Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/344/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209218161
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209218161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr, Romana Huszára a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: HYPOTRADE, spol. s
r.o., Bratislava, Zálužická 23, IČO : 31 442 927, proti žalovaným: 1. H. L., X.. X. XX. XXXX, L. L., B. XX, X.
H. L., X.. XX. X. XXXX, L. L., B. XX, žalovaní 1, 2 zastúpení JUDr. Tijanou Ćećezovou, advokátkou, AK
Bratislava, Drieňova 17, o určenie neexistencie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 2. 2013 č.k. 58C/203/2009 - 373, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej z m e ň u j
e tak, že u r č u j e, že vecné bremeno in personam pre H. L., K. H., X. X. XX. XXXX C. H.C. L.,
X. XX. X. XXXX, doživotne užívať nehnuteľnosť X,X-A. L. Č.. X S. Y.H. XX,XX H.X na J. L. G. na B. XX
Y. L., stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, všetko zastavané
plochy, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele X/
XXX, B. na Z. Č.. XXXX pre F. Ú. K., S. L. - H. Č. K., S. L. A., tn i e j e.

Žalobca m á právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca pôvodne voči
žalovaným 1, 2 a 3 ( G. L., H. L. C. H. L. ) po úprave žalobného petitu zo dňa 25. 2. 2011 domáhal
určenia, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotne užívať 2,5-izbový byt č. 1 na prízemí Y. L.,
na B. XX, o výmere 64,35 m2, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. K., založené Zmluvou o zriadení

vecného bremena, uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, tu nie je. Vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie zistil, že prejednávanej zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená v mene
žalobcu dňa 05. 03. 2008 bývalým konateľom spoločnosti, G. L., v prospech oprávnených: samotného
G. L. a odporkyne v 1. rade (jeho manželky) a odporcu v 2. rade (jeho syna). Vecné bremeno spočívalo
v doživotnom bezodplatnom užívaní bytu č. 1 na prízemí bytového domu na B. N. Č.. XX Y. L., vo
vlastníctve žalobcu, oprávnenými. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu je vecným právom, t.
z. právom absolútnym so všetkými atribútmi s týmto právom spojenými. Vecne oprávnený subjekt má

absolútne chránené právne postavenie, ktoré môže obhájiť voči každému žalobou obdobnou vlastníckej
žalobe. Vzhľadom k tejto zvláštnej povahe oprávnení a obmedzení vyplývajúcich z vecného bremena,
je nevyhnutné, aby existencia práva vecného bremena nebola sporná, čo zároveň obdobne ako pri
žalobách týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odôvodňuje naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ako procesný predpoklad určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. Súdne
rozhodnutie, ktorým sa určí neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je podkladom pre zápis v

katastri nehnuteľností (viď § 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Súd prvej inštancie preto skonštatoval,
že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z výpisu LV č. XXXX Správy katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu mal súd za preukázané vlastnícke právo žalobcu k bytu č. 1 na B. N. Č..XX Y. L., a to tak v čase uzatvorenia spornej zmluvy o zriadení vecného bremena, ako aj v súčasnosti.
Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že zosnulý G. L. vykonával v období od 03. 12. 1998 do
11. 09. 2008 funkciu štatutárneho orgánu (konateľa) v spoločnosti žalobcu. Uvedená skutočnosť nebola

medzi účastníkmi konania sporná. Od 10. 04. 2001 vykonávala funkciu konateľky aj D. X. U. s tým, že
obaja konatelia boli oprávnení konať a podpisovať menom spoločnosti samostatne. Dňa 05. 03. 2008 G.
L. uzavrel v mene spoločnosti, ako vlastníka bytu č. 1 na B. N. Č.. XX Y. L., Zmluvu o zriadení vecného
bremena spočívajúceho v doživotnom bezodplatnom užívaní predmetného bytu, a to vo svoj prospech
a v prospech žalovaných 1, 2 (svojej manželky a jedného zo synov), ako druhej zmluvnej strany. Z

