Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200485
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200485.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v
právnej veci žalobcu: I.. W. L. - D. R., so sídlom Y. XX/A, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený:
JUDr. Peter Vačok, advokát, so sídlom Vazovova 9A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Disciplinárny
senát č. 3 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka: Prezident Slovenskej komory exekútorov, so sídlom Šustekova 49, 851 04
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 8/2017 zo dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu - upustenie od uloženia sankcie z a m i e t a.

III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prezident Slovenskej komory exekútorov (I.. W.. C. G.) podal voči žalobcovi návrh na začatie
disciplinárneho konania v zmysle ustanovenia § 223 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Na základe uvedeného návrhu bolo voči žalobcovi začaté disciplinárne konanie, v ktorom

Disciplinárny senát č. 3 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. k.: DK
8/2017 zo dňa 13.06.2016 rozhodol tak, že žalobca sa uznáva vinným z disciplinárneho previnenia
v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že porušil ustanovenie § 3 Exekučného poriadku.
Uvedeného disciplinárneho previnenia sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 15.08.2016 vydal ako súdny
exekútorexekučnýpríkaznavykonanieexekúciezrážkamizinýchpríjmov-dôchodkupovinného,podč.:
EX 1507/2016-8, ktorým prikázal Sociálnej poisťovni, ústredie, aby ako platiteľ dôchodku sumy zrazené
z dôchodku povinnej do dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil, t. j. do 16.11.2015, poukázal na jeho účet. Exekučný príkaz bol vydaný deväť
mesiacov po tom, čo Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 11Er/5355/2007-31 zo dňa 13.02.2013, ktoré
sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 16.11.2015, predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju. Za uvedené disciplinárne previnenie bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie -
písomné pokarhanie podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a zároveň bola žalobcovi uložená
povinnosť uhradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 469,96 Eur.

2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ako disciplinárne obvinený vedel, že súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, napriek tomu pokračoval v exekučnom konaní tým, že
vydal exekučný príkaz. Žalobca nepoprel, že exekučný príkaz podpísal. Podľa žalovaného išlo o vedomú
činnosť žalobcu, aj keď podklady pre postup v exekučných konaniach mu pripravujú ním poverenízamestnanci. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 22 ods. 2 Exekučného poriadku, z
ktoréhovyplýva,žesúdnyexekútornemôžepoveriťaniexekútorskéhokoncipientavydanímexekučného
príkazu.

3. Podľa žalovaného žalobca nemal vôbec konať, pretože nemal žiadne poverenie na pokračovanie v
danejexekúcii,atoajkebySociálnapoisťovňamalavyzrážanúadeponovanúčasťvymáhanéhonároku.
V čase vydania exekučného príkazu už neexistoval oprávnený, ani povinný. Žalobca nerešpektoval
rozhodnutie súdu, čo je porušením ustanovenia § 3 Exekučného poriadku.

4. Ďalej žalovaný reagoval na námietku žalobcu, prednesenú v rámci disciplinárneho konania, a to
že jeho konanie nesie formálne znaky disciplinárneho previnenia, ale nebola podľa neho naplnená
materiálna stránka disciplinárneho previnenia. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na ustanovenie § 2
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca zdôrazňoval, že
absentuje akákoľvek spoločenská škodlivosť jeho konania a ďalej, že jeho konanie nenapĺňalo žiadnu zo

skutkových podstát uvedených v ustanovení § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, a tým nebola naplnená
objektívna stránka disciplinárneho previnenia.

5. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru boli naplnené tak formálne, ako aj materiálne predpoklady
disciplinárneho previnenia. Materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantný

stupeň spoločenskej škodlivosti konania. Materiálne predpoklady sú vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 1
Zákona o priestupkoch, a to tak, že ide o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti.
Musí ísť pritom o zavinené konanie. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade žalobca vedel alebo
mal vedieť, že vydanie exekučného príkazu v skončenej veci (zastavením) je porušením § 3 Exekučného
poriadku, a to nerešpektovanie rozhodnutia súdu, ktorý danú vec zastavil. Pokiaľ sa jednalo o škodlivosť

disciplinárneho previnenia, žalovaný dospel k záveru, že nerešpektovanie ustanovení Exekučného
poriadku predstavuje hrubý rozpor s ustanoveniami Exekučného poriadku a spôsobuje to vysokú
mieru škodlivosti nielen voči povinnému v exekučnom konaní, ale aj vysokú mieru škodlivosti voči
celému exekútorskému stavu, pretože zhoršuje verejnú mienku obyvateľstva (spoločnosti) voči súdnym
exekútorom. Žalovaný uviedol, že ak súdny exekútor ako štátom splnomocnená osoba na nútený výkon

rozhodnutí sama nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu, ide o relevantný stupeň spoločenskej
škodlivosti konania, ktorý porušuje aj ohrozuje záujem spoločnosti.

6. Ďalej sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal naplnením formálnych predpokladov
disciplinárnej zodpovednosti žalobcu. K subjektu disciplinárneho previnenia uviedol, že ním môže

byť výlučne súdny exekútor. K subjektívnej stránke - zavineniu uviedol, že išlo o úmyselné konanie
disciplinárne obvineného, ktorého cieľom bolo vymôcť pre pôvodne oprávneného deponovanú sumu v
Sociálnej poisťovni, čo vo svojom vyjadrení aj sám priznal. K objektu disciplinárneho previnenia žalovaný
uviedol, že povinnosťou štátu je zabezpečiť zákonný, nezávislý, nestranný a efektívny výkon súdneho
alebo iného rozhodnutia ako súčasť ústavného práva na poskytnutie súdnej a inej právnej ochrany.

Miera, akou je chránený objekt poškodený, má vplyv na posúdenie, či určité konanie je závažným
disciplinárnym previnením. Ohľadne objektívnej stránky žalovaný uviedol, že ide o jednotlivé skutkové
podstaty uvedené v § 220 ods. 1 Exekučného poriadku.

7.Knaplneniuskutkovejpodstatydošloporušenímprávnejpovinnosti,atotým,žežalobcavovecikonal,

aj keď exekúcia bola zastavená. V právoplatne zastavenom exekučnom konaní súdny exekútor už nie
je poverený vykonávať akékoľvek úkony exekučnej činnosti, a teda nesmie ani vydať exekučný príkaz.

8. K odôvodneniu uloženej sankcie žalovaný uviedol, že bolo potrebné zvážiť poľahčujúce okolnosti.
Poukázal na to, že žalobca nepoprel, že exekučný príkaz vydal, pretože sa domnieval, že pôvodne

oprávnenému uvedené plnenie patrí, nakoľko ho mala podľa jeho vedomostí Sociálna poisťovňa
deponovať. Zároveň žalobca uviedol, že sa povinnej ospravedlnil za spôsobené nepríjemnosti a ponúkol
jej súčinnosť pri vykonávaní nápravy a pri riešení prípadnej škody. Žalovaný poukázal aj na to, že voči
žalobcovi bolo vedené jedno disciplinárne konanie, ktoré ale ku dňu rozhodovania nebolo právoplatne
skončené, a preto na toto konanie neprihliadal. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca je osobou,

ktorá vykonáva činnosť súdneho exekútora od roku 2008 a jeho disciplinárne previnenie považoval
za ojedinelé. Žalovaný sa nestotožnil s návrhom navrhovateľa, ktorý navrhol uložiť žalobcovi ako
disciplinárne obvinenému peňažnú pokutu, a na základe uvedených skutočností pristúpil k uloženiu
disciplinárneho opatrenia vo forme písomného pokarhania.9. Pokiaľ žalobca v priebehu disciplinárneho konania poukazoval na iný medializovaný prípad a na to, že
v uvedenej veci Slovenská komora exekútorov zaujala stanovisko, že sa súdny exekútor disciplinárneho

previnenia nedopustil, žalovaný uviedol, že táto námietka je nepodstatná. Poukázal na to, že aj v
uvedenej veci bol ministrom spravodlivosti SR podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, ktoré
v čase rozhodovania žalovaného prebiehalo, a preto sa žalovaný k nemu nevyjadroval.

10. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. V odôvodnení správnej

žaloby nenamietal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, sa stal. Vyjadril ale presvedčenie, že tento
skutok nie je disciplinárnym previnením uvedeným v § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca
zdôraznil, že predmetný exekučný príkaz nebol nikdy realizovaný. Hneď po zistení, že exekučný príkaz
bolvydanýnaprávoplatneskončenúexekúciu,urobilvšetkykrokysmerujúcektomu,abyzabránilškode,
ktorá by mohla vzniknúť a povinnej sa ospravedlnil.

11. Žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenie § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak z
rozhodnutia podľa žalobcu nie je zrejmé, o ktorú časť tohto ustanovenia sa jedná. Uvedené ustanovenie
vymedzuje disciplinárne previnenie viacerými spôsobmi, čo sa následne prejavuje aj v posudzovaní
objektu, objektívnej stránky a subjektívnej stránky daného disciplinárneho previnenia. Žalobca teda
žalovanému vytýkal, že v rozhodnutí síce opísal skutok, ktorý mal založiť disciplinárne previnenie, ale

z rozhodnutia nebolo zrejmé, pod ktorú časť ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku žalovaný
tento skutok podriadil. Takýto postup žalobca označil za postup, ktorý je v rozpore s princípom právnej
istoty a právom na spravodlivý proces a poukázal na čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to byť bez meškania oboznámený s
povahou a dôvodmi obvinenia proti nemu.

12. V uvedenej súvislosti žalobca ešte zdôraznil, že žalovaný sa ani v odôvodnení svojho rozhodnutia
bližšie nezaoberal objektívnou stránkou disciplinárneho previnenia, ktorá je charakterizovaná príčinnou
súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodlivým následkom. Práve posúdením následku
žalovaný rozoberá v kontexte okolností prípadu, s čím sa žalobca nestotožnil.

13. Podľa žalobcu negatívny následok by mal byť vždy spojený so zásahom alebo možným zásahom
do práv alebo právom chránených záujmov tretej osoby. Každý správny orgán, rozhodujúci o vine, by
mal preto túto skutočnosť podľa žalobcu vyhodnotiť. V tejto súvislosti je potrebné podľa žalobcu brať
obzvlášť zreteľ na správanie sa obvineného vo vzťahu k jednotlivým právnym normám.

14. Žalobca zdôraznil, že vydaním exekučného príkazu v predmetnej veci sa nikdy nezasiahlo do práv
alebo právom chráneným záujmov osoby, vo vzťahu ku ktorej sa exekúcia viedla. Pokiaľ by neuskutočnil
kroky smerujúce k náprave účinkov vydaného exekučného príkazu, bolo by možné podľa jeho názoru o
disciplinárnom previnení hovoriť. Keďže v dôsledku jeho následného konania sa predmetným príkazom

nikdy nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov osoby, voči ktorej mala byť exekúcia vedená,
podľa žalobcu nemohlo prísť ani k naplneniu následku v príčinnej súvislosti s obvinením.

15. Žalobca nespochybnil viazanosť súdnych exekútorov rozhodnutiami súdov, vydanými v exekučnom
konaní, avšak podľa jeho názoru nie každé konanie, v rozpore so súdnym rozhodnutím, musí

zakladať disciplinárne previnenie. Predovšetkým za predpokladu, ak súdny exekútor neporušoval súdne
rozhodnutie úmyselne a po zistení konania v rozpore s takýmto rozhodnutím bezodkladne urobil všetky
kroky, aby zabránil škode. Žalobca zdôraznil, že nikomu nebola spôsobená žiadna škoda, vrátane osoby,
voči ktorej bola exekúcia vedená.

16. Skutok sa stal tak, že podpísal exekučný príkaz pripravený svojim zamestnancom, ktorý mal
príslušný spis na starosti, a na ktorého sa spoľahol. Uviedol, že si je vedomý, že táto skutočnosť ho
sama o sebe viny nezbavuje, avšak je ju nutné posudzovať v kontexte ďalších skutočností.

