Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714200278
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714200278.1

Rozhodnutie

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1. O. N., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, D.,
občan SR a 2. I. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., občan SR, obaja zastúpený opatrovníkom
E. T., zamestnankyňa Okresného súdu Senica o zaplatenie 3.479 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 1.024,78 eur
s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.024,78 eur od 4.11.2012 do zaplatenia a to do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia táto povinnosť druhému odporcovi.

Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť
mu sumu 3.479 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy 3.479 eur od 4.11.2012 do

zaplateniaztituluneuhradenia49splátoksplatnýchod20.2.2011do20.2.2015plynúcichzposkytnutého
úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.2.2005, úrok z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 113,63 eur, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili. Nakoľko sa súdu nepodarilo
zistiť aktuálnu adresu, na ktorej by sa odporcovia zdržiavali či aspoň si preberali zásielky, súd im pre

toto konanie ustanovil opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, zmluvou o
splátkovom úvere č. 0252471976 z 7.2.2005, dohodou o ručení z 7.2.2005, všeobecnými obchodnými
podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z 15.10.2012, zmluva o postúpení pohľadávky z 27.9.2012 a prílohami,
pokusom o zmier z 2.12.2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

SLSP, a.s. ako právnická osoba uzatvoril s odporcom v 1. rade ako spotrebiteľom v zmysle §§ 497 až
507 Obchodného zákonníka dňa 7.2.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo
výške 145.000 Sk (4.813,12 eur). Zmluvné strany si individuálne dohodli mesačnú splátku istiny 2.139
Sk ( 71 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20.3.2005, splatnosť poslednej splátky
dňa 20.2.2015, výšku úrokovej sadzby 11,80 %, poplatok za správu úveru 50 Sk (1,66 eur) mesačne.

V článku II., bod 3 zmluvy o splátkovom úvere je uvedené, že zmluvné strany si dohodli , že splatné
úroky a splatné Poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy pripíšu kistine a stávajú sa jej súčasťou. V článku III., bod 5 veta prvá predmetnej zmluvy je uvedené, že dlžník
je povinný zaplatiť Veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka Poplatok za poskytnutie Úveru
vo výške dohodnutej v Zákaldných podmienkach Zmluvy. V článku III. , bod 7 veta druhá predmetnej

zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné Pohľadávky a
náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. V článku IV., bod 5
veta prvá predmetnej zmluvy je uvedené, že Dlžník a veriteľ sa dohodli , že ročná percentuálna miera
nákladov je 5,99 %. V článku V., bod 2 predmetnej zmluvy je ďalej v predtlačenej forme uvedené,
že Dlžník sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje

sa ich dodržiavať. Vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. v bode 4 sa zmluvné
strany dohodli aplikovať na ich vzájomné právne vzťahy § 262 Obchodného zákonníka, ustanovení
Obchodného zákonníka.
SLSP, a.s. uzatvorila s odporcom v 2. rade ako ručiteľom dňa 7.2.2005 dohodu o ručení podľa §
303-312 Obchodného zákonníka. Z obsahu dohody mal súd preukázané, že dohoda je vyhotovená
na predtlačenom formulári bez individuálneho dojednania zmluvných podmienok ( pr.: v čl. II., bod. 3

sa uvádza, že „ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje....“). V zmluve boli dopísané len
údaje o odporcoch ako dlžníkovi a ručiteľovi a výška poskytnutého úveru.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ( ďalej len „SLSP, a.s.“) a navrhovateľom
ako postupníkom bola na navrhovateľa postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporcom. SLSP, a.s.

oznámila odporcom postúpenie pohľadávky listom z 15.10.2012.
Pohľadávka navrhovateľa bola ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 7.443,25 eur a pozostáva z
istiny 6029,46 eur, riadneho úroku 903,95 eur, úroku z omeškania 464,99 eur, ostatného príslušenstva
44,85 eur. V tomto konaní si navrhovateľ neuplatňuje sumy 44,85 eur a 464,99 eur, uplatňuje si splátky
úveru splatné od 20.2.2011 do 20.2.2015 v počte 49 a celkovej výške 3.479 eur. Podľa navrhovateľa