katastrálneho spisu mal súd tiež za preukázané, že návrh na vklad vecného bremena bol príslušnej
správekatastradoručenýdňa30.07.2008,avšakvkladvecnéhobremenabolsprávoukatastrazapísaný
až dňa 21. 08. 2008, po tom, ako bol dodatkom č. 1 k zmluve, uzatvoreným medzi zmluvnými stranami
dňa 19. 08. 2008, doplnený údaj o podlaží bytového domu, na ktorom sa byt nachádza, a veľkosti
spoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach.Žalobcanamietalvkonaní
absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 O.z., nakoľko konanie G. L., spočívajúce v uzatvorení zmluvy o

zriadení vecného bremena v mene spoločnosti, bolo v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého
obchodného styku a pravidlom zákazu zneužitia práva. G. L. konal podľa žalobcu v rozpore so záujmami
spoločnosti a jej spoločníkov, bez ich vedomia, a napriek ich zákazu. V rozpore s § 135a Obchodného
zákonníka zneužil svoje postavenie a uprednostnil svoje vlastné záujmy a záujmy svojich blízkych
pred záujmami spoločnosti a spoločníkov, ktorí nemali záujem predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola a

je zároveň sídlom spoločnosti, prenechať bezodplatne a doživotne do užívania G. L. a jeho blízkych.
Podľa žalobcu je sporná zmluva zastretým právnym úkonom, ktorého jediným cieľom bolo zabezpečenie
časovo neobmedzeného bezodplatného práva užívania bytu pre žalovaných. Argumentácia žalovaných
bola založená na tom, že práva G. L., ako konateľa spoločnosti, neboli nijako obmedzené a uzatvorenie
zmluvy v ich prospech nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, nakoľko ešte pred príchodom

žalobcov na Slovensko, mali bývalým majiteľom spoločnosti p. H. O. prisľúbené, že spoločnosť im
zabezpečí bývanie, a že byt sa po odpracovaní určitých rokov stane ich vlastníctvom. Aj z toho dôvodu
bola výška odmeny tak G. L.Č., ako aj žalovanej 1, ktorá v danom období vykonávala funkciu konateľky
spoločnosti Slovextrade, spol. s.r.o. (ktorej jediným spoločníkom bola spoločnosť, ktorá od 03. 12.
1998 bola jediným spoločníkom žalobcu), dohodnutá na sumu 136,10 eur. Zmluvu o zriadení vecného

bremena tak jej účastníci uzatvárali v dobrej viere a na základe predchádzajúcej ústnej dohody s
majiteľom firmy.

2/ Zo zakladateľskej listiny spoločnosti žalobcu, ako aj z listín založených v zbierke listín obchodného
registra za obdobie výkonu funkcie konateľa spoločnosti G. L. (03. 12. 1998 až 16. 09. 2008), súd

prvej inštancie nezistil žiadne obmedzenie pre konanie v mene spoločnosti G. L.. Aj po zvolení D. X. U.
za ďalšiu konateľku spoločnosti, ktorá vykonávala svoju funkciu od 10. 04. 2001, bol G. L. oprávnený
konať a podpisovať v mene spoločnosti samostatne. Uzatváranie zmlúv za spoločnosť bolo podľa
zakladateľskej listiny v pôsobnosti konateľa spoločnosti. V konaní vypočutí svedkovia: G. L., C. F. C. A..
J. S., ktorí v rozhodnom čase pracovali pre spoločnosť Slovextrade, spol. s.r.o., zhodne vypovedali, že

byt č. 1 na B. N. Č.. XX Y. L. sa prerábal na základe pokynu majiteľa firmy pre účely bývania pána G. L.
a žalovaných. Svedkyňa L. uviedla, že pri jednom telefonickom rozhovore žalovanej 1 s majiteľom firmy
počula, že predmetný byt si odpracúvavajú tým spôsobom, že majú nižšiu mzdu za prácu. Uvedené
vyplynulo aj z výpovede svedka A.. S., ktorý uviedol, že manželia L. mali byt získať za prácu vykonávanú
pre spoločnosť. Svedok dokonca uviedol, že od majiteľa firmy mal rovnaký ústny prísľub. Pre porovnanie

