Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 50C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215997
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1517215997.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: I. X., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom N. 3, E., proti
žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov Mamateyova 1 - 3, Bratislava, IČO: 42 177 600, so sídlom
Mamateyova 1 - 3, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa XX.XX.XXXX (elektronicky podané dňa XX.XX.XXXX) sa žalobca
domáhal, aby súd neodkladným opatrením žalovanému uložil povinnosť zdržať sa návrhu na dražbu
bytu po poručiteľovi Q. a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Uznesením zo dňa

02.10.2017 č.k. 50C 36/2017-25 konajúci súd predmetné neodkladné opatrenie zamietol, voči ktorému
sa žalobca však v zákonnej lehote odvolal, doručené súdu dňa 11.10.2017.
2. Dňa 17.10.2017 v spojení s podaním zo dňa 18.10.2017 žalobca podal na konajúci súd aj v
poradí druhý návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd neodkladným
opatrením žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva po poručiteľovi IY., a to až
do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

3. Zároveň žalobca podal aj žalobu vo veci samej, dňa 29.09.2017 (elektronicky podané dňa
29.09.2017), v ktorej sa domáhal, že žalovanému nevzniklo záložné právo na byt po Q.. I. X., zomr.
XX.XX.XXXX, v dome na ulici N. X v I. podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a že záložné právo
k bytu po zosnulom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. môže vzniknúť až keď vlastnícke právo
k bytu nadobudne nový vlastník.

4. Doplnením žaloby (doručenej súdu dňa 29.09.2017), doručené na súd dňa 17.10.2017 v spojení s
podaním zo dňa 18.10.2017 žalobca doplnil petit návrhu pôvodnej žaloby o nasledovné výroky „Výkon
záložného práva žalovaným je neplatný a ruší sa v celkom rozsahu“ a „Žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“.

5. Svoj návrh na nariadenie druhého neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je účastníkom
dedičského konania po svojom otcovi Q.. I. X., zomr. XX.XX.XXXX, ktoré sa vedie na tunajšom súde pod
sp. zn. XD/XXX/XXXX. Konanie ešte nie je doposiaľ právoplatné. Súčasťou dedičstva po poručiteľovi
je aj byt, o ktorého návrh na dražbu ide. Ďalej uviedol, že za byt po poručiteľovi od jeho smrti nikto
neplatí a žalovanému tým vznikla za byt pohľadávka a ten sa domnieva, že z tejto pohľadávky mu
vzniklo na byt aj zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a túto pohľadávku

si chce uplatniť jeho výkonom, čo žalobca dokladoval listinnými dôkazmi priloženými k prvému návrhu
na neodkladné opatrenie (už založené v spise), a to oznam o písomnom hlasovaní o návrhu navýkon záložného práva na byt po poručiteľovi zo dňa 10.09.2017 a oznámenie o výsledku písomného
hlasovania zo dňa 26.09.2017, ďalej uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. XD/XXX/XXXX-XXX
zo dňa 12.12.2014, výpis z registra spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a listinnými

dôkazmi priloženými k návrhu na vydanie druhého neodkladného opatrenia, a to oznámenie o uložení
zásielky UC156072108SK pre Q.. I. X., nar. XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, výpis sledovania zásielky
UC156072108SK zo dňa 12.10.2017, oznámenie konateľa dražobnej spoločnosti, že so žalovaným
nebude vo veciach dražby komunikovať zo dňa 30.06.2017 a výpis z listu vlastníctva bytu po poručiteľovi
zo dňa 14.10.2017.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný je zapísaný v registri spoločenstiev vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný dňa
10.09.2017 navrhol písomne hlasovať v dňoch 18. - 25.09.2017 vrátane o otázke podania návrhu na
výkon záložného práva a vykonanie dobrovoľnej dražby na byt po Q.. I. X., zomr. XX.XX.XXXX, v
dome na ulici N. X v I., a to prostredníctvom spoločnosti G. - dražobná spoločnosť s.r.o., Q. 44 166
591 za účelom uspokojenia pohľadávok podľa § 15 ods. 1 v prospech ostatných vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v zmysle § 8b ods. 2 písm. i) zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 z.z. v
platnom znení. Oznámením zo dňa 26.09.2017 žalovaný zverejnil, že hlasovaním vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bolo schválené podanie návrhu na výkon záložného práva a vykonanie
dobrovoľnej dražby na predmetný byt. Čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 2467 bolo preukázané,
že v časti B predmetného listu je v poznámke zapísané začatie výkonu záložného práva záložným

