Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Kontríková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113229630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113229630.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému:
Ján Uváček, bytom W. č. XXX, IČO: 22694625, zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, so
sídlom Františkánska 5, Trnava, o zaplatenie 1.232,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/14/2014-107 zo dňa 26. februára 2016, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.232,91 eura s
9% úrokom z omeškania ročne od 11.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 3 ods.1, § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zák. č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že
súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 9.3.2010 bola uzavretá poistná zmluva pre
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6558380580 medzi
žalobcom a poistníkom, podnikajúcou fyzickou osobou Ján Uváček, Kátlovce č. 330, IČO: 22 694 625.
Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie súboru 8 motorových vozidiel so začiatkom poistenia od
10.3.2010, poistné sa malo platiť štvrťročne vo výške 525,88 eura. Z poistnej zmluvy bolo tiež zrejmé,
že zmluvu podpísal dňa 9.3.2010 poistník Ján Uváček, pričom k podpisu pripojil pečiatku spoločnosti
ARIS ETC s.r.o. Kátlovce 330, IČO: 36 691 283. Na základe tejto zmluvy bolo zaplatené platiteľom
Jánom Uváčekom poistné za prvé štvrťročné obdobie od 10.3.2010 do 9.6.2010, v ďalšom období
poistné už uhradené nebolo, napriek výzvam žalobcu, ktoré na adresu žalovaného opakovane zasielal.
Z toho dôvodu poistenie zaniklo dňom 10.1.2011, nakoľko žalovaný nezaplatil poistné do jedného
mesiaca od jeho splatnosti. Skutočnosti tvrdené žalobcom o uzavretí poistnej zmluvy, o dohodnutom
spôsobe platenia poistného, o zaplatení poistného za jedno štvrťročné obdobie a o zániku poistenia
medzi účastníkmi sporné nebolo, toto potvrdil aj žalovaný. Sporné medzi žalobcom a žalovaným bola
skutočnosť, kto uzavrel poistnú zmluvu. Žalobca tvrdil, že poistná zmluva bola uzavretá poistníkom
podnikajúcou fyzickou osobou Ján Uváček, Kátlovce č. 330, IČO: 22 694 625, a žalovaný tvrdil,
že poistnú zmluvu uzatváral ako štatutár - konateľ obchodnej spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce,
IČO: 36 691 283. Žalobca svoje tvrdenie preukazoval originálom poistnej zmluvy, na ktorej je akopoistník uvedený žalovaný s uvedenými identifikačnými údajmi podnikateľa fyzickej osoby a s podpisom
žalovaného na tejto zmluve. Pokiaľ ide o pečiatku spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce otlačenú pri
podpise žalovaného, túto pečiatku si pracovník poisťovne nevšimol. Žalovaný naopak svoje tvrdenie
opieral práve o pečiatku spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce, ktorou bola predmetná poistná zmluva
opatrená a tvrdil, že poistnú zmluvu uzavrel a podpísal ako štatutár tejto obchodnej spoločnosti, pričom
si uvedenie identifikačných údajov podnikajúcej fyzickej osoby na začiatku zmluvy nevšimol. Súd na
preukázanie sporných tvrdení účastníkov vykonal dôkazy, výsluch svedka a oboznámenie sa s ďalšími
listinnými dokladmi, a to nájomnou zmluvou predloženou žalovaným. Svedok T. T. potvrdil, že poistnú
zmluvu dňa 9.3.2010 uzatváral so žalovaným, pričom ju žalovaný uzavrel ako živnostník. Nepotvrdil teda
tvrdenie žalovaného, že pracovník žalobcu, s ktorým zmluvu uzatváral, mal vedomosť o vôli žalovaného
