Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011615
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116011615.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému V. J., nar. X.X.XXXX
v B., trvale bytom B. č. XXX, trestne stíhanému pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,
2 písm. c/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 10. januára 2018, prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Tk/1/2016 zo dňa 14. septembra 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa14.septembra2017,sp.zn.2Tk/1/2016bolobžalovanýV.J.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 27.10.2016,
č. 1Kv 32/16/3300, doručenú Okresnému súdu Trenčín dňa 28.10.2016, pre obzvlášť závažný zločin

vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, e/
Tr.zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že dňa 09. mája 2016 v presne nezistenom čase
medzi 13.00 hod. až 13.45 hod. 13.30 vo vnútorných priestoroch rodinného domu č. XXX v obci B.
po predchádzajúcej verbálne hádke so svojou sestrou F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, ktorú
upodozrieval, že mu zobrala finančnú hotovosť vo výške 300 Eur, ktorú mal odloženú v deke vo svojej
izbe rodinného domu, vyšiel von z domu a zo šopy nachádzajúcej sa pri uvedenom rodinnom dome si

zobral železné kladivo o hmotnosti 1,5 kg, s ktorým sa vrátil späť do domu, kde opätovne žiadal sestru
F. T., aby mu vrátila spomínaných 300 Eur, na čo mu ona ďalej nadávala a prešla do priestorov spálne,
kde si sadla na čelo postele a ako držala v ruke mobilný telefón a pozerala sa na V. J., tento sa na
ňu zahnal pravou rukou, v ktorej držal uvedené kladivo a zasiahol ju jedenkrát železnou časťou kladiva
do oblasti ľavej ušnice, nakoľko mu F. T. úder rukami čiastočne vykryla, a preto sa obvinený zahnal
týmto kladivom ešte jedenkrát a poškodenú zasiahol železnou časťou kladiva do oblasti záhlavia vľavo,

následkom čoho táto spadla na ľavú stranu postele, kde zostala ležať, následne sa V. J. vrátil do šopy,
kam odložil kladivo, s ktorým na poškodenú útočil, vrátil sa späť do izby, kde ležala na posteli chrčiaca
F. T. a z jej peňaženky, ktorá ležala pri nej na posteli vybral hotovosť vo výške minimálne 60 Eur a
následne odišiel z domu, kde pri zamykaní vchodových dverí zlomil kľúč v zámke, pričom následkom
násilného konania obvineného F. T. utrpela mnohopočetné ťažké poranenia hlavy, ktoré ju priamo a
bezprostredne ohrozovali na živote, a to najmä zlomeninu spodiny lebečnej vľavo s prechodom k ľavej

pyramíde spánkovej kosti a do dutiny klinovej kosti vľavo s krvácaním do ľavého zvukovodu, zlomeninu
pravého záhlavového kondylu, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v čelovo - temenno - spánkovo -
záhlavovej oblasti vpravo, krvácanie pod mäkkú blanu mozgovú v oblasti zadnej lebečnej jamy, krvácavo
- zmliaždené ložiská mozgu vpravo v spánkovo-záhlavovej oblasti a vľavo v čelovej oblasti, krvácanie v
komorovom systéme mozgu v oblasti záhlavových rohov postranných komôr a poúrazový opuch mozgu,
pričom v priamej a časovej súvislosti s uvedenými ťažkými poraneniami hlavy a mozgu došlo následne

u poškodenej F. T. k masívnej pľúcnej trombembólii, následkom ktorej dňa XX.XX.XXXX v čase o 16.15
hod. zomrela, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Podľa§288ods.3Tr.por.bolipoškodenáW.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.W.nadO.,T.ul.XXXX/
X a poškodená poisťovňa Dôvera, a. s., Nitra, ul. Cintorínska č. 5, v zast. W.. W. E., nar. XX.XX.XXXX,

odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor
odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na to, že vo veci podal obžalobu a

na podstatu výroku napadnutého rozsudku okresného súdu. Ďalej uviedol nasledovné:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem v časti týkajúcej sa výroku o neuznaní viny a
následnom oslobodení obžalovaného V. J. spod obžaloby za nezákonný a nedôvodný.

Senát Okresného súdu v Trenčíne svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného V. J. spod obžaloby

v zmysle § 285 písmeno c) Trestného poriadku odôvodnil tým, že nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný,nakoľkopodľanázorusúdunebolprodukovanýjedinýpriamydôkazotom,žesažalovaného
skutku dopustil práve obžalovaný. Dôkazy produkované v rámci prípravného konania podľa názoru súdu
netvoria ucelený reťazec dôkazov, ktorý by svedčil o tom, že sa žalovaného skutku dopustil obžalovaný
V. J.. Senát súdu poukázal na závery znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu

PZ Košice, z ktorých vyplýva, že na šatách obžalovaného neboli nájdené stopy krvi nebohej F. T., iba
stopy jeho vlastnej krvi. Podľa názoru súdu, ak by obžalovaný mal zavraždiť poškodenému spôsobom
popísaným v obžalobe, museli by sa na jeho ošatení, obuvi nájsť stopy krvi nebohej. Senát okresného
súdu ďalej poukázal na procesnú nepoužiteľnosť svedeckých výpovedí členov hliadky Obvodného
oddelenia PZ v Novom Meste nad Váhom v zložení W. O. a B. W., nakoľko podľa názoru súdu

príslušníkPZmôževtrestnomkonaníakosvedokvypovedaťibakobsahuúradnéhozáznamu(napríklad
ako bol vykonávaný služobný zákrok), avšak nemôže sa ako svedok vyjadrovať k tomu, čo mu ako
príslušníkovi polície tá, ktorá osoba povedala počas vykonávania služobného zákroku ku skutku, ktorý
inak vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Rovnako tak podľa názoru súdu, aj
napriek existencii rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. Jtk/6/2014, ktoré umožňuje prihliadať aj

na zápisnicu o výsluchu podozrivého podľa § 85 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku (ak sa zadržaný
podozrivý pri výsluchu priznal, všetko čo uviedol, môže byť použité proti nemu), je zápisnica o výsluchu
podozrivého V. J. procesne nepoužiteľná, prinajmenšom vzhľadom k vyjadrovacím schopnostiam V. J.
nedôveryhodná.

