Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/243/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416210278
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416210278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/
XX J. L., o zaplatenie 5 412,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 16. februára 2017 č.k. 4C/223/2016-47 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 12. 04. 2017 č.k. 4C/223/2016-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 131,78 eura od 06. 03. 2016

do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania voči
žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 106,95 eura s úrokom vo výške 131,78 eura a úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 3 106,95 eura od 06. 03. 2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 2,41 eura, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25. 10.
2013 zmluvu o úvere XXXXXXXXXXXXXXXX. Žalovanému bola poskytnutá suma 4 500 eur, pričom mal
splácať predmetný úver v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 109,52 eura vždy k 20. dňu v
mesiaci. Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzavretia zmluvy bola 15,9% p. a. V prípade omeškania
sosplátkouúverubolvzmluvedohodnutýúrokzomeškaniavovýške5%znesplatenejsplátky.Žalovaný
mal zaplatiť spolu aj s úrokmi čiastku 6796,20 eura. Žalovaný bol vyzvaný listom z 24. 02. 2016 na
zaplatenie sumy 3 301,14 eura do 05. 03. 2016, nakoľko žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka
(zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1 až ods. 8, , § 2, § 9, § 11 ods. 1,
ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
1.3. Konštatoval, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ku dňu spoplatnenia úveru, t. j. ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, k 05. 03. 2016,
vznikol žalovanému nedoplatok v celkovej výške 3 106,95 eura na istine a vo výške 131,78 eura, čo
predstavujú úroky z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, ako aj nárok na

úroky z omeškania vo výške 2,41 eura, ktorý vznikol žalobcovi z neuhradených splátok do dátumu
predčasnej splatnosti úveru. Predmetná úverová zmluva, z ktorej si uplatňuje žalobca svoj nárok, bola
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako zmluva o úvere, avšak súd vyhodnotil obsah
tejto zmluvy ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vyhodnotil, že úverová zmluva neobsahuje zmluvnépodmienky, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom úvere, žalobca si uplatnil
len splátky úveru splatné do 05. 03. 2016, pričom si neuplatnil žiadne zmluvné pokuty ani iné sankcie
voči žalovanému. Nárok žalobcu je daný, súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere v zmysle ustanovení

§ 4 a nasl. zákona o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve nie sú ustanovenia, ktoré by boli v
rozpore s citovaným zákonom, žalovaný obdržal peňažné prostriedky zo strany žalobcu, tieto peňažné
prostriedky mal v lehote splatnosti vrátiť, ale žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o úvere, preto si žalobca uplatnil sumu 3 106,95 eura titulom nesplatených splátok úveru. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd žalobcovi uplatnenú sumu vo výške 3106,95 eur v plnom rozsahu priznal. Súd

priznal žalobcovi aj úrok z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 131,78 eur
a úrok z omeškania vo výške 2,41 eur do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca úver spoplatnil
k 05. 03. 2016. Splatnosť úrokov bola dohodnutá medzi stranami sporu do zaplatenia úveru s tým, že
žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný k 05. 03. 2016, nemôže si už požadovať od žalovaného
úroky z omeškania z úrokov z úveru po jeho splatnosti, len úroky z omeškania zo zosplatnenej istiny.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v

podobe úrokov z omeškania ako aj v podobe úrokov z úveru, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi stranami sporu. V čase vyhlásenia úveru za predčasne splatný bolo treba považovať
celý dlh za splatný, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru, preto nebolo
možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, z toho dôvodu v tejto časti
súd žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 06. 03. 2016 vo výške 5% ročne

zo sumy 3 106,95 eura do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle platnej
novely Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Nariadenie“) od 01. 02. 2013 vo veciach občianskoprávnych sa úroková sadzba počíta podľa úrokovej
sadzby ECB (táto k 06. 03. 2016 bola vo výške 0%) + 5 percentuálnych bodov. Žalobca si uplatnil úrok
z omeškania od 25. 02. 2016, avšak z predloženého dokladu, a to výzvy na predčasné splatenie úveru

vyplýva, že táto výzva bola žalobcom vystavená dňa 24. 02. 2016 s tým, že žalovaný mal uhradiť celý
dlh najneskôr do 05. 03. 2016. Z toho dôvodu súd priznal úrok z omeškania len od tohto dátumu a nie
odo dňa vystavenia výzvy žalobcom, teda nie od 25. 02. 2016, a vo zvyšku žalobu zamietol.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Nestotožnil sa s argumentmi súdu prvej
inštancie v tom smere, že nemôže žalobca žiadať úroky z omeškania z úrokov z úveru, nakoľko by došlo
k dvojnásobnému zaťaženiu dlžníka. Dôvodil tým, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže
aj povinnosť platiť úroky z úveru. S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov
z omeškania z nezaplatených úrokov. Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku, je

povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri
omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Žalobca má preto nárok na úrok
z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do spoplatnenia úveru.
2.1. Žiada preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmeniť a vyhovieť žalobe
žalobcu aj v rozsahu časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 131,78 eura od 25. 02. 2016.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav avšak v zamietajúcej časti vec nesprávne posúdil po právnej stránke, preto odvolací

súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému aj nárok na
úrok z omeškania zo sumy 131,78 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia.

Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový
poriadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.

5. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 3 106,95 eura,
úroku vo výške 131,78 eura, úroku z omeškania vo výške 2,41 eura, úroku z omeškania vo výške 5%
ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3106,95 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 131,78 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť
trovykonania.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanížalobežalobcuvyhovel,zamietolibanárok
na úrok z omeškania zo sumy 131,78 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia dôvodiac, že popri úroku z

úveru nemôže žalovaný platiť aj úrok z omeškania, nakoľko by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu
a to jednak v podobe úrokov z omeškania, ako aj v podobe úrokov z úveru.

