Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/524/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604896311
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7604896311.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, zast. advokátom
JUDr. Róbertom Gombalom, Dr. Herza 12, Lučenec, proti povinnému D. V., trvale bytom v H. P. J.,
C. č. X/X, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreu Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom vo

Zvolene, Francisciho č. 1044/6, pod sp. zn. EX 1916/2004, o vymoženie 82,98 € s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.5.2016, č. k.
10Er/114/2004-10

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 6.7.2004 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na vykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je

zmenkovýplatobnýrozkazvydanýKrajskýmsúdomvKošiciachdňa29.9.1999,č.k.3Zm/1825/99-4.Dňa
25.1.2016doručilsúdnyexekútorsúdudoplnenienávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcievsúlades
ustanovením§39ods.4zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou
zdôvodu,žejehoprávnypredchodca-spoločnosťTRANSINVEST,a.s.medzičasomzaniklaavzhľadom

na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v
SR preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky
vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od
neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného
konania. Ako dôkaz označil súdny spis Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3Zm/1825/99.

3. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že
oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinnou. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy
na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4
Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 pís. a/ O.s.p. a z dôvodu,
že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu,
že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom

súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje
svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú
obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o
pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila
právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemal zastaviť exekúciu, keďže
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia sa zmenila. navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil právne závery
súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho

konania.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach

dňa 29.9.1999, č.k. 3Zm/1825/99-4. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 6.7.2004. S
poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote
30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu

na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či

je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného na
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali

pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Zm/1825/99.

17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

18. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Zm/1825/99.

19. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
3Zm/1825/99, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom vykonania dôkazu
- oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného
poriadku a contrario).

20.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho
dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon

ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté
uznesenie potvrdiť.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto

ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania

nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).