Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714205155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
K. M. nar. X.X.XXXX a Q. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov Mgr. A. K. rod. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo Z. č. XX t.č. X
P. de M., XXXXX A. I. vo Y. zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kizivatom so sídlom na Ul. Kpt. Nálepku
č. 8 v Michalovciach a M.. N. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Z. ul. č. X v W. zastúpeného advokátom
JUDr. Vladimírom Sabadošom so sídlom na Nám. Osloboditeľov č. 77 v Michalovciach v konaní o návrhu
matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním a zmene obvyklého pobytu maloletých detí do cudziny o

odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.4.2017 č.k. 18P/23/2014-275 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke maloletých na vysťahovanie a zmenu
obvyklého pobytu maloletých detí K. M. nar. X.X.XXXX a Q. nar. XX.X.XXXX do zahraničia - Y. republiky.
O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že konajúci súd nedostatočne zistil

skutočný stav veci, pretože nevykonal všetky navrhované dôkazy, na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Vyslovil presvedčenie,
že nesprávnym procesným postupom mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že
obsahom práva na spravodlivý proces je predovšetkým právo na nezávislý nestranný súd, právo na
zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných
právach a povinnostiach, ako aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Porušenie

ktoréhokoľvek práva obsiahnutého v práve na spravodlivý proces je pochybením súdu. O naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu znemožňujúci realizáciu práv strany dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že
celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Vytkol súdu prvej inštancie, že vykonal matkou predložený
dôkaz znalecký posudok vo francúzskom jazyku, ktorého preklad zabezpečila matka, napriek tomu, že
namietal jeho hodnovernosť z dôvodu pochybnosti o jeho pravdivosti. Konajúci súd ďalej nesprávne
vyhodnotil relevanciu ním predložených dôkazov, v dôsledku čoho nevykonal náležité dokazovanie

a nedostatočne zistil skutočný stav veci. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru trpí skutkovými
vadami a vadami rozhodnutia spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, že podľa
čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa musia štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami urobiť opatrenia na
zabránenie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nevrátenia späť, za tým účelomsa musia tieto štáty usilovať o uzatvorenie dvojstranných a mnohostranných dohôd alebo o prístup
k existujúcim dohodám. Konajúci súd v rozsiahlom odôvodnení rozsudku prevažne uviedol priebeh
konania a jednotlivé vyjadrenia účastníkov bez toho, aby riadne a zákonne vyhodnotil vykonané dôkazy,

v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné a zmätočné. Zdôraznil, že
takýmto rozhodnutím konajúci súd vytvára nebezpečný a protiústavný precedens, ktorý až „obludným
spôsobom“ zvýhodňuje matku, ktorá maloleté deti uniesla a dodatočne legalizuje únos detí. Vyslovil
presvedčenie, že so zreteľom na vážnosť predmetu konania si vyžaduje najvyššiu pozornosť a opatrnosť
zo strany súdu, pretože jeho rozhodnutie významným spôsobom obmedzuje ústavné a ľudské práva

detí a ich rodičov. Poukázal na znalecký posudok z roku 2009, v ktorom maloleté prejavili jednoznačnú
vôľu byť zverené do starostlivosti oboch rodičov. Tvrdenia matky označil za nepravdivé a účelové. Mal.
deti sa v jeho prítomnosti cítia dobre, mali spolu dobrý vzťah a chýba im, preto je nesporné, že dlhší pobyt
detí na Slovensku resp. ich návrat nepredstavuje pre ne žiadne riziko odôvodňujúce udelenie súhlasu
s ich vysťahovaním. Namietla, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal so závermi znaleckého
dokazovania vykonaného na Slovensku a pri rozhodovaní vo veci samej zohľadnil len znalecký posudok

predložený matkou, vypracovaný znalcami vo Francúzsku. Dodal, že napadnutým rozhodnutím konajúci
súd výrazne sťažil jeho postavenie v konaní o úprave styku s maloletými deťmi, keď v dôsledku únosu
maloletých matkou bude jeho právo stretávať sa s nimi obmedzené. Napriek tomu, že podľa Haagskeho
dohovoru je potrebné považovať názor a vôľu maloletých za prvoradé hľadisko, nie je možné ho
považovať za jediné hľadisko.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne a zákonné . Poukázal na to, že maloleté deti boli pred súdom riadne vypočuté a jednoznačne
vyjadrili svoju vôľu ostať žiť vo Francúzsku.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Tvrdenia otca
označila za účelové a nepravdivé. Zdôraznila, že v prípade ak otec namietal pravdivosť obsahu prekladu
znaleckého posudku mal možnosť žiadať zabezpečenie kontrolného prekladu, resp. zabezpečiť preklad
sám. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, správne zistil skutočný
stav veci a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil. Konštatovala, že napriek tomu, že otec

nesúhlasísožiadnymrozhodnutímsúdu sanáležitýmspôsobomnevyjadrilkpodstatnýmskutočnostiam
dôležitým pre rozhodnutie súdu. namietala, že podľa jej názoru, otcovi nejde v skutočnosti o styk s
maloletými deťmi ale o cielené osočovanie a ponižovanie jej osoby. K ostatným tvrdeniam otca uviedla,
že sa k ním nebude vyjadrovať, pretože ich považuje za jeho subjektívny ničím nepodložený názor.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadnezistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o právach
dieťaťa, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,

čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poukazuje na ust. § 35 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že

riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s
týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci
na návrh niektorého z rodičov súd. Súd podľa ust. § 35 rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov,
ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Príkladmo
sú v tomto ustanovení vymenované niektoré veci súvisiace s výkonom rodičovských práv, ktoré už aj

vzhľadom na doterajšiu súdnu prax treba považovať za „podstatné veci“. Ide najmä o otázky týkajúce
sa maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho vysťahovaním do cudziny, so správou jeho majetku, s jeho
štátnym občianstvom, s udelením súhlasu, aby mu mohla byť poskytnutá zdravotná starostlivosť a tiež s
jeho prípravou na budúce povolanie. Poukazuje na to, že maloleté deti sa viac ako päť rokov zdržiavajú
vo Francúzsku, kde navštevujú školu, rôzne krúžky a kde sa riadne začlenili do sociálneho prostredia.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že vzhľadom na dlhodobý pobyt maloletých vo Francúzku sa
pomery maloletých zmenili natoľko, že udelenie súhlasu s ich vysťahovaním je v ich najlepšom záujme.
Maloleté deti sú vo veku, v ktorom dokážu pochopiť účel konania, sformulovať a jednoznačne prejaviť
svoju vôľu.

10. K odvolacím námietkam otca ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces konajúcim súdom
konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa §220 ods. 2 CSP,
pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd
tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem

vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva
nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa sa dôsledne a

precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania, ako aj s
námietkami účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa
a účastníci konania ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné
rozhodnutie vo veci.

11. K odvolacím námietka otca dodáva, že konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami ohľadom
vykonaného dôkazu znaleckého posudku predloženého matkou a vyčerpávajúco svoje rozhodnutie v
tejto časti odôvodnil. Rovnako tak sa vysporiadal aj s ostatným odvolacími námietkami otca. Poukazuje
nato,žeobemaloletédetipredsúdomvypovedali,žechcúzostaťžiťvoFrancúzsku,kdemajúvytvorené
vhodné prostredie a na Slovensko sa chcú vracať cez prázdniny. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa

musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. č.l. 3 Dohovoru
totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo
vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou
obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a
slobodami, teda bytosťou, ktorá by mala dostať počas svojho vývinu to najlepšie, totiž to, aby uvedené

atribúty nezostali prázdnymi slovami /Nález Ústavného súdu ČR z 19.4.2001, sp.zn. IV U S 695/2000/.
Z uvedeného je nesporné, že rešpektovanie vôle maloletého dieťaťa v konaniach, ktoré sa priamo
týkajú miesta a spôsobu jeho života do budúcna je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Dodáva, že
odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou otca o tom, že k zmene pomerov maloletých došlo z dôvodudĺžky súdneho konania o ich návrat do krajiny ich obvyklého pobytu. Konštatuje, že návrat maloletých
nariadilpríslušnýsúdvoFrancúzsku,ktorýhododnešnéhodňanevykonalajehovýkonodložilzdôvodu,
že na základe vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že za súčasného stavu by návrat

do krajiny obvyklého pobytu na Slovensko mohol maloletým spôsobiť psychické ťažkosti. Na základe
týchto skutočností dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že vzhľadom na
uvedené je v najlepšom záujme maloletých, so zreteľom na ich prejavenú vôľu, udelenie súhlasu s ich
vysťahovaním bez ohľadom na to, za akých okolností nastala zmena ich pomerov, ktorá zapríčinila, že
maloleté sa vo Francúzsku začlenili do sociálneho prostredia, navštevujú tam základnú školu, považujú

ho za svoj domov a nechcú sa natrvalo vrátiť žiť na územie Slovenskej republiky. V tejto súvislosti
dodáva, že rodičia maloletých detí musia z dôvodu zachovania najlepšieho záujmu maloletých detí
strpieť obmedzenie ich vlastných rodičovských práv, ktoré sú až sekundárnym aspektom posudzovania
v konaní o starostlivosti súdu o maloletých, ktorých prvoradým účelom je rozhodnúť vo veci samej so
zreteľom na najlepší záujem dieťaťa nie rodiča.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.