Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Miľko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916210998
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916210998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: D. G., U.. XX.XX.XXXX, R.
XXX/X,XXX XX E., v konaní o zaplatenie 4.642,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 3.668,26 Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od
01.04.2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť sumu 4 642,83 Eur, úrok z omeškania za
obdobie od 1.6.2016, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nesplatil
úver, ktorý mu žalobca poskytol

2. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu uznáva.

3. Súd zistil zo žaloby a z príloh k žalobe, že dňa 20.3.2015 bola uzavretá Úverová zmluva, na základe
ktorej žalovaný čerpal prostriedky v sume 4 500 Eur a uhradil žalobcovi 831,74 Eur. Z úverovej zmluvy
súdzistil,žezaposkytnutieúverovejsumy4500Euržalobcavzmluveuviedolcelkovúsumunasplatenie
úveru ako 7 842,12 Eur v 66 mesačných splátkach po 118,82 Eur. Rozdiel predstavuje 3 342,12 Eur v
prospech žalobcu ako odplata za poskytnutie úveru, t.j. 74,3 % z výšky čerpaného úveru.

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.6.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

7. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

8. Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie

peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, môže súd odplatu znížiť; prihliadne pri tom na odplatu
poskytovanébankamiprispotrebnýchúveroch.Aksúrozhodneozníženíodplatyzaposkytnutépeňažné
prostriedky a spotrebiteľ svoj záväzok splnil vo väčšom rozsahu ako bolo podľa rozhodnutia súdu
povinný,dodávateľjepovinnýdozbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahujevýšku
poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

9. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od dňa 07.03.2008
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore s určitými tradíciami a ktoré zjavne vykazuje znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd dospel k záveru,
že v prípade úverovej zmluvy zo strany žalobcu išlo o takú zmluvu, podľa ktorej je povinnosťou dlžníka
za vyčerpaný úver vo výške 4 500 Eur splatiť pre žalobcu 3 343,12 Eur, čo je neprijateľná zmluvná

podmienka, spočívajúca vo výraznej nerovnosti zmluvných strán. Žalobcom požadovaná zmluvná
odplata totiž predstavuje až 74,3% podiel z výšky čerpaného úveru. Z uvedeného dôvodu súd takto
dohodnutú odmenu a výšku úrokov a poplatkov vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva
je v časti o zaplatenie sumy nad 4 500 Eur neplatná v celom rozsahu. Z vyššie uvedených dôvodov
súd uložil žalovanému uhradiť pre žalobcu iba sumu 3 668,26 Eur ako rozdiel medzi sumou 4 500

Eur tvoriacou výšku čerpania úveru a sumou 831,74 Eur tvoriacou výšku uhradenej časti úveru, a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

11. Súd neprihliadol na uznávací prejav žalovaného v časti sumy, ktorú uplatnil žalobca z neplatnej časti
zmluvy, pretože žalobcovi zo zmluvy vznikla platne povinnosť uhradiť iba 4 500 Eur.

12. Aj keď tvrdenie žalobcu, že v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková
miera bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy nemožno spochybniť, tak na
druhej strane bolo dohodnuté také neprimerane dlhé obdobie splácania úveru, ktoré prináša veriteľovi
rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná

úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom
záväzkovom vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa
dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia prinášajúcej
neprimeranú výšku odplaty, sa veriteľ vystavuje riziku dojednania takéhoto úverového obdobia ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

13. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.8.2016
č.k. 9Co/175/2015-51 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/117/2014.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., súd

uložil odporcovi uhradiť aj úroky z omeškania, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou dlhu, a
navrhovateľ v žalobe žiadal priznať úroky z omeškania až od 1.4.2016.

15. Pomer súdom priznaného nároku k nároku uplatnenému žalobcom zakladá úspešnosť žalobcu v
konaní v podiele 56 %, a preto v takom rozsahu súd priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov

konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku ( § 255 ods. 2, § 262 ods. 2
Civilný sporový poriadok ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.