S výrokom o vine oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/1/2016 zo dňa
14.09.2017, ako aj s vyššie uvedenou argumentáciou prvostupňového súdu sa nestotožňujem a to z
nasledovných dôvodov.

Dôkazy vyprodukované v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom sú síce nepriameho

charakteru, avšak na rozdiel od názoru prvostupňového súdu som toho názoru, že vo svojej podstate
tvoria ucelenú, ničím neprerušenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú spáchanie žalovanej
trestnej činnosti obžalovaným V. J..

Z výpovede viacerých svedkov, a to druha nebohej G. N., ako aj jej dcéry, W. B. vyplynula skutočnosť, že

obžalovaný tesne pred inkriminovanou dobou obdržal na jeho pomery vyšší obnos peňazí, ako zadržaný
invalidný dôchodok, z ktorého si časť odložil. Obžalovaný žil vo veľmi skromných podmienkach, dá
sa povedať, že rodičovský dom sa nachádzal až do príchodu nebohej F. T. v zúboženom stave, kedy
obžalovanýpostupnerozpredávalzariadeniedomu,pričomobžalovanýodmietalprispievaťnarenováciu
rodinného domu, o ktorú sa po príchode starali práve poškodená F. T. s jej druhom G. N. z vlastných

zdrojov. Dokonca, tak ako senát súdu uvádza, z výpovede svedka G. N. vyplýva dôležitá skutočnosť, že
obžalovaný sa snažil dostať poškodenú F. T. z domu.

Práve zmiznutie časti financií odložených obžalovaným, spolu s nadávkami jeho sestry F. T.
predstavovalo aj podľa záverov znaleckého skúmania a vyšetrenia duševného stavu v tom čase

obvineného moment, ktorý vyústil spolu s alternovanou osobnosťou obžalovaného do intenzívnej
emočnej tenzie a vystupňovaného afektu a prestavovalo jednoznačný motív konania obžalovaného,
ktorý u zvyšných osôb ako potencionálnych páchateľov absolútne absentuje. Zo záverov predmetného
znaleckého skúmania W.. B. je zrejmé, že obvinený V. J. aj v stave vystupňovaného afektu vedelrozpoznať protiprávnosť svojho konania v plnej miere, pričom jeho ovládacie schopnosti boli forenzne
významne znížené, avšak nie vymiznuté. Z výpovede svedka G. N., ktorý žil spoločne s nebohou F. T.
asi tri mesiace v spoločnom rodinnom dome s obžalovaným a ktorý spoločne s jeho známym F. Z. našli

chrčiacu F. T. ležať zakrvavenú na posteli v izbe rodinného domu XXX v B. po tom, ako sa títo nevedeli
dostať do priestorov rodinného domu, nakoľko v zámku dverí sa zvonku nachádzal zalomený kľúč a
následne privolali lekársku pomoc vyplýva ďalšia mimoriadne dôležitá skutočnosť a síce to, že takýmto
kľúčom od uvedeného rodinného domu disponovali výlučne obžalovaný V. J., poškodená F.
T. a G. N.. B. F. T. mala svoje kľúče pri

sebe, svedok N. rovnako, takže jediná osoba, ktorá mohla zalomiť kľúč vo dverách izby zvonku je práve
obžalovaný V. J.. Práve kľúče patriace obžalovanému V. J. sa našli v smetnom koši na autobusovej
zastávke v obci B. po tom, čo toto miesto ukázal príslušníkom polície práve obžalovaný. Znaleckým
skúmaním bolo následne zistené, že odlomená časť kľúča nachádzajúceho sa na zväzku kľúčov
obžalovaného tvorí jeden celok s úlomkom kľúča zaisteného z cylindrickej vložky FAB z dverí rodinného
domu č. XXX v B., ktorý tam zalomil po úteku z miesta činu obžalovaný. Je na mieste si preto položiť

otázku, pod ťarchou čoho obžalovaný utekal z priestorov rodinného domu takým spôsobom, že v zámku
dverí zalomil úmyselne kľúč, ktorého zvyšnú časť následne odhodil do smetného koša nachádzajúceho
sa stovky metrov od miesta činu na autobusovej zastávke. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka
G. N., ktorý po príchode do rodinného domu zistil, že v dverách vedúcich do domu je zvonku zalomený
kľúč, pričom v čase keď on odchádzal v inkriminovaný deň do Nového Mesta nad Váhom asi o 12.45 hod.

