Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201869
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316201869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: B. W., nar. XX. XX. XXXX, W. XXX,
XXX F., o zaplatenie 2042,99 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 5C/80/2016-56 zo dňa 03.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti, v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému je povinnosť zaplatiť žalobcovi

1751,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 11.02.2014 do zaplatenia,
v 50-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 71,48 % z
celkových trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených

listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uviedol, že
medzi stranami sporu bola dňa 16.05.2013 uzavretá úverová zmluva č. XXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2000,- eur pri fixnej úrokovej sadzbe do

splatnosti úveru 19,9% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 60 anuitnými splátkami po 53,21 eura
mesačne. Súčasne sa zaviazal uhrádzať aj poplatok za správu úverového účtu 1,99 eura mesačne.
Termín splatnosti prvej splátky bol dňa 17.06.2013 a poslednej 15.05.2018. Každá ďalšia splátka
bola splatná k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len RPMN) bola 24,31% a priemerná hodnota RPMN bola 20,44%. Celkovo sa žalovaný zaviazal
žalobcovi zaplatiť sumu 3312,- eur (článok 1. zmluvy). Z obsahu zmluvy, ako aj všeobecných podmienok
vyplýva, že zmluva bola naformulovaná vopred, vytlačená bez možnosti meniť individuálne ich obsah.

Zo sadzobníka vyplývajú poplatky za upomienku 15,- eur, výzva na splatenie úveru 30,- eur, pokuta
200,- eur za porušenie povinnosti. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa
15.01.2014, žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje
povinnosti z úverovej zmluvy a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol opredčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 06.02.2014. Z
prehľadu splácania vyplynulo, že žalovaný do predčasného zosplatnenia uhradil žalobcovi sumu 248,29
eura, z ktorej na istinu bola započítaná suma 83,53 eura a na úroky 164,76 eura.

Z predložených platieb žalobcom vyplýva, že v období od 16.05.2013 do 06.02.2014 žalovaný zaplatil
celkom sumu 248,29 eura, a to 17,83 eura úhrada na istinu a 35,38 eura úhrada na úroky dňa
17.06.2013, 22,53 eura úhrada na istinu a 30,68 eura úhrada na úroky dňa 15.07.2013, 19,63 eura
úhrada na istinu a 33,58 eura úhrada na úroky dňa 16.08.2013, 18,89 eura úhrada na istinu a 34,32

eura úhrada na úroky dňa 16.09.2013, 4,65 eura úhrada na istinu a 30,80 eura úhrada na úroky
dňa 17.10.2013. Výzvou zo dňa 15.01.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 2.074,80 eura
najneskôr do 06.02.2014 s tým, že uviedol, že bol opakovane upozornený na neplnenie podmienok
zo zmluvy, nedošlo k obnoveniu plnenia povinnosti, a preto bolo rozhodnuté o predčasnej splatnosti
celého dlhu.

Súd prvej inštancie považoval úverovú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú a z toho vyplývajúcu zvýšenú
ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný plnil na účet žalobcu sumu 248,29 eura so započítaním
na istinu, úroky a úroky z omeškania. Z dôvodu vyhlásenej predčasnej splatnosti celého úveru výzvou
zo dňa 15.01.2014 v sume 2.074,80 eura do 06.02.2014, došlo k predčasnej splatnosti celého dlhu. Vo
vzťahu k uplatnenej istine, úrokom, poplatkom a úrokom z omeškania žiadaných žalobcom z úverovej

zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve absentuje údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, v zmysle ust. § 9 ods. 2 psím. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmluve
je uvedený iba celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia
z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich

termínov. Výška ostatných splátok ani v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto
právnej úpravy. Účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy
bol riadne, určito a zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho

záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úvere určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa §11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej
zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 2000 eur a vrátil žalobcovi sumu
248,29 eura, čo je zrejmé zo žalobcom predložených prehľadov čerpaní. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi 1751,71 eura, a preto súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie 1751,71 eura a
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením svojho záväzku vo výške 1751,71 eura, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania
z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z
omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Vo

zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V súlade s ustanovením § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku po zhodnotení majetkovej,
zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd mu povolil
uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky,

žalovaný stratí túto výhodu splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na
zaplatenie sumy 2042,99 eura. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1751,71 eura (85,74% žalovanej

sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie 291,28 eura (14,26% žalovanej sumy) však súd žalobu žalobcu
zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol
úspešnejší žalobca, preto mu patrí náhrada trov konania a to po odpočítaní jeho neúspechu v konaní odjeho úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 71,48% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok
pri plnom úspechu.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - v zamietavom výroku a vo výroku o splatnosti
odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú obchodné podmienky banky, a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie
náležitosti vo všeobecných obchodných podmienkach. K výške, počtu a termínu splátok istiny a

