Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/387/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314224204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314224204.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Urbárska pozemková

spoločnosť Tešmák v „likvidácii", IČO: 37 968 483, so sídlom Tešmák, 936 01 Šahy, v konaní zastúpený
spoločnosťou: KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., IČO: 47 237 252, Štefánikova 57, 949 01 Nitra, v mene ktorej
koná konateľ a advokát C.. C. L., proti odporcovi: W. Š.I. SONETO, IČO: 33 113 807, s miestom
podnikania Bitúnková č. 750/21, 936 01 Šahy, v konaní zast.: JUDr. Jana Ondrášiková, so sídlom Levice,
Bernolákova 12, o zaplatenie 3.527,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súd Levice (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) dňa 11.12.2014 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, pôvodne domáhal
uloženia žalovanému zaplatenia sumy 4.331,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1. 443,70 Eur od 01. 10. 2012 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 1. 443,70 Eur od 01.
10. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1. 443,70 Eur od 01.

10. 2014 do zaplatenia, ako aj sa domáha náhrady trov konania. Následne došlo zo strany žalobcu
k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumy 804,09 Eur spolu s príslušenstvom, o ktorom rozhodol
okresný súd uznesením č. k. 15C/387/2015 - 54 zo dňa 14.07.2015 tak, že súd konanie zastavil v časti
istiny vo výške 804,09 Eur a v časti prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
804,09 Eur od 01.10.2012 do zaplatenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2015.

2. O žalobe okresný súd rozhodol pôvodne platobným rozkazom č. k. 15Ro/444/2014-16 zo dňa 01.

04. 2015, voči ktorému žalovaný podal odpor prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne.
Žalobca vo vyjadrení sa k odporu čiastočne uznal žalovaným tvrdené skutočnosti, čoho dôsledok bolo
aj čiastočné späťvzatie žaloby.

3. Okresný súd vo veci pojednával dňa 06.10.2017 ako aj dňa 08.11.2017 s tým, že v oboch prípadoch
pojednával v neprítomnosti žalobcu. Pojednávanie určené na dňa 08.11.2017 bolo odročené na dňa
22.11.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku.

4. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom čl. 1 - 3, čl. 5 výpis zo
živnostenského registra, čl. 6 nájomná zmluva zo dňa 01.08.2007, čl. 8 dodatok č. 3 k nájomnej zmluve,
čl. 9 predžalobná výzva, čl. 10 podací hárok, čl. 16 platobný rozkaz zo dňa 01.04.2015, čl. 19 odpor vočiplatobnému rozkazu, čl. 21 - 25 uznesenie č. k. 11C/32/2012 - 38 zo dňa 05.03.2012, čl. 26 dodatok č.
1 len prvá strana, čl. 27 dodatok č. 2, čl. 28 faktúra č. 1, čl. 29 PPD zo dňa 01.07.2008, čl. 30 faktúra č.
0291020101 na sumu 771,18 Eur, čl. 31 výpis z účtu, čl. 32 faktúra č. 0291020103 na sumu 32,91 Eur, čl.

33 výpis z účtu, čl. 35 PPD zo dňa 09.11.2010 a VPD zo dňa 09.11.2010, čl. 36 faktúra č. 1/2011 na sumu
1.443,70 Eur, čl. 37 PPD zo dňa 04.04.2011 a VPD zo dňa 04.04.2011, čl. 38 poštové poukážky 3719 a
3718 obe na sumu 1.443,70 Eur, čl. 39 príkaz na hradu zo dňa 29.09.2014 na sumu 1.443,70 Eur, čl. 40
prehľad odvodu nájomného ku dňu 31.12.2009, čl. 45 - 47 vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.07.2015 spolu
s čiastočným späťvzatím žaloby, čl. 48 - 51 zmluva o založení Urbárskej spoločnosti zo dňa 18.09.2004,

čl. 52 - 53 menný zoznam členov Urbárskej spoločnosti, uznesenie z čl. 54 o čiastočnom zastavení
konania, právoplatné dňa 02.09.2015, čl. 68 - 72 zoznam spoločenstiev, čl. 78 -80 doklad č. 1 zápisnica
zo zasadnutia valného zhromaždenia, čl. 81 - doklad č. 2 rozhodnutie Obvodného lesného úradu v M.,
čl. 82 - 85 - doklad č. 3 Dohoda, čl. 86 - Doklad č. 4 - PPD a VDP zo dňa 05. 06. 2013 - úhrada dane z
nehnuteľnosti v sume 608,79 Eur, čl. 87 a 88 - doklad č. 5 - DzN, čl. 89 doklad č. 6 -PPD a vklad v sume
1. 583,91 Eur, čl. 90 doklad č. 7 - obraty, čl. 91 doklad č. 8 - obraty, čl. 92 doklad č. 9 - oznámenie NÚ

o vklade finančných prostriedkov, čl. 93 doklad č. 10 -oznámenie NÚ o vklade finančných prostriedkov,
čl. 94 - 95 doklad č. 11 uznesenie, čl. 96 doklad č. 12 - zaslanie výpisu z UZN, čl. 97 doklad č. 13 - výzva
na ukončenia ťažobnej činnosti k 31. 12. 2010, čl. 98 doklad č. 14- oznámenie o ukončení nájomného
vzťahu zo dňa 05. 12. 2011, čl. 99 doklad č. 15 - UZN z členskej schôdze žalobcu zo dňa 04. 12. 2011,
čl. 100 doklad č. 16 -výzva na vrátenie prenajatého pozemku po skončení nájmu, čl. 101 - 102 doklad

č. 17 - oznámenie o upustení od vykonania exekúcie, čl. 103 - 104 doklad č. 18 - zápisnica o trestnom
oznámení, čl. 105 doklad č. 19 - pozvánka na zasadnutie VZ na dňa 27. 09. 2014, čl. 106 doklad č.
20 - výplata likvidačného zostatku, čl. 107 výpis z účtu za obdobie 01.01. až 30.06.2010, čl. 108 výpis
z účtu za obdobie 01.07. až 31.12.2010, čl. 109 výpis z účtu za obdobie 01.01. až 30.06.2011, čl. 110 -
111 výpis z účtu za obdobie 01.07. až 11.11.2011, čl. 112 - 113 upovedomenie o začatí exekúcie, čl. 114

- 118 zápisnica z pojednávania zo dňa 06. 10. 2017, čl. 122 - 124 - oznámenie urbárska pozemková
spoločnosť Tešmák v likvidácii, čl. 126 - 130 vyjadrenie žalobcu, čl. 131 dodatok č. 1 zo dňa 01.10.2007,
čl. 132 dodatok č. 2 zo dňa 31.10.2007, čl. 133 dodatok č. 3 zo dňa 27.04.2009, čl. 134 - 142 znalecký
posudok č. 8/2015, rozhodnutie zo dňa 20.05.2011, príjmový pokladničný doklad - overená kópia zo
dňa 04.04.2011, príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.11.2010 - overená kópia, rozsudok NS SR č.