veriteľom t.j. žalovaným v zastúpení dražobnej spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť, a.s. formou
predaja na dražbe v zmysle z.č. 527/2002 Z.z. v spojení so zákonným záložným právom v prospech
žalovaného uvedené v časti C predmetného listu vlastníctva. Oznámením o sledovaní a uložení
zásielky UC156072108SK súd zistil, že zásielka bez bližšej identifikácie jej obsahu bola odoslaná
dražobnou spoločnosťou VIAM - dražobná spoločnosť, a.s. adresátovi Q.. I. X.. Nakoniec emailom

zo dňa 30.06.2017 od spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť, a.s. žalobca doložil, že spoločnosť
VIAM - dražobná spoločnosť, a.s. s ním nebude elektronicky komunikovať, ale len spôsobom ktorý
jej ukladá z.č. 527/2002 Z.z. vo veciach predmetnej dražby. Súd ďalej zistil, že za byt po smrti jeho
otca Q.. I. X., zomr. XX.XX.XXXX nik neplatí a žalovanému tým vznikla pohľadávka za predmetný
byt. Podľa názoru žalobcu, počas dedičského konania dedičia nie sú vlastníci predmetného bytu a

pokiaľ vlastnícke právo k bytu po poručiteľovi nenadobudne nový vlastník, nemôže z právnych úkonov,
ktoré urobili/neurobili dedičia vzniknúť na byt ani zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, teda počas dedičského konania teda žalovaný nemá zákonné
záložné právo na byt po poručiteľovi a nemôže si svoju pohľadávku vymáhať výkonom záložného práva
a návrhom na dražbu bytu. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že sa snažil prevziať predmetnú

zásielku od spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť, a.s. avšak to mu nebolo umožnené vedúcou pošty
Bratislava 5 a preto zásielka bola odoslaná späť s uvedením, že adresát zomrel. Žalobca uviedol, že
s ním ani s nikým z dedičov ohľadom dražby nikto nekomunikuje. Žalobca zároveň vo svojom druhom
podaní poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa výkonu záložného práva Občianskeho zákonníka,
zákona o dobrovoľných dražbách, taktiež na zákonné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku

týkajúce sa dedičského konania a v tej súvislosti uviedol, že konajúci súd v predmetnom dedičskom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn. 1D 237/2014 neurobil za tri roky nič na
zabezpečenie dedičstva, ďalej, že zákon žalobcovi ako dedičovi neprikazuje, aby sa počas dedičského
konania staral a platil za dedičstvo z vlastných peňazí a taktiež, že o dedičstvo by mohol prísť počas
dedičského konania. V ďalšom sa žalobca vyjadril obdobne tak ako v odvolaní doručené súdu dňa

11.10.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C 36/2017-25, ktorým bol návrh na
vydanie prvého neodkladného opatrenia zamietnutý.

6. K návrhu na nariadenie druhého neodkladného opatrenia žalobca priložil: oznámenie o uložení
zásielky UC156072108SK pre Q.. I. X., nar. XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, výpis sledovania zásielky

UC156072108SK zo dňa 12.10.2017, oznámenie konateľa dražobnej spoločnosti, že so žalovaným
nebude vo veciach dražby komunikovať zo dňa 30.06.2017 a výpis z listu vlastníctva bytu po poručiteľovi
zo dňa 14.10.2017.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13.Podľa§328CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327,nariadizabezpečovacieopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

14. Podľa §329 ods. 1, veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie

je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa §329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.
16. Podľa §328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý spĺňa zákonné
náležitosti.

17. Podľa §331 ods. 1 veta prvá CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

18. Podľa §331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

19. Podľa §331 ods. 3 CSP ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom
pre zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj
príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia
nie je vylúčená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu
neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórnycharakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného
opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Vo vzťahu k uvedeným
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon vyslovene vyžaduje, aby navrhovateľ

uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

22. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záložné právo je vecným právom k cudzej
veci(zálohu),ktoréslúžinazabezpečenieauspokojeniepohľadávkyzáložnéhoveriteľaprostredníctvom
výkonu záložného práva. Jeho vecnoprávna povaha spočíva v tom, že zaťažuje záloh v prospech
záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, veriteľom a bez ohľadu na to, či je osoba

sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku, prípadne či počas existencie záložného
práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo pôsobí voči každému nadobúdateľovi zálohu.
Ten, kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu, prevezme záložné právo i s ostatnými ťarchami, ktoré
zaťažujú záloh.

23.Podľa§34ods.1zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv
knehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„katastrálnyzákon“)práva
k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,

zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku
obcealebosprávymajetkuvyššiehoúzemnéhocelkusadokatastrazapisujúzáznamom,atonazáklade
verejných listín a iných listín.