sa v dome nachádzali iba obžalovaný a poškodená F. T.. Vzhľadom k uvedenému na rozdiel od názoru
súdu som toho názoru, že je možné určiť čas, kedy došlo k zalomeniu kľúču vo vchodových dverách
obžalovaným, teda v čase od 12.45 hod., kedy z domu odišiel G. N. do 16.00 hod. dňa 09.05.2016,
kedy sa do rodinného domu G. N. aj s F. Z. vrátili z Nového Mesta nad Váhom, kde boli okrem iného od
dcéry poškodenej vziať televízor a koberec. Svedok G. N. tiež uviedol, že predmetný rodinný dom nikto

nenavštevoval, nakoľko obžalovaný mal aj v obci povesť čudáka a samotára, čo potvrdili aj viacerí vo
veci vypočutí svedkovia a to W. K. a W. N. a ani v uvedený deň k nim nikto neprišiel a ani nemal prísť.
Práve uvedená okolnosť spolu s depresívnou poruchou osobnosti obžalovaného a skutočnosťou, že
tento jeho samotársky a čudácky spôsob života bol narušený príchodom jeho sestry F. T. do spoločného
rodičovského domu, s ktorou mával obžalovaný aj podľa vyjadrenia dcéry nebohej W. B. a svedka G. N. v

minulosti viaceré konflikty a nezhody, kedy ju aj fyzicky napádal, vyústila kvôli banalite k rodinnej tragédii.

Ako mimoriadne významné hodnotím svedecké výpovede členov policajnej hliadky v zložení W. O. a
B. W., ktorí obaja zhodne potvrdili, že V. J. im po príchode hliadky do pohostinstva zvanom "Záhradná
reštaurácia" v Novom Meste nad Váhom, v ktorom v tom čase V. J. pokojne hral automaty a popíjal

alkohol uviedol po legitimovaní sa, že "už ich čaká", pričom na ich otázku ako to myslel, odpovedal "kvôli
sestre". K procesnej použiteľnosti svedeckých výpovedí príslušníkov polície chcem uviesť nasledovné.
Hliadka polície v zložení W. O. a B. W. vykonávala v službe pátranie po osobe podozrivého, pričom
keď na základe dostupných informácii našli v tom čase podozrivého V. J. hrať automaty v uvedenom
pohostinstve, tomuto sa riadnym spôsobom legitimovali, pričom po zistení jeho totožnosti im V. J. sám

uviedol už vyššie uvedenú skutočnosť, že "už ich čaká kvôli sestre". Uvedená hliadka nijakým spôsobom
nevyťažovala osobu V. J. k popisu priebehu skutku. Som toho názoru, že ich výpoveď je procesne
použiteľnánajmäspoukazomnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikytýkajúcesazákazu
výsluchu policajtov k priebehu a zákonnosti úkonu, o ktorom svedčí zápisnica o takomto úkone, prípadne
úradný záznam o takomto úkone. V prípade konania hliadky v zložení G. O. a B. W. však žiadny takýto

úkon, o ktorom by bola spísaná zápisnica A neprebehol, pričom v prípade uvedených osôb ide o osoby,
ktoré prišli ako prvé do kontaktu s osobou, ktorá sa mala dopustiť mimoriadne závažného trestného činu
a to obzvlášť závažného zločinu vraždy v krátkom časovom okamihu od spáchania daného skutku. Aj
z uvedeného dôvodu je výpoveď členov hliadky, ktorí popísali správanie sa V. J. po čine mimoriadne
dôležitá a nevyhnutná, pričom Trestný poriadok výsluch príslušníkov PZ v procesnom postavení svedka

nevylučuje.

Ďalšou mimoriadne dôležitou skutočnosťou je výpoveď svedka W. N., teda obsluhy záhradného
pohostinstva v Novom Meste nad Váhom na ulici Ctiborovej, kde vyššie uvedená policajná hliadka
našla hrať obžalovaného automaty a popíjať alkohol, ktorý potvrdil, že obžalovaný platil 50 - eurovou

bankovkou, pričom z peňaženky nebohej F. T. ležiacej vedľa jej bezvládneho tela zmizlo v uvedený deň
cca 60,- Eur. Obžalovaný nikdy pri sebe nenosieval takú sumu peňazí, ako vyplynulo z výpovedí jeho
najbližších.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som toho názoru, že finančný motív obžalovaného, jeho
negatívne vzťahy s poškodenou F. T., skutočnosť, že táto sa mu nasťahovala s druhom do rodičovského
domu, ktorý si on v samote a svojej čudáckej povahe užíval a postupne celý rozpredával spolu s

depresívnou rekurentnou poruchou obžalovaného, skutočnosťou, že jedine obžalovaný bol osobou,
ktorá mohla zalomiť z vonkajšej strany vchodových dverí kľúč, ktorého zvyšná časť bola nájdená
v smetnom koši, ktoré miesto označil práve obžalovaný V. J. predstavujú aj keď nepriame dôkazy,
ktoré však vo svojej podstate po ich dôslednom vyhodnotení podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku
predstavujú jednotnú ničím nenarušenú reťaz dôkazov, preukazujúcich spáchanie

žalovanej trestnej činnosti práve obžalovaným V. J..

Mám za to, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade s
ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku a nevysporiadal sa so všetkými skutkovými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy jednostranne výlučne v prospech
obžalovaného, pričom dôkazy zadovážené počas prípravného konania orgánmi činnými v trestnom

konaní, preukazujúce spáchanie tak ohavného trestného činu, ako vraždy vlastnej sestry nebral do
úvahy.Namargohodnoteniadôkazovzostranyprvostupňovéhosúduuvádzam,žeprvostupňovýsúdna
hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 uznal obžalovaného V. J. vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona a uložil mu nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere dvadsiatich rokov, pričom za absolútne totožnej dôkaznej situácie, keď nebol
produkovaný žiadny nový dôkaz, oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku obžalovaného
spod obžaloby.