10 Sžr/50/2013 zo dňa 12.03.2014, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 30.03.2012, a zápisnica o
výsluchu osoby zo dňa 19. 06. 2012, ako aj vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalovaného, z ktorých
zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu dňa 01.08.2007. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú
a to do 01. 08. 2007 do 31. 12. 2010. Podľa článku 4 tejto nájomnej zmluvy bolo dohodnuté medzi

zmluvnými stranami ročné nájomné za lesné pozemky celkom 43.485,00 Sk s tým, že ročné nájomné
je splatné jednorazovo a to k 30.09. bežného roka. Následne dňa 01.10.2007 zmluvné strany uzatvorili
dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, podľa ktorého predmet nájmu špecifikovaný v nájomnej zmluve zostal
nezmenený, avšak uvedeným dodatkom došlo k zmene sumy nájomného, ktoré sa zvýšilo na 112.000,--
Sk s tým, že nájomné je splatné po uplynutí roka, za ktorý sa nájomné platí najneskôr však do 01.08.

Ten istý mesiac dňa 31.10.2007 zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 2, podľa ktorého sa dohodli,
že dodatok č. 1 zo dňa 01.10.2007 sa zrušuje, to znamená, že ustanovenia dodatku č. 1 sú pre
účastníkov zmluvy nulitné. Uvedeným dodatkom si zmluvné strany ďalej dohodli, že nájomný vzťah sa
spravuje ustanoveniami nájomnej zmluvy zo dňa 01.08.2007 a prípadnými ďalšími dodatkami prijatými
v budúcnosti oboma stranami. Dňa 27.04.2009 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený dodatok č. 3,

podľa ktorého sa zmenila doba nájmu, ktorá sa predĺžila do 31.12.2014. Zmluvné strany si v prípade
predčasného ukončenia nájomnej zmluvy jednou zo strán dohodli nárok druhej strany na odstupné v
sume 20.000,00 Eur. V článku 4 nájomnej zmluvy sa nájomné prepočítalo zo slovenských korún na
eurá tak, že ročné nájomné predstavuje za 1 hektár lesnej pôdy 8,30 Eur, teda ročné nájomné bolo
takýmto spôsobom vyčíslené v sume 1.443,70 Eur. Žalovaný sa zároveň zaviazal pre členov Urbárskej

pozemkovej spoločnosti F. dodať 200 m priestorového dreva za každý kalendárny rok trvania nájmu za
kúpnu cenu vo výške 20,00 Eur za jeden meter priestorového dreva. Kúpna cena sa vyplatí nájomcovi
pri odbere dreva zo strany členov spoločnosti. Dodávku dreva uskutoční nájomca na vlastné náklady
do obci F., Š. a B. D..
Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný na nájomnom v období rokov 2009 až 2014 uhradil žalobcovi

len sumu 4.331,10 Eur a to nasledovne: nájomné za rok 2009 a 2010 úhradou zo dňa 07.11.2013
v sume 2.887,40 Eur a nájomné za rok 2011 úhradou zo dňa 29.09.2014 v sume 1.443,70 Eur. Aj
napriek viacerým písomným výzvam zo strany žalobcu žalovaný neuhradil nájomné podľa žalobcu za
rok 2012, 2013 a 2014 v celkovej sume 4.331,10 Eur, ktorá suma tvorila predmet pôvodnej žalobyspolu s príslušným úrokom z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Žalovaný v odpore
neuznal žalobcom žalovanú sumu. Má za to, že pohľadávka neexistuje, pretože podľa žalovaného
tento mal uhradené všetky svoje záväzky voči žalobcovi. Žalovaný uvádza, že dňa 01.07.2008 uhradil

sumu 112.000,00 Sk, čo bola úhrada faktúry 1/2008, dňa 29.10.2010 sumu 771,18 Eur (úhrada faktúry
0291020101), dňa 12.11.2010 sumu 32,91 Eur (úhrada faktúry 0291020103), dňa 09.11.2010 sumu
414,09 Eur (úhrada faktúry 0291020102), dňa 04.04.2011 sumu 1.443,70 Eur (úhrada faktúry č.
01/2011), dňa 30.10.2013 sumu 1.443,70 Eur ako aj toho istého dňa opätovne sumu 1.443,70 Eur -
bez faktúry, pretože tieto vystavené neboli, a dňa 29.09.2014 tiež sumu 1.443,70 Eur bez vystavenej

faktúry. Žalovaný ďalej uvádza, že so žalobcom odsúhlasil odvod nájomného v zmysle nájomnej zmluvy
a jej dodatkov č. 1, 2, a 3, pričom ku dňu 11.01.2010 mal na nájomnom preplatok 225,52 Eur. Žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania peňažných nárokov z titulu nájomného za obdobie od vzniku
nájmu, t. j. od 01.08.2007 do 11.12.2011. O vykonaných úhradách žalovaný predložil aj listinné doklady -
faktúru č. 1/2008 na sumu 112.000,00 Sk, príjmový pokladničný doklad zo dňa 01.07.2008 preukazujúci
úhradu tejto sumy, faktúru č. 0291020101 na sumu 771,18 Eur, ktorou bolo fakturované nájomné za

lesné pozemky za rok 2010, výpis z účtu preukazujúci úhradu tejto faktúry, faktúru na sumu 32,91
Eur - lesné pozemky za rok 2010, výpis z účtu preukazujúci úhradu tejto sumy. Ďalej predložil faktúru
na sumu 414,09 Eur tiež ako nájomné za lesné pozemky za rok 2010 k čomu priložil aj príjmový
pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 09.11.2010 preukazujúci úhradu tejto
faktúry. Ďalej predložil faktúru č. 1/2011 na sumu 1.443,70 Eur ako aj predložil príjmový pokladničný

doklad a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 04. 04. 2011 preukazujúci úhradu taktiež faktúry č.
1/2011. Ako ďalšie doklady predložil kópie poštových poukazov preukazujúcich úhradu sumy 1.443,70
Eur dvakrát, jedná sa o platby zo dňa 30.10.2013, ku ktorým má žalovaný poznačenú poznámku, že
sa jedná o nájomné za rok 2012 a 2013. Ako posledný doklad preukazujúci úhrady predložil príkaz na
úhradu zo dňa 29.09.2014, ktorým preukazuje vykonanie úhrady v sume 1.443,70 Eur. Ďalším dokladom

