výsledkom takejto simulácie (rozumej vytvorenia dojmu, že tu okrem zmenky niet ničoho

iného) bude spravidla nazeranie na vzťah ako na zmenkový a aj na následné súdne konanie iba ako na
konanie vo veci týkajúcej sa zmenky (nech aj toto vychádzajúc výlučne z údajov zanesených do žaloby
takým nepopierateľne je), teda bez prihliadania na možné použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho
zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy, práve takéto „užšie“ nazeranie naproblém spôsobí, že bude na úkor súdu bydliska spotrebiteľa (totožného s jeho všeobecným súdom,
ak je spotrebiteľ žalovaným) uprednostnená príslušnosť zmenkového súdu (tu súdu spotrebiteľovi
takmer vždy vzdialenejšieho, pokiaľ pravda nepôjde o prípad žalovaného spotrebiteľa s bydliskom v

štandardnom obvode toho súdu, ktorý zákonodarca určil za súd zmenkový a pre tento účel takému
súdu určil za obvod jeho pôsobnosti obvod celého súdneho kraja). S týmito dôvodmi sa Okresný súd
I. stotožňuje.

Dňa 29.10.2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanému kópiu

tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky, kópiu zmenky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď.
Žalovaný zásielku prevzal dňa 30.10.2013.

Dňa 7.11.2013 bolo súdu doručené vyplnené tlačivo C - tlačivo na odpoveď, kde žalovaný uviedol,
že pohľadávku akceptuje čiastočne s tým, že súhlasí so zaplatením zmenky ale nesúhlasí s výškou
úroku, chce aby sa nariadilo ústne pojednávanie, nežiada náhradu trov konania a nechce si uplatniť

protipohľadávku.

Uznesením Č.. J.. XC/XX/XXXX - XX zo dňa 27.1.2014 súd konanie prerušil do skončenia konania o
prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Krajského súdu C. N. Č..
J.. XCo/XXX/XXXX - XX zo dňa 16.10.2013 vedeného pod č. P.-XXX/XX. Proti tomuto uzneseniu podal

žalobca včas odvolanie.

Uznesením Krajského súdu C. T. Č.. J.. XCo/XXX/XXXX - XX zo dňa 26.5.2015 bolo odvolanie
žalobcu odmietnuté, nakoľko vec SD sp. zn. P.-XXX/XX bola na základe späťvzatia návrhu na začatie
prejudiciálneho konania prešovským KS (urobeného podaním zo 7. mája 2014, doručeným SD 13. deň

rovnakého mesiaca i roka) a na toto nadväzujúceho uznesenia predsedu SD zo 4. júna 2014 č. XXXXXX
vymazaná z registra SD; okrem toho však aj to, že prešovský KS už uznesením zo 16. mája 2014
zastavil i odvolacie konanie vo veci vedenej ním pod I.. U.. XCo/XXX/XXXX (v tomto prípade na základe
späťvzatia odvolania účastníčkou, ktorá ho podala, teda žalobkyňou, urobeného podaním z 10. apríla
2014, doručeným Okresnému súdu Humenné 14. apríla 2014). Z toho dôvodu odpadla prekážka na

prerušenie konania a súd mohol ďalej pokračovať v konaní.

Podľačlánku19Nariadeniač.861/2007/ES,pokiaľtotonariadenieneustanovujeinak,európskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci ako je uvedené v podanej žalobe, súd považoval
za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia
č. 861/2007/ES).

Keďže Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom na
článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasl.
Zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení
pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ES

súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda
niektorý z účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne.