24. Podľa § 19 ods. 1 písm. k) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný

upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo
vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu
sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať;
dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

25. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

26. Súd preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj s pripojenými listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, stanovené zákonom,
nie sú v danom prípade splnené.

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase
použiteľného práva. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. zákonné záložné právo, je

pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom k bytu v prospech žalovaného. Pokiaľ žalobca
a ostatní dedičia, ako potenciálni vlastníci bytu, neuhrádzajú platby do fondu prevádzky, údržby a opráv
a úhrady za plnenia v dome a namiesto nich tak robia ostatní spoluvlastníci bytového domu, súd nevidí
dôvod, prečo by mal žalovanému zakázať výkon jeho zákonného záložného práva k bytu na uspokojenie
svojej pohľadávky.

Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pohľadávka žalovaného, ktorá vznikla po smrti otca žalobcu,
nemôže byť predmetom dedičstva (rozhodnutie NSSR sp. zn. 6 M Cdo 12/2011 zo dňa 08.08.2012) a z
toho dôvodu si ju žalovaný ani nemôže uplatniť v dedičskom konaní. Táto pohľadávka a ani jej právnyzáklad neexistoval v čase smrti poručiteľa teda otca žalobcu a preto žalovaný nebol a ani nemôže byť
poručiteľov veriteľ a tým pádom účastníkom dedičského konania vedeného na tunajšom súde pod spis.
zn. 1D 237/2014.

Zákonné záložné právo sa do katastra nehnuteľností zapisuje podľa § 34 zák. č.162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností v znení
neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

So samotným zápisom záložného práva v katastri sa však v tomto prípade nespája vznik, zmena
alebo zánik tohto práva. Zápis zákonného záložného práva má len deklaratórny charakter a existuje
aj bez zápisu v katastri nehnuteľností. Zápis zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností je
však veľmi dôležitý z pohľadu výkonu záložného práva. Pri vzniku záložného práva môžeme hovoriť
o dvoch krokoch - jedným je jeho zriadenie a druhým je jeho vznik. Pri zmluvnom záložnom práve
vieme tieto dva kroky jednoznačne oddeliť. Záložné právo sa zriaďuje uzavretím záložnej zmluvy a

vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov nerozlišuje túto skutočnosť, vraví iba o vzniku záložného práva. Za zriadenie a zároveň
vznik zákonného záložného práva môžeme považovať nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru. Následne už nie je potrebný žiadny ďalší úkon, záložné právo vzniká priamo zo
zákona t.j. ex lege a pôsobí erga omnes. Právnym titulom pre jeho vznik je samotný zákon a vo vzťahu

ku konkrétnemu vlastníkovi bytu či nebytovému priestoru v dome záložné právo pôsobí od momentu
nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005 (ktorý
bol rovnako na základe záverov občianskoprávneho kolégia v dňoch 16. a 17. apríla uverejnený v

Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 60/2007) uviedol,
že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka).

Dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov
a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto, resp. v akom podiele

v skutočnosti dedičstvo nadobudol. (rozhodnutie NS SR , spis. zn. 6 Cdo 157/2012). Vzájomné
vyporiadanie jednotlivých častí majetku, resp. nárokov a povinností, čo ktorému dedičovi z dedičstva
pripadne, je ďalšou fázou konkrétneho rozdelenia dedičstva. Dedenie majetku ako celku, sa označuje
pojmom generálna sukcesia.

Z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú
oprávnení i povinní voči tretím osobám všetci dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne (solidárne).

S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalobca je v tomto momente zákonným dedičom,
ktorý v súlade s ustanovením §460 Občianskeho zákonníka nadobudol dedičstvo a má postavenie

podielového spoluvlastníka a je oprávnený a povinný voči tretím osobám ako dedič poručiteľa teda aj
voči žalovanému, pokiaľ sa nepreukáže opak. Súd ďalej dovodzuje, že zákonné záložné právo pôsobí
voči vlastníkovi bytu alebo nebytovému priestoru „priamo zo zákona“, a to okamihom, ako nadobudol
byt/nebytový priestor do svojho vlastníctva (napriek tomu, že v tomto „okamihu“ nemal vo vzťahu k bytu/
nebytovému priestoru žiadne záväzky), v danom prípade toto zákonné záložné právo už vzniklo, a to

okamihom ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu poručiteľ teda otec žalobcu. Navyše
predmetná pohľadávka - nedoplatok vznikla až po smrti poručiteľa, viazne a súvisí s vlastníctvom k
predmetnému bytu avšak nemožno ju zaradiť do pasív dedičstva a žalobca ako dedič je podielovým
spoluvlastníkom predmetného bytu a teda aj dlžníkom žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že táto
pohľadávka - nedoplatok nepatrí do dedičstva a nemôže byť ani predmetom dohody o vyporiadaní

dedičstva, je potom potrebné, aby žalobca ako dedič alebo iní dedičia postupovali v súlade so zásadou
zakotvenou v Ústave Slovenskej republiky v článku 20 ods. 3, ktorý ustanovuje, že vlastníctvo
zaväzuje a teda, že aj žalobca ako dedič a podielový spoluvlastník má nielen práva, ale aj povinnosti
plynúce mu z tohto vlastníckeho práva.

