Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203403
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6315203403.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: HRONSTAV
01, s. r. o., IČO: 30 225 655, so sídlom Brezno, Rázusova 51, zastúpeného JUDr. Zdenkom Roštárom,
advokátom, AK so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 19, proti žalovanému: X.. P. Q., nar. XX. augusta
XXXX, bytom V., K. 1, zastúpenému JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, AK so sídlom Brezno,

Rázusova 79, o zaplatenie 32 409,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno č. k. 1C/141/2015-84, zo dňa 06. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v druhom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný má právo
na náhradu trov konania proti žalobcovi na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi na súde druhej inštancie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 1.937,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty
a.s., ktorá ho vráti po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 18. 10. 2017 žalobca zobral
žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Uznesenie oprel o ust. § 144, §
145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, pričom za dôvody

hodné osobitného zreteľa okresný súd v danom konaní považoval skutočnosť, že žalovaný zastúpený
zástupcom s právnickým vzdelaním mohol uplatniť námietku premlčania už pri prvom úkone, ktorý mu
patril (odpor proti platobnému rozkazu) a okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj dôvod, pre
ktorý žalobca zobral svoju žalobu späť, a to skutočnosť, že predmetná pohľadávka je pre okolnosti a
strane žalovaného spočívajúcej v jeho insolventnosti nevymožiteľná.

3. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, a to voči druhému výroku o trovách konania. Uznesenie
v tejto časti žiadal zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie. Namietal, že o majetkových pomeroch
žalovaného žalobca vedel najmenej od roku 2014, t. j. jeden rok pred podaním žaloby v tomto konaní,
keď advokát - právny zástupca žalobcu JUDr. M. Medveď podával exekučné návrhy voči žalovanému
v exekučnom konaní č. EX 322/14 PK o 17 758,75 Eur a č. EX 1293/13, kde bol zistený stav majetku
žalovaného. Naviac už v tomto čase mal vedomosť (a bolo to zrejmé aj z verejných listín), že na

majetok žalovaného sú vedené aj ďalšie exekúcie, napr. č. 824/2011, t. j. konanie o 53 110,27 Eur
s príslušenstvom. Žalobca teda dlhodobo vedel o insolventnosti žalovaného a jeho účelové tvrdenie,že žalobu zobral späť pre insolventnosť žalovaného nemôže mať vplyv na priznanie trov úspešnému
žalovanému. Najmä, keď bol v konaní (a aj v exekučných konaniach) zastúpený advokátom. Je
jednoznačné, že žalobu zobral späť pre uplatnenú námietku premlčania. Zároveň je nesporné, že keby

aj žalobca zobral žalobu späť po námietke premlčania, už v odpore žalovaného, aj tak by žalovanému
prináležala náhrada trov v presne rovnakej výške, t. j. za dva úkony právnej pomoci plus 2x režijný
paušál. Odôvodnenie súdu nemá teda ani logické opodstatnenie čo do rozsahu a výšky trov, ktoré by boli
totožné. Žalovaný nepovažuje ani jeden z uvádzaných dôvodov za relevantný pre aplikáciu ust. § 257
CSP. Má za to, že v uvedenom konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a dôvody uvedené

súdom nie sú ani intenzívne, ani výnimočné. Pokiaľ súd zohľadnil dôvod insolventnosti žalovaného,
nejde o relevantný dôvod a naviac súd túto skutočnosť, tvrdenú žalobcom, ani neskúmal. Tým konal
v rozpore so závermi súdov v R 34/82, ZIV (str. 64) nálezom ÚS SR č. I.ÚS 248/2010. Ako je zrejmé
z obsahu odporu žalovaného zo dňa 06. 07. 2015 žalovaný neuznával platnosť zmluvy o pôžičke, a
teda ani zmluvnú pokutu, uvedené v notárskej zápisnici. Preto nemal dôvod v odpore uplatniť námietku
premlčania, lebo tým by uznal existenciu zmluvnej pokuty. Keďže podal určovaciu žalobu o neexistencii

dôvodov pôžičky a nevzniknutím zmluvy o pôžičke žalobou zo dňa 20. 07. 2015, v ten deň podal aj návrh
na prerušenie konania. V súdnej praxi aj v právnej teórii vždy prevládal názor, že námietku premlčania
môže dlžník vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania a vznesenie námietky nie je viazané na niektoré
štádium konania. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného, či procesného nevyplýva pre žalovaného
povinnosť uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutom druhom

výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil.

6. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie pre
späťvzatie žaloby v zmysle § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP. Ak žalobca vezme žalobcu späť, ide
o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo.

Pri späťvzatí žaloby (ak zastavenie konania nezavinil žalovaný), z procesného hľadiska zásadne platí,
že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (§ 256
ods. 1 CSP).

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania nie je správne. Okresný súd neaplikoval správne príslušné normy práva, platné a účinné
v rozhodnom čase, a to ust. § 257 CSP, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil.

9. Odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu (§ 256 CSP) upravuje ust. § 257 CSP tak, že súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dikcie právnej úpravy § 257 vyplýva, že ide o
výnimočné ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov mohol prihliadnuť k

zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Právny
názor žalovaného, že súd mal v danom prípade otázku náhrady trov posudzovať podľa ust. § 256 ods.
1 CSP, odvolací súd považuje za náležitý a správny. Okolnosti, ktoré viedli žalobcu k späťvzatiu žaloby,
a ktoré okresný súd v prejednávanom prípade zohľadnil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa
názoru odvolacieho súdu nie sú výnimočné okolnosti, ktoré by vyžadovali pri rozhodovaní o nároku na

náhradu trov konania aplikovať ust. § 257 CSP, pre ktoré by nemal byť priznaný nárok na náhradu trov
žalovanému. Odvolací súd sa plne prikláňa k názorom, ktoré uviedol žalovaný vo svojom odvolaní, a
preto rozhodnutie okresného súdu zmenil.

10. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť z dôvodu nevymožiteľnosti

žalovanej sumy od žalovaného. Žalovanému, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, preto patrí právo
na náhradu trov prvoinštančného konania.11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).