Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116217050
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116217050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci S. N. D.. XX.X.XXXX dieťaťa
rodičov S. N. D.. XX.X.XXXX bývajúcej v G. D. N. X a M. N. D.. XX.X.XXXX bývajúceho S. G. D. N. X
v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 15.3.2017, č.k. 11P/110/2016-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre S. N. nar. XX.X.XXXX a vo výroku
o dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15.3.2017 č.k. 11P/110/2016-54 zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice I zo 7.6.2016 sp.zn. 11P/13/2016 tak, že zveril v tom čase mal. S. N. nar. XX.X.XXXX do

osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať majetok. Zaviazal matku prispievať na
výživu S. 50,- € mesačne od 19.1.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi dieťaťa.
Dlžné výživné 69,20 € za obdobie od 19.1.2017 do 28.2.2017 zaviazal matku zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Úpravu styku matky s S. neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote

odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal ju platiť
výživné pre dcéru S. 20,- € mesačne. Poberá invalidný dôchodok 363,10 €, z ktorého platí inkaso,
elektrinu a plyn 206,01 € a na živobytie jej zostáva zhruba 150,- € mesačne. Bežné výdavky na ošatenie,
stravu a na lieky má asi 15,- €. Je pravdou, že sa bývalý manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti a
zobral so sebou aj deti, hoci chcela, aby deti zostali s ňou bývať. Odkedy sa odsťahovali, otec jej bráni
so stretávaním sa s deťmi, nedovolí im, aby ju navštívili, resp. aby sa stretli. Tiež uviedla, že otec na
výživu dcéry S. nezaplatil nič, napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 7.6.2016 sp.zn.

11P/13/2016-53, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.7.2016 bol zaviazaný prispievať na jej výživu 250,- €
mesačne. Spoločnú domácnosť opustili 19.1.2017. Poukázala aj na to, že bývalý manžel má oveľa vyšší
príjem ako ona. Konštatovala, že 4.4.2017 poslala dlžné výživné 69,20 € spolu s bežným výživným vo
výške 50,- €, teda spolu 120,- €.

3. Otec vo vyjadrení konštatoval, že matkou uvedené fakty v odvolaní sú účelové a neuvádzajú žiadne
nové skutočnosti. Vyjadril názor, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a navrhol, aby ho odvolací

súd ako vecne správny potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahustotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP (odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania
len vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu podľa § 65 CMP) s tým, že nie je
odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 66 CMP a vo vzťahu k napadnutému výroku o určení výživného

pre S. od matky od 19.1.2017 do budúcna dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 191 CSP, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V tomto smere súd prvej inštancie správne
uzavrel, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 19.1.2017 a ich plnoletá dcéra S. prejavila

vôľu bývať s otcom, ktorý sa o ňu od tej doby stará. Na základe vykonaného dokazovania správne
ustálil i rozsah vyživovacej povinnosti matky voči plnoletej dcére S. s prihliadnutím na zákonné
zásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, ktorými sú na
jednej strane odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a na strane druhej možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinných rodičov. Vzhľadom na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa

je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, určil rozsah výživného
primerane možnostiam a schopnostiam povinnej, ktoré sú obmedzené v dôsledku jej invalidity a tým
aj možnosti dosahovať vyšší príjem. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali určenie výživného v inom rozsahu, ako určil súd prvej inštancie a dodáva, že výživné 50,-
€ mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 1,7 € pokrýva životné náklady S. iba v minimálnom

rozsahu a je nepochybné, že podiel otca na výživnom voči dcére je výrazne vyšší ako podiel matky,
aby zabezpečil aspoň základné životné potreby dcéry, preto sú bez právneho významu pomery otca,
na ktoré matka poukazuje vo svojom odvolaní. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd
poznamenáva, že jej argumentácia rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej
a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére S. nevyvážené a dovoľuje

skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie matke bráni objektívne posúdiť rozsah
odôvodnených potrieb S., ktoré boli preukázané v priebehu konania na súde prvej inštancie. Ostatnými
odvolacími námietkami matky sa odvolací súd nezaoberal, pretože vo vzťahu k určeniu vyživovacej
povinnosti matky voči plnoletej dcére S. sú irelevantné.

6. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správny, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodením napadnutého rozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).