17. Žalobca poukázal ešte na to, že v roku 2016 viedol vo svojom exekútorskom úrade niekoľko tisíc

exekúcii, a preto s ohľadom na vysoký počet agendy túto spracovávalo viacero zamestnancov. Poukázal
ďalej na to, že sa vždy snažil exekučné veci vybavovať kvalitne a patrí k súdnym exekútorom s dobrou
povesťou, nakoľko si svoju prácu robí svedomito, zodpovedne a dobre, o čom svedčí, že sa na neho
obracajú viacerí oprávnení.18. Vydanie sporného exekučného príkazu označil žalobca za určitý exces v jeho práci, ktorý sa udial v
dôsledku dôvery k jeho vlastnému zamestnancovi, a ktorého nežiaducim následkom sa zabránilo práve

z dôvodu jeho následného konania. Zdôraznil ešte, že predmetným exekučným príkazom sa neukladala
povinnosť výkonu rozhodnutia konkrétnym spôsobom, ale len povinnosť odvádzať prípadné plnenia na
iný účet, čo bolo spojené so zmenou súdneho exekútora.

19. Žalobca zdôraznil, že v prípade správneho trestania by nemal byť postup len formalistický, ale je

potrebné zohľadňovať materiálnu stránku veci. Účelom trestu má byť to, aby sa protiprávne konajúca
osoba napravila. V danom prípade však, s ohľadom na kroky, ktoré boli vykonané po vydaní sporného
exekučného príkazu, je zrejmé, že takéto konania sa u žalobcu už nezopakujú, bez ohľadu na to, či bude
právoplatne potrestaný, alebo nie. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v napadnutom rozhodnutí došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, alebo aby alternatívne správny súd podľa § 198 ods. 1 písm.

b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zmenil rozhodnutie žalovaného
tak, že upúšťa od uloženia sankcie. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu trov konania.

20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na vyjadrení, ktoré bolo uvedené v
odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne.

21. V replike žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej podanej žaloby.

22. Žalobca v podanej správnej žalobe žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Správnysúduznesenímč.k.23S/100/2017-28zodňa11.10.2017návrhnapriznanieodkladnéhoúčinku

správnej žaloby zamietol.

23. Žalobca v správnej žalobe neoznačil ako ďalšieho účastníka konania prezidenta Slovenskej komory
exekútorov, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a ktorý bol účastníkom disciplinárneho
konania v zmysle § 225 ods. 1 Exekučného poriadku. Správny súd, postupujúc podľa § 32 ods. 1 a 3

písm. a) a § 33 SSP, uznesením č. k. 23S/100/2017-26 zo dňa 11.10.2017 pribral prezidenta Slovenskej
komory exekútorov do súdneho konania ako ďalšieho účastníka konania.

24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 06.12.2017 podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP.

25. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu
predchádzal,vrozsahu azdôvodovuvedenýchvsprávnejžalobe,zohľadňujúcajmožnúaplikáciu§195
SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

26.Správnažalobažalobcujesprávnoužalobouvoveciachsprávnehotrestania,vktorýchniejesprávny
súd viazaný len rozsahom a dôvodmi žaloby, ak v konaní orgánu verejnej správy došlo k niektorej z
vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP. V prejednávanej veci správny súd nad rozsah žalobných
bodov nezistil vady vymenované v § 195 SSP, preto nebol dôvod na postup podľa § 196 SSP.

27. Žalobca spáchanie skutku, z ktorého bol uznaný vinného a za ktorý mu bol uložený disciplinárny
postih, nepopieral. Skutok bol v preskúmavanom rozhodnutí vymedzený dostatočným spôsobom
tak, aby sa zabránilo jeho zameniteľnosti s iným skutkom. Za nedôvodnú považuje správny súd
námietku žalobcu o nedostatočnom vymedzení právnej kvalifikácie skutku. Vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia je právna kvalifikácia skutku vymedzená tak, že žalobca sa dopustil disciplinárneho

previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že porušil § 3 Exekučného poriadku.

28. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku; disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie
sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej

výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj
zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom
konaní.29. Podľa § 3 Exekučného poriadku; exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými

právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

30. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku všeobecným spôsobom vymedzuje, čo sa považuje
za disciplinárne previnenie. Žalobca správne poukázal na to, že toto ustanovenie vymedzuje viacero
spôsobov, ktorými sa súdny exekútor môže dopustiť disciplinárneho previnenia. Právna kvalifikácia

skutku len podľa tohto ustanovenia by preto nebola postačujúca. Žalovaný právu kvalifikáciu skutku
upresnil odkazom na porušenie § 3 Exekučného poriadku. V spojení s popisom skutku vo výroku
preskúmavaného rozhodnutia je potom nepochybné, že porušenie, ktoré sa žalobcovi kladie za vinu,
spočíva v tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, keď zavineným spôsobom konania porušil
svojupovinnosťrešpektovaťrozhodnutiesúduoprávoplatnomzastaveníexekúcie.Správnysúduznáva,
že právnu kvalifikáciu by bolo možné vymedziť v preskúmavanom rozhodnutí aj podrobnejšie, ale aj

to vymedzenie, ktoré sa nachádza vo výroku preskúmavaného rozhodnutia v spojení s dostatočným
skutkovým vymedzením konania, je postačujúce preto, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby
nedošlo k prípadnej zameniteľnosti skutku s iným skutkom.

31. Za nedôvodné považuje správny súd žalobné námietky, ktorými žalobca zdôrazňoval, že exekučný

príkaz nebol nikdy realizovaný, povinnej sa ospravedlnil a uskutočnil všetky kroky potrebné k tomu, aby
sapredišlovznikuškody.Znakmiskutkovejpodstatydisciplinárnehodeliktusúobjekt,objektívnastránka,
subjekt a subjektívna stránka. Do objektívnej stránky patrí konanie, následok a príčinná súvislosť
medzi nimi. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že po právoplatnom zastavení exekúcie vydal exekučný
príkaz, čo Exekučný poriadok neumožňuje. Následok konania sa prejavuje na objekte disciplinárneho

previnenia, teda na záujme chránenom zákonom. Správny súd má za to, že objektom skutkovej podstaty
prejednávaného disciplinárneho previnenia je celospoločenský záujem na riadnom výkone činnosti
súdneho exekútora, pri rešpektovaní všetkých povinností, ktoré mu vyplývajú z príslušných právnych
predpisov. Jednou z takýchto povinností je rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu v konkrétnej
exekučnej veci. Exekúcia bola v predmetnom prípade vyhlásená za neprípustnú a zastavená, preto

žalobca ako súdny exekútor nemal oprávnenie vydať akýkoľvek exekučný príkaz. Vo vzťahu k objektu
tohto disciplinárneho previnenia a jeho následku je potom nepodstatné, že exekučný príkaz nebol
realizovaný, že nevznikla žiadna škoda, že žalobca sa povinnej ospravedlnil, zrušil exekučný príkaz a
uskutočnil kroky k tomu, aby zabránil prípadnej škode. Všetky tieto skutočnosti by mohli byť vzaté do
úvahy pri ukladaní sankcie, čo žalovaný aj urobil.

32. Žalobca poukazoval ešte na to, že sa konania nedopustil úmyselne, ako to konštatoval žalovaný
vo svojom rozhodnutí. Skutkový stav bol v prejednávanej veci zistený dostatočne a spáchanie skutku
spôsobom, ako bol vymedzený vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, žalobca ani nepopieral.
Žalovaný mal tak dostatok podkladov pre rozhodnutie a v tomto smere mu nie je možné nedostatok