Mám za to, že produkovanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že konaním obžalovaného V. J.

bola naplnená subjektívna i objektívna stránka obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1,
odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno
e) Trestného zákona tak, ako to bolo navrhované intervenujúcim prokurátorom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.09.2017.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1
písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
vyhovieť podanému odvolaniu. Obhajca a obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa
§ 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutéhovýrokurozsudkuokresnéhosúdu,zobsahuodvolaniaprokurátoraajehodôvodovvyplýva,
že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, ktoré by bez ďalšieho
boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora,
uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z vyššie citovaného obsahu dôvodov odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor
namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu veci,
na základe ktorého hodnotenia dôkazov, ktoré podľa názoru prokurátora by malo byť v rozpore sustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., okresný súd dospel k záveru o nevine obžalovaného zo spáchania
skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Z dôvodov odvolania vyplýva, že podľa názoru
prokurátora okresný súd v tejto skutkovej otázke na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal

dospieť k iným skutkovým záverom, ktoré by odôvodňovali záver o preukázaní spáchania skutku
obžalovaným. Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora teda vyplýva, že prokurátor namieta chyby
napadnutých výrokov rozsudku o vine v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje

za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa

§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V

takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,

v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku, vrátane jeho
odôvodnenia, na obsah ktorého týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého

stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
s výnimkou nižšie vytknutej vady majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy
okresného súdu ohľadne skutkových zistení sú úplné, logické, a preto aj súladné s ustanovením § 2 ods.
12 Tr. por. upraveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora voči záveru okresného súdu, podľa ktorého v konaní pred súdom
nie je možné použiť tú časť výpovede príslušníkov Policajného zboru (W. O. a B. W.), ktorí zadržali
obžalovaného, týkajúcu sa toho, čo im mal k veci povedať obžalovaný, túto námietku prokurátora
považuje odvolací súd za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
odvolací súd sa k použiteľnosti uvedených tvrdení príslušníkov Policajného zboru v konaní pred súdom

vyjadril v prejednávanej veci už vo svojom uznesení zo dňa 28.6.2017, sp.zn. 3To/66/2017, nasledovne:

„Z obsahu spisového materiálu sa doposiaľ javí, že uvedení policajti mali byť vo veci činní ako policajt
v zmysle § 10 ods. 10 Tr. por. (orgán činný v trestnom konaní podľa § 10 ods. 1 Tr. por.). Preto ich
povinnosťou v zmysle § 1 Tr. por. bolo postupovať podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. V

tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že platný a účinný Trestný poriadok obsahuje úplnú právnu úpravu
vo vzťahu k zákonnému zabezpečeniu dôkazu o tom, čo vlastnými zmyslami vnímala osoba podozrivá
zo spáchania trestného činu. Ustanovenie § 196 ods. 2 Tr. por. dáva takúto možnosť orgánom činným v
trestnom konaní aj pred začatím trestného stíhania, avšak len pre účely rozhodnutia podľa § 197 alebo
199 Tr. por. za súčasného splnenia zákonnej podmienky poučenia vypočúvanej osoby podľa uvedeného

ustanovenia. Takýto výsluch musí byť samozrejme zaznamenaný v zápisnici, vyhotovenej podľa § 58 Tr.
por.apodpísanejpodľa§59Tr.por.Nietzrejmepochýbaniotom,žeTrestnýporiadokúplnýmspôsobom
upravujeajpozačatítrestnéhostíhaniazisťovanietoho,čovnímalapodozriváosobavlastnýmizmyslami
(viď Trestným poriadkom upravený zákonný postup pri výsluchu podozrivého a obvineného).Ak teda okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z tvrdení vyššie uvedených policajtov o tom, čo
im mal obžalovaný povedať o čine, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa okresný
súd vyporiadal so skutočnosťou, že uvedení policajti zrejme ako orgán činný v trestnom konaní mali

vykonať zadržanie obžalovaného ako podozrivého a tohto prakticky bezprostredne po zadržaní mali
vyzývať nielen cestou autom, ale aj na OO PZ Nové Mesto nad Váhom, aby im povedal, čo sa stalo
v jeho dome. Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že obžalovaný mal byť odovzdaný vyšetrovateľovi
dňa 9.5.2016 o 20.30. hod, pričom v uvedený deň o 18.08 hod. mal byť v krvi obžalovaného zistený
alkohol v množstve 0,73 mg/L (č. l. 9), z ktorého dôvodu vyplýva podozrenie, že títo policajti požadovali

od obžalovaného, aby im uviedol, čo robil, v čase, keď mal byť obžalovaný ešte pod vplyvom alkoholu.“

Podľa názoru odvolacieho sud okresný súd sa pri svojom opätovnom rozhodovaní vo veci (pri vydávaní
napadnutého rozsudku) dôsledne riadil vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a
vyporiadal sa so všetkými okolnosťami, vyplývajúcimi z výsledkov vykonaného dokazovania. Nad rámec
správnych úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k tejto otázke, odvolací

súd považuje za potrebné uviesť nasledovné na podporu správnosti záverov okresného súdu v uvedenej
otázke:

Z vykonaného dokazovania okresný súd správne ustálil, že príslušníci Policajného zboru mali právo
vykonať zadržanie obžalovaného v prejednávanom prípade iba podľa § 85 ods. 1 Tr.por., ktoré zadržanie

môže vykonať jedine policajt ako orgán činný v trestnom konaní v zmysle § 10 ods. 1 v spojení
s ods. 8, 9, 10 Tr.por. Uvedení príslušníci policajného zboru nemohli v danom prípade vykonať
zadržanie obžalovaného podľa § 85 ods. 2 Tr.por., ako je to uvedené v „zázname o obmedzení osobnej
slobody“ (č.l. 8). Podľa názoru odvolacieho súdu správnosť tohto právneho záveru nepochybne vyplýva
z toho, že podriadeniu predmetného zadržania obžalovaného pod ustanovenie § 85 ods. 2 Tr.por. bráni

už to, že uvedení policajti aj podľa svojich tvrdení vykonávali na pokyn pátranie po obžalovanom v tom
čase v postavení podozrivého, preto v ich prípade nemohlo ísť o „kohokoľvek“ v zmysle § 85 ods. 2
Tr.por. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemohol byť naplnený ani
znak zadržania podozrivého bezprostredne po trestnom čine v zmysle § 85 ods. 2 Tr.por., keďže podľa
uznesenia o začatí trestného stíhania malo dôjsť k útoku na poškodenú v čase od 13.00 hod. do 16.00

hod. a k zadržaniu obžalovaného došlo až o 17.50 hod., teda takmer po dvoch hodinách po tom, čo mal
byť útok páchateľa na poškodenú už ukončený.

S poukazom na uvedené preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dospel k správnemu
právnemu názoru, podľa ktorého uvedení príslušníci Policajného zboru mali postavenie orgánu činného

v trestnom konaní, konkrétne policajta podľa § 10 ods. 10 Tr.por. (príslušníka Policajného zboru
určeného na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní a skrátenom
vyšetrovaní), ktorí policajti mali v danom prípade právomoc vykonať len oprávnenie policajta ako orgánu
činného v trestnom konaní zadržať podozrivého, ktoré oprávnenie je podľa § 85 ods. 1 Tr.por. zákonom
zverené len príslušnému policajtovi ako orgánu činnému v trestnom konaní. Keďže zo spisového

materiálu nevyplýva, že by uvedení policajti boli vecne príslušným vyšetrovateľom (policajtom podľa § 10
ods. 8 písm. a/ Tr.por.) poverení zabezpečiť procesne spôsobilý dôkazný prostriedok podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku k tomu, čo uvedie obžalovaný vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo
začatétrestnéstíhanie(výsluchobvinenéhoalebopodozrivého),niesúpredsúdomprocesnepoužiteľné
tvrdenia týchto policajtov o tom, čo im mal obžalovaný povedať o čine. V tejto súvislosti odvolací

súd považuje za potrebné tiež dodať, že ak by uvedení policajti mali takéto poverenie príslušného
vyšetrovateľa, boli povinní vykonať výsluch obžalovaného postupom ustanoveným Trestným poriadkom,
a teda o takomto úkone boli povinní spísať aj zápisnicu, ktorá okrem iných zákonných náležitostí
by musela obsahovať podľa § 58 ods. 1 písm. d) Tr.por. aj opísanie priebehu úkonu, z ktorého je
zrejmé zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonanie úkonu, teda aj obsah poučenia a

vyjadrenie obvineného k poučeniu. V spisovom materiáli sa takáto zápisnica vôbec nenachádza. Z
uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu nie možné obchádzať uvedený zákonný procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní pri zákonnom získavaní vyjadrení obvineného k činu, za
účelom ich použitia v konaní pred súdom, a preto nie je možné pred súdom použiť ako dôkaz tvrdenia
orgánov činných v trestnom konaní o tom, čo im mal obvinený povedať o čine mimo rámca jeho

zákonného výsluchu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym
záverom okresného súdu, podľa ktorého úradný záznam alebo tvrdenia policajta ako orgánu činného
v trestnom konaní o tom, čo mu mal obvinený povedať o čine mimo úkonu, ktorým je výsluch podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, nemôžu nahrádzať Trestným poriadkom upravený dôkaznýprostriedok, ktorým sa má zákonným spôsobom zabezpečiť obsah výpovede obvineného k činu pre
potreby trestného konania pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu opačný výklad tejto otázky by
bol v rozpore aj s ústavným princípom, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať inak, ako spôsobom, ktorý

ustanoví zákon (čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho súdu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov
podľa § 2 ods. 12 Tr.por. odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že okresný súd pri
hodnotení vykonaných a v konaní pred súdom použiteľných dôkazov postupoval až na nižšie uvedené

v úplnom súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov uviedol nasledovné:

„Súd vychádzajúc z vykonaných dôkazov pred súdom s prihliadnutím aj na dôkazy, ktoré boli vykonané v
prípravnom konaní, musel skonštatovať, že dôkazy, ktoré boli zabezpečené v rámci prípravného konania

netvoria ucelený reťazec dôkazov, ktorý by svedčil o tom, že sa žalovaného skutku dopustil práve
obžalovaný, aj keď indície tomu nasvedčujú. Súd hodnotil vykonané dôkazy, ktoré v rámci záverečného
návrhu predniesla prokuratúra, ktorá poukazovala najmä na to, že dôkazy z prípravného konania sú
síce nepriame, avšak s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní tvoria v podstate ucelenú reťaz
dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaného. Zdôrazňoval najmú

výpovede príslušníkov polície, na závery znaleckých posudkov KEU, ako aj na výpovede dcéry nebohej
F. T., W. B. a druha nebohej G. N.. Ako mimoriadne významné hodnotil svedecké výpovede členov
policajnej hliadky, ktorí obaja zhodne potvrdili, že obžalovaný V. J. im po príchode do pohostinstva,
kde v tom čase pokojne hral automaty a popíjal alkohol, uviedol, že už ich čaká kvôli sestre, pričom
im mal aj popísať spôsob, ktorým sestru pomocou kladiva, ktoré neskôr odpratal do kôlne, zavraždil.

Senát Okresného súdu pri posudzovaní dôkazov, ktoré boli v predmetnej trestnej veci vyprodukované,
skonštatoval, že je síce pravdou, že zo znaleckého dokazovania KEU Košice vyplýva, že zalomený
kľúč v zámku rodinného domu číslo XXX v B. je časťou kľúča, ktorý sa nachádzal na zväzku kľúčov
obžalovaného, avšak nie je možné zistiť, kedy došlo k tomuto zalomeniu kľúča v zámku domu. Časové
rozpätie medzi odchodom druha nebohej z rodinného domu pána N., až do príchodu polície uplynuli

viac ako približne 4 hodiny, kedy začala obhliadka na mieste činu políciou. Je pravdou, že znaleckým
skúmaním KEU šatstva obžalovaného a porovnávacích vzoriek DNA, boli na šatách obžalovaného
nájdené stopy krvi, avšak boli to stopy krvi jeho vlastnej, teda zhodnosť DNA potvrdila na šatách krv
obžalovaného, ale nie nebohej F. T.. Nie je súdu zrejmé, či obžalovaný mal na sebe šaty, ktoré si
prezliekol, alebo šaty ktoré mal od rána na sebe, keďže na nich neboli nájdené žiadne stopy krvi nebohej.

Pri takomto útoku kladivom do hlavy nebohej, pokiaľ by ho vykonal obžalovaný, tak na jeho šatstve
respektíve na rukách alebo iných častiach tela, by sa museli nájsť stopy krvi F. T.. Zo spisu nevyplýva,
že by bol v danej veci použitý služobný pes, ktorý by vyhľadával krvné stopy, či už po umytí rúk alebo
na odstránených zvrškoch, ktorých by sa bol prípadne obžalovaný zbavil, či už ich niekde zakopal,
alebo sa ich snažil zbaviť iným spôsobom. Taktiež na ostatných stopách zabezpečených na mieste

činu boli zaistené len stopy krvi alebo DNA obžalovaného (ohorok z cigarety, montérkové nohavice,
vrecká nohavíc, pokrčený toaletný papier). Čo sa týka daktyloskopie, znalecké posudky KEU dokázali
na zaistených predmetoch predovšetkým odtlačky prstov obžalovaného (kladivá 4 kusy s drevenou
násadou, ktoré všetky patrili obžalovanému a s ktorými pracoval, pričom na zaistených kladivách 1 až
4 - znalecký posudok na čísle listu 219 konštatuje, že neboli zaistené stopy DNA analýzami sterov a

neboli zistené zhodné identifikačné znaky DNA od nebohej F. T.). Taktiež na iných odevných zvršok
obžalovaného - tričko a kožené topánky, nebola zistená prítomnosť krvi a ani iné použiteľné biologické
stopy. Na druhej strane však tento istý znalecký posudok KEU na čísle listu 220 posudku, napriek
tomu, že na strane 219 sa na všetkých 4 zaistených kladivách zisťuje neprítomnosť krvi a nezhodné
profily DNA s profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej F. T., už na tejto strane 220 sa

konštatuje v treťom odseku, že DNA na stope číslo 1 - kladivo - zaistený ster z tupej a ostrej plosky
kovovej časti kladiva, ako aj z povrchu hrán a okolia hrán na kovovej časti sa zisťuje zhodnosť s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej F. T., a analýzou DNA bolo dokázané, že
pôvodcom biologického materiálu zaisteného z uvedených miest na kovovej časti kladiva je osoba, od
ktorej bol odobratý porovnávací materiál označený ako F. T.. Preto je sporné, čo je vlastne pravdou, keď

na strane 219 sa konštatuje absolútna nezhoda s porovnávacím materiálom nebohej, ale už o stranu
ďalej sa konštatuje zhodnosť na zaistenom kladive číslo 1.Senát Okresného súdu poukazuje na skutočnosť, že svedecké výpovede príslušníkov PZ SR, ktorí
boli vypočutí tak v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, a ktorí mali zadržať obžalovaného
v záhradnej reštaurácii v Novom Meste nad Váhom dňa 09.05.2016, nemôžu byť použité ako dôkaz

pred súdom, vzhľadom na to, že príslušník PZ môže v trestnom konaní vypovedať len ako svedok k
obsahu úradného záznamu (napríklad ako bol vykonávaný služobný zákrok, alebo ako bola zaisťovaná
podozrivá osoba), avšak nemôže sa ako svedok vyjadrovať k tomu, čo príslušníkovi tá ktorá osoba
povedala pri vykonávaní služobného zákroku ku skutku, ktorý inak vykazuje znaky skutkovej podstaty
konkrétneho trestného činu (s prihliadnutím na judikatúru R26/1989 a česká R45/2003). Výpovede

príslušníkov PZ nemôžu nahrádzať výpovede osôb, ktoré pri spáchaní konkrétneho skutku alebo
páchateľa videli, alebo ho inak vnímali, alebo ktorí majú informácie o skutku v konkrétnostiach, pretože
príslušníci PZ spáchanie skutku vlastnými zmyslami vôbec nevnímali, ale len sprostredkovane uviedli,
čo im ďalšia osoba povedala. Je nutné odlíšiť výpovede príslušníkov PZ ako svedkov k tomu, čo
sami videli, ako to, akým spôsobom a ako vnímali, od tej ktorej osoby, čo im povedala na mieste (či
už podozrivá alebo iná osoba). Pokiaľ ide o samotný úradný záznam spísaný príslušníkmi PZ SR,

tento nemôže slúžiť ako dôkaz pred súdom. Senát sa oboznámil tiež s výpoveďou vtedy podozrivej
osoby V. J., ktorú mal uskutočniť ako osoba podozrivá a zadržaná dňa 09.04.2016 o 20.35 hodine na
oddelení kriminálnej polície OR PZ Nové Mesto nad Váhom po jeho zadržaní bez prítomnosti obhajcu
(kde mal popísať čoho sa dopustil akým spôsobom, pričom táto výpoveď je napísaná na celú stranu
A4, v logickom slede v upravených vetách, ktoré tvoria ucelený reťazec myšlienok v logickom slede

tak, ako mali nasledovať). Senát Okresného súdu musí skonštatovať aj napriek tomu, že Generálna
prokuratúra SR zastáva stanovisko k procesnej použiteľnosti výsluchu podozrivého podľa § 85 ods. 1, 4
Tr. poriadku pred súdom, kedy Generálna prokuratúra SR zastáva názor, že ak sa zadržaný podozrivý
pri výsluchu priznal, všetko, čo uviedol, môže byť v ďalšom konaní použité proti nemu (Judikát KS Žilina
sp. zn. Jtk/6/2014), že po osobnej skúsenosti počas celého hlavného pojednávania s prihliadnutím na

osobu obžalovaného, jeho rozumové a intelektové schopnosti, ako aj vyjadrovacie schopnosti, považuje
túto výpoveď prinajmenšom za nedôveryhodnú. Obžalovaný počas celého pojednávania pri kladení
otázok senátu a procesných strán, svedkom a znalcom, aby sa vyjadril, či má námietky ku svedeckým
výpovediam alebo výpovedi znalca, respektíve či chce svedkom alebo znalcovi klásť otázky zistil, že sa
obžalovaný nevie viac ako dvojslabične vyjadrovať, jeho slovná zásoba je veľmi chabá a jeho logické

skladanie viet nie je na takej úrovni, aby tomu zodpovedalo zoštylizovanie jeho výpovede v postavení
podozrivého ku skutku takým spôsobom, akým bola zavedená do trestného spisu vyšetrovateľom PZ
Nové mesto nad Váhom. V danom prípade nie je možné overiť, či skutočne podozrivý takto vypovedal,
keďže výsluchy podozrivých ani obvinených osôb sa nenahrávajú, tak ako v iných štátoch Európskej
únie, a súd nemôže preveriť skutočnú pravdivosť tejto výpovede, ktorú mal urobiť obžalovaný v pozícii

osoby podozrivej a zadržanej dňa 09.04.2016.

Okrajovo súd tiež poukazuje na skutočnosť, ktorú namietala aj obhajoba, a ktorá je súčasťou
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, že znalec sa vyjadroval k právnym
skutočnostiam predmetného trestného konania ohľadne obžalovaného, čo znalcovi vôbec neprináleží, a

ktorý prezentoval závery znaleckého posudku v duchu takom, že obžalovaný už vlastne spáchal trestný
čin vraždy bez toho, aby o tomto rozhodol právoplatne súd.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nemal jednoznačne za preukázané na základe
vykonaného dokazovania, či už v prípravnom konaní alebo pred súdom (aj keď nepriame dôkazy a

indície by tomu nasvedčovali), že skutok spáchal obžalovaný. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje,
aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine (a následne aj o treste) o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť a tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variant
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, zvolí súd tú, ktorá je pre obvineného priaznivejšia. Preto
s poukazom na judikatúru, ktorú taktiež spomína vo svojich námietkach obhajoba a ako aj na základe

uplatnenia zásady in dubio pro reo, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.“

Vyššie citovanému obsahu časti odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu je
nevyhnutné vytknúť, že okresný súd sa v rozpore s ustanovením § 278 ods. 2 Tr.por. zaoberal obsahom
výpovede obžalovaného v postavení podozrivého, ktorá výpoveď sa nachádza v časti obsahu spisu,

týkajúcej sa prípravného konania (č.l. 13 a 14).Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe preskúmania obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní, vykonanom v dňoch 22.12.2016,
16.2.2017, 18.4.2017, 4.5.2017, 11.5.2017 a 14.9.2017, odvolací súd zistil, že v rámci dokazovania
vykonávaného v uvedených dňoch na hlavnom pojednávaní nebola vôbec vykonávaná výpoveď
obžalovaného zo dňa 10.5.2017, ktorú obžalovaný urobil ešte v procesnom postavení podozrivého.

Z formálnej podstaty takéhoto „dôkazného prostriedku“ pritom vyplýva, že ide o zaznamenaný
obsah výpovede osoby, v danom prípade obžalovaného, ktorého vykonanie pred súdom na hlavnom
pojednávaní je po formálnej stránke možné jedine postupom podľa § 258 ods. 1 Tr.por., a to jedine
na návrh prokurátora alebo obhajcu. Keďže z obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní odvolací súd
zistil, že prokurátorom ani obhajobou nebol daný návrh na čítanie uvedenej výpovede a čítanie uvedenej
výpovede na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania nebolo ani vykonané, okresný súd sa podľa

§ 278 ods. 2 Tr.por. pri svojom rozhodovaní, a teda ani v odôvodnení napadnutého rozsudku, vôbec
nesmel zaoberať touto výpoveďou ako s podkladom pre svoje rozhodnutie aj napriek tomu, že v
spisovom materiáli sa takáto výpoveď nachádza. Uvedené pochybenie okresného súdu však podľa
názoru odvolacieho súdu nemalo žiadny vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozsudku.

K uvedenému vytknutému pochybeniu tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné dodať,
že je mu známa doterajšia nejednotnosť súdnej praxe v otázke použiteľnosti výpovede obvineného
v procesnom postavení podozrivého v konaní pred súdom. Tento senát zdôrazňuje, že vyššie
uvedené závery tohto senátu odvolacieho súdu mali za cieľ len poukázať na rozpornosť postupu
okresného súdu s ustanovením § 278 ods. 2 Tr.por. Preto uvedené závery nemožno v žiadnom

prípade vykladať ako právny názor tohto senátu na otázku použiteľnosti výpovede osoby v procesnom
postavení podozrivého v konaní pred súdom, keďže táto otázka s poukazom na uvedené nie je
rozhodná pre rozhodnutie tohto senátu o dôvodnosti odvolania prokurátora v prejednávanom prípade.
Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade nebola pred okresným súdom vôbec vykonávaná
výpoveď obžalovaného v postavení podozrivého, odvolací súd nemá žiadny dôvod v prejednávanej

veci vyslovovať a odôvodňovať svoj právny názor na možnosť použiteľnosti výpovede obžalovaného v
postavení podozrivého v konaní pred súdom.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že ostatné vyššie citované skutkové zistenia
okresného súdu (s výnimkou zmienených úvah okresného súdu, rozporných s ustanovením § 278 ods.

2 Tr.por.) majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, tieto ostatné úvahy okresného
súdu ohľadne skutkových zistení sú úplné, logické, a preto aj súladné s nielen ustanovením § 2 ods.
12 Tr.por. upraveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov, ale aj s ustálenou súdnou praxou, podľa
ktorej ak nepriame dôkazy vedúce síce k dôvodnému podozreniu voči obvinenému nevylučujú však
reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie

viny obvineného (viď. napr. R38/1970 a právna veta III. s odôvodnením v R29/1971). Podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, že v danom prípade vykonané použiteľné
nepriame dôkazy na jednej strane síce smerujú k dôvodnému podozreniu o vine obžalovaného, avšak
na druhej strane aj s poukazom na tvrdenie svedka N. o náleze otvoreného okna na dome, v ktorom
našiel bezvládnu poškodenú a s poukazom na to, že pri ohliadke miesta činu boli zistené otvorené dvere

dokorán na „búde“, v ktorej boli nájdené kladivá (č.l. 260), nemožno okresnému súdu nič vytknúť vo
vzťahu k odôvodnenosti jeho záveru súladnému s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. o tom, že tieto dôkazy
zároveň nepochybne nevylučujú možnosť, že čin mohla spáchať iná osoba.

Pokiaľ ide o argumentáciu prokurátora v odôvodnení odvolania, v rámci ktorej argumentácie prokurátor

poukázalajnapredchádzajúciodsudzujúcirozsudokokresnéhosúduvprejednávanejveci,odvolacísúd
pripomína, že uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28.6.2017, sp.zn. 3To/66/2017, bol tento odsudzujúci
rozsudok odvolacím súdom v celom rozsahu zrušený práve z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia
§ 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa jeho názoru ani
v jednej časti odôvodnenia svojho predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia nedal okresnému súdu

žiadny záväzný pokyn o spôsobe hodnotenia dôkazov, teda pokyn, k akým skutkovým záverom má
okresný súd dospieť pri novom prejednaní veci, ale len uviedol to, v ktorých smeroch sa má konanie
doplniť a s čím sa treba znovu zaoberať. Preto ak okresný súd pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom
sa dôsledne riadil pokynmi odvolacieho súdu a hodnotil pred súdom použiteľné vykonané dôkazy vsúlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por., odvolací súd nemá žiadnu možnosť okresnému súdu vytknúť
akúkoľvek vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.

K odôvodneniu odvolania prokurátora odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať, že toto
odôvodnenie obsahuje opis obsahu dôkazov a skutkové závery, k akým mal podľa názoru prokurátora
okresný súd dospieť na základe hodnotenia dôkazov. S takouto argumentáciou prokurátora sa odvolací
súd nemôže v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko ak by aj v danom prípade existovali vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd by nemohol (nemal žiadnu právomoc)

prikázať okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov má dospieť ku skutkovému záveru o
spáchaní činu obžalovaným tak, ako sa toho domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania.

Vyššie uvedené úvahy a závery považoval odvolací súd za odpovede na rozhodné otázky nastolené
odvolaním prokurátora v zmysle zásady, podľa ktorej súd má povinnosť odpovedať len na rozhodné
otázky, pričom súd nemá povinnosť odpovedať na všetky stranou nastolené otázky s tým, že súd nemá

ani povinnosť rozhodnúť podľa predstáv strany konania.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.