poistnú zmluvu uzatvoriť na obchodnú spoločnosť. Svedok sa pred súdom priamo vyjadril, že žalovaný
mu neuviedol, že poistnú zmluvu uzatvára ako štatutár spoločnosti ARIS ETC s.r.o. a že by poistné
mal platiť niekto iný, o tomto informovaný zo strany žalovaného nebol, pretože ak má niekto iný platiť
poistné, toto mu musí byť jednoznačne povedané. Pokiaľ ide o zmluvu o nájme dopravného prostriedku,
túto súd nepovažoval za hodnoverný dôkaz toho, že žalovaný uzavrel poistnú zmluvu ako štatutár
spoločnosti a to hlavne pre jej nedôveryhodnosť, keď zmluvu uzatváral v podstate žalovaný sám so
sebou, na jednej strane ako prenajímateľ živnostník a na strane druhej ako štatutárny zástupca za
spoločnosť ako nájomca. Súd považoval tento listinný dôkaz za účelový, s cieľom preukázať tvrdenie
žalovaného o uzavretí poistnej zmluvy zo strany spoločnosti a je možné predpokladať, že zmluva
bola vyhotovená dodatočne, nakoľko žalovaný súdu nepreukázal do kedy nájomný vzťah trval a ani
to, že spoločnosť nájomné žalovanému aj v skutočnosti platila. Žalovaný uviedol že účtovné doklady,
ktorými by mohol toto tvrdenie preukázať nenašiel a preto ich súdu nepredložil. Súd bol ďalej toho
názoru, že ak mal žalovaný v úmysle uzavrieť poistnú zmluvu ako štatutár spoločnosti, mal venovať
zvýšenú pozornosť údajom vypisovaným do tlačiva poistnej zmluvy najmä pokiaľ ide o identifikačné
údaje poistníka a túto skutočnosť mal pracovníkovi poisťovne, s ktorým zmluvu uzatváral, vopred
oznámiť. Žalovaný bol pravidelne písomne vyzývaný navrhovateľom na platenie poistného, pričom u
navrhovateľanenamietal,žebynebolojehopovinnosťoudlžnépoistnénazákladevýzievplatiťzdôvodu,
že predmetnú poistnú zmluvu neuzavrel ako živnostník ale ako štatutár spoločnosti ARIS ETC s.r.o.
Kátlovce. Túto skutočnosť žalovaný prvýkrát uviedol až v priebehu konania, keď namietal nedostatok
pasívnej legitimácie z dôvodu, že zmluvu neuzavrel. Žalovaný nespochybnil ani ďalšie tvrdenie žalobcu
o uzavretí dohody o splátkovom kalendári na platenie nedoplatku na poistnom. Pre účely uzavretia
zmluvy sú podstatné údaje poistníka uvedené v zmluve a nie pečiatka, ktorá je otlačená na zmluve, ktorú
žalovaný mohol použiť aj omylom. Na zmluve sú uvedené údaje žalovaného ako živnostníka. Žalovaný
tiež nepoprel, že túto zmluvu podpísal on sám. Z týchto preukázaných skutočností dospel súd k záveru,
že v konaní nebola preukázaná vôľa žalovaného uzavrieť poistnú zmluvu ako štatutárneho zástupcu
spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce a nie ako živnostníka.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že medzi žalobcom ako
poisťovateľomažalovanýmakopoistníkombolauzatvorenápoistnázmluvavsúladesozák.č.381/2001
Z.z., na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť poistné vo výške 525,88 eura štvrťročne s účinnosťou
od 10.3.2010. Žalovaný poistné zaplatil len za prvé obdobie, v ďalšom období už poistné nezaplatil,
z toho dôvodu poistenie v zmysle § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. zaniklo dňom 10.1.2011, nakoľko
žalovaný nezaplatil poistné do jedného mesiaca od jeho splatnosti. Nakoľko v danom prípade poistenie
zodpovednosti zaniklo pred koncom poistného obdobia, žalobca ako poisťovateľ má nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo a preto súd priznal žalobcovi poistné za
obdobie od 10.6.2010 do zániku poistenia t.j. do 10.1.2011 vo výške 1.232,91 eura (za 7 mesiacov po
175,29 eura čo predstavuje poistné za jeden mesiac spolu 1.227,03 eura a 5,88 eura čo predstavuje
alikvótnu časť poistného za jeden deň).
4. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi poistné v lehote splatnosti, žalobca má právo na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995. O
náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP) samostatným rozhodnutím.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods. 2, písm. d) OSP), ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f)OSP).Žalovaný vkonanínamietalnedostatočnúpasívnulegitimáciu, nakoľko mal vôľu uzavrieť poistnú zmluvu ako konateľ spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce,
IČO 36 691 283 a takto aj zmluvu uzatváral. Z tohto dôvodu opatril zmluvu pri podpise pečiatkou
spoločnosti. Je pravdou, že nevenoval pozornosť údajom vyplneným v hlavičke zmluvy (kde bol uvedený
ako fyzická osoba, živnostník), nakoľko v tomto sa úplne spoľahol na T. T., poistného poradcu, ktorý mu
pripravil zmluvu a ktorého poznal už dlhší čas a dôveroval mu. Nikdy ani predtým, keď s ním uzatváral
zmluvy, nekontroloval po ňom údaje v zmluve. Spoľahol sa teda, že keď mu povedal, že poistná zmluva
bude tentokrát na obchodnú spoločnosť ARIS ETC s.r.o. Kátlovce, nakoľko táto obchodná spoločnosť
získala väčšiu zákazku, ku ktorej potrebuje používať poistené vozidlá, tak mu takúto zmluvu aj vyhotoví
a on ju len podpíše a opatrí pečiatkou.
6. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.02.2015 svedok T. T. uviedol, že žalovaný mu údajne
pri uzatváraní poistnej zmluvy povedal, že ide o plnohodnotnú pečiatku na to IČO, ktoré je uvedené
na poistnej zmluve. Je teda zrejmé, že o predmetnej pečiatke sa svedok so žalovaným rozprávali
a dá sa teda predpokladať, že sa na ňu svedok aspoň jedenkrát pri tejto príležitosti pozrel, keď
už ju neskontroloval na zmluve. Zmluvu však žalovaný podpisoval a opatril pečiatkou v prítomnosti
svedka, ktorý pri ňom, sedel pri jednom stole. Žalovaný je teda toho názoru, že je nesporné, že si
musel pečiatku všimnúť, jednak o nej spolu so žalovaným hovoril, jednak ju žalovaný použil priamo v
prítomnosti svedka pri podpise poistnej zmluvy. Je teda zrejmé, že svedok musel zistiť, že ide o pečiatku
obchodnej spoločnosti, a nie živnostníka. Keďže nenamietal jej použitie, žalovaný predpokladá, že bol
žalovaným informovaný o skutočnosti, že zmluvu bude uzatvárať žalovaný ako štatutár za obchodnú
spoločnosť ARIS ETC s.r.o. Kátlovce. Žalovaný pripúšťa, že ani svedok si nemusel všimnúť, že na
zmluve zostali pôvodné údaje na žalovaného, živnostníka, nakoľko niekoľko rokov svedok T. T. so
žalovaným spolupracoval a dovtedy vždy u neho žalovaný zmluvy uzatváral ako živnostník. Žalovaný
predpokladá, že v počítači už mal svedok T. T. uložené identifikačné údaje na žalovaného, živnostníka a
je možné, že aj na poistený súbor vozidiel a v zmluve (vo vzore, ktorý mal v počítači) ich už neprepisoval,
len aktualizoval dátum uzavretia zmluvy, možno poistné a pod. Napokon, svedok priznal, že žalovaný mu
o získanej zákazke pre Slovak Telekom hovoril pred uzatvorením poistnej zmluvy, kvôli ktorej potreboval,
aby vozidlá používala obchodná spoločnosť ARIS ETC s.r.o. Kátlovce. V zmysle § 3 zákona o povinnom
zmluvnom poistení je možné, aby bolo tiež poistenie uzatvárané a platené nájomcom hnuteľných vecí.
A práve toto bolo vôľou žalovaného, z tohto dôvodu informoval svedka o získanej zákazke od Slovak
Telekomu pre obchodnú spoločnosť ARIS ETC s.r.o. Kátlovce, toto bolo dôvodom jeho stretnutia so
svedkom ako poistným poradcom. Potreboval vozidlá, ktoré bude ARIS ETC s.r.o. Kátlovce používať,
poistiť, poistenie však mala uzatvoriť práve obchodná spoločnosť, nakoľko ona z dôvodu získanej
zákazky mala vozidlá užívať. Žalovaný preto prišiel s pečiatkou spoločnosti, ktorú aj pri uzatváraní
zmluvy použil. Chybou žalovaného bolo, že neskontroloval údaje na zmluve, nerobil to však nikdy, úplne
sa spoľahol na svedka, ktorý zmluvu pripravoval, nemal s ním z minulosti žiadnu zlú skúsenosť, nemal
dôvod nedôverovať mu. Chybou svedka bolo, že nezmenil identifikačné údaje na zmluve, ktorú mal (ako
vzor, príp. ako pôvodnú zmluvu) uloženú v počítači, v ktorej mal už uvedené údaje na žalovaného ako
živnostníka a tiež špecifikovaný súbor vozidiel, ktoré boli predmetom poistenia.