svedok súdu uviedol, že mzdy robotníkov pracujúcich pre spoločnosť sa v danom období pohybovali od
cca 400 do 430 eur. Na preukázanie výšky odmeny za výkon funkcie konateľa bola súdu predložená aj
pracovná zmluva G. L. a platový výmer žalovanej 1, ktorá v rozhodnom období pracovala pre spoločnosť
Slovextrade, s. r. o., podľa ktorých ich plat za výkon funkcie predstavoval sumu 136,10 eur. Výške
platu zodpovedala aj výška nemocenského G. L. za obdobie od 11. 10. 2008 v sume 4,82 eur/ 1 deň

a výška invalidného dôchodku, ktorý ku dňu jeho smrti bol vo výške 57,20 eur/ 1 mesiac, čo vyplýva z
predložených rozhodnutí sociálnej poisťovne. Argumentácii žalovaných 1, 2 o existencii ústnej dohody
s majiteľom firmy H. O., v zmysle ktorej za cenu nízkej mzdy za prácu, si títo postupne odpracujú
predmetný byt, ktorý im bol poskytnutý spoločnosťou na účely bývania, dosvedčujú tak výpovede
svedkyne L. a svedka A.. S., ako aj platové výmery G. L. a žalovanej 1 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne

o priznaní nemocenského a invalidného dôchodku, výška ktorých priamo závisí od výšky dosahovanej
mzdy za rozhodné obdobie. Výška mzdy žalovanej 1 a jej manžela, aj s poukazom na výšku mzdy
robotníkov pracujúcich v danom období, či už pre spoločnosť žalobcu alebo spoločnosť Slovextrade,
spol. s.r.o., uvedenú svedkom Ing. Oravcom, nepriamo nasvedčuje existencii takejto dohody, nakoľkoje viac než nepredstaviteľné prijatie vykonávania funkcie konateľa spoločnosti za plat, aký dostávala
žalovaná 1 a jej manžel, bez benefitu, ktorý by vyrovnal tak nízku mzdu. Uvedené platí o to viac,
ak žalovaní prišli ako cudzí štátni občania na územie Slovenskej republiky, kde nevlastnili žiadnu inú

nehnuteľnosť, ktorá by im mohla slúžiť na bývanie. Písomný súhlas na prihlásenie rodiny L. k trvalému
pobytu na B. XX Y. L. bol daný ešte pred uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena, a to dňa 28.
02. 2006, konateľkou navrhovateľa D.- X. U., s úradne osvedčeným podpisom (čo menovaná popierala).
O opaku súd nepresvedčili ani žalobcom predložené písomné vyhlásenia X. K. C. R. O., že menovaní
nedali súhlas na bezodplatné využívanie bytov spoločnosti G. L. a jeho rodinným príslušníkom.

3/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nevidel pri uzatváraní zmluvy o
zriadení vecného bremena uprednostnenie vlastných záujmov G. L. pred záujmami spoločnosti v
rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 OBZ. Pokiaľ G. L. a jeho manželka pracovali pre spoločnosť,
resp. pre jej spoločníka, za mzdu vo výške nezodpovedajúcej ani minimálnemu životnému štandardu,
aj vzhľadom na dĺžku obdobia, po ktoré pre spoločnosť pracovali, mal z toho žalobca nepochybne

finančný prospech neekvivalentný pre G. L. a jeho rodinu. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v doživotnom bezodplatnom užívaní sporného bytu preto súd prvej inštancie nepovažoval za v rozpore
s dobrými mravmi a rovnako ani za obchádzanie zákona. Zriadením vecného bremena získali žalovaní
voči žalobcovi ako vlastníkovi bytu právo doživotne bezodplatne užívať nehnuteľnosť, nie vlastnícke
právo. Z povahy a obsahu vecného bremena je zrejmé, že toto v značnej miere obmedzuje vlastníka

nehnuteľnosti v jej užívaní a nakladaní s ňou. Pri ústnej dohode o odpracovaní si bytu, ktorý spoločnosť
poskytla žalovaným na účely bývania, a ktorý by po niekoľkých rokoch získali za odpracovanú prácu
od spoločnosti do osobného vlastníctva, ak by došlo k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného (napr. ak by G. L. alebo žalovaná 1 prestali vykonávať prácu pre žalobcu,
alebo jeho spoločníka), žalobca, ako vlastník nehnuteľnosti, by mal stále možnosť podľa § 151p ods.