Opätovne súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobcovi ako jednému z dedičov nič nebráni v tom,
aby dobrovoľne uhradil pohľadávku žalovaného a zabránil tak dražbe bytu a následne si výšku takto
uhradenej pohľadávky kompenzačne v rozsahu svojho nadobudnutého dedičského podielu uplatnil voči
ostatným dedičom. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia,potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný
atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, rozhodujúce
je kritérium splnenia zákonných podmienok v čase vydania uznesenia. Súd v súvislosti s vyhodnotením

potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal splnenie predpokladov na
nariadenie predbežného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobca dostatočne hodnoverne neosvedčil uplatňovaný nárok,
ide len o subjektívny pohľad žalobcu nemajúci žiadnu oporu v zákone.

28. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C 34/2017 súd zistil, že dňa 14.08.2017 žalobca podal taktiež
návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo zamietnuté uznesením č.k. 6C 34/2017 - 81
zo dňa 14.09.2017, voči ktorému podal žalobca odvolanie a predmetný spis je od 25.09.2017 na
Krajskom súde Bratislava. Vzhľadom na skutočnosť, že s odkazom na sp.zn. 6C 34/2017 Okresného
súdu Bratislava V sa nejednalo o litispendenciu (nebola naplnená podmienka totožnosti subjektov,
keď na strane žalovaných vystupovali dva subjekty, a to žalovaný v prvom rade N.5 a žalovaný v

druhom rade Spoločenstvo vlastníkov bytov), súd predmetnú vec znovu rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti predmetného uznesenia a teda neodkladné opatrenie zamietol. Zároveň v tejto súvislosti
konajúci súd uvádza, že v predmetnom konaní vedenom pod sp.zn. 6C 34/2017 na tunajšom súde,
doložil žalobca do uvedeného konania aj emailovú komunikáciu medzi ním a spoločnosťou VIAM -
dražobná spoločnosť a oznámenie správcu SBYT, s.r.o. zo dňa 03.05.2016 o uplatnení si pohľadávky, z

ktorých vyplynulo, že žalobca bol dostatočne informovaný nielen žalovaným, ale aj spoločnosťou VIAM
- dražobná spoločnosť o existencii nedoplatku a o jeho výške, s tým, že uvedené je žalovaný nútený
riešiť prostredníctvom dražby. Z predmetnej korešpondencie vyplynulo, že v byte po poručiteľovi Q..
I. X. zomr. XX.XX.XXXX sú ubytovaní nájomcovia, ktorí platia nájom, ktorý by mal byť zapísaný do
dedičského konania podľa písomného vyjadrenia žalobcu v rámci predmetnej korešpondencie. Uvedenú

korešpondenciu ako listinný dôkaz žalobca v tomto konaní už nepredložil.

29. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1D 237/2014 súd zistil, že dňa 13.10.2017 sa na tunajší súd vrátil
spis vedený pod spis. zn. 1D 237/2014 spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
6 Cdo 217/2016 - 346, ktorým bolo dovolanie dovolateľa - žalobcu odmietnuté. Z predmetného spisu

a odôvodenia predmetného uznesenia súd zistil, že žalobca spôsoboval prieťahy v dedičskom konaní,
na návrhy druhého dedičia reagoval odmietavo a sám nepodal žiaden návrh na dohodu o dedičstve,
žalobcova neochota sa prejavila aj v tom, že sa nepodieľal na mesačných nákladoch spojených s bytom
po poručiteľovi Ing. I. X. zomr. XX.XX.XXXX a preto druhý dedič I. X. žiadal, aby dovolanie dovolateľa,
v tomto konaní žalobcu, bolo zamietnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom uznesení

uviedol, že dovolateľom, v tomto konaní žalobcom, navrhované neodkladné opatrenia nemajú riešiť
nezhody dedičov v užívaní bytu patriaceho do dedičstva do skončenia konania o dedičstve.

30. Na základe uvedených skutočností súd ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami, tak ako to má na mysli ustanovenie §325 CSP

a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal
nahradiť trovy konania žalovanému, no keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu

nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by
bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov
konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu
sumu priznať.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.