Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/279/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212166
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114212166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: C. D., bytom O.
XXX, o zaplatenie sumy XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 15. júna 2016 č.k. 14C/77/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zastavil. V ostatnej časti zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou
tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy
738,33 eura s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2.Zapreukázanýmalskutkovýstav,zktoréhozistil,žežalovanývystavilzmenkuč.XXXXXXXXXdňa29.
09. 2009 na zmenkovú sumu 738,33 eura s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu: 738,33 eura a zmenkový úrok
0,25% denne od dátumu začiatku úročenia: 12. 10. 2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". Veriteľ následne indosoval zmenku na žalobcu. Žalobca k návrhu označenú zmluvu
nedoložil. Zmenkou bol zabezpečovaný úver na základe zmluvy o úvere zo dňa 29. 09. 2009, ktorá
okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia,

rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje neobsahovala. Kolónky umožňujúce ho identifikovať
ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné
meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list),
vôbec vyplnené neboli. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu
vo vykonanom dokazovaní. Podľa návrhu žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu, pričom úver bol
vo výške 300 eur a za 12 mesiacov splatnosti úveru požadoval veriteľ navýšenie o sumu 288 eur.
2.1.Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9 Er/1469/2012 súd prvej inštancie zistil, že právny

predchodca žalobcu, t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si v predmetnom exekučnom konaní
uplatnila nárok na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského
súdu, ktorý bol vydaný na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX (podpísanej dňa 29. 09. 2009
totožné číslo s úverovou zmluvou), ktorá bola vystavená práve na zabezpečenie spotrebiteľského úveruz danej zmluvy. V predmetnom exekučnom konaní došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne k zastaveniu exekučného konania.
2.2.Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa

ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku (mal vystaviť dve zmenky), v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu

vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. V predmetnom exekučnom konaní došlo k zamietnutiu žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne k zastaveniu exekučného
konania.
2.3.Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice 93/13/EHS, čl. I § 10,
čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 17, čl. I. § 48 ods. 1, čl. I § 75, čl. I § 77 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb.

zákona zmenkového a šekového, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.01.2008, § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1,
§ 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Nariadenia
EU č. 861/2007.
2.4.Právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil súd prvej inštancie z článku 16 bod 2 nariadenia

č. 44/2001 a z čl. 25 bod 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007. Keďže ide o cezhraničný spor, určil
rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Nemal preukázané ani tvrdené, že by si strany sporu
zvolili rozhodné právo, preto aplikoval čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a dospel k záveru, že daný právny vzťah sa spravuje

právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike,
platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike.
Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemohlo zmeniť uplatňované
rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky. Poukázal na spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa

vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu
znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní,
či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v

prípade absencie aktivity žalovanej v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho
povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného
hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného

pojednávania, ak to považuje za potrebné. Dospel k záveru, že je povinný skúmať, či sa nejedná
o spotrebiteľský vzťah, bez ohľadu na to, že sa uplatňuje právo zo zmenky, pričom konštatoval, že
takéto skúmanie nevylučuje žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007. Preto považoval za potrebné
aplikovať § 120 ods. 1 tretiu vetu Občianskeho súdneho poriadku, teda výnimku z prejednávacej zásady.
Dospel k záveru, že predložená zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie

nároku veriteľa zo zmluvy o úvere vo výške 300 eur. Zmenka bola vyplnená na sumu 738,33 eura,
preto ku považoval za vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., v
dôsledkučohobolaneplatnápodľa§39Občianskehozákonníka.Dohoduovyplňovacomprávezmenky,
obsiahnutú vo všeobecných podmienkach, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko z
nej nevyplývajú žiadne informácie pre žalovanú spotrebiteľku o dôsledkoch vystavenia zmenky. Táto

dohoda odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto je absolútne neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zaoberal sa aj včasnosťou uplatnenia nároku žalobcu s poukazom
na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uplatnený nárok považoval za
premlčaný. O náhrade trov konania rozhodol § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že žalovanému náhradu trov tohto

konania nepriznal hoci mal v konaní plný úspech, lebo mu žiadne trovy konania nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Dôvodil,že konane má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
písm. d/ CSP), súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§

365 ods. 1 písm. b/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, hoci žalobca ani žalovaná takéto
dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na

úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila,
akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej

únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho
spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S
odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP, porušil

ustanovenia o vykonávaní dôkazov a prihliadol na dôkazy a skutočnosti, ktoré v zmysle nariadenia
nemali byť vykonané bez návrhu. Poukázal na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti a je platná. Na podporu
svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov. Ďalej namietal, že dohoda o vyplňovacom

práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zákon č. 258/2001
Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. K stanovisku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 93/2015 uviedol, že vychádza z viacerých nepravdivých premís. Jednou z
nich je predstava, že ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej (t.j., že by

zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na
jeho škodu), musel by dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosára. K tomu citoval
niekoľko rozhodnutí najvyššieho rakúskeho súdu. Uznal, že dohoda o vyplňovacom práve môže byť
skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, jej prípadná neplatnosť však nemá vplyv na
platnosť zmenky s poukazom na § 6 ods. 2 zmenkového zákona. Napriek tomu dohoda o vyplňovacom

práve vo VOP nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.

v znení neskorších predpisov, účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,

ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ

neuhradil.

10. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalobcom.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred
súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva

je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu spisu
odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

11. Odvolací súd, nevzhliadnuc porušenie práva na spravodlivý proces, preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej žalobu žalobcu zamietol, je vecne správne a dôvodné.
Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v podstate stotožnil

aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, na ktoré dôvody ďalej iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné skutočnosti:

12. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 15. 06. 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z

20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom

stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo

rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má alevysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel

medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň

zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.

v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný

zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon
v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti
návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti

spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti
uplatňovania námietok. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej veci týmto judikátom i riadil, preto
aj z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

14. Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento

judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležitevysvetliť,prečosaneriadijudikátom).Napriektomuvšakviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§379,§380CSP),kjednotlivýmodvolacímdôvodomžalobcuspočívajúcimpredovšetkýmvzdôraznení
platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a
vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať
právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1

umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke
nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto
správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP, správne v súlade s ustanovením §

132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval
správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na jednak na
neplatnosti zmenky a jednak na neplatnosti dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach. Žalobca v tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci žiadne

skutočnosti, argumentoval iba tým, že súd prvej inštancie nemohol vykonať žiadne dokazovanie, ktoré
nenavrhli strany sporu a zotrval na svojom tvrdení, že zmenka a dohoda o vyplňovacom práve sú platné.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej vo
Všeobecných zmluvných podmienkach nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože z nej

nevyplývajú žiadne informácie pre žalovanú spotrebiteľku o dôsledkoch vystavenia zmenky. Z toho
vyplýva záver, že bez platného vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej
zmenky žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že
zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe
uvedených záverov správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení konania, zamietol.

Žalobca v odvolaní citoval rozhodnutia súdov nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii
týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.
Odvolací sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu voči spoločnému stanovisku občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia z 20. októbra 2015 publikovanému pod 93/2015, základom ktorej je
opätovnenázoržalobcu,ženazákladezmenkynadobudolabstraktnúpohľadávku,ktorániejezávisláod
existencie dlhu, ktorý zabezpečuje. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky a dlžníkom, na neho nepôsobia, okrem aktívnej vedomosti nadobúdateľa zmenky o
takejto námietke. Aj s týmito dôvodmi sa odvolací súd už vysporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

16. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,

že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že zmenkové právo ako

také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Pokiaľ však došlo k použitiu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je
povinný preskúmať, či zmenka bola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase

(v čase vystavenia zmenky).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).