7. Žalovaný poukázal na fakt, že na rozdiel od žalovaného, ktorý mohol (za svoju stranu) zmluvu
skontrolovať len ním samotným, za žalobcu bola zmluva kontrolovaná hneď niekoľkými zamestnancami,
a to nielen svedkom T. T., ale aj na ústredí viacerými zamestnancami, ktorí zmluvu evidovali do systému,
zaraďovali do archívu a pod. Je absurdné, že nik z nich si nevšimol rozpor medzi údajmi na pečiatke a
identifikačnými údajmi poistníka v zmluve. Pečiatka obchodnej spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce, je
dokonca použitá opakovane, na prvej strane poistnej zmluvy, ako aj na prílohe, v ktorej je uvedený súbor
vozidiel. Navyše, žalobca doložil do konania aj iné zmluvy uzatvorené so žalovaným ako živnostníkom
(v minulosti) a ten rozpor v pečiatkach živnostníka a s.r.o. je neprehliadnuteľný, pečiatka ARIS ETC
s.r.o. je omnoho výraznejšia. Z uvedených dôvodov práve žalobca mal vďaka opakovanej kontrole
zmluvy viacerými zamestnancami prísť na tento rozpor v osobe poistníka a vykonať opravu zmluvy,
resp. dopytovať žalovaného za účelom zistenia identifikačných údajov obchodnej spoločnosti ARIS ETC
s.r.o. Kátlovce, aby ich mohli v zmluve zmeniť (nakoľko z pečiatky obchodnej spoločnosti ARIS ETC
s.r.o. Kátlovce a z podpisu zmluvy jej konateľom (žalovaný ju síce podpísal osobne, ale ako jediný
konateľ spoločnosti ARIS ETC s.r.o., nie ako živnostník, nakoľko k podpisu pripojil otlačok pečiatky
spoločnosti, a nie živnosti) mohli usúdiť, že táto právnická osoba je poistníkom, a nie fyzická osoba -
živnostník). Objektívne teda mohol zvýšenú pozornosť kontrole zmluvy venovať práve žalobca, a nie
žalovaný, už len vďaka počtu ľudí, ktorí u žalobcu držali predmetnú zmluvu v rukách. Je pravdou, že
žalovaný uzatváral zmluvu o nájme dopravného prostriedku vlastne "sám so sebou" (podpisoval za obezmluvné strany), nakoľko bol však v čase jej uzavretia jediným štatutárom obchodnej spoločnosti ARIS
ETC s.r.o. Kátlovce, inak to ani nemohol urobiť. Ak by za obchodnú spoločnosť ARIS ETC s.r.o. Kátlovce
podpisoval niekto iný, nešlo by o platný právny úkon. Za žalovaného ako živnostníka tiež nemohol
podpísať zmluvu nik iný, len žalovaný osobne. Žalovaný mal uzavretých viacero zmlúv s ARIS ETC s.r.o.
Kátlovce a vždy ich podpisoval za obe strany on, nemal ani možnosť zvoliť iný postup, keď chcel, aby
išlo o platne uzavreté zmluvy. Je pravdou, že žalovaný nepreukázal, dokedy tento nájomný vzťah trval a
či bolo vyplatené nájomné, uvedené si však už vzhľadom na časový odstup nepamätal. Je však možné,
že aj keď mu spoločnosť ARIS ETC s.r.o. Kátlovce, ktorej bol v tom čase jediným konateľom, nájomné
napokon neuhradila, ani ju na platbu nevyzýval, nakoľko mu bolo zrejmé, že keďže zákazku napokon
spoločnosť nezískala, nemá mu ani z čoho nájomné uhradiť. Keďže bol zároveň v tom čase konateľom
tejto spoločnosti, mal o jej finančnej situácii dostatočný prehľad. Žalovanému boli doručované výzvy na
úhradu poistného, nakoľko však žalovaný dlžil na poistnom aj ako živnostník, nerozlišoval, či mu prišli
výzvy ako živnostníkovi, alebo ako obchodnej spoločnosti, doručovacia adresa bola totožná, v rodinnom
dome, v ktorom žalovaný býval. Prvé poistné, ktoré žalovaný uhradil, bolo hradené šekom, ktorý bol
vystavený na jeho meno, bez uvedenia bližších údajov (najmä IČO), a teda žalovaný neriešil, či tam má
meno, priezvisko a adresu ako konateľ spoločnosti alebo ako živnostník. K námietkam žalobcu o tom,
že žalovaný použil inú pečiatku (obchodnej spoločnosti) na nájomnej zmluve a inú na poistnej zmluve,
hoci boli uzatvorené v ten istý deň, žalovaný uviedol, že žiadny zákon nepredpisuje žalovanému, koľko
má mať pečiatok k dispozícii, ani povinnosť uvedenia údaju IČ DPH, resp. DIČ na pečiatkach, príp.