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavili.
Právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil emailom doručeným súdu dňa 21.12.2015 z dôvodu

hospodárnosti konania. Uviedol, že nemá námietky s tým, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie bez jeho
účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania. Ak v priebehu konania akýmkoľvek spôsobom dôjde
k popretiu pohľadávky, žiada, aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu
oboznámil s formulovanými námietkami a to zaslaním znenia zápisnice. Žiadal, v prípade ak odporca
navrhne vykonať dôkazy, alebo aj súd vykoná dôkazy, aby súd navrhovateľa oboznámil s navrhnutými

dôkazmi v súlade s § 123 OSP a aby umožnil žalobcovi uplatniť právo vyjadriť sa k navrhnutým dôkazom
a ku všetkým dôkazom, ktoré sa v konaní vykonali.Podľa § 119 ods. 1,2 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý
navrhujeodročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočného
odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím

na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá OSP umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti
konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na
pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí
súd skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok

porušeniezákladnéhoprávaúčastníkavyplývajúcehozčlánku48ods.2ÚstavySRatoprávanaverejné
prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať o odročenie pojednávania je
podmienené dôležitosťou dôvodu, pre ktorý o odročenie požiada. Posúdenie opodstatnenosti, dôležitosti
dôvodu v každej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.

Žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania v prípade ak bude jeho nárok
spochybnený súd považuje za irelevantnú. Právnemu zástupcovi musí byť zrejmé, že ak súd nariadi
ústne pojednávanie, bude na tomto pojednávaní vykonávať aj dokazovanie preto je v jeho záujme
(záujme klienta, ktorého zastupuje), aby bol na takomto konaní prítomný a uplatňoval procesné
práva účastníka. Žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladá povinnosť súdu, aby účastníka

oboznamoval s dôkazmi, ktoré boli vykonané na riadnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný a bez dôležitého dôvodu sa na pojednávanie nedostavil.

Vzhľadom na to súd nepovažoval dôvod, pre ktorý sa ospravedlnil žalobca za taký vážny dôvod, pre
ktorý by bolo dôvodné pojednávanie v prejednávanej veci odročiť.

Súd, majúc za splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez účasti
žalobcu a jeho právneho zástupcu a prihliadol pritom na obsah spisu a na listinné dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, zmenkou ( č. l. 7 spisu ), výpisom z

obchodného registra navrhovateľa, oznámením spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. l. 83, zmluvou o
úvereč.l.84,všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveruaúverovázmluvač.l.85,spisomOkresného
súdu I. XEr/XXXX/XXXX, fotokópiou spisu Slovenskej rozhodcovskej, a. s. č. l. 92-121, lustráciou v
sociálnej poisťovni zo dňa 29.12.2015, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Z predloženej zmenky súd zistil, že bola vystavená C. I. dňa 20.3.2009 s tým, že žalovaný ako vystaviteľ

zmenky svojim podpisom potvrdil, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu BratislO. X.., V. I., C. Č.. XXXXX/B zmenkovú sumu 914,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne“ od
19.8.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXX. Na druhej strane zmenky bola

obsiahnutá doložka: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, ČESKÁ REPUBLIKA, IČO: 264 29 705 a podpis konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. S. F..

Výzvou zo dňa 7.7.2015 vyzval súd spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, aby súdu zaslali fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi POHOTOVOSŤ

a odporcom, VOP k tejto zmluve a tiež oznámili a zaslali rozpis splátok s dátumom úhrady zo strany
dlžníka, zaplatených na základe uvedenej zmluvy a taktiež ich započínanie na istinu, úroky a poplatky.
Zároveň, aby oznámili, ako určili sumu vyplnenú v zmenke voči dlžníkovi.

Dňa 13.7.2015 bola súdu doručená odpoveď spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. spolu so splátkovým

kalendárom. Podľa predloženého splátkového kalendára spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy
XXXXXXX, typ úveru bežný žalovanému bolo predpísaných 12 splátok po 82,- eur, ktoré mal splácať
vždy k 14. dňu príslušného mesiaca. Prvá splátka mala byť uhradená dňa 14.4.2009 a posledná splátka14.3.2010. Celkom tak mal žalovaný uhradiť sumu 984,- eur. Žalovaný uhradil prvú splátku vo výške
82,- eur.

