Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212479
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314212479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu P.., proti žalovanému H..,
zast. JUDr. Andrejom Adamom, bytom 072 05 Bracovce č. 132, o zaplatenie sumy 1.130 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C 443/2015-71 zo dňa
21.09.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1130 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1.130 eur od 09.06.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, §
454, § 456, § 458, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1 130 eur s prísl. a to titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Z jeho strany došlo k zmene právnej
kvalifikácie nároku na pojednávaní konanom dňa 13.01.2016 v tom smere, že v konaní sa domáha
voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1 130 eur a to z dôvodu, že žalovaný
absolvoval zváračský kurz, cenu zváračského kurzu žalovaný nezaplatil, ale tieto finančné prostriedky
za žalovaného vyplatil žalobca. Mal preukázané, že táto zmluva nebola uzatvorená slobodne a určite
a konanie žalobcu ako konateľa spoločnosti P.. je možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi, ak podpísaním tejto zmluvy podmienil podpísanie samotnej pracovnej zmluvy. Vo vzťahu k
námietke žalovaného tykajúcej sa aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že nebolo v konaní preukázané,
že by bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej by veriteľ C. I. pohľadávku voči žalovanému postúpil
na žalobcu. Dodal, že nie je viazaný právnymi dôvodmi uvedenými v žalobe, viazaný je iba skutkovými
tvrdeniami. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie bol toho názoru, že nárok žalobcu
uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Žalobca namiesto žalovaného dňa 04.05.2014 uhradil C.. I.
finančné prostriedky vo výške 1 130 eur ako cenu zváračských kurzov absolvovaných žalovaným. Teda

namiesto žalovaného plnil to, čo mal plniť sám. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenou zo strany žalovaného uviedol, že zo strany
žalobcu bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 28.10.2014 a nakoľko žalobca uhradil finančné
prostriedky dňa 04.05.2014, žaloba bola podaná v zákonnej premlčacej dobe. Dospel k záveru, žežalobca namiesto žalovaného uhradil cenu ním absolvovaných zváračských kurzov, teda plnil namiesto
neho to, čo mal plniť sám žalovaný. Skutočnosť že žalovaný sám sumu 1 130 eur neuhradil nie je sporná.
Vzhľadom na uvedené došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, ktoré je povinný

žalobcovi vydať. Súd prvej inštancie preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 130 eur žalobcovi.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V
danej právnej veci súd žalobu zamietol iba čiastočne a to pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úrok z
omeškania. Preto bol toho názoru, že žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti a žalobcovi

priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplné zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec nesprávne
právne posúdil. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s otázkou zmeny právnej kvalifikácie.

Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.09.2016 nerozhodol o prípustnosti zmeny žaloby, teda
zmenu nepripustil, pričom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom
bezdôvodného obohatenia. Odôvodnenie súdu nepovažoval za dôvodne, keďže na pojednávaní dňa
13.01.2016 žalobca nepodal návrh na zmenu právnej kvalifikácie a žalovaný a jeho právny zástupca
na predmetnom pojednávaní neboli. V prípade ak súd rozhodol o zmene na predmetnom pojednávaní,

musel by uznesenie o zmene návrhu doručiť tým účastníkom, ktorý na pojednávaní neboli, teda aj
žalovanému.Poukázalnaskutočnosť,žesúdjeviazanýnávrhomaprekročiťnávrhmôžeibavprípadoch
podľa § 153 ods. 2 O.s.p. (§ 216 C.s.p.). V danom prípade sú účastníkmi žalobca a žalovaný a ich vzťah
o pôžičke nebol preukázaný, preto súd nemal inú možnosť než žalobu zamietnuť. V otázke platnosti
zmluvy o pôžičke poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/127/2011, s ktorého