6.Podľa § 388 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil predmetný vzťah medzi stranami sporu, ako
spotrebiteľský, založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené
v ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalobcu, dospel k záveru o dôvodnosti a

opodstatnenosti dôvodov odvolateľa, uvádzaných v podanom odvolaní. Vzhľadom k tomu, že v danej
veci došlo iba k nesprávnemu právnemu posúdeniu úrokov z omeškania súdom prvej inštancie, odvolací
súdnepovažovalzapotrebnédoplniť,anizopakovaťdokazovanie,keďsastotožnilsoskutkovýmstavom
zistenými súdom prvej inštancie, preto v danej veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez prejednania
veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť na zmenu právnej

kvalifikácie, nakoľko k tejto zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie aplikoval v danej veci aj správne
právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a na danú vec nesprávne vyhodnotil.
7.1.Medzi stranami sporu došlo dňa 25. 10. 2013 k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úveru vo výške 4 500 eur, s úrokovou sadzbou 15,9% ročne, poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 225 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo

výške po 109,52 eura, počnúc dňom 20. 11. 2013 s konečnou splatnosťou dňa 22. 10. 2018. Ročná
priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá vo výške 20,18%, priemerná RPMN
vo výške 20,83%, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola vo výške 6 796,20 eura. Žalovaný
zmluvné podmienky nedodržal a úver riadne nesplácal. Žalobca upozornil žalovaného na porušovanie
zmluvných podmienok, a to dvakrát, naposledy dňa 28. 12. 2015 s tým, že v prípade nezaplatenia dlžnej

sumy vo výške 201,85 eura si uplatní svoje právo vyplývajúce podľa § 565 Občianskeho zákonníka a
požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Dňa 24. 02. 2016 listom žalobca oznámil žalovanému predčasnú
splatnosť celého úveru a žiadal uhradiť celý dlh vo výške 3 301,14 eura s príslušenstvom najneskôr do
05. 03. 2016. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne vyhodnotil
porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, správne vyhodnotil splnenie všetkých zákonných

podmienok v spotrebiteľskej zmluve, keď nezistil neprijateľné zmluvné podmienky a ani neúmerné
zaťaženie spotrebiteľa v danej veci týmito podmienkami.
7.2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 131,78 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia. Suma 131,78 eura predstavuje kapitalizované
úroky z úveru do jeho spoplatnenia, t.j. do 25. 02. 2016. Odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti

dôvodov uvedených v podanom odvolaní a nezistil dôvody, pre ktoré by žalobca na tieto úroky z
omeškania z úrokov z úveru (vyčíslených do spoplatnenia úveru), nemal nárok. Nie je správne tvrdenie
súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania z úrokov z úveru po jeho spoplatnení,
nakoľko by tak dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu. Podľa záverov odvolacieho súdu, veriteľovi
neprináleží nárok na úrok z úveru po jeho spoplatnení, ale úrok z omeškania, ktorý inštitút predstavuje

sankciu dlžníka za porušenie jeho zmluvných povinností, jednoznačne prináleží. V tomto prípade vôbec
nedochádza k dvojnásobnému zaťaženiu dlžníka, nakoľko úrok z úveru vo výške 131,78 eura bol
žalobcom kapitalizovaný iba do dňa spoplatnenia úveru, t.j. do 25. 02. 2016, a žalobca si na tento úrok
z úveru po tomto dátume spoplatnenia, nenárokuje. Z tohto dôvodu nie je úvaha súdu prvej inštanciecelkom jasná a určitá, nakoľko existencia úrokov z omeškania a úrokov z úveru je už súdnou praxou
vyriešená a do spoplatnenia úveru, môžu úroky z úveru a úroky z omeškania popri sebe existovať. Po
spoplatnení (t.j. vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) má veriteľ nárok iba na úroky z omeškania.

Úroky z úveru totiž predstavujú odplatu veriteľovi za poskytnuté finančné prostriedky dlžníkovi a stávajú
sa súčasťou istiny. Ak je teda k určitému dňu vyčíslený dlh žalobcu (ku dňu spoplatnenia), zahŕňa
v sebe táto výška dlhu aj úrok z úveru, ktorý je splatný ku dňu spoplatnenia. Ak veriteľ v prípade
omeškania so splátkou istiny, má jednoznačne nárok na úrok z omeškania (t.j. sankciu za porušenie
zmluvných povinností dlžníkom), jednoznačne má nárok aj na úrok z omeškania z úrokov z úveru,

ktoré dlžník do dňa spoplatnenia nezaplatil. Aj po spoplatnení, ako sankcia za porušenie zmluvných
povinností, prichádza do úvahy nárok veriteľa na platenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, ktorá
dlžná suma zahŕňa výšku istiny a výšku úroku z úveru do jeho spoplatnenia. Niet dôvodu na to, aby
žalobcoviúrokzomeškania,akosankciažalovanémuzaneplneniezmluvnýchpovinností,zvyčíslených,
kapitalizovaných úrokov z úveru, neboli priznané až do zaplatenia, t.j. aj za obdobie po spoplatnení úveru
až do zaplatenia, avšak už z vyčíslenej sumy ku dňu spoplatnenia.

7.3.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalobcovi nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 131,78 eura od 06. 03. 2016 priznal s tým, že žalobca v
písomnom podaní, ktorým zosplatnil úver zo dňa 25. 02. 2016 určil lehotu na zaplatenie dlžnej sumy do
05. 03. 2016, dňom 06. 03. 2016 sa žalovaný dostal do omeškania s platením tejto čiastky.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, podľa § 388 CSP, nakoľko nezistil dôvody
na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.

9.O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP, tak, že

úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a
odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne podľa§ 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).