Z predložených dôkazov súd zistil, že dňa 20.3.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Zmluva bola
uzatvorenánapredtlačenomformulári.Podľatejtozmluvyveriteľjeoprávnenýposkytnúťdlžníkoviúverv
sume 500,- eur a dlžník sa zaväzuje veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- eur
(t.j. celkovo čiastku 984,- eur) zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 82,- eur počnúc dňom 14.4.2009 na

účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach. V ďalšej časti dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy;nemáknimžiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných
podmienok na zadnej strane zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“.

RubovústranuzmluvytvoriliVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,keďčlánok17obsahovalDohodu

o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie
sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí

len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že podpis na úverovej zmluve a na zmenke je jeho. So spoločnosťou
Pohotovosť uzatvoril v marci 2009 úverovú zmluvu. Pri uzatvorení zmluvy, túto si moc nečítal nakoľko
mal problémy a potreboval finančné prostriedky. V zmluve boli vyplnené všetky údaje. Vedel, že má
navyše zaplatiť sumu 946,- eur. Poskytnutých mu bolo 500,- eur, ktoré prebral pri poskytnutí zmluvy.
Nevie či podpisoval všeobecné podmienky k tejto zmluve. Neuvedomoval si, že podpisujem aj zmenku,

podpis na zmenke je však jeho. Nevie čo to je zmenka a nevie aké má právne následky. Keby bol vedel
čo znamená zmenka, zmluvu by nepodpísal. Zo zmenky uhradil len jednu splátku, zrejme to bolo 82,-
eur. Viacej nesplácal, nakoľko mal finančné problémy a potom nato už zabudol. Od podania žaloby
neuhradil navrhovateľovi žiadnu čiastku z tejto zmluvy. Je zamestnaný. Jeho zárobok je okolo 560,- eur
a na dohodu o vykonaní prác má ešte príjem 80,- eur mesačne. Exekúcie zatiaľ nemá. Pohľadávku je

schopný splácať po 100,- eur mesačne. Z návrhu nevie zistiť koľko presne má uhradiť a taktiež nevie
kam to mám uhradiť.

Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu, J. W. X, XXX XX D. I.. U.. I. XXXXX/XX súd
zistil, že návrhom na začatie konania zo dňa 8.1.2010 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. domáhala

na rozhodcovskom súde zaplatenia sumy 914,- eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 19.8.2009
do zaplatenia, so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 914,- eur od 23.12.2009 do zaplatenia.
Rozhodcovský spis obsahoval zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.3.2009, VOP, zmenku zo dňa
20.3.2009, pokus o zmier zo dňa 18.12.2009, prehľad splátok a výzvu na žalobnú odpoveď. Podľa
pokusu o zmier zo dňa 18.12.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. oznámila žalovanému, že zmenka

bola dňa 18.12.2009 vyplnená a je k dispozícii na preplatenie v sídle spoločnosti POHOVOSŤ s.r.o. dňa
23.12.2009.RozsudkomStálehorozhodcovskéhosúdu,sosídlomJ.W.X,XXXXXD.,ktorýbolzriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., I.. U.. I. XXXXX/XX zo dňa 2.3.2010, rozhodcovský súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatil spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 914,- eur so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 914,- eur od 19.8.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo

výške 6 % ročne zo sumy 914,- eur od 23.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
230,36 eur, t.j. pohľadávka, ktorá je uplatnená aj v tomto súdnom konaní.Podľa čl. 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu

s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do
14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 odsek 3 nariadenia č. 861/2007 odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 odsek 4 nariadenia č. 861/2007 do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podporným dokumentmi.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12. 2010, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 z. č.258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii

v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z. ( účinného od 1.1.2011 ), v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 5a ods. 1 písm. b) Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,

neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou alebo šekom.

Podľa § 4 ods. 1, 2 z. č.258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zák. č.258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú

zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom

vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Súd skúmal povahu účastníkov konania, keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou - žalovaným, a
to v prospech žalobcu - právnickej osoby. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená
v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom, je tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo
zmenky, môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD I..U.. P.-XXX/XXXX z
14.3.2013, rozhodnutie ESD I..U.. P.-XX/XX a pod) v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy

spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní bol súd
povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v
danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD P.-XXX/XXXX z 14.03.2013, z ktorého vyplýva, že

napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD
v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej zmenky, pôvodne vystavenej vo

forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX (číslo zmluvy
sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 20.3.2009. Na predmetnej zmluve bol žalovaný označený ako občan
- fyzická osoba. Súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda
mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len
údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, resp. údaje o

obchodnom mene dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu
zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17
o Dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného článku 20 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. V deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok

17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená
zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka,
od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak
ako to bolo priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zároveň súd
zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené

rubopisom na žalobcu.

Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v
prospech ktorého bola žalovaným zmenka vystavená a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal,vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery.

Dôvodom vzniku zmenky je zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.3.2009. Uvedená zmluva je
nepochybne spotrebiteľskou keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a nasl.
OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať
jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Je to predtlačená

formulárová zmluva, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvnými stranami
sú POHOTOVOSŤ s.r.o. (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je síce v zmluve
vyznačené, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon zamestnania, avšak možno konštatovať, že
účelúveruuvedenývzmluvejezostranyveriteľa(dodávateľa)špekulatívnyvsnahevyhnúťsaprávnemu

režimu spotrebiteľských úverov. Ani samotný žalovaný neuviedol, že by uvedený úver použil na výkon
zamestnania. Je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia poskytnutého úveru,
a preto v prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva
práve na ňom (uznesenie Krajského súdu C. T. zo dňa 23.02.2010, I.. U.. XXCoE/X/XXXX). Účel úveru
- na výkon zamestnania je len všeobecný údaj, ktorý vôbec neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má

uzavretie zmluvy so zamestnaním tejto osoby - na aké konkrétne účely týkajúce sa zamestnania majú
byť poskytnuté financie použité a žalobca v konaní tento účel ani nepreukázal. Zároveň ide aj o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právna úprava zákona č. 258/2010 Z. z.

Súd sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t. j. dôvodom vzniku zmenky,

pričom súd vychádzal aj z písomných pripomienok Európskej komisie zo dňa 12.2.2014, vo veci
návrhu na prejudiciálne konanie podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný
rozhodnutím Krajského súdu C. N. z 29.10.2013 súvisiaci s konaním CD consulting s.r.o. proti K. C.
ktorá sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 smernice rady 87/102/
EHS. Podľa vyjadrenie Európskej komisie Smernica 87/102/EHS nezakazuje používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru komisie je potrebné pojem ,,vhodnej ochrany
spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá
zakazuje znížiť štandard spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa je preto chápať celkový právny

rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry súdneho dvora a zahŕňa
preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu t.j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky
by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásahu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovenísmernice93/13/EHSspotrebiteľovimusíbyťposkytnutá,čopotvrdzujeajčlánok14 smernice
87/102/EHS. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o
drastickézníženieprávnejochranyprináležiacejspotrebiteľoviaoporušeniezásadyefektivity.Vtakomto
právnom režime je potom nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol

ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok.

Podobnými zámermi sa riadi aj zákonodarca Slovenskej republiky, keď § 17 zákon č. 129/2010 s
účinnosťou od 1.1.2011 zakázal veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou. Táto vnútroštátna

úpravadosahujecielepredpokladanétýmitosmernicami.Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnený
užvpredchádzajúcejúpravespotrebiteľskýchúverovvZák.č.258/2001Z.z.keďstanovil,ževeriteľsmel
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov, len ak zmenková suma v čase vyplnenia
zmenky bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvavo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak by však došlo k súdnemu sporu je
potrebné aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o
spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise.