3 O.z. požadovať zrušenie vecného bremena. Pokiaľ žalobca poukazuje na bezodplatné zriadenie
vecného bremena, tak súd dáva do pozornosti, že zákon nepodmieňuje zriadenie vecného bremena
za odplatu, a preto bezodplatnosť pri zriadení vecného bremena, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy.
Účastníkmi konania uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena s dohodnutým obsahom je jedným
zo zákonom predpokladaných právnych titulov vzniku vecného bremena, a v danom prípade nemožno

hovoriť ani o simulovanom právnom úkone. Vôľou zmluvných strán bolo doživotné bezodplatné užívanie
nehnuteľnosti žalovanými s prípadnou možnosťou v budúcnosti nadobudnúť predmetný byt do svojho
osobného vlastníctva, na základe a za podmienok dohodnutých zmluvnými stranami.

4/ Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či napádaná zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti

pre právne úkony podľa § 34 a nasl. O.z. Právny úkon, ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú,
musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 O.z.).
Zmluva bola jej účastníkmi uzatvorená slobodne a vážne, s dostatočne určitým a zrozumiteľným
obsahom. Rovnako ani spôsobilosť zmluvných strán na právne úkony, nebola obmedzená. Dodržaná

bola aj zákonom podmienená písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena (§ 40 ods. 1 O.z.
v spojení s § 151o ods. 1 O.z.). Z obsahu zmluvy je jednoznačné, že právo bolo zriadené ako vecné
bremeno, a to vecné bremeno in personam. Zmluva bola účastníkmi podpísaná dňa 05. 03. 2008, čím
nastali jej obligačno- právne účinky. Tvrdenia žalobcu o antidatovaní zmluvy sú ničím nepodložené a
nepreukázané.Uzatvorenázmluvaozriadenívecnéhobremena,akoužbolosúdomvyššieodôvodnené,

svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a rovnako nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Zmluva je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 O.z. uzatvorená okamihom nadobudnutia
účinnosti prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o zriadení vecného bremena preto bola platne
uzatvorená dňa 05. 03. 2008 a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Od uvedeného dňa
nastali obligačno- právne účinky zmluvy. Platnosť a účinnosť zmluvy (t. j. na záväznosť a viazanosť

zmluvných strán uzatvorenou dohodou) zákon nepodmieňuje okamihom, kedy dôjde k osvedčeniu
podpisu povinného z vecného bremena. Súd súhlasí so žalovanými, že osvedčenie podpisu povinného
z vecného bremena je podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona potrebné len pre konanie o návrhu na
vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Argumentácia žalobcu o tom, že zmluva nadobudla
účinnosť až dňom osvedčenia podpisov, nemá oporu v zákone. Na platnosť a účinnosť zmluvy nemá

vplyv ani nedostatok v podobe chýbajúceho údaja o podlaží a veľkosti spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktorý bol zmluvnými stranami na výzvu
katastra nehnuteľností doplnený dodatkom č. 1 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.
08. 2008, nakoľko nehnuteľnosť, ku ktorej bolo v prospech oprávnených zriadené vecné bremeno,bola v zmluve zo dňa 05. 03. 2008 označená určito, presne a nezameniteľne pre jej identifikáciu.
Chýbal len údaj potrebný pre zápis do katastra nehnuteľností. Vecnoprávne- účinky zmluvy a vznik
vecného bremena tak nastal dňom zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, t. j. dňa 21.

08. 2008. Pokiaľ sa týka predloženého rozhodnutia jediného spoločníka žalobcu zo dňa 18. 06. 2008 o
obmedzení G. L. nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu, toto s odkazom na ustanovenie §
133 ods. 3 OBZ nemá vplyv na to, že spoločnosť konanie konateľa zaväzuje. Porušenia obmedzenia
konateľského oprávnenia zakladá len právo spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi (§ 135a ods.
2 OBZ), a rozhodne nespôsobuje neplatnosť zmlúv, ktoré by konateľ, napriek obmedzeniu konateľských

oprávnení, za spoločnosť uzatvoril. Nakoľko súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zhodnotil,
že žalobcom napádaná zmluva, ktorou bolo zriadené v prospech žalovaných 1, 2 vecné bremeno v
podobe bezodplatného doživotného užívania nehnuteľnosti (smrťou G. L. právo vecného bremena voči
jeho osobe zaniklo), bola urobená slobodne a vážne, osobami spôsobilými na právne úkony, jej obsah
je určitý a zrozumiteľný, a nie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda je platná, žalobu žalobcu zamietol,
a rozhodol, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešným žalovaným 1, 2 patrí náhrada trov konania voči neúspešnému
žalobcovi.