odporca doposiaľ uhradil sumu 3.788,34 eur.
Nakoľko sa odporca v 1. rade ako dlžník dostal do omeškania so splácaním, navrhovateľ ho vyzval
listom z 15.10.2012 k úhrade najneskôr do 30.10.2012 sumy 7.619,27 eur pozostávajúcej z základnej
pohľadávky 6029,46 eur, úrokov z omeškania 1368,94 eur, ostatného príslušenstva 44,85 eur,
zákonných úrokov 26,02 eur a jeho nákladov 150 eur. Predmetnou výzvou zároveň odporcovi vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru k 15.10.2012. Pokusom o zmier z 2.12.2013 vyzval navrhovateľ odporcov
zaplatiť dlžnú sumu 8005,52 eur do 9.12.2013. Odporcovia doposiaľ dlžnú sumu istiny ani príslušenstva
neuhradili. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ počnúc
dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. pri splátkach , ktorých splatnosť mala vzniknúť po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od

tohto dňa.
Navrhovateľ si zo splatných splátok úveru a uhradených platieb vyčíslil úrok z omeškania za obdobie od
21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 113,63 eur počítajúc s ročným úrokom z omeškania 8,75 % z mesačnej
splátky 71 eur ( od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 10,57 eur; od 21.3.2011 do 3.11.2012 v sume
10,09 eur; od 21.4.2011 do 3.11.2012 v sume 9,57 eur; od 21.5.2011 do 3.11.2012 v sume 9,05 eur; od

21.6.2011 do 3.11.2012 v sume 8,53 eur; od 21.7.2011 do 3.11.2012 v sume 8,02 eur; od 21.8.2011 do
3.11.2012 v sume 7,49 eur; od 21.9.2011 do 3.11.2012 v sume 6,96 eur; od 21.10.2011 do 3.11.2012
v sume 6,45 eur; od 21.11.2011 do 3.11.2012 v sume 5,92 eur; od 21.12.2011 do 3.11.2012 v sume
5,41 eur; od 21.1.2012 do 3.11.2012 v sume 4,88 eur; od 21.2.2012 do 3.11.2012 v sume 4,36 eur; od
21.3.2012 do 3.11.2012 v sume 3,86 eur; od 21.4.2012 do 3.11.2012 v sume 3,34 eur; od 21.5.2012 do

3.11.2012 v sume 2,83 eur; od 21.6.2012 do 3.11.2012 v sume 2,30 eur; od 21.7.2012 do 3.11.2012 v
sume 1,79 eur; od 21.8.2012 do 3.11.2012 v sume 1,26 eur; od 21.9.2012 do 3.11.2012 v sume 0,73
eur; od 21.10.2012 do 3.11.2012 v sume 0,22 eur).
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.
Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, ďalej len „OZ“)
Podľa § 52 ods. 1,2,3 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), Spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1,2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa§23aods.1,2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.
Podľa § 6 ods. 3 písm. a),b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami

a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
dobromyseľnosti,čestnosti,zvyklostiapraxeapriktoromsavyužívanajmäomyl,lesť,vyhrážka,výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká

písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných
k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovaniakompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( k 4.11.2012, od kedy bol priznaný úrok), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je zaplatenie 3.479 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy 3.479
eur od 4.11.2012 do zaplatenia z titulu neuhradenia 49 splátok splatných od 20.2.2011 do 20.2.2015
plynúcich z poskytnutého úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.2.2005, úrok z
omeškania zo splátok za obdobie od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 113,63 eur.
Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi právnych predchodcom navrhovateľa a odporcami

bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo na samotnej zmluve o
splátkovom úvere sa uvádzajú ustanovenia 497-507 Obchodného zákonníka, na dohode o ručení
§303-312 Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva i dohoda boli uzatvárané s odporcami
ako spotrebiteľmi.
Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s

odporcom v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere dňa 7.2.2005, na základe ktorej mu poskytol úver
145.000 Sk ( 4.813,12 eur) pri úrokovej sadzbe 11,80 %, dohodnutej mesačnej splátke 2.139 Sk ( 71
eur), s dohodnutou splatnosťou prvej splátky 20.3.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.2.2015.
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom v 2. rade ako ručiteľom dohodu o ručení.
Z výpisu z účtu predloženého navrhovateľom spolu s jeho vyjadrením mal súd preukázané, že odporca

v 1. rade celkovo vyčerpal úver v sume 4.813,12 eur, doposiaľ zaplatil sumu 3.788,34 eur a v rámci tohto
konania požaduje zaplatiť navrhovateľ 3.479 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a odporcovia ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k

záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred
pripravený, dlžníci ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej
obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci je v zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide
zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter postavenia účastníkov. Súd vychádzal z toho,