úrokov uviedol, že sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Banka bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady,
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných
anuitných splátok a rozdelenie splátok na istinu a úroky z úveru obsahuje amortizačná tabuľka, ktorú

banka poskytuje klientovi už v rámci poskytovania informácii pred uzavretím zmluvy prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splátky sú definované
ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka
zostáva počas celej doby splácania rovnaká a skladá sa zo splátky istiny a splátky úveru, výška
anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa nemení výška a pomer istiny a úroku. K výške, počtu a termínov

splátok iných poplatkov ďalej uviedol, že tieto údaje a povinnosť ich úhrady je zrejmá už v čase
uzatvorenia zmluvy, lebo sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú
uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a tým aj
súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia zmluva

neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými
sadzbami. Bod 2.5.5 obchodných podmienok určuje poradie uspokojovania pohľadávky. Podľa žalobcu
je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V
tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže
mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Zo zmluvy je zrozumiteľne

jasné, že splátka vo výške 53,21 eura pozostáva z úroku 19,90% ročne, preto je pochopiteľné, že
zvyšok tvorí istina. Priznanie možnosti splácať dlh v mesačných splátkach je v rozpore so zákonom,
nakoľko zvýhodňuje postavenie žalovaného. Žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný neprejavil
žiadnu snahu o vyrovnanie pohľadávky a uvedený úver nespláca už po dobu štyroch rokov. Snahu o
vyporiadanie svojej pohľadávky neprejavil ani počas súdneho konania, ktoré trvá už viac ako jeden rok.

Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, žalovaného
zaviazať uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi náhradu trov
konania, aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý

bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 04.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový
stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj správne právne vec posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo vzťahu
k napadnutej časti - predmetu odvolacieho konania, a to zamietavého výroku a výroku splatnosti
pohľadávky.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že za nedôvodnú považoval uplatnenú námietku týkajúcu sa náležitosti
zmluvy, a to počet, výška a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z). Z obsahu
zmluvy vyplýva len stanovenie výšky anuitnej splátky v sume 53,21 eura, termín splatnosti prvej anuitnej
splátky 17.06.2013 a počet anuitných splátok 60, ktoré je povinný žalovaný platiť mesačne v 15. deň
kalendárneho mesiaca. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok tejto náležitosti

v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu, pre ktorý určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

K možnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára
Bíroóvá, C-42/15 odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského

štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je
povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon
vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže
nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku

smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány
môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na
existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01-
C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, vec Faccinni Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994,
vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.02.1986). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne
postupoval, ak o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Aj súd prvej inštancie sa vo vzťahu

k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 správne vysporiadal s tým, že súdny dvor
poskytolvýlučnevýkladsmerniceavžiadnomprípadesanemohol,anisanevyjadrovalkvýkladuzákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Vo vzťahu k namietanej splatnosti pohľadávky žalobcom, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

postupoval správne v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP z dôvodu zhodnotenia celkových sociálnych
a majetkových pomerov žalovaného. Z obsahu spisu (č.l. 55 spisu), a to potvrdenia zamestnávateľa
žalovaného vyplýva jeho mesačný príjem vo výške 697,72 eura. Podľa vyjadrenia žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 03.04.2007 (č.l. 53 spisu), žalovaný má vykonávané zrážky zo mzdy až do
výšky 2/3 platu súdnym exekútorom W.. s tým, že býva a pracuje v Bratislave, kde sú životné náklady

vysoké, za ubytovanie platí 200,- eur za jednu izbu v byte kde žije, pričom na výživu mu neostáva nič
podľa jeho vyjadrenia. Žiadal o povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach po 50,- eur mesačne. Pri
posúdení výšky splátky, ktorá bola stanovená v úverovej zmluve č. XXXXX (č.l. 6 spisu) vo výške 53,21
eura, odvolací súd považoval splátku určenú súdom vo výške 50,- eur za primeranú, zodpovedajúcu
sociálnym a majetkovým pomerom žalovaného. Ani v tejto časti preto uplatnenú odvolaciu námietku

nepovažoval za dôvodnú.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a výroku o splatnosti
pohľadávky, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému nárok
na náhradu trov konania nepriznal, lebo z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani
si ich neuplatnil (§ 255 ods. 1 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.