5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca; jeho odvolanie
smerovalo zjavne proti zamietajúcemu výroku rozsudku a proti výroku o priznaní náhrady trov konania

žalovaným 1, 2. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že sa žalobou podanou dňa
21.10.2009domáhalurčenianeexistencievecnéhobremenaprávadoživotnéhoužívanianehnuteľnosti,
nakoľko je názoru, že Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou
HYPOTRADE,s.r.o.C.G.L.,H.L.C.H. L.jeneplatnáextunc.G.L.vpriebehusúdnehokonaniazomrel.

Uvedenou zmluvou malo byť zriadené vecné bremeno in personam spočívajúce v práve oprávnených
osôb doživotne a bezplatne užívať byt, ktorý je vlastníctvom žalobcu. Žalobca predmetný byt nadobudol
s cieľom zabezpečiť sídlo svojej spoločnosti a iné priestory pre účely každodennej činnosti spoločnosti,
príp. za účelom prenájmu. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vyplýva, že vychádzal takmer
výlučne z výpovedí žalovaných a ich svedkov, pričom prehliadol množstvo listinných dôkazov žalobcu,

s notárom overenými vyjadreniami bývalej konateľky žalobcu ako aj jediného spoločníka a v súčasnosti
tiež konateľa spoločnosti žalobcu. Žalobca za nepochopiteľný označil záver súdu prvej inštancie o
tom, že „nepriamo nasvedčuje existencii takejto dohody, nakoľko je viac než nepredstaviteľné prijatie
vykonávania funkcie konateľa spoločnosti za plat, aký dostávala žalovaná 1 a jej manžel, bez benefitu,
ktorý by vyrovnal tak nízku mzdu.“ Žiadne dokazovanie ohľadom reálnej výšky platov žalovanej 1 a

jej manžela súd totiž nevykonal, nezisťoval, aké reálne platy dostávali a aké iné benefity od žalobcu
( zdarma byt, autá, kreditné karty a pod.) uvedené osoby požívali. Navyše žalobca je presvedčený, že
podvodné uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, vykonané jednoznačne proti vôli spoločnosti
( vlastníka ) nemožno v žiadnom prípade odôvodniť argumentom, ktorý použil súd, že „uvedené platí o
to viac, ak žalovaní prišli ako cudzí štátni občania na územie Slovenskej republiky, kde nevlastnili žiadnu

inú nehnuteľnosť, ktorá by im mohla slúžiť na bývanie.“ Po právnej stránke neobstojí ani odôvodnenie
nároku na doživotné užívanie nehnuteľnosti svojho bývalého zamestnávateľa tým, že „písomný súhlas
na prihlásenie rodiny L. F. V. J. na B. XX Y. L. bol daný ešte pred uzatvorením zmluvy o zriadení vecného
bremena,atodňa28.2.2006.“Išlooúkonydôležitéprepovoleniekpobytuabolivykonanéešte2,5roka
pred podvodným uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena. S rozsiahlymi listinnými dôkazmi,

potvrdzujúcimi, že G. L. vlastník nehnuteľnosti zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom a že
mu nikdy nebolo sľúbené ani dovolené, aby vytvoril a uzatvoril zmluvu o vecnom bremene v prospech
jeho a rodinných príslušníkov, sa súd prvej inštancie vysporiadal len jedinou vetou. Súd prvej inštancie
prehliadol všetky listinné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že vlastník bytu nikdy neprejavil vôľu doživotne
zabezpečiť ubytovanie J..L. a žalovaným 1, 2. Žalobca za nepochopiteľné označil to, ako mohol súd

prvej inštancie nevidieť v konaní G. L. uprednostnenie vlastných záujmov pred záujmami spoločnosti v
rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obch. zák. súd prvej inštancie sa po právnej stránke vôbec nezaoberal
konaním G. L. ako druhej strany zmluvy, t.j. ako fyzickej osoby, ktorá vedela o zákaze akýmkoľvek
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou a napriek tomu, zmluvu podpísala; rovnaké platí aj pre žalovanú
1, ktorá bola o celej situácii veľmi dobre informovaná. Prvostupňový súd opiera svoje rozhodnutie bez