iných údajov na pečiatkach. Navyše, žalovaný sám uviedol, že jednu pečiatku mal na firme (v sídle) a
jednu nosieval so sebou, keď išiel mimo sídla. Je teda zrejmé, že nájomnú zmluvu, ktorú podpisoval
v sídle firmy, opatril jednou pečiatkou (čo mal v sídle firmy), a poistnú zmluvu, ktorú podpisoval mimo
sídla firmy, opatril druhou pečiatkou, ktorú nosieval so sebou. V oboch prípadoch sa však jednalo o
pečiatky obchodnej spoločnosti ARIS ETC s.r.o. Kátlovce. Žalovaný je toho názoru, že v konaní žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázal, že predmetnú poistnú zmluvu uzavrel so
žalovaným a nie s obchodnou spoločnosťou ARIS ETC s.r.o. Kátlovce, v ktorej bol žalovaný v tom čase
konateľom. Uvedené však súd nezobral do úvahy, a vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech
žalobcu,čímdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamatiežvecnesprávneprávneposúdil.Nazáklade
horeuvedeného žalovaný navrhol, aby v odvolacom konaní súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného
súdu tak, že žalobu zamietne, a žalovanému prizná náhradu trov konania pozostávajúcich z uhradeného
súdnehopoplatkuzaodvolanieatrovprávnehozastúpeniavovýške488,47eura,ktorévodvolaníbližšie
špecifikuje.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:11. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1.232,91 eura s príslušenstvom voči žalovanému z
uzavretej písomnej poistnej zmluvy č. 6558380580 o poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou
motorového vozidla zo dňa 9.3.2010, predmetom ktorej bolo poistenie súboru 8 motorových vozidiel so
začiatkom poistenia 10.3.2010. V zmluve bolo dohodnuté štvrťročné poistné vo výške 525,88 eura. Za
prvé štvrťročné obdobie od 10.3.2010 do 9.6.2010 žalovaný poistné zaplatil, v ďalšom období poistné
už neuhradil. K zániku poistnej zmluvy došlo dňa 10.1.2011 z dôvodu, že žalovaný nezaplatil poistné do
jedného mesiaca od jeho splatnosti. Za obdobie do zániku poistenia vznikol žalobcovi nárok na úhradu
poistného za obdobie od 10.6.2010 do 10.1.2011, za 7 mesiacov a 1 deň v celkovej výške 1.232,91
eura. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie požadovanej istiny s
príslušenstvom, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný.
12. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože poistnú zmluvu
neuzatváralakoživnostník,aleakoštatutárnyzástupcaobchodnejspoločnostiARISETCs.r.o.Kátlovce.
13. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné (§ 153 ods. 1 OSP). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania
pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle
§ 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa
§ 149 až 151 CSP). Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie boli účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 OSP, v odvolacom
konaní neprihliada. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia;predpokladomdôkaznejpovinnostijetotižpovinnosť
tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ
ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti,
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana
konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.
14. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal svoje
tvrdenia, na základe ktorých by mu vznikol nárok na zaplatenie dlžného poistného do konca poistenia
od žalovaného. V prospech žalobcu svedčili listinné dôkazy, poistná zmluva zo dňa 9.3.2010, v ktorej
je ako poistník uvedený žalovaný ako podnikajúca fyzická osoba s uvedeným menom a priezviskom,
identifikačným číslom č.l. 5, ktoré bolo odlišné od identifikačného čísla právnickej osoby, výpisom
inkasného účtu poistnej zmluvy, v ktorom je vždy ako platiteľ poistného žalovaný ako živnostník, č.l. 7
(nie je uvedený ako platiteľ poistného právnická osoba), v prospech žalobcu svedčila výpoveď svedka
T. T. (č.l. 66). V prospech žalovaného, v rámci jeho obrany, spočívajúcej v tom, že nemal vôľu uzavrieť
poistnúzmluvuakoživnostník,aleakokonateľobchodnejspoločnostiARISETCs.r.o.Kátlovce,svedčila
jediná skutočnosť, pečiatka pri podpise poistnej zmluvy a prílohy č. 1 k poistnej zmluve, v ktorej boli
konkretizované poistené motorové vozidlá. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prospech žalobcu svedčilo
viacero dôkazov, žalovaný nevyvrátil tvrdenia a preukázané skutočnosti žalobcom, ocitol sa v dôkaznej
tiesni, čo malo za následok, že nemohol byť v konaní úspešný. Súd rozhoduje v spore výlučne na
základe vykonaného dokazovania, ktoré v danej veci svedčili v prospech žalobcu. Odvolanie žalovaného
je založené len na predpokladoch, úvahách, hodnotení toho, kto by mal zmluvu skontrolovať, kto by mal
niesť zodpovedať za rozpory uvádzané v zmluve, na čo však súd pri rozhodovaní neprihliada.
15. V prípade, ak vznikne o obsahu právneho úkonu pochybnosť, je ju potrebné odstrániť výkladom
podľa zásad v § 35 OZ. S prihliadnutím na gramatický (jazykový) výklad uzavretej zmluvy o poistení
medzi stranami sporu je možné uzavrieť, že niet pochýb o tom, že zmluvu ako poistník (platiteľ) uzavrel
žalovaný ako fyzická osoba, čo je zrejmé z bodu B. zmluvy, v ktorom sú uvedené údaje výlučne fyzickej
osoby a je označená aj jedna zo troch možností, že ide o podnikajúcu fyzickú osobu (nie je označená
možnosť občan, alebo právnická osoba). V bode B (označenie poistníka) nie je uvedený žiaden údaj
týkajúci sa právnickej osoby. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani to, že pri podpise zmluvy
v jej závere je pečiatka právnickej osoby, ktorej bol žalovaný štatutárnym zástupcom. Pre označeniezmluvných strán bola podstatná úvodná časť zmluvy, kde sú zmluvné strany jasne a zrozumiteľne
označené všetkými identifikačnými údajmi. Skutočná vôľa toho, kto právny úkon uskutočnil, môže byť
pri jeho výklade relevantný len za predpokladu, že nie je v rozpore s jazykovým prejavom vyjadreným
písomne (§ 35 ods. 2 OZ). Aj v súlade s uvedeným ustanovením OZ nebolo možné pri hodnotení
obsahu právneho úkonu uprednostniť vôľu žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy, ak bola v rozpore
s písomne uzavretou zmluvou. V určitých prípadoch môže dôjsť k vzniku poistnej zmluvy zaplatením
poistného (konkludentne). V danom prípade poistné zaplatil opäť žalovaný, ako fyzická osoba a nie
právnická osoba.
16. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP (aktuálne § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa
týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie
súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia
vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v § 132 OSP (§ 191 ods. 1 CSP) o voľnom hodnotení
dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo,
alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v
hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,
čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 132
a nasledujúcich OSP (§ 191 až 194 CSP, § 205 CSP). Ak odvolací súd nezistí žiadnu z uvedených vád
pri hodnotení dôkazov, potom nie je možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP.
17. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej
úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá
zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu, je preskúmateľná v odvolacom
konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Odvolací súd nezistil žiadnu z vyššie uvedených vád pri hodnotení dôkazov a potom
nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
18. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f OSP (aktuálne § 365
ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia,
nie je naplnený. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací
dôvod je naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie v
rozsudku konštatuje, na základe ktorých ustanovení právnych noriem nárok žalobcu posúdi. Žalovaný
v odvolaní nepoukazuje žiadne iné ustanovenia zákonov, ktoré by súd nevzal do úvahy, resp. žalovaný
nekonkretizuje, ktoré ustanovenie zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
20.Vodvolacomkonaní úspešnémužalobcovivznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniapodľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalovanému. Žalobcovi ale trovy
odvolacieho konania nevznikli (k odvolaniu sa nevyjadril), preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.