právnym názorom sa Ústavný súd SR v rozhodnutí I.ÚS 307/2012-11 stotožnil. Namietal, že súd prvej
inštancie sa nevyporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že výpovede svedka C. I.
na pojednávaní dňa 21.09.2016 jasne vyplynulo, že svoju pohľadávku voči žalovanému mal postúpiť
podnikateľovi - konateľovi spoločnosti P.., a nie žalobcovi, ktorý v tomto konaní vystupuje ako fyzická
osoba. Z uvedeného je nesporné, že v tomto spore k bezdôvodnému obohateniu žalobca - nie je a nebol

aktívne legitimovaný. Vytýkal súdu, že zamietol návrhy právneho zástupcu žalovaného na vykonanie
ďalších dôležitých dôkazov, pričom žalovaný jasne uviedol, že svedecká výpoveď o prijímaní platieb zo
strany konateľa spoločnosti je nedôveryhodná a rozporná s výpoveďou v inom konaní (OS Humenné
sp. zn. 12C/270/2015). Vo vzťahu k podpísaniu zmluvy o pôžičke uviedol, že v konaní boli vypočutí
svedkovia P. X. a E. U., ktorí spolu zo žalovaným uviedli, že po uzavretí pracovnej zmluvy im žalobca

dal podpísať Zmluvu o pôžičke (datovanú zo dňa 04.02.2014), a to pod nátlakom a v domnienke, že
ju uzatvárajú s konateľom spoločnosti, keďže im žalobca uviedol, že kto nepodpíše zmluvu o pôžičke
nepôjde pracovať do zahraničia. Na základe nátlaku žalovaný a svedkovia zmluvy o pôžičke podpísali
dňa 07.02.2014 a nie 04.02.2014. Ak teda zmluva o pôžičke bola podpísaná dňa 07.02.2014, nemohol
žalobca požičať peniaze žalovanému dňa 04.02.2014, teda pred podpisom zmluvy. Navrhol zmeniť

rozsudok tak, že žaloba sa zamieta resp. zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke,
najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stavasprávnevovecirozhodol,odvolacísúdsasjehorozhodnutímstotožňuje.Napotvrdeniesprávnosti
a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

8. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

9. Podľa § 140 ods. 1 až 3 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnostítvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

12. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

13. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia

peňažnej sumy vo výške 1.130 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia peňažných prostriedkov
poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.02.2014 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným za účelom poskytnutia úhrady nákladov kurzov zvárania v zváračskej škole C.. L. I.. Na
pojednávaní konanom dňa 21.09.2016 žalobca zmenil svoju právnu kvalifikáciu svojho nárok tak, že sa
domáhal zaplatenia sumy 1130 eur titulom bezdôvodného obohatenia, keď uhradil na miesto žalovaného

náklady v súvislosti absolvovaním kurzov zvárania v zváračskej škole C.. L. I..

14. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s otázkou zmeny právnej kvalifikácie
žaloby žalobcom. Odvolací súd poukazuje na to, že konajúci súd nie je viazaný tým, ako niektorá zo
strán právne kvalifikuje skutkový stav. Právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre konajúci súd

rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku
patri len súdu samému (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/58/1999). Tak ako
správne konštatoval v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie. Ak potom súd prvej inštancie pri zmene
právnejkvalifikácienárokužalobcunevydalotejtozmenerozhodnutie,neporušiltýmžiadneustanovenie
Civilného sporového poriadku.

15. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým
ako záväzok z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil
a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo
sa druhý z subjektov tohto záväzku obohatil. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav,

ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne
legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade
s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie,
ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý

stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ 456 Obč. zák.) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