ďalšieho o údajnú ústnu dohodu o odpracovaní si bytu. Nie je zrejmé, na základe čoho sa súd stotožnil s
údajnou existenciou takejto dohody, keď ten, kto mal byť účastníkom takejto dohody opakovane doručil
do spisu vyhlásenia podpísané pred notárom o tom, že takáto dohoda nikdy neexistovala. Súd svoje
rozhodnutie založil aj na výpovediach svedkov, ktorí boli zamestnancami tretej osoby, nie žalobcu,mnohí boli pracovne podriadení žalovanej 1, a ktorí „...to počuli v telefonickom rozhovore žalovanej 1
s neznámou osobou...“ a „....porozumeli celému rozhovoru lebo chodia na dovolenky do Chorvátska...“
Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku antidatovania napadnutej zmluvy, žalobca

trval na tom, že zmluva nadobudla účinnosť až dňom osvedčenia podpisov, ktorý záver má oporu v
zákone a príslušnej judikatúre. Žalobca poukazoval na ust. § 42 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností v znení platnom k 5. 3. 2008, podľa ktorého na zápis práva k nehnuteľnosti
do katastra je spôsobilá zmluva, kde podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena musí byť
osvedčený podľa osobitných predpisov. Všeobecné ustanovenie o uzatváraní zmlúv je v tomto prípade

potrebné posúdiť v zmysle špeciálnych ustanovení o spôsobilosti zmlúv na zápis práva do katastra
nehnuteľností, pričom je potrebné vychádzať z kogentných ustanovení hmotného práva. Argumentoval
ďalejust.§151oods.1poslednávetaObč.zák.,podľaktoréhonanadobudnutieprávazodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podpis G. L. ako vtedajšieho konateľa spoločnosti HYPOTRADE, s.r.o. na predmetnej zmluve bol

osvedčený notárom až dňa 30. 7. 2008. Žalobca je preto názoru, že dňa 5. 3. 2008 nemohli nastať
žiadne účinky ani právo zo zmluvy v zmysle § 151o ods. 1 Obč. zák., ale tieto nastali až dňa 30. 7. 2008,
t.j. po tom, ako jediný spoločník žalobcu zakázal konateľovi nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve
spoločnostiatentosazaviazaltentozákazdodržiavať.Žalobcadodal,žeakbyeštevmarci2008bolona
nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno so súhlasom žalobcu ( jediného spoločníka ), potom by nemalo

zmysel vydávať pokyny ohľadom nehnuteľnosti dňa 18. 6. 2008. Žalobca súhlasil s tým, že konanie G. L.
ako F. R. pri podpise napadnutej zmluvy po formálnej právnej stránke nezakladá neplatnosť predmetnej
zmluvy. V tomto prípade však konateľ podpisoval zmluvu sám so sebou - G. L. ako fyzickou osobou.
Tento úkon ako aj konanie žalovaných 1, 2 sú v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom,
ktorý sa priči dobrým mravom. Žalobca napokon vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní nepostupoval

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, keď vo veci
pojednával a vydal uznesenie napriek tomu, že sa na pojednávanie nedostavil tlmočník a konateľka
žalobcu ( občianka Maďarska ) trvala na jeho prítomnosti; tým súd zasiahol závažným spôsobom do
Ústavou a Európskym dohovorom zaručených práv účastníka súdneho konania. Žalobca navrhoval v
odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť tak, že odvolací súd

jeho žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania.

6/ Žalovaní 1, 2 sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrili. Na odvolacom pojednávaní navrhovali
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť.