Ak však vnútroštátna úprava dotknutá vo veci samej neumožňuje, aby súd ex offo zamietol návrh
zo zmenky, potom vnútroštátna úprava nie je v súlade so zásadou efektivity, keďže spotrebiteľom
znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatnenie ochrany spotrebiteľa.

Taktiež v súčasnosti je s účinnosťou od 1.5.2014 platné ustanovenie 5a Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktoré takisto zakazuje zabezpečiť nárok zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
Týmto ustanovením zákonodarca taktiež reaguje na potrebu priamej zákonnej úpravy stanovenej už
spomínanými Smernicami záväznými už pred touto právnou úpravou.

Zo zjednocujúceho stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo
dňa 20.10.2015 vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,

platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že ak súd poukáže na
prípadnú nekalú povahu či neprípustnosť uplatneného nároku, je súd povinný zabezpečiť prieskum tohto
nároku. Teda aj v danom konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský
vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.

Súd sa s vyššie uvedeným v plnom rozsahu stotožnil a z toho dôvodu súd pristúpil k preskúmaniu
kauzy zmenky teda toho na základe akej zmluvy zmenka vznikla, či táto zmluva je platná a obsahuje
všetky náležitosti, či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a či suma na zmenke, ktorú vyplnil
žalobca zodpovedá nároku žalobcu z predloženej úverovej zmluvy. Je to hlavne z dôvodu, že v danom
prípade samotným podpisom zmenky ( listiny ako takej ), za súčasného uplatnenia nárokov zo zmenky

spôsobom ako ich uplatnil žalobca, by sa vylúčila možnosť použiť na daný spotrebiteľský úver právnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov. Podpisom zmenky by sa vylúčila
možnosť súdu skúmať, či zmluva o úvere obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv a to najmä Zák. č. 258/2001 Z.z. a v súvislosti s tým, či suma, ktorú spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. doplnila do zmenky ako dlžnú sumu, zodpovedá skutočnému dlhu žalovanej.

Na základe uvedeného súd skúmal, či uplatnená pohľadávka čo sa týka výšky uplatnenej istiny a
príslušenstva je dôvodná v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na daný prípad.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd

posúdil obsah zmluvy a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne
uzavretá. Zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 484,- eur
(z ktorého podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje úrok 1/3 poplatku,
a zvyšné 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou). Poplatok za

spracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a administratívne náklady s tým spojené, ktoré v danom
prípade tvoria 96 % z celkového objemu poskytnutého úveru (splatnosť úveru 10 mesiacov), súd
považuje za neprimerane vysoký s ohľadom na to, že ide o zmluvu, ktorá pozostáva len z jedného listu,
v ktorom sa do predtlačených rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce sa identifikácie dlžníka, výška úveru
s poplatkom a dĺžka splácania + suma splátok) a nie je zrejmé, že by s uzatvorením a spracovaním

zmluvy o jednom liste boli spojené tak vysoké administratívne náklady.

Po preskúmaní zmluvy mal súd za to, že zmluva je koncipovaná tak, že je hrubým spôsobom narušená
rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen, v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva

koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnýmiprostriedkamibrániť.Rovnosťavyváženosťprávapovinnostízmluvnýchstránniejezmluvou
zabezpečená,právenaopak,zmluvaobsahujesamépovinnostidlžníka,sankciezaporušeniepovinností
v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a pod., ale
žiadne práva dlžníka a samé práva a výhody veriteľa a žiadne povinnosti veriteľa.

Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva
obsahovať podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. a zistil, že zmluva neobsahuje RPMN ako náležitosť
zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje anivýšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosť ako náležitosť zmluvy
podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zák. č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje len údaj
o počet splátok 12, výšku splátky 82,- eur a to, že prvá splátka má byť uhradená 14.4.2009. Z toho ale

potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká
časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani VOP, ktoré patria k zmluve ani splátkový
kalendár. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť
pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k)
Zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch a poplatkoch, z ktorého nebude

schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za
ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Termín a výšku splátky úroku a istiny
ne obsahoval ani splátkový kalendár. Zmluva ďalej neobsahovala ani konečnú splatnosť úveru ako
náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zák. č. 258/2001 Z. z.

Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
platnú, ak však neobsahuje uvedené náležitosti a v zmysle § 4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. daný
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd mal v predmetnej veci preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 500,-

eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Len za zaplatenie tejto sumy vznikol navrhovateľovi resp.
jeho právnemu predchodcovi nárok a na zmenke mohla byť vyplnená len suma 418,- eur, keďže ku
dňu vyplnenia zmenky dňa 23.12.2009 žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 82,- eur, čo bolo
preukázané oznámením spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. o uhradených splátkach ( č.l. 83 spisu ).

Vzniku zmenkového záväzku predchádzalo uzatvorenie tzn. zmenkovej zmluvy resp. dohody o plnení
záväzku alebo zabezpečení predmetného záväzku zmenkou. Ide o uzatvorenie zmluvy medzi veriteľom
a dlžníkom o zabezpečení konkrétneho záväzku zmenkou. Zmenková zmluva je bezprostredným
dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojovacím článkom, ktorý spája
všeobecný záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou. Ide o nepomenovanú zmluvu, a

preto podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť treba posudzovať podľa predpisov
upravujúcich záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je
dôvodom neplatnosti zmenky, avšak dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je stav, ako keby žiadna
zmenková zmluva neexistovala. Pri neexistencii zmenkovej zmluvy nie je podklad na to, aby sa
konkrétna zmenka považovala za zabezpečovaciu zmenku vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke t. zn.

chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať (Rozsudok
NS SR I.. U.. X V. C. XX/XXXX).

V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je upravený Zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý v čase
vzniku zmenky výslovne nezakazuje zabezpečenie spotrebiteľského úveru ako aj plnenie záväzku zo

spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd však dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky je v
rozpore so zákonom a nebola so žalovaným individuálne dohodnutá. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu
o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky
uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody o vyplnení bianco
zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ

bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie
zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy sama o
sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť zmenkovej zmluvy však znamená neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v
uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Predložená zmenka

je po formálnej stránke platná, avšak záväzok ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí
spotrebiteľského nemohol byť platne zabezpečený zmenkovou zmluvou a následne zmenkou.Podľa predloženej zmenky zmenková suma bola vyplnená vo výške 914,- eur. Z toho vyplýva, že veriteľ
si na zmenke mohol vyplniť ľubovoľnú sumu teda aj takú ktorá by predstavovala neprijateľné poplatky
alebo zmluvné pokuty. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu C. T.Í. I..U.. XXCoE/XXX/XXXX

- XX z 29.2.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo VPPU zmlúv o
úvere remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia spotrebiteľa (žalovaného) do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Predmetná dohoda je súčasťou VPPU, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi

neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil,
aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ
v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže
zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa
naúkordlžníkaaobchádzaniepredpisovchrániacichspotrebiteľavspotrebiteľskýchprávnychvzťahoch.

Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej
neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou
postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou
s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky

30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či
už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny
dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia teda
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 650,- eur ( 500,- eur ako
nesplatená istina plus 30%). To, že vyplnil zmenku na sumu 914,- eur ( teda o 414,- eur viac, než poskytol

žalovanému a o 264,- eur viac, než mohol podľa citovaného zákona) znamená porušenie § 4 ods. 6 Zák.
č. 258/2001 Z.z. Zmenku takto vyplnenú veriteľ nesmel prijať a už vôbec ju nesmel ďalej postupovať.

Vzhľadom k tomu sú považuje dohodu o zabezpečení zmluvy zmenkou za neprijateľnú podmienku a z
toho dôvodu neplatnú, keď táto dohoda je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Z toho dôvodu súd

na vystavenú zmenku v danom prípade ani neprihliadal.