16. Žalobca sa v zmysle zmeny právnej kvalifikácie svojho nároku domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia voči žalovanému, keď mal uhradiť za neho náklady vo výške 1130 eur za školenie v
zváračskej škole C. L. I., teda to, čo mal žalovaný plniť podľa práva sám. Plnenie dlhu za iného možno
podriadiť pod jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravenú v § 454 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám. Citované ustanovenie upravuje prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť

na konkrétne plnenie toho, za koho bolo plnené a naopak, neexistuje povinnosť na plnenie na strane
toho, kto plnil. Právna povinnosť plniť môže vyplývať zo zákona alebo zo záväzku. Nie je rozhodujúce,
či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti
jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník za ktorého bolo
plnené sa tak stáva obohatený na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu

pohľadávku, príp. iba čiastočne). Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol
jeho dlh. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný absolvoval vo
zváračskej škole C. L. I. kurzy zvárania (potvrdené výpoveďou žalovaného, ako aj C.. L. I.) ako aj to, že
finančné prostriedky vo výške 1130 eur za absolvovanie kurzov na miesto žalovaného uhradil žalobca,(príjmový pokladničný blok zo dňa 04.05.2014 predložený žalobcom, ako aj C.. L. I. a ich výpovede v
konaní). Z vyššie uvedeného tak vyplýva aktívna legitimácia žalobcu, ktorý namiesto žalovaného uhradil
náklady zváračských kurzov, hoci na to nemal právnu povinnosť a pasívna legitimácia žalovaného, za

koho boli uhradené tieto náklady, ktoré mal právnu povinnosť zaplatiť sám.

17. Ďalej odvolací súd uvádza, že C. L. I. boli zo strany žalobcu uhradené náklady za vykonanie
zváračských kurzov v plnej výške, a preto nie je v pozícii osoby aktívne legitimovanej na uplatňovanie
dlžnej pohľadávky voči žalovanému za vykonanie kurzov zvárania. Uvedené potvrdzujú skutočnosti

zistené súdom prvej inštancie, že medzi stranami sporu bola ústnou formou uzatvorená dohoda o tom,
že žalovaný absolvuje zváračské kurzy a ich cenu neuhradí priamo, ale z jeho mzdy, ktorú mu vyplatí
zamestnávateľ spol. P.., mu táto suma bude postupne zrážaná za účelom jej postupnej úhrady veriteľovi
a to zváračskej škole C.. L. I.. Z výpovede C. L. I. na pojednávaní dňa 21.09.2016 vyplýva medzi ním a
žalobcom bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej v prípade, ak uchádzači, u ktorých bol absolvovaný
zváračský kurz nebudú zaradení na výkon práce a tým pádom ani im nebude vyplatená mzda, tak

cenu kurzov mu priamo zaplatí žalobca. Žalovaný kurzy zvárania absolvoval, avšak pre odstúpenie
zahraničného pracovného partnera žalobcu nevykonal žiadnu prácu pre žalobcu a preto mu neboli
zrážané z výplaty žiadne finančné prostriedky za účelom zaplatenia ceny kurzov zvárania. Z uvedených
dôvodov je potom irelevantné, či C.. L. I. mal postúpiť pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako
konateľa spoločnosti P., a nie ako fyzickú osobu.

18. Žalobca sa v konaní nedomáhal voči žalovanému vrátenia pôžičky, ale vydania bezdôvodného
obohatenia a takéto právne posúdenie prijal aj súd prvej inštancie, preto poukaz žalovaného na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 18Co/127/2011 tykajúcej sa
neplatnosti zmluvy o pôžičky v prípade, ak nedôjde reálnemu odovzdaniu pôžičky veriteľom dlžníkovi

neobstojí. Rovnako v predmetnej veci považuje odvolací súd námietky žalovaného o dátumoch, kedy
bola podpísaná zmluva o pôžičke za právne bezvýznamné vzhľadom na argumenty uvedené v bode
15.,16. a 17. tohto rozhodnutia.

19. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatočne zistený skutkový stav, tak k tomu odvolací súd uvádza,

že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za presvedčivé. Súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhované stranou sporu. Podstatné pre posúdenie správnosti rozhodnutia je skutočnosť, aby
odôvodnil svoje rozhodnutie a dôvody nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov (pozri bod 24.
napadnutého rozsudku).

20. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za
nedôvodné, preto rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že

úspešnému žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný nebol v
odvolacom konaní úspešný.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).