že v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy
sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca
navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporcovia
zmluvu uzatvorili ako spotrebitelia, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupovali ako fyzické
osoby nekonajúce v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský

úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený
predmetnou zmluvou o splátkovom úvere a dohodu o ručení je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to,
že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťahmedzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Súd má v konaní

preukázané, že odporca v 1 .rade pred podaním návrhu na súd uhradil navrhovateľovi celkovo 3.788,34
eur,pričomvyčerpalúvervovýške4.813,12eur.Medziúčastníkminebolosporné,žeprávnypredchodca
ako veriteľ uzavrel s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere. Súd má za to,
že predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a
preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č.258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Predmetnou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal odporcovi v 1. rade
poskytnúť 145.000 Sk ( 4.813,12 eur) s konečnou splatnosťou úveru do 20.2.2015 a odporca v
1. rade sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky, ďalšie poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Úver bol poskytnutý takým spôsobom,
že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v
prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb

uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového
rámca. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd
v predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd sa odvoláva na §

52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na zmluvy nemohla
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z formy a obsahu zmluvy súd dospel k záveru, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade, ktorej
predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu

v 1. rade, pričom odporca v 1. rade obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“
v rámci zmluvnej voľnosti strán bola
daná do zmluvy o splátkovom úvere na predtlači vyhotovenej veriteľom. Odporca v 1. rade mal síce
možnosť sa pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohol ju individuálne vyjednať. Pri
týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a

vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č.
258/2001 Z. z. sumu, úrokovú sadzbu, konečnú splatnosť úveru, meno a adresu spotrebiteľa. Tieto isté
myšlienkové pochody súd aplikoval i na dohodu o ručení uzavretú dňa 7.2.2005 s odporcom v 2. rade.

Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý
nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty

Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v EÚ a jej
zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie
kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej
zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do prvej

časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské zmluvy.
Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi,
ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým
počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu
stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie.

Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami
Občianskeho zákonníka. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v
slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To

vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice
premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkocha zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa
Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu
spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich

neplatnostipodľa§54ods.5OZ.Pokiaľideočlánok4ods.1Smernicetenustanovuje,abybeztoho,aby
boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero)
je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla
faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.

Na základe preskúmania zmluvy o splátkovom úvere z 7.2.2005 a dohody o ručení z 7.2.2005 súd
dospel k záveru, že celá zmluva a aj dohoda je postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza
v ustanovení zmluvy o splátkovom úvere v čl. V., bod 4 , podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa
ich právne vzťahy riadili Obchodným zákonníkom. v Dohode o ručení je to uvedené v čl. III., bod 4.

Za neplatné zmluvné dojednanie o tom, že sa právne vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho
postavenia dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania

podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo
odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní zmluvy odporcovi v 1. rade a dohody o ručení odporcovi
v 2. rade ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a
využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva.
Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej

slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa i ručiteľa. Dohodu o
voľbe práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 ods. 1 OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej
zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods.
4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej

podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav,
že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a
občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné
postavenie. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky v zmluve a dodatku uvádzané
boli individuálne dohodnuté s odporcami.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere i dohoda o
ručení obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nie sú pre spotrebiteľ zaväzujúce. z toho potom vyplýva,
že celý právny úkon zmluvy o splátkovom úvere i dohody o ručení je právnym úkonom predovšetkým v
dôsledku voľby práva podľa Obchodného zákonníka neplatným pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 OZ, § 39 OZ, s čím sa súd už vyššie vyporiadal. Keďže mal súd preukázané, že odporca v 1. rade

vyčerpal úver 4.813,12 eur a doposiaľ splatil celkovo 3.788,34 eur, uložil odporcom ( ako dlžníkovi a
ručiteľovi) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 1.024, 78 eur (4.813,12-3.788,34 ) spolu so zákonným
úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 4.11.2012, kedy požaduje navrhovateľ, síce pohľadávka sa stala
v skutočnosti splatnou už skôr. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. posudzujúc úspech účastníkov a čistý
úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie sumy 3.592,63 eur (3.479 eur +113,63 eur),pričombolúspešnýlenvsume1.024,78euraodporcoviaboliúspešnívsume2.567,85eur.Vkonaníboli
úspešnejší odporcovia, ktorí si ale náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd ani žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.