7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8/Odvolacísúdpreskúmalvec vnapadnutom rozsahu,t.j.vzamietajúcomvýrokuavovýrokuopriznaní

náhrady trov konania žalovaným 1, 2 ( § 379 a § 380 ods. 1 CSP ), na odvolacom pojednávaní ( § 385
CSP ), v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ( § 180 CSP ) na ktorom zopakoval
dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 204 v spojení s § 378 ods. 1 CSP :

- Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 5. 3. 2008 a Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 19. 8. 2008,

č.l. 18, 19 spisu,
- Písomné vyjadrenie G. L.Č., ako aj žalovaných 2 a 3 k výzve konateľky o vypratanie bytu na B. XX
Y. L., č.l. 20 spisu,
- Pracovná zmluva uzavretá medzi žalobcom a G. L. zo dňa 18. 12. 1998 č.l. 29 spisu,
- Platový dekrét H. L. zo dňa 27. 2. 1997 v spoločnosti SLOVEXTRADE, s.r.o., z č.l. 30 spisu

- Notárska zápisnica napísaná dňa 15. 9. 1993 v notárskej kancelárii B. F., o spísaní zakladateľskej
listiny spoločnosti HYPOTRADE, s.r.o. z č.l. 48 a nasl. spisu,
- Rozhodnutie E. R. HYPOTRADE, s.r.o. o odvolaní G. L. z O. F. obchodnej spoločnosti HYPOTRADE,
s.r.o. ku dňu 11. 9. 2008 z č.l. 79 spisu,
- Fotokópia vyhlásenia G. L.Č. zo dňa 18. 6. 2008 o tom, že odo dňa 18. 6. 2008 nie je ďalej

splnomocnený nakladať s nehnuteľnosťami ani účtami v mene spoločnosti HYPOTRADE, s.r.o. +
Osvedčenie o pravosti podpisu G. L. zo dňa 23. 6. 2008, z č.l. 112, 113 spisu,-VyhlásenieJ..X.K.zodňa 21.9.2011otom,žeanionaanimajiteľfiriemSlovaxtrade,s.r.o.aHypotrade
s.r.o. nedali ani nesľúbili G. L. a ani jeho rodinným príslušníkom bezplatné práva na používanie bytov
ani na nakladanie s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom je Hypotrade, s.r.o. z č.l. 226 spisu,

- Prehlásenie J.. D. X. U.L. B. G. XX. X. XXXX S. V., Ž. R. K. L. môže prihlásiť k trvalému pobytu na
adresu B. XX, L., č.l. 282 spisu,
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku H. L. zo dňa 26. 5. 2010 vo výške 34,40 €/
mesiac, z č.l. 283 spisu,
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského G. L. zo dňa 15. 10. 2008 vo výške 145,20

Sk/deň za obdobie od 11. 10. 2008 do zániku nároku na nemocenské,
- Dedičský spis o prejednaní dedičstva po poručiteľovi G. L., B.. G. X. X. XXXX, vedený na OS Bratislava
II pod sp. zn. 46D/179/2010, Dnot 31/2010,
- Spis Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu sp. zn. V - 22 348/2008, týkajúci sa zmluvy o zriadení
vecného bremena. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
9/ Podľa § 3 ods. 1 Obč.zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

10/ Podľa § 39 Obč.zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11/ Podľa § 135a ods. 1 Obch. zák. konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám

by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

12/ Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13/ Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku ( poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie zásady rovnosti

účastníkov občianskoprávnych vzťahov ). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom tak treba
považovaťúkon,ktorýjevšeobecneneakceptovateľnýzhľadiskavspoločnostiprevládajúcichmravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.

14/ Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, odlišnému od záveru prvoinštančného

súdu o tom, že Zmluva o zriadení vecného bremena neodporuje dobrým mravom ( § 3 ods. 1 Obč. zák. )
G. L. ( pôvodný žalovaný 1 ) v postavení konateľa zneužil svoje oprávnenie, ktoré mu z funkcie konateľa
v spoločnosti žalobcu vyplývalo a konal výlučne vo vlastnom záujme a záujme členov svojej rodiny
( manželky a syna, súčasných žalovaných 1, 2 ). Uvedeným konaním uprednostnil svoje záujmy pred
záujmami obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom a práve v záujme ktorej mal ako konateľ konať.