Tieto skutočnosti boli zároveň aj dôvodom, že zákonodarca priamo v zákone nepripúšťa vystavenie
zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského o vzťahu a to v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b)
Zák. č. 250/2007 ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014.

V danom prípade, ako už bolo konštatované, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola
zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.3.2009 avšak len v prípade, že táto zmenka
bude vyplnená v súlade s § 4ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z.

Keďže suma na zmenke nebola vyplnená v správnej výške a prevyšuje sumu na ktorú vznikol
navrhovateľovi nárok, súd na sumu uvedenú v zmenke neprihliadal a v konaní sa zameral na
dokazovanie koľko zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov je žalovaná povinná ešte žalobcovi
uhradiť na základe zmluvy o úvere.

Z tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania ako zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný
uhradil sumu 82,- eur. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uložil žalovanému povinnosť
uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 418,- eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a
poplatkov vo výške 500,- eur po odpočítaní úhrad žalovaného a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Súd priznal žalobcovi úrok vo výške 6 % ročne sumy 418,- eur od 23.12.2009 do 17.10.2010, zo sumy
331,- eur od 18.10.2010 do 13.2.2012, zo sumy 311,08 eur od 14.2.2012 do zaplatenia, nakoľko takto
žiadaný úrok neprevyšuje zákonný úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a podľa
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Súd žalobu zamietol v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 914,- eur od 19.8.2009
do zaplatenia, keďže tento úrok je v rozpore so zákonom. Podľa čl. I § 48 ZZŠ je zákonom stanovená
výška zmenkového úroku a to na 6 % ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo zmenky na mysli úrokovú doložkupodľa čl. I § 5 ZZŠ, muselo by to byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je
prísneformálnaatedanemôžepripúšťaťrôznedohady/úvahyotom,čosamádanýmúdajomnazmenke
na mysli. Preto ak uvedený úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený

v čl. I § 48, ktorého výška je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového
úroku 0,25 % denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5, musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja,
keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok počítať ani dokedy (pričom v žalobe žiada
priznať tieto úroky do zaplatenia). Aj keď v zmenkovom zákone nie je výslovne uvedené dokedy je
možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl. I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že

úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať iba do splatnosti zmenky a od splatnosti
pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je nahradený záväzkom postižným, potom
je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48 v zákonnej výške. Prijatím opačného
názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky uvedené na zmenkovej listine ako aj
zmenkové úroky, by zmenky obsahujúce úrokovú doložku boli zcela bezdôvodne privilegované oproti
ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať viac, než umožňuje ust. čl. I § 48

( viď Rozsudok Vrchního soudu C. V. I..U.. XCmo XXX/XXXX). Navyše súd už konštatoval, že vystavená
zmenka je neplatná.

V časti sumy 3,05 eur, ktorá predstavovala zmenkovú odmenu súd návrh zamietol z dôvodu, že súd
žalobcovi nepriznal sumu uvedenú na zmenke a z toho dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na zmenkovú

odmenu, ktorej výška je závislá od sumy uvedenej na zmenke. Navyše súd už konštatoval, že vystavená
zmenka je neplatná.

Súd rozhodoval o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní bol úspešnejší
žalovaný, ktorý mal úspech v sume 496 eur, o ktorú bol návrh zamietnutý, čo predstavuje 54 %

úspechu a žalobca mal úspech v časti sumy 418,- eur čo predstavuje úspech žalobcu 46 %. Čistý
úspech žalovaného predstavoval 8 % a v tomto podiele by mu patrila náhrada trov konania. Súd však
žalovanému náhradu trov nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnil ani nevyčíslil a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplývajú.

Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. l O. s. p. povolil žalovanému zaplatenie priznanej sumy
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v
schopnostiach žalovaného splatiť celý dlh naraz. Žalovaný je síce zamestnaný avšak jeho príjem je
560,- eur. Výšku určených splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom
žalovaného a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva

žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu C. T., vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).