v jeho postupe vyčítať. Všeobecné vymedzenie disciplinárneho previnenia v ustanovení § 220 ods.
1 Exekučného poriadku vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie súdneho exekútora. Zavinenie tvorí
subjektívnu stránku skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a môže mať formu priameho alebo
nepriameho úmyslu, alebo vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Z vyjadrenia žalobcu podaného
v priebehu disciplinárneho konania, ako aj v priebehu súdneho konania vyplýva, že exekučný príkaz

mu pripravil jeho zamestnanec a on ho bez toho, aby ho skontroloval, podpísal. Žalovaný zavinenie
vyhodnotil ako úmysel, pretože podľa jeho názoru cieľom konania žalobcu bolo vymôcť pre oprávneného
deponovanú sumu v Sociálnej poisťovni, čo podľa žalovaného sám vo svojom vyjadrení priznal.
Podľa názoru správneho súdu z vyjadrení žalobcu (ktorý nepopiera, že sa skutok stal) vyplýva,
že sa disciplinárneho previnenia dopustil z vedomej nedbanlivosti, pretože vedel, že jeho konaním

(podpísanie jeho zamestnancom pripraveného príkazu bez kontroly) môže dôjsť k chybe, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že k nej nedôjde. Pokiaľ žalobca vo vyjadreniach uvádzal, že
cieľom exekučného príkazu bolo vymôcť Sociálnou poisťovňou deponované sumy pre oprávneného,
týmto žalobca len zdôvodňoval to, že exekučný príkaz nebol vydaný za účelom vykonávania zrážok
z iného príjmu povinnej. V tomto smere preto úmysel nemožno pričítať žalobcovi. Žalovaný pritom

žiadnymi inými dôkazmi žalobcovi úmysel nepreukázal. Ustanovenie § 220 ods. 1 Exekučného poriadku
vyžaduje zavinené konanie disciplinárne obvineného (nepožaduje konkrétne niektorú z jeho foriem),
čo je aj prípad vedomej nedbanlivosti. Samotná forma zavinenia (úmysel alebo nedbanlivosť) nie
je pri vymedzení skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia uvedená, ale môže byť jednou zrozhodujúcich okolností pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. V predmetnom prípade navrhovateľ
v návrhu na začatie disciplinárneho konania navrhoval peňažnú sankciu. Po zvážení poľahčujúcich
okolností žalovaný zvolil ako postačujúci prostriedok nápravy písomné pokarhanie, čo je miernejšia

forma sankcie a podľa správneho súdu je primeraná aj pre spáchanie disciplinárneho previnenia formou
vedomej nedbanlivosti.

33. Žalobca sa správnou žalobou domáhal, aby správny súd zmenil správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie a upustil od uloženia sankcie, ak bude považovať rozhodnutie o vine za dôvodné.

34. Podľa § 198 ods. 1 SSP; správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,

b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

35. Podľa § 198 ods. 2 SSP; správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

36. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že sankčná moderácia správnemu súdu prináleží v
prípadoch správneho trestania len vtedy, ak ju žalobca navrhne a len vtedy, ak z osobitného predpisu
(podľa ktorého bol žalobca postihnutý v administratívnom konaní) vyplýva, že takéto oprávnenia mal aj
orgán rozhodujúci o postihnutí žalobcu pri administratívnom trestaní.

37. Podľa § 228d ods. 3 Exekučného poriadku; ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil
disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v
rozhodnutí ukladá peňažná pokuta, určí disciplinárny senát v rozhodnutí aj lehotu päť dní na dobrovoľné
splnenie.

38.Podľa§228dods.3Exekučnéhoporiadku;akdisciplinárnysenátzistí,žeexekútorsadisciplinárneho
previnenia nedopustil alebo mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný
a disciplinárne opatrenie mu neuloží.

39. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že žalovaný nemal priestor na upustenie od
uloženia sankcie a v prípade zistenia viny bolo jeho povinnosťou uložiť žalobcovi disciplinárne opatrenie.
Správny súd preto návrh žalobcu na sankčnú moderáciu s ohľadom na § 198 ods. 2 SSP zamietol.

40. Žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania podľa §

167 ods. 1 SSP a contrario.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.