Uzavretie spomínanej Zmluvy o zriadení vecného bremena je zároveň konaním, ktoré tiež odporuje
ust. § 135a ods. 1 Obch. zák., ktoré výslovne ukladá konateľovi obchodnej spoločnosti povinnosť
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov. Uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena nebolo v súlade so záujmami
žalobcu, čo preukazuje nesúhlasné stanovisko a reakcie žalobcu po zistení, že predchádzajúci konateľ

v osobe G. L. uzavrel takýto právny úkon v mene spoločnosti žalobcu. Spomínané ustanovenie § 135a
ods. 1 Obch. zák. výslovne ukladá konateľovi, že pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostniť
svoje záujmy pred záujmami spoločnosti, avšak uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena vo svoj
vlastný prospech a prospech členov svojej rodiny uprednostnením vlastných, súkromných záujmov
na úkor záujmov obchodnej spoločnosti bolo. Odvolací súd vyhodnotil skutočnosť, že G. L. v pozícii

konateľa spoločnosti uzavrel Zmluvu o zriadení vecného bremena v podstate sám so sebou a členmi
svojej rodiny, ako zneužitie výkonu práv konateľa, ako voči obchodnej spoločnosti žalobcu nepoctivé
konanie, odporujúce dobrým mravom v zmysle cit. ust. § 39 Obč. zák. nehnuteľnosť vlastníka - žalobcu
- zaťažil vecným bremenom v prospech svojich rodinných príslušníkov, ako oprávnených z právavecného bremena, a to na doživotie, bezodplatne, čím nepochybne poškodil majetkové záujmy žalobcu.
Dôvodom na akceptovanie takéhoto konania bývalého konateľa žalobcu nemôže byť tvrdenie, že ako
konateľ spoločnosti, podobne ako aj jeho manželka - žalovaná 1, dostávali veľmi nízky príjem za

prácu pre žalobcu, keď navyše žalobca tento argument spochybňuje tvrdením, že žalovaní bývali v
označenom byte zadarmo, mali k dispozícii autá, kreditné karty, spoločnosť uhrádzala synovi bývalého
konateľa poplatky za štúdium na súkromnej strednej aj vysokej škole v Bratislave. Vzhľadom na
tento rozpor s dobrými mravmi trpí právny úkon spočívajúci v uzavretí zmluvy o zriadení vecného
bremena neplatnosťou, a to absolútnou ( § 39 Obč. zák. ). Z právneho úkonu, ktorý trpí absolútnou

neplatnosťou, nevznikajú žiadne práva a povinnosti, takýto právny úkon nevyvoláva žiadne právne
účinky. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd v každom štádiu konania z úradnej
povinnosti. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ten, kto má ako dotknutý subjekt
na tom právny záujem, v danom prípade sa jej dovolával žalobca, ktorý v konaní namietal absolútnu
neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 Obč. zák. pre jej rozpor s dobrými mravmi.

15/ Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa obsah alebo účel právneho úkonu ocitne, v rozpore
so všeobecne uznávanou mienkou, ktoré určuje, aké má byť ich konanie, aby bolo v súlade so
základnými zásadami morálky v spoločnosti. Rozporné s dobrými mravmi bolo konanie ( pôvodne )
žalovaného 1 G. L. ako konateľa spoločnosti žalobcu z dôvodu, že nebolo vo vzťahu k žalobcovi
( vlastníkovi nehnuteľnosti ) poctivé, či slušné, v dôsledku uprednostnenia vlastného záujmu pred

záujmom spoločnosti, ktorej záujmy mal ako konateľ v skutočnosti hájiť. V rozpore s dobrými mravmi
však konali aj žalovaní ako osoby oprávnené z vecného bremena, nakoľko si museli byť rovnako vedomé
týchto okolností uzavretia Zmluvy o vecnom bremene.

16/ Žalobca sa svojho práva v tomto konaní domáhal určovacou žalobou, ktorá si pre úspech v konaní

vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP ( § 80 písm.
c/ O.s.p. účinného do 30. 6. 2016 ). Žalobca svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení preukázal, keď poukazoval na to, že bez rozhodnutia súdu nemôže dosiahnuť výmaz tohto
práva zapísaného v katastri nehnuteľností. Otázku existencie naliehavého právneho záujmu si súd prvej
inštancie vyriešil správne. Nesprávne však z právneho hľadiska posúdil otázku platnosti žalobcom

napadnutého právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, keď si nesprávne vyložil ust. § 39 Obč. zák.
v spojení s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák.

17/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej
zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobe žalobcu vyhovel.

18/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP,

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).