Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2008

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/50/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606200210
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Bohdana Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2008:5606200210.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Bohdanou Kráľovou v právnej veci navrhovateľa G. -

T., s.r.o., S. číslo XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. C. S., Č., F. K. XXXX,. proti
odporcovi P. K., H. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. M. K., Ž., N. X,. o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 197 741,- Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od
11.8.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 50 459,- Sk, tieto na adresu právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. C. S., Advokátska kancelária Č., ul. F. K. č. XXXX,. všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 400,- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh o náhradu škody vo výške 200 000,- Sk so 6 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 360 000,- Sk od 1.4.2005 do 11.4.2005 a so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
200 000,- Sk od 12.4.2005 do zaplatenia a náhradou trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že
medzi účastníkmi bol uzavretý pracovný pomer, ktorý vznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy zo

dňa 5.6.2003, uzavretý najprv na dobu určitú do 5.9.2003, dodatkom pracovnej zmluvy zo dňa 6.9.2003
došlo k uzavretiu pracovného pomeru na dobu neurčitú. Pracovný pomer sa skončil dňa 11.4.2005
okamžitýmskončenímpracovnéhopomerupodľaust.§68ods.1,písm.b)Zákonníkapráce.Odporcapri
plnení svojich pracovných povinností spôsobil navrhovateľovi škodu na motorovom vozidle navrhovateľa
pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 3.2.2005.

Odporca písomne uznal svoj záväzok nahradiť škodu navrhovateľovi vo výške 360 000,- Sk do

31.3.2005, pričom písomná forma tohto jednostranného právneho úkonu sa nazývala prehlásenie a
bolo podpísané odporcom dňa 10.3.2005. Dňa 2. mája 2005 odporca doručil navrhovateľovi Žiadosť o
splátkový kalendár, ktorý právny úkon súvisí s uznaním záväzku. V rámci uznania záväzku vo výške 360
000,- Sk odporca uznal záväzok z titulu náhrady škody za poškodené motorové vozidlo navrhovateľa
vo výške 200 000,- Sk, ktorá skutočnosť bola preukázaná na základe neskorších tvrdení účastníkov v
priebehu konania na jednotlivých pojednávaniach súdu.

V súvislosti s požadovanou istinou a úrokom z omeškania navrhovateľ predložil dve písomné výzvy, a
to prvú na zaplatenie 360 000,- Sk zo 7.4.2005 a druhú zo dňa 25. júla 2005 na zaplatenie 200 000,- Sk,
obe adresované odporcovi a obe aj odporcom prevzaté. Prvá dňa 11.4.2005 a druhá dňa 28.7.2005.Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline č. k. 1T/101/2005 súd zistil, že rozsudkom č. k.
1T/101/2005-71 zo dňa 13.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2005 bol
odporcauznanýzavinnéhoztrestnéhočinuohrozovaniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§201písm.

d) Trestného zákona a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo. Odporca bol uznaný zo skutku, že dňa 3.2.2005 o 13.40 hod. riadil nákladné motorové vozidlo
značky Renault Prémium 385MC, ev. č. CA 151 AM s návesom značky Trailor SYY 3BX, ev. č. CA
050 YB ovplyvnený najmenej 1,14 až 1,31 promile alkoholu, pričom na križovatke cesty I/18 a odbočke
ku kafilérii v kilometri 463,500 v katastri obce S. okres Ž., v smere od Ž. do M., neprispôsobil rýchlosť

vozidla na vzdialenosť, na akú mal rozhľad a nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred
ním. Neskoro pozoroval pred ním odbočujúce nákladné motorové vozidlo značky MAN 14 136 LC, ev.
č. ZA 986 AZ, ktoré riadil vodič R. K. a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti vozidla R. K.. Pri
dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, na nákladnom vozidle značky Renault Prémium 385MC,
ev. č. CA 151 AM bola spôsobená škoda vo výške 550 000,- Sk.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a navrhovateľ predložil listinný dôkaz o tom, že v čase trvania
pracovného pomeru medzi účastníkmi a v čase vzniku škody bol vlastníkom predmetného motorového
vozidla, nákladného vozidla - ťahač návesu značky Renault Prémium 385TI, ktoré vozidlo bolo pri
dopravnej nehode poškodené a zároveň za týmto vozidlom bolo pripojené prípojné vozidlo - nákladný
náves značky Trailor, toto poškodené nebolo, resp. navrhovateľ si v súvislosti s týmto návesom škodu

neuplatňoval.

Nakoľko samotný písomný návrh bližšie tvrdenia navrhovateľa neobsahoval, až zo samotnej výpovede
navrhovateľa na pojednávaní dňa 9.11.2006 vyplynuli ďalšie skutočnosti súvisiace s predmetom sporu.

Navrhovateľ vypovedal, že odporca sa nikdy nebránil svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu a aj
úhrade škody, keď sa spoločne dohovárali, že odporca mu škodu uhradí, a to vo výšky približne 400
000,- Sk, pričom nepoškodené časti auta by navrhovateľ ešte sa pokúsil odpredať, alebo od neho odkúpi
poškodené vozidlo. Odporca sa rozhodol pre možnosť uhradiť škodu, ktorú nakoniec ustálili na výške
360000,-Sk,apretonatútočiastkubolopodpísanéodporcomajpísomnéPrehláseniezodňa10.3.2005

ako jednostranný úkon uznania záväzku na náhradu škody zo strany odporcu pre navrhovateľa. Zároveň
sa účastníci dohodli, že odporca má inú pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 160 000,- Sk, s
čím navrhovateľ súhlasil, a preto sa účastníci dohodli, že mu odporca uhradí škodu za poškodenie
motorového vozidla vo výške 200 000,- Sk. Pokiaľ sa tak nestalo, podal navrhovateľ príslušnú žalobu
na súd.

Odporca na svoju obranu uviedol, že skutočne pôvodne navrhovateľ od neho požadoval náhradu škody
zapoškodenéauto400000,-Sk,neskôr360000,-Sk,avšaksadohodli,žebudezapočítanápohľadávka
odporcu voči navrhovateľovi vo výške 160 000,- Sk a v skutočnosti za poškodené auto navrhovateľovi
zaplatí len 200 000,- Sk. Odporca nespochybnil, že podpísal Prehlásenie zo dňa 10.3.2005 a taktiež

aj následne začiatkom mája list, v ktorom žiadal, aby mu navrhovateľ poskytol splátkový kalendár na
splatenie tohto záväzku. Odporca tvrdil, že toto prehlásenie podpísal aj pod určitým tlakom, nebolo voči
nemu ešte uzavreté trestné konanie. Jednoznačne však súhlasil s úhradou škody, avšak navrhol, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie na skutočnú výšku škody na vozidle navrhovateľa, pretože ani čiastka
200 000,- Sk nemôže zodpovedať skutočnej škode.

Pre potreby nariadenia znaleckého dokazovania na výšku škody na poškodenom motorovom vozidle
navrhovateľa súd zabezpečil listinné dôkazy a výpoveď navrhovateľa ku skutočnosti, či je možné
poškodené auto ohliadnuť alebo nie a čo sa s poškodeným autom po vzniku škody stalo.

Súd mal za preukázané listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, že predmetné motorové
vozidlo značky ev. č. Renault Prémium 385TI, ev. č. CA 151 AM nadobudol navrhovateľ v rámci
leasingovej zmluvy uzavretej zo spoločnosťou B.O.F. a.s. B., pričom tento vzájomný vzťah bol ukončený
dňa 30.6.2004 tak, že predmet prenájmu, a to spomínaný ťahač Renault Prémium prešiel ku dňu
18.8.2005 do vlastníctva nájomcu, navrhovateľa. Predmetom leasingovej zmluvy číslo 11355 bola

obstarávacia cena predmetu leasingu v hodnote 1 200 000,- Sk.Predmetné vozidlo mal navrhovateľ poistené v Poisťovni Č., ktorá pri likvidovaní škodovej udalosti,
keď dňa 25.2.2005 obhliadla poškodené vozidlo, ktoré bolo už prevezené do sídla navrhovateľa, v
obci S., vykonala fotodokumentáciu zachycujúcu poškodenie vozidla pri nehode, oznámila listom zo

dňa 21.8.2006 navrhovateľovi, že mu neodporúča vykonať opravu vozidla, lebo náklady na opravu by
presiahli hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením a škodu označila ako totálnu škodu, a
preto nevyčíslila ani výšku škody a neposkytla navrhovateľovi žiadne poistné plnenie.

Pokiaľ navrhovateľ najprv tvrdil, že po dopravnej nehode a poškodení vozidla dal ho zošrotovať, neskôr

preukázal, že poškodené vozidlo previedol na iného vlastníka, čo vyplynulo aj z osvedčenia o evidencii
tohto motorového vozidla, z ktorého vyplynulo, že dňa 10.9.2007 držiteľom vozidla značky Renault
Prémium 385 TI sa stala spoločnosť C. s.r.o., R. XXX,. Č..

Pre potreby nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej
doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a technický stav cestných vozidiel, nakoľko nebolo možné v

čase vykonávania znaleckého posudku ohliadnuť poškodené motorové vozidlo navrhovateľa, súd uložil
znalcovivypracovaťznaleckýposudoknazákladefotodokumentácievyhotovenejopoškodenomvozidle
zamestnancom Č. P. dňa 25.2.2005, ktorú fotodokumentáciu na výzvu súdu táto poisťovňa zaslala a je
prílohou spisu, okolnosťami nehodového deja tak, ako boli vyšetrené vo vyšetrovacom spise a následne
trestnom spise Okresného súdu Žilina, spis Okresného dopravného inšpektorátu v Ž. ČVS: ORP47/DI-

Za-2005 a spis Okresného súdu Žilina č. k. 1T/101/2005.

Z predmetného trestného spisu súd ako dôkaz v tomto občianskoprávnom konaní použil aj výpoveď
navrhovateľa ako poškodeného, ktorý vypovedal pred vyšetrovacím orgánom dňa 4.4.2005, v ktorej
výpovedi uviedol, že na nákladnom motorovom vozidle značky Renault Prémium mu vznikla škoda cca

550 000,- Sk, pričom si priberie znalca, aby mu presnú škodu ohodnotil. Škodu si bude uplatňovať buď
prostredníctvom poisťovne, alebo od odporcu ako vodiča poškodeného vozidla.

Odporca vypočutý ako obvinený v trestnom vyšetrovacom konaní dňa 4.4.2005 okrem iného vypovedal,
že si je vedomý zavinenia dopravnej nehody, ako aj toho, že viedol vozidlo pod vplyvom požitia

alkoholických nápojov. Ohľadne škody na motorovom vozidle uviedol, že sa s majiteľom na náhrade
škody na vozidle dohodol.

V trestnom spise sa okrem iného nachádza aj protokol o vyšetrení dopravnej nehody s
fotodokumentáciou vykonanou policajným orgánom hneď na mieste nehody dňa 3. februára 2005.

Ustanovenýznalecpodalznaleckýposudokpísomneanazáveruviedol,ževýškaškodynapoškodenom
vozidle navrhovateľa zn. Renault Premium 385 TI, E.Č. CA 151AM ku dňa 3.2.2005 vrátane 19%
DPH predstavuje 357.741,- Sk. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec analyzoval nehodový
dej a vychádzal z predpokladov pri analýze nehodového deja, a to, že predmetné vozidlo, ktoré za

sebou malo pripojený náves, bolo prázdne, a preto vychádzal pri analýze nehodového deja v hmotnosti
tohto vozidla a návesu a hmotnosti vodiča pričom posudzoval aj reakčný čas vodiča, odporcu, pretože
bolo zistené požitie alkoholu, pri ohliadke miesta dopravnej nehody políciou neboli zistené stopy po
brzdení a na základe týchto skutočností znalec simuloval nehodový dej, avšak sa mu nepodarilo
simuláciou presne ustáliť polohu vozidiel po kolízii, čo mohlo byť podľa znalca spôsobené nepresnosťou

merania príslušníkmi Dopravného inšpektorátu v Ž., ale aj posunutím vozidiel po kolízii, avšak podľa
tachografového kotúča posudzoval rýchlosť vozidla, ktoré viedol odporca 50-60 km/h, ale aj 70 km/h.
Tejto simulácii a týmto údajom zodpovedá deformácia vozidiel, ktorú zistil z fotodokumentácie, či už vo
vyšetrovacom spise alebo z dokumentácie vyhotovenej zamestnancom Č. P.. Ďalej znalec posudzoval
vek poškodeného vozidla, ktoré bolo vyradené v roku 1997 vo F., uvedené do prevádzky dňa 1.7.1997 a

v čase dopravnej nehody, dňa 3.2.2005 bolo ubehnutých s vozidlom 922701 km. Znalec potom stanovil
východiskovú hodnotu vozidla na 2.564.100,- Sk bez DPH, technickú hodnotu vozidla pred poškodením
na sumu 256.410,- Sk a následne vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením spolu s DPH
na sumu 632.036,- Sk, a to pri stanovení koeficientu predajnosti vozidla pred vznikom škody. Znalec
následnenazákladefotodokumentácievyššiecitovanejuviedolpopispoškodeniavozidlaataktiežzáver,

že nejednalo sa o totálne zničené vozidlo a doporučil by opravu. Stanovil celkové náklady na opravu
v sume 439.312,- Sk. Následne vypočítal technickú hodnotu vozidla po oprave poškodenia vozidla, a
to na sumu 381.471,- Sk, a tak vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla po oprave spolu s DPH na sumu
797.076,- Sk a vzniknutú škodu spolu s DPH na sumu 357.741,- Sk.Na výzvu odporcu bol znalec vypočutý aj na pojednávaní, na ktorom zotrval na svojom písomnom
znaleckom posudku a doplnil ako dospel k stanoveniu východiskovej hodnoty vozidla pred poškodením.

Dospel k nej takým spôsobom, že z východiskovej hodnoty vozidla vo výške 2.564.100,- Sk vypočítal
technickú hodnotu vo výške 10% z tejto sumy, pretože vozidlo v čase vzniku škody malo splnenú
normu životnosti a vtedy sa stanovuje technický stav vozidla priamo. Znalec vychádzal z porovnateľného
typu vozidla, z približného počtu odjazdených kilometrov. Naviac, keď nebolo možné obhliadnuť vozidlo
osobne po vzniku škody vychádzal len z údajov mu súdom poskytnutých, a preto stanovil najnižšiu

hodnotu 10 %. Pri určení nákladov na opravu vychádzal z údajov zistených v autorizovanom servise
pre autá značky Renault a potom pri výpočte škody vychádzal z nákladov na opravu s porovnaním
všeobecnej hodnoty vozidla pred opravou a po oprave, a nakoľko nebola preukázaná skutočnosť o
zbytkoch a prípadne stanovená i hodnota, tieto nemohol odpočítať.

Po takto vykonanom dokazovaní účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, navrhovateľ na

svojom návrhu zotrval a žiadal priznať náhradu trovu konania.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť, pretože nebola preukázaná výška škody, keď navrhovateľ najprv
žiadal 360.000,- Sk, neskôr 200.000,- Sk a stále nie je zrejmé v akej výške mal odporca navrhovateľovi
škodu spôsobiť.

V danom prípade predmetom konania a návrhu bola náhrada škody z titulu všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca, odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi, zamestnávateľovi na nákladnom
motorovom vozidle pri dopravnej nehode, ktorú zavinil odporca, a to pod vplyvom alkoholu.

Podľa § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov zamestnanec
zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo
zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú
zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu

alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 188 Zákonníka práce pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak

s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť odporcu za škodu
navrhovateľovi, ktorú škodu odporca spôsobil zavineným porušením povinnosti pri povinností pri plnení
pracovných úloh. Boli splnené všetky zodpovednostné predpoklady, a to protiprávny úkon, porušenie
pravidiel o premávke na pozemných komunikáciách, vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu a následkomtoho bolo spôsobenie dopravnej nehody, stretu s iným vozidlom a poškodenie vozidla navrhovateľa,
zamestnávateľa odporcu.

V danom prípade podľa § 135 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov, a kto
ich spáchal.

Taktiež bol splnený predpoklad vzniku škodu, poškodenia motorového vozidla navrhovateľa, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a výkon škody, zavinenie odporcu ako zamestnanca,
existencia pracovného pomeru a bolo preukázané, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh,
vedení vozidla navrhovateľa odporcom, zamestnancom, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonával pre
navrhovateľa prácu vodiča MKD ( Medzinárodnej kamiónovej dopravy).

Medzi účastníkmi bola sporná výška škody, ktorá spornosť bola odstránená znaleckým posudkom,

ktorý určil výšku škody na motorovom vozidle, keď v zmysle ust. § 188 Zákonníka práce vychádzal z
ceny motorového vozidla v čase vzniku škody. Znalec vyčíslil vznik škody v súvislosti s určením ceny
vozidla v čase vzniku škody, vychádzajúc z nadobúdacej ceny a prihliadajúc na pokles hodnoty vozidla
v dôsledku opotrebovania, starnutia, pričom vychádzajúc z ustálenej judikatúry nie je vôbec podstatné a
potrebné zisťovať, či poškodené vozidlo bolo opravené, či následne vlastník poškodeného vozidla vec

ďalej predal, daroval a pod.. Predmetom konania bola náhrada škody na motorovom vozidle a súd mal
za preukázané, že ku škode došlo, zodpovedá za ňu odporca, a preto je povinný v peniazoch túto škodu
navrhovateľovi uhradiť.

Pri vyhodnocovaní jednostranného právneho úkonu, uznania záväzku odporcom, podľa ust. § 199

ods. 3 Zákonníka práce v spojení s § 15 Zákonníka práce je súd toho názoru, že Zákonník práce
vychádza z neformálnosti tohto právneho úkonu a potom je možné analogicky ho posudzovať aj v
súvislosti s príslušným ust. Občianskeho zákonníka v § 558. Zo samotného písomného Prehlásenia
zo dňa 10.3.2005 podpísaného odporcom, následného úkonu odporcu - žiadosti o splátkový kalendár
a výpovedí účastníkov jednoznačne vyplýva, že odporca vykonal prejav vôle a uznal záväzok nahradiť

škodu navrhovateľovi v sume 360.000,- Sk. Pokiaľ sa vzájomne účastníci dohodli o započítaní iných
svojich vzájomných pohľadávok, nebolo predmetom tohto konania ich skúmať, pretože účastníci ďalej
zhodne predniesli, že navrhovateľ za poškodené auto následne požadovala požaduje od odporcu
sumu 200.000,- Sk, čo odporca nespochybnil. Odporca nepreukázal neplatnosť tohto jednostranného
právneho úkonu, napríklad, že bol tento úkon z jeho strany vykonaný neslobodne, že bol na neho

vykonaný nátlak.

Pokiaľ znalecký posudok určil výšku škody na poškodenom vozidle navrhovateľa v sume 357.741,- Sk,
navrhovateľa požadoval náhradu škody v sume 200.000,- Sk s tým predpokladom, že pokiaľ pôvodne
požadoval sumu 360.000,- Sk s odporcom sa dohodli o započítaní vzájomnej pohľadávky v sume

160.00,- Sk, a preto požadoval predmetnou žalobou od odporcu zvyšok škody vo výške 200.000,- Sk ,
súd priznal navrhovateľovi z titulu náhrady škody sumu 197.741,- Sk a vo zvyšku, v sume 2.259,- Sk
potomnávrhnavrhovateľazamietolakonedôvodný.Súdtaktiežzamietolvčastinávrhozaplatenieúroku
z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 360.000,- Sk od 1.4.2005 do 11.4.2005 a vo výške z úroku z
omeškania 6% ročne zo sumy 200.000,- Sk od 12.4.2005 do 10.8.2005, z toho dôvodu, že pokiaľ priznal

úrok z omeškania navrhovateľovi vo výške 6% ročne zo sumy 197.741,- Sk od 11.8.2005 do zaplatenia,
vychádzal z ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania.

Navrhovateľ písomnou výzvou zo dňa 25.7.2005 doručenou odporcovi 28.7.2005 vyzval odporcu
na zaplatenie náhrady škody vo výške 200.000,- Sk do 10.8.2005. Za to podľa názoru súdu patrí

navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č.83/95 Z.z. vo výške 6%
ročne od nasledujúceho dňa , t.j. 11.8.2005, kedy sa odporca so svojím dlhom voči navrhovateľovi z
titulu náhrady škody dostal do omeškania.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Pokiaľ aj v písomnom prehlásení zo dňa 10.3.2005 - uznanie záväzku sa zaviazal odporca uhradiť
pohľadávku do 31.3.2005, následne požiadal navrhovateľa o povolenie splátok a navrhovateľ reagoval
tzv. predžalobnými výzvami, v ktorých stanovil nový termín, v danom prípade do 10.8.2005, na
zaplatenie čiastky 200.000,- Sk. Rozhodnutie o náhrade trov konania je podľa § 142 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal úspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V danom prípade bol navrhovateľ úspešný okrem nepatrnej časti, a to čo do istiny, v percentuálnom
vyjadrení 1,1% a v príslušenstve čo do časti úroku z omeškania, výška škody, ktorá bola predmetom
sporu bola stanovená znaleckým posudkom, a preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v plnom

rozsahu. Trovy navrhovateľa predstavujú : zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 12.000,- Sk
a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom vo výške 38.459,- Sk. V zmysle písomného
vyúčtovania advokáta, súd priznal navrhovateľovi trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia v
zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, odmena za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 je 6.650,- Sk. Advokát vykonal

päť úkonov právnej služby, prvý úkon - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania,
účasť na pojednávaní dňa 9.11.2006. dňa 25.5.2007 a 24.9.2008. Za účasť na pojednávaní dňa
25.5.2007 patrí však odmena len v 1-ine, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci
a súd nepriznal zástupcovi navrhovateľa odmenu za účasť na pojednávaní dňa 16.5.2006, na ktorom
sa nedostavil navrhovateľ a jeho zástupkyňa nevedela bližšie uviesť žiadne okolnosti návrhu a ďalšie

tvrdenia potrebné pre pokračovanie v konaní. Z titulu odmeny za úkony advokáta patrí náhrada trov
konaniavovýške26.600,-Skzaštyriúkonypluszaúkonv1-ine1.662,-Sk,spolu28.262,-Sk.Kjednému
úkonu patrí režijný paušál 150,- Sk, ku dvom po 164,- Sk, ku jednému po 178,- Sk a ku poslednému po
190,- Sk, spolu 846,- Sk podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Ďalšími trovami je náhrada cestovného podľa § 15 citovanej vyhlášky a náhrada za stratu času podľa
§ 17 tejto vyhlášky. Za účasť na pojednávaní dňa 25.5.2007 je náhrada za jednu polhodinu 297,- Sk.
Advokát cestoval z Č. do L. M. a späť, čo je osem polhodín, spolu 2.376,- Sk. Za účasť na pojednávaní
dňa 24.9.2008 je náhrada za jednu polhodinu straty času 317,- Sk, za osem polhodín 2.536,- Sk.

Na cestu advokáta z Č. do L. M. a späť pri ubehnutí 250 km bolo použité osobné motorové vozidlo
so spotrebou 8 litrov na 100 km, pri prvom pojednávaní bola základná sadzba náhrady za používanie
cestných mot. vozidiel 6,20 Sk/km, podľa opatrenia MPSVR SR č. 260/2004 a pri druhom pojednávaní
táto náhrada bola 5,50 Sk/km podľa opatrenia č. 181/2008 Z.z. Pri prvej ceste boli zakúpené pohonné
hmoty za 36,- Sk/l, pri druhej ceste 39,70 Sk/l. Náklady cestovného pri prvej ceste boli 2.270,- Sk a pri

druhej ceste 2.169,- Sk. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 38.459,- Sk, spolu trovy konania
navrhovateľa 50.459,- Sk.

Náhrada trov štátu je podľa § 148 ods.1 O.s.p, podľa ktorého ustanovenia štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Trovy štátu vznikli zaplatením znalečného znalcovi Ing. G. za znalecký úkon, účasť na pojednávaní dňa
24.9.2008 a vypovedanie znalca v sume 400,- Sk. Podľa výsledku konania súd zaviazal na túto náhradu
trov štátu odporcu, ktorý v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.