žalovaný preukazuje skutočnosť, akým spôsobom si on účtoval všetky jednotlivé platby, ktoré vykonal a
uhradil žalobcovi s tým, že podľa tohto dokladu mu mal vzniknúť preplatok v sume 225,52 Eur, ktorý mal
byť použitý na nájomné za obdobie roku 2010. Tento doklad prevzala zo strany žalobcu pani K. G.Á.,
pričom sa jedná o doklad datovaný dňom 11.01.2010.
K podanému odporu sa vyjadril žalobca (v spise na čl. 45 - 47) a vo vyjadrení k platbe zo dňa 01.07.2008

v sume 112.000,00 Sk uvádza, že táto bola vyplatená zo strany žalovaného v hotovosti, pričom z
predloženého príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že platbu mal v mene žalobcu prijať jej
vtedajší predseda p. I. G.. Hoci z výpisu z bankového účtu nevyplýva, že by táto finančná hotovosť
bola následne vložená na bankový účet pozemkovej spoločnosti, nakoľko túto platbu prijal vtedajší
predseda pozemkovej spoločnosti, ktorý v súčasnosti už nežije, žalobca nemá možnosť a ani dôvod

preverovať skutočné zaplatenie tejto peňažnej sumy. Uvedená platba podľa žalobcu predstavuje platbu
nájomného podľa dodatku č. 1 za rok 2008 a teda nie je v rozpore so skutočnosťami uvádzanými v
žalobe na vydanie platobného rozkazu, nakoľko sú v ňom uvádzané až platby za obdobie od roku 2009.
Vo vzťahu k predloženému dokumentu zo dňa 11.01.2010, podľa ktorého mal mať žalovaný preplatok
na nájomnom, ktorý mal byť započítaný na nájomné za rok 2010 - tento doklad žalobca nepovažuje

za právne relevantný, nakoľko nebol prevzatý osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti, a teda
ako právny úkon nemohol nikdy nadobudnúť účinnosť, pretože nebol doručený jeho adresátovi. Platba
zo dňa 29.10.2010 v sume 771,18 Eur a platba zo dňa 12.11.2010 v sume 32,91 Eur, tieto platby
boli podľa žalobcu skutočne prijaté pozemkovou spoločnosťou na jej bankový účet, avšak spoločne sa
nejedná ani o úhradu nájomného za jeden rok, ale spoločne ide o sumu 804,09 Eur, preto túto sumu

žalobca zaúčtoval ako nájomné na rok 2010 a z tohto roku potom s prihliadnutím na nájomné v sume
1.443,70 Eur zostáva neuhradená časť 639,61 Eur. V dôsledku uvedeného v rozsahu 804,09 Eur spolu
s príslušenstvom došlo zo strany žalobcu aj k späťvzatiu žaloby. Ďalšie platby zo dňa 09.11.2010 v
sume 414,09 Eur ako aj v sume 1.443,70 Eur - platba zo dňa 04.04.2011, tieto platby žalobca neuznáva,
pretože podľa žalobcu tieto platby nie sú vôbec evidované v účtovníctve žalobcu, neboli zaslané na

bankový účet, a preto ich žalobca popiera. Platby zo dňa 30.10.2011 a dňa 29.09.2014 každá vo výške
1.443,70 Eur tieto žalobca uznáva a zaúčtoval ich priamo tak, ako uvádza v žalobe voči najstarším
splatným pohľadávkam žalobcu voči žalovanému, teda za rok 2009, 2010 a 2011. Žalobca sa ďalej
vyjadruje k oprávneniu K. G. - osoby, ktorá prevzala od žalovaného platby (úhrady na nájomnom),
ako aj ktorá vystavovala faktúry, a ktorá prevzala aj doklad zo dňa 11.01.2010, že táto osoba nie je

oprávnená konať v mene žalobcu alebo ju navonok zastupovať, nakoľko v minulosti vykonávala výlučne
funkciu tajomníčky spoločnosti. Táto funkcia však v sebe nezahŕňa oprávnenie prijímať finančné plnenie
v mene pozemkovej spoločnosti alebo podpisovať dokumenty v jej mene, nakoľko tieto oprávnenia
prináležiapredsedovivýboru,ktorýzapozemkovúspoločnosťkonánavonok.Zuvedenéhodôvodupretodokumenty, ktoré sú vystavené p. K. G. po roku 2009 nie sú podľa žalobcu právne relevantné, nakoľko
nie sú vyhotovené osobou na to oprávnenou, a preto žiada súd aby v ďalšom na tieto dokumenty nebolo
prihliadnuté.

Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2017 právna zástupkyňa žalovaného popiera žalobný návrh a má
za to, že likvidátor spoločnosti konal v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď jednoznačne identifikoval
platby vykonané žalovaným 07.11.2013 v sume 2.887,40 Eur a 29.09.2014 v sume 1.443,70 Eur ako
nájomné za roky 2012, 2013 a 2014 on priradil ako platby za roky 2009, 2010 a 2011. Žalovaný
prostredníctvom právnej zástupkyne ďalej poukázal na tú skutočnosť, že nájomné bolo dohodnuté na

sumu 43.485,00 Sk, a dodatkom č. 1 bol nájom zvýšený na sumu 112.000,00 Sk ročne, pričom tento
dodatok platil len jeden mesiac, nakoľko dodatkom č. 2 sa dodatok č. 1 zrušil a nájomné platil naďalej
v pôvodnej výške 43.485,00 Sk. Dodatkom č. 3 bolo zmenené nájomné na sumu prepočítanú na eurá
teda 1.443,70 Eur. Podľa žalovaného žalobcom uplatnený nárok je už premlčaný a to nájom za roky
2008, 2007 premlčaný k 30.09.2011, za rok 2009 k 30.09.2012, za rok 2010 k 30.09.2013 a za rok
2011 k 30.10.2014. Žalovaný tiež poukazuje na tú skutočnosť, že ak by si riadne neplnil povinnosti,

nedošlo by zo strany žalobcu k predĺženiu nájomnej zmluvy s tým, že žalovaný zároveň poukázal aj na
tú skutočnosť, že si plnil aj svoju daňovú povinnosť v sume 608,00 Eur ročne, čo preukázal aj listinnými
dokladmi - v spise na čl. 86, 87 - 88 preukazujúcimi úhrady vykonané zo strany žalovaného voči mestu Š.
v roku 2013 a v roku 2011. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu prebiehali
trestné konania. O týchto skutočnostiach predložil súdu aj listinné doklady. Ďalej žalovaný predložil aj

doklad - upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým preukazuje tú skutočnosť, že sa musel domáhať v
exekučnomkonanívydaniahospodárskehoplánu,abyvôbec moholvykonávaťťažbuvzmyslenájomnej
zmluvy. Žalovaný ďalej preukazoval spôsob zápisu nového výboru spoločnosti a následné rozhodnutie
Najvyššieho súdu č. 10Sžr/50/2013.

5. Žalobca tvrdí, že žalovaný nemá čiastočne uhradené nájomné za rok 2012 v sume 639,61 Eur a za
roky 2013 a 2014 v celej sume, t. j. 2 x 1. 443,70 Eur, z ktorého dôvodu sa žalobou po čiastočnou
späťvzatí žaloby domáha plnenia spolu vyčísleného v sume 3. 527,01 Eur spolu s príslušenstvom.
Žalovaný so žalobou v plnom rozsahu nesúhlasí, má zato, že svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy
spolu s dodatkami má splnené v plnom rozsahu, ako aj vzniesol námietku premlčania, námietku

započítania a žalobu žiada zamietnuť.
6. Z označenia žalobcu už pri podaní žaloby vyplýva, že tento bol v likvidácii v čase podania žaloby.
V priebehu konania bola preukázaná výplata podielov na likvidačnom zostatku. Z uvedeného dôvodu
preto súd skúmal otázku procesnej subjektivity žalobcu. Z oznámenia Okresného úradu M., pozemkový
a lesný odbor má súd za preukázané, že žalobca je stále evidovaný v evidencii registra pozemkových

spoločenstiev vo vložke č. R-072/402. S prihliadnutím na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.
z. v znení neskorších predpisov - o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého spoločenstvo zaniká
dňom výmazu z registra, okresný súd má preukázanú subjektivitu žalobcu byť stranou sporu.
7. V konaní nebola sporná samotná otázka vzniku, trvania, zmien záväzkového vzťahu medzi stranami
sporu, túto skutočnosť žiadna zo strán sporu nerozporovala, spornou však zostala otázka, či žalovaný

má, alebo nemá, vzhľadom na ním vykonané platby, splnené záväzky voči žalobcovi spočívajúce v
úhrade nájomného, kde žalobca tvrdí, že tieto uhradené nemá, čo do žalovanej istiny, pričom žalovaný
má zato, že všetky záväzky spočívajúce v úhrade nájomného má splnené.
8. Podľa § 20 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, nájomná zmluva o nájme lesného pozemku

na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto
časti zákona ustanovené inak.
9. Podľa § 21 ods. 1 - 6 citovaného zákona, ak je predmetom nájmu lesný pozemok vo vlastníctve štátu,
okrem lesných pozemkov nadobudnutých do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu na uzavretie
zmluvy o nájme sa vyžaduje súhlas ministerstva podľa osobitného predpisu.

(2)
Ak je účelom nájmu lesných pozemkov hospodárenie v lesoch, čas nájmu je najmenej 30 rokov, ak sa
zmluvne nedohodne inak, najmenej však na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy; to neplatí pre
nájom lesných pozemkov na iné účely.
(3)

Nájomca lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať
z neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami
podľa týchto osobitných predpisov.
(4)V písomnej zmluve o nájme alebo v písomnom potvrdení nájomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah
záväzkov nájomcu o prevzatí povinností z ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu a k nim
sa pripojí grafická identifikácia pozemkov na porastovej mape a súpis jednotiek priestorového rozdelenia

lesa v potrebnom rozsahu.
(5)
Pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými
predpismi.
(6)

Evidencia lesných pozemkov v užívaní nájomcu sa spravuje osobitnými predpismi.
10. Strany sporu platne uzatvorili nájomnú zmluvu spolu s dodatkami, z ktorej má súd za preukázané,
že nájomný vzťah bol pôvodne uzatvorený na dobu určitú a to odo dňa 01.08.2007 do 31.12.2010 s tým,
že žalobca bol povinný platiť ročné nájomné v sume 43.485,-- Sk, ktoré bolo splatné jednorazovo a to
k 30. 09. bežného roka. Z dodatku č. 1 zo dňa 01. 10. 2007 k nájomnej zmluve má súd preukázané, že
strany sporu sa dohodli na zvýšenom nájomnom v sume 112. 000,-- Sk ročne, ako aj došlo k zmene v

splatnosti takto stanoveného nájomného, ktoré bolo splatné po uplynutí roka za ktorý sa nájomné platí,
najneskôr však do 01. 08. Dodatok č. 1 však bol zrušený dodatkom č. 2 dňom 31. 10. 2007 s tým, že
ustanovenia dodatku č. 1 sú pre účastníkov zmluvy nulitné a nájomný vzťah sa spravuje ustanoveniami
nájomnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2007 a prípadnými ďalšími dodatkami prijatými v budúcnosti oboma
stranami. Súd má preukázané aj uzatvorenie dodatku č. 3 zo dňa 27. 04. 2009 v ktorom bola dohodnutá

suma nájomného 1. 443,70 Eur ročne a došlo k predĺženiu nájomného vzťahu do 31. 12. 2014. Z
vyjadrenia žalobcu v upresnení žaloby, ktoré podal spolu s vyjadrením k dôkazom predloženým zo strany
žalovaného na pojednávaní dňa 06. 10. 2017 (v spise na č. l. 126 - 130), ako aj z vyjadrenia žalobcu
priamo na pojednávaní konanom dňa 08. 11. 2017 má súd za preukázané, že za sporné obdobie -
obdobie rokov 2008 - 2014 mal podľa žalobcu žalovaný zaplatiť na nájomnom sumu 10. 105,64 Eur,

teda nájomné za rok 2008, čo predstavuje sumu 43.485,-- Sk ( 1443,44 Eur) a 6 x nájomné za rok
2009 až 2014 po 1.443,70 Eur. Nájomné za rok 2007, ktoré v podaní zo dňa 24.10.2017 vyčíslili spolu
v sume 20.204,58 Sk, nie je predmetom tohto konania, pretože v čase podania žaloby bol nárok v
tomto rozsahu už premlčaný. Z toho istého vyjadrenia žalobcu, ako aj z vyjadrenia žalobcu k odporu
má súd za preukázané, že žalobca uznal len niektoré platby, ktoré deklaroval žalovaný a to: platbu v

sume 112. 000,-- Sk, prijatú priamo do pokladne vtedajším predsedom p. G.A. s odôvodnením, že táto
platba nebola následne vložená na bankový účet spoločnosti, avšak nakoľko ju prijal vtedajší predseda
pozemkovej spoločnosti, ktorý v súčasnosti už nežije, žalobca nemá možnosť a ani dôvod preverovať
skutočné zaplatenie tejto peňažnej sumy. Žalobca akceptuje žalovaným vykonanú platbu v sume 771,18
Eur, ktorú zaúčtoval na čiastočnú úhradu nájomného za rok 2010, akceptuje aj platbu v sume 32,91 Eur,

ktorú zaúčtoval rovnako na úhradu nájomného za rok 2010. Žalobca ďalej uznáva platbu žalovaného
zo dňa 30. 10. 2013 v sume 1. 443,70 Eur, ktorá bola zaúčtovaná voči najstaršej splatnej pohľadávke,
teda nájomné za rok 2009, druhá platba zo dňa 30. 10. 2013 v sume 1. 443,70 Eur je tiež uznaná a
zaúčtovaná ako úhrada nájomného za rok 2010, ktoré aj po zaúčtovaní platieb v sume 771,18 € a 32,91
€ zostalo nesplatené v sume 639,61 € a uznal aj platbu zo dňa 29. 09. 2014 v sume 1. 443,70 €, ktorú

zaúčtoval ako nájomné za rok 2011. S poukazom na žalobcom akceptované platby spolu v sume 6.
578,63 €, žalobca sa teda domáha nároku v rozdiele sumy, ktorá podľa žalobcu mala byť na nájomnom
uhradená (10. 105,64 € ) a sumou, ktorá podľa žalobcu bola uhradená (6. 578,63 €), čo predstavuje
žalovanú istinu v sume 3.527,01 €.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uznal platbu vykonanú žalovaným v

sume 112. 000,-- Sk, ktorá bola prijatá len do pokladne žalobcu a podľa žalobcu nebola odvedená na
účet žalobcu - o čom však žalobca nepredložil doklad, výpisy z účtu predložené žalobcom sú za obdobie
rokov 2010 a 2011, žalobca nepredložil výpis z účtu za rok 2008. Túto platbu žalobca uznáva z dôvodu,
že bola prijatá vtedajším predsedom spoločenstva a aj keď podľa žalobcu nebola následne odvedená
na účet spoločenstva túto platbu ako takú žalobca uznáva. Na pojednávaní konanom dňa 08. 11. 2017

sa žalobca však vyjadril v tom smere, že síce platbu uznáva, avšak s prihliadnutím na nájomnú zmluvu
čl. IV bod jedna, suma 112. 000,-- Sk nemôže byť účtovaná aj na úhradu nájomného za ďalšie obdobie,
teda časť roka 2008 a následne za ďalšie roky až do úplného spotrebovania tejto platby, čo vyplýva aj
zo samotnej zmluvy, kde sa uvádza, že ročné nájomné je splatné jednorazovo a to k 30. 09. bežného
roka. Táto platba bola preto zo strany žalobcu akceptovaná len čo do sumy ročného nájomného teda

43. 485,-- Sk. Ako žalobca naložil so zvyšnými finančnými prostriedkami v sume 68. 515,-- Sk, k tomu
sa žalobca vyjadriť nevedel.11. Prvou spornou platbou je teda platba vykonaná žalovaným dňa 01. 07. 2008 v sume 112. 000,--
Sk, ktorú žalobca síce ako takú nepopiera, avšak s prihliadnutím na znenie nájomnej zmluvy má zato,
že touto platbou je uhradené nájomné za rok 2008 v sume 43. 485,-- Sk ( 1. 443,44 €) s tým, že

zostatok, ak je žalovaný toho názoru, že plnil nad rámec dohodnutých povinností, mal si svoje právo
uplatňovať v rámci plynutia premlčacej lehoty, ktorá mu podľa žalobcu uplynula najneskôr po uplynutí
4 rokov od predmetného plnenia, teda dňa 02. 08. 2012. Podľa názoru žalobcu z tejto sumy žalovaný
neuhradil nájomné za ďalšie roky, tak ako to tvrdí žalovaný a ako to vyplýva z listinného dokladu -
prehľad odvodu nájomného ku dňu 31. 12. 2009 ( v spise na č. l. 40), s tým, že mu mal vzniknúť

ešte aj preplatok na nájomnom v sume 225,52 €, ktorý mal byť zaúčtovaný na nájomné v roku
2010. Žalobca tento doklad neakceptuje s odôvodnením, že p. G. nebola oprávnená na prebratie
takého dokladu, pretože nebola oprávnenou osobou konať v mene pozemkovej spoločnosti, a teda
ako právny úkon nemohol nikdy nadobudnúť účinnosť, pretože nebol dourčený jeho adresátovi. Tu súd
poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca však v tomto smere nepredložil žiaden doklad preukazujúci
ním tvrdené skutočnosti, dokonca ani neuviedol, kto podľa žalobcu mal byť osobou oprávnenou na

preberanie či už finančných prostriedkov, alebo aj listinných dokladov, charakteru uvedeného vyššie.
Z listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise, ako aj zhodných vyjadrení strán sporu má súd za
preukázané, že funkčné obdobie predchádzajúceho výboru, ktorého členkou bola aj p. G. s funkciou
tajomníčky, skončilo v roku 2009. Následne došlo ku kreovaniu nového výboru, ktorého členkou už
nebola p. G., avšak z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v M. zo dňa 20. 05. 2011 vyplýva, že

do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou boli zapísaní členovia ako sú uvedení
v tom rozhodnutí - členovia nového výboru až v roku 2011 ( rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
10. 06. 2011). Ako pôsobilo združenie v „medziobdobí“ od ukončenia pôsobnosti predchádzajúceho
výboru do vzniku nového výboru, to žalobca vo svojich vyjadreniach neuvádzal. Tu súd preto vychádzal
z listinných dokladov predložených zo strany žalovaného, z ktorých možno prijať záver, že Urbárska

pozemková spoločnosť akceptovala žalovaným vyčíslený preplatok ( aj napriek tomu, že takýto doklad
bol prevzatý p. G.) v sume 225,52 €, čoho dôsledkom bolo tá skutočnosť, že tento preplatok bol
zohľadnený na nájomnom za rok 2010, čomu svedčia ďalšie faktúry a to faktúra č. 0291020101 na
sumu 771,18 €, faktúra č. 0291020103 na sumu 32,91 € a faktúra č. 0291020102 na sumu 414,09
€ - všetko ako nájomné za lesné pozemky na rok 2010. Uvedené faktúry spolu predstavujú sumu 1.

218,18 €. Za rok 2010 nebola zo strany žalobcu žalovanému fakturovaná už žiadna iná faktúra, teda súd
má preukázané, že žalobca akceptoval uvedený preplatok, pretože po jeho pripočítaní k fakturovaným
sumám tento predstavuje spolu sumu 1. 443,70 €, čo je suma ročného nájomného za rok 2010. Ak
raz spoločenstvo akceptuje určitý účtovný stav a na jeho základe postupuje v účtovaní nájomného
ďalej, ani následná zmena vo vedení spoločenstva neodôvodňuje zmenu v prípadnom zaúčtovaní

platieb nájomcu iným spôsobom. Tu súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že spoločenstvo
ako také hospodári s finančnými prostriedkami a za daný rok prostredníctvom valného zhromaždenia
schvaľuje ročnú účtovnú závierku. Aj keď v tomto smere dokazovanie žiadna zo strán sporu nenavrhla,
pokiaľ spoločenstvo plnilo všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, ako aj zo stanov, valným
zhromaždením bola schválená aj ročná účtovná závierka za roky 2008 - kedy bola prijatá platba v sume

112. 000,-- Sk, ako aj za roky 2009 a 2010, s tým, že za rok 2010 bolo žalovanému účtované nájomné
po zohľadnení preplatku. Žalobca teda prostredníctvom svojho najvyššieho orgánu uzatvoril účtovne
uvedené roky tak, že žalovanému žiaden nedoplatok na nájomnom za toto obdobie nevznikol. Tu súd
rovnako poukazuje na to, že ani v tomto smere žalobca žiadnym listinným dokladom nepreukázal, že
spoločenstvo ešte v roku 2010 iným spôsobom účtovalo úhrady vykonané zo strany žalovaného, ako

tomu svedčia žalovaným predložené listinné doklady. Žalobca len tvrdí, že p. G.E. nebola oprávnená
na prevzatie uvedeného listinného dokladu. Odhliadnuc však od uvedeného, spoločenstvo má okrem
výboru, ktorého bola p. G. členkou ( síce nie už v roku 2010 vzhľadom k funkčnému obdobiu), aj iné
orgányspoločenstva,pričomnajvyššímorgánomjeprávevalnézhromaždenie,vkompetenciiktoréhoje,
okrem iného, práve rozhodovať o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom, ako

aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku. Ak valné zhromaždenie schválilo ročnú účtovnú závierku aj za
rok 2010, teda rok 2010 ako taký je účtovne už uzatvorený, nie je možné s odstupom 5 - tich rokov meniť
spôsob účtovania jednotlivých platieb vykonaných zo stany žalovaného úplne odlišným spôsobom a
dokoncatak,žežalovanýmvykonanáplatbavsume112.000,--Skjeakceptovaná lenakoúhradanájmu
za rok 2008 v sume 43. 485,-- Sk a v sume zostatku ani sám žalobca nevie preukázať, ako bol účtovaný,

prípadne ako bolo s týmito finančnými prostriedkami naložené. Naopak žalovaný listinnými dokladmi
dostatočne preukázal, že predmetná platba bola jednoznačne evidovaná ako nájomné, čo vyplýva zo
žalovaným predloženého PPD - s označeným účelom - úhrada faktúry č. 1/2008, ktorou bolo fakturované
nájomné.Podľanázorusúdupovznikunovéhovedenianiejemožnébezbližšiehoneakceptovaťspôsobhospodárenia spoločenstva riadený predchádzajúcim vedením. Samotné konštatovanie žalobcu - „my
túto platbu neakceptujeme“, resp. „účtujeme ju síce ako nájomné, avšak len v rozsahu 43. 485,-- Sk“ nie
je takým dôkazným prostriedkom, ktorým by žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ním tvrdené

skutočnosti. Keďže jednotlivé príjmy ako aj výdavky žalobcu sa odrazili aj na výsledku hospodárenia
za daný rok, ktorý rovnako schvaľuje valné zhromaždenie, iný spôsob zaúčtovania spornej platby by
mal potom dopad aj na celkovom výsledku hospodárenia ( príjmy z nájmu za rok 2008 od žalovaného
by neboli účtované v rozsahu 112. 000,-- Sk, ale len v sume 43. 485,-- Sk, pričom suma zostatku
68. 515,-- Sk by musela byť určitým spôsobom účtovaná do príjmovej časti žalobcu s konkrétnym

uvedením účelu tohto príjmu, pretože v konaní bolo jednoznačne listinnými dokladmi predloženými
zo strany žalovaného preukázané, že v roku 2008 zaplatil žalobcovi sumu 112. 000,-- Sk a nie 43.
485,-- Sk. Ako bolo účtovne naložené so sumou 68. 515,-- Sk, to však žalobca uviesť rovnako nevie.
Súd je preto toho názoru, že takýto spôsob účtovania ( preúčtovania) spočívajúci v neakceptácii celej
platby na nájomnom vykonanej žalovaným, ktorá bola prijatá dokonca samotným žalobcom ( síce za
čias predchádzajúceho vedenia a jeho predsedom), nemá oporu v zákone, ako ani podľa názoru

súdu nie je prípustné v spoločenstve síce evidovať platbu v sume 68. 515,-- Sk ako príjem - bez jej
bližšieho účelu a poukazovať na to, že žalovaný si mal túto platbu žiadať späť, ak si myslel, že plnil nad
rámec dohodnutých povinností. Práve z dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že žalovaný nemal dôvod
si myslieť, že plnil nad rámec dohodnutých povinností, z listinných dokladov predložených zo strany
žalovaného jednoznačne vyplýva, že čo sa týka účtovania nájomného toto bolo medzi predchádzajúcim

vedením a žalovaným jednoznačné, zo strany žalobcu bola akceptovaná celá uhradená suma 112.
000,-- Sk ako nájomné s tým, že následné faktúry vystavené zo strany žalobcu za rok 2010 svedčia
tomu, že žalobca akceptoval preplatok na nájomnom, ktorý zaúčtoval na nájomné za rok 2010. Samotné
správanie sa žalobcu teda u žalovaného ani nemohlo vyvolať domnienku, že plnil nad rámec svojich
povinností.

Odhliadnuc od všetkého uvedeného, súd pri identifikácii uvedenej platby vychádzal z jej označenia
priamo na PPD kde je jednoznačne určený účel platby - úhrada fa č. 1/2008. Faktúra č. 1/2008 odkazuje
síce na už neexistujúci dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, avšak priamo vo faktúre je jednoznačne
určený účel fakturovanej sumy - nájomné, bez bližšej konkretizácie za aké obdobie. Tu súd poukazuje
na skutočnosť, že nie pri každom nájomnom bola žalovanému vystavená faktúra (viď posledné tri

platby bez faktúry), teda faktúra ako taká nie je predpokladom vzniku povinnosti platenia nájomného,
ktorá povinnosť vzniká žalovanému na základe nájomnej zmluvy spolu s dodatkami. Z týchto listinných
dokladovvšakjemožnéjednoznačneurčiťúčelžalovanýmvykonanejplatby-ktorýmjenájomnévcelom
rozsahu 112. 000,-- Sk. Keďže v uvedenej faktúre nie je špecifikované o nájomné za ktoré obdobie sa
jedná, pričom táto suma presahuje sumu ročného nájomného, preto je namieste žalovaným vykonanú

platbu účtovať ako nájom od vzniku nájomného vzťahu až po úplnú spotrebu tejto sumy. Postupu úhrady
nájomného aj vopred (teda nielen v bežnom roku) podľa názoru súdu nebráni ani v nájomnej zmluve
dohodnutá splatnosť, ktorá je stanovená jednorazovo a to k 30. 09. bežného roka. Takto definovaný
(zmluvnými stranami dohodnutý) termín splatnosti umožňoval žalovanému podľa názoru súdu uhradiť
nájomné aj vopred, čím si splnil zmluvnú povinnosť splatiť nájomné za daný rok k 30. 09. bežného roka

( v danom prípade rokov nasledujúcich po úhrade).

11. Súd preto akceptuje žalovaným vykonanú platbu v sume 112. 000,-- Sk v celom rozsahu, ako aj
akceptuje spôsob rozúčtovania tejto platby tak, ako ju uvádza žalovaný v prehľade odvodu nájomného
ku dňu 31. 12. 2009, teda zo vznikom preplatku v sume 225,52 € ( v spise na č. l. 40), ktorý mal byť

použitý na čiastočnú úhradu nájomného za rok 2010. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 08. 11. 2017 uviedla preplatok 229,39 €, avšak podľa názoru súdu je správne účtovaný
preplatok v sume 225,52 €, čo vyplýva z následne vystavených faktúr za nájomné za rok 2010. Žalobca
popiera právne následky takto vykonaného prehľadu odvodu nájomného z dôvodu, že tento listinný
doklad prevzala p. G., ktorá nebola oprávnená na prebratie takého dokladu, pretože nebola oprávnenou

osobou konať v mene pozemkovej spoločnosti, a teda ako právny úkon nemohol nikdy nadobudnúť
účinnosť, pretože nebol dourčený jeho adresátovi. Tu súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že
žalobca sám zakceptoval žalovaným uvádzaný preplatok, čo vyplýva z nasledovne vystavených faktúr
za nájomné za rok 2010, ktoré spolu s preplatkom tvoria sumu ročného nájomného 1. 443,70 €.( viď
ods. č. 9), ako aj na účtovné uzatvorenie roku 2010 valným zhromaždením. Súd má preukázané funkčné

ukončenie predchádzajúceho výboru v r. 2009, má preukázané kreovanie nového výboru s odstupom
viac ako roka, avšak žalobca listinnými, ani inými, dokladmi nepreukazuje, kto bol v tomto období osobou
oprávnenou na takého konanie. Žalobca len tvrdí, že touto osobou nebola p. G., s tým, že mala svojím
konaním prekročiť svoje kompetencie a dokonca zneužiť pečiatku. Žalobca v priebehu konania zároveňžiadnym spôsobom nepreukázal tieto jeho tvrdenia, vyplývajúce napr. z rozhodnutia súdu, alebo iných
orgánov, opätovne sa jedná len o konštatovanie žalobcu. Žalovaný práve naopak listinnými dokladmi
ním predloženými preukázal, že v spoločenstve bolo bežnou praxou, že aj v tomto „medziobdobí“

vystavovala faktúry, prijímala platby, ako aj rôzne doklady práve p. G. a to nielen od žalovaného ale aj
od tretích osôb - viď PPD od Ing. G.. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak by aj došlo k prekročeniu
právomocí u p. G., na ťarchu žalovaného by toto konanie uvedenej osoby pôsobilo vtedy, ak by o tomto
prekročení vedel, alebo musel vedieť, pričom bolo na strane žalobcu riešiť právne následky prípadného
prekročenia kompetencií p. G. priamo s ňou. Keďže v konaní nielenže nebolo preukázané samotné

prekročenie kompetencií u p. G., zneužitie pečiatky, ako ani nebola preukázaná vedomosť žalovaného
o takomto konaní p. G., žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd preto akceptoval
aj spôsob rozúčtovania platby 112. 000,-- Sk, tak ako to vyplýva zo žalobcom predloženým listinným
dokladom. Nájomná zmluva zostala naďalej platná, ak si žalovaný mal plniť povinnosti z nájomnej
zmluvy spolu s dodatkami, tieto si plnil tak, ako doteraz a platby odovzdával aj p. G., pokiaľ robil úhrady
priamo do pokladne. Teda súd má riadne preukázané plnenie zo strany žalovaného v sume 112. 000,--

Sk s tým, že sa jedná o nájomné, ktoré bolo rozúčtované na obdobia rokov 2007 - 2009 s preplatkom,
ktorý bol účtovaný na rok 2010.

12. Ďalšími spornými platbami boli platby vykonané žalovaným tiež priamo do pokladne, ktoré prijala
rovnako p. G. a ktoré neboli odvedené na účet žalobcu. Jedná sa o platbu vykonanú žalovaným

dňa 09. 11. 2010 v sume 414,09 € a platbu zo dňa 04. 04. 2011 v sume 1.443,70 €, na preukázanie
ktorých žalovaný predložil aj overenú kópiu príjmových pokladničných dokladov. Dôvody neuznania
týchto platieb boli rovnako - prekročenie právomocí zo strany p. G. a to, že platby neboli pripísané na
účet žalobcu. Podľa názoru súdu ani v prípade týchto platieb žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
pretoženímtvrdenéskutočnostiničímrelevantýmnepredložil.Právenaopakžalovanýnímpredloženými

listinnýmidokladmipreukázal,ževspornomobdobí(roky2010,2011)bolobežnoupraxouodovzdávania
peňažných prostriedkov práve p. G., ktorá ich prijímal do pokladne, čomu svedčí a listinný doklad
na č. l. 89 ( označený ako doklad č. 6), preukazujúci, že aj iné osoby - v tomto prípade Ing. G.,
uhrádzali finančné plnenia priamo do pokladne. Tu súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca
tvrdil, že nemal iné príjmy, len príjmy od žalovaného, avšak toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené

žalovaným predloženými listinnými dokladmi - platba od Ing. G., ako aj platba zo strany PZ Š. v sume
24,27 €, ktorá je platbou za nájom za výkon poľovného práva. Z uvedeného vyplýva, že v prípade
žalobcu (v období pred zápisom nového výboru) bolo bežnou praxou prijímania platieb priamo do
pokladne, ktoré platby prijímala práva p. G., čo žalovaný zdôvodňoval aj tou skutočnosťou, že pre
žalobcu to bolo výhodnejšie, keďže peňažné prostriedky prijaté priamo do pokladne mohol v prípade

nevyhnutných výdavkov priamo použiť, pričom nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi
sa na účte bolo už komplikovanejšie, pretože robiť výbery z účtu mohli len dve osoby súčasne, pričom
z pôvodného výboru, vzhľadom k úmrtiu ostatných dvoch členov, zostala takouto oprávnenou osobou
už len p. G.. Aj z rozhodovacej činnosti súdu je všeobecne známy fakt, že takýto spôsob nakladania
s finančnými prostrediami pri obdobných spoločenstvách je úplne bežnou praxou, teda že prijímanie

finančných prostriedkov môže vykonávať aj iná osoba ako predseda. Žalobca rovnako len tvrdí, že
prijímať finančné prostriedky, listinné doklady a pod. mohol len predseda spoločenstva, pretože tento
zastupuje spoločnosť navonok, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobnom nepreukázal, že takéto úkony
by patrili výlučne do kompetencií predsedu, pričom podľa názoru súdu, vystavenie faktúr, PPD, VPD,
prijatie listinných dokladov nie je zatupovanie spoločenstva navonok, je to len úkon, na ktorý v rámci

vnútornéhorozdeleniaurčitýchúlohmôžebyťpoverenáajináosobaakopredseda.Akžalovanýpredložil
viaceré faktúry vystavené p. G., ako aj predložil viacero PPD a VPD (dokonca aj od iného platiteľa
ako od žalovaného), možno z uvedeného prijať záver, že v spoločenstve žalobcu touto osobou bola
práve p. G., pričom žalobca žiadnym spôsobom tento záver nevyvrátil. Žalobca tiež žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v spoločenstve bolo výlučnou praxou prijímať peňažné prostriedky len na účet žalobcu

a nie do pokladne. Tu rovnako nemôže súd akceptovať toto konštatovanie žalobcu práve z dôvodu, že
žalovaný preukázal možnosť plnenia si záväzkov aj do pokladne. Tu súd poukazuje aj na rozporuplné
vyjadrenie žalobcu o tom, že žalovaný mal prijímať platby výlučne len na účet, hoci existujú viaceré
PPD preukazujúce prijatie platieb priamo do pokladne. Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobca
prijímal platby aj do pokladne s tým, že nie každá platba musela byť odvedená následne na účet žalobcu,

ale mohla byť použitá na krytie nevyhnutných výdavkov. Aj v tomto prípade žalobca žiadnym spôsobom
nevyvrátil tvrdenia a dôkazy smerujúce k tomu, že žalobca ( za predchádzajúceho vedenia, ako aj do
zvolenia nového vedenia) prijímal platby priamo do pokladne, prípadne vykonával aj rôzne úhrady z
takto prijatých platieb bez toho, aby tieto platby boli odvedené na účet. Opätovne sa jedná len o ničímnepodložené tvrdenia žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že nedisponuje pokladničnou knihou, túto skutočnosť
nevyvracia, navyše, ak žalovaný predložil množstvo PPD opatrených pečiatkou žalobcu.

12. 1. Z uvedeného dôvodu preto neexistoval žiaden zákonný dôvod oprávňujúci žalobcu „neuznať“
platbu na nájomnom vykonanú žalovaným priamo do pokladne dňa 09. 11. 2010 v sume 414,09 €, ako aj
platbu zo dňa 04. 04. 2011 v sume 1. 443,70 €. Okrem toho, že žalobca tieto platby neuznáva z dôvodu,
že boli prijaté p. G., žalobca ich neuznáva aj z toho dôvodu, že neboli pripísané na účet žalobcu, čo
preukazoval listinnými dokladmi predloženými na pojednávaní konanom dňa 06. 10. 2017 - výpisy z účtu

( v spise na č.l. 107 -111). Tu súd odkazuje na predchádzajúci odsek odôvodnenia a síce, že je bežnou
praxou,ženiekaždáplatbaprijatádopokladnemusíbyťodvedenánaúčet,alehotovosťvpokladnimôže
byť použitá aj na krytie potrebných výdavkov. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade
žalobcu mali byť všetky platby prijaté do pokladne automaticky následne odvedené na účet, žalobca
dokonca tvrdí, že neviedol pokladňu, hoci žalovaný listinným dokladmi (PPD) jej vedenie preukázal.
To, že žalobca predložil výpisy z účtu za roky 2010 a 2011 nevylučuje, že žalobca prijímal platby aj do

pokladne, ako ani nepreukazuje, že každá platba prijatá do pokladne mala byť následne odvedená na
účet. Uvedené preukazuje možnosť prijímania platieb aj ( nielen výlučne) na účet žalobcu. Samotné
spochybnenie týchto platieb bez relevantných dôkazov nie je dôvodom na ich neuznanie, navyše ak
žalovaný preukázal, že takýmto spôsobom prijímal žalobca platby aj od iných subjektov.

12. 3. Žalobca ešte v roku 2015 navrhol výsluch p. G. ako svedka. Následne však došlo k zmene právnej
úpravy, pričom podľa ustanovenia § 197 CSP, bolo povinnosťou práve žalobcu zabezpečiť prítomnosť
na pojednávaní ním navrhnutého svedka a o tom upovedomiť súd ako aj protistranu. Žalobca nielenže
nepostupoval v súlade s uvedeným ustanovením, ako ani na pojednávaniach, resp. ani v následných
písomných vyjadreniach takýto dôkaz nenavrhoval. Z uvedeného dôvodu preto súd mal zato, že na

výsluchu svedka s odstupom času netrvá a od tohto dôkazného prostriedku žalobca upustil. Súd preto
k vykonaniu dokazovania v tomto smere nepristúpil.

12.4. Ďalšie platby v sume 3x 1. 443,70 €, t. j. 2x platba zo dňa 30. 10. 2013 a 1x platba zo dňa 29. 09.
2014 v sume 1. 443,70 € žalobca uznáva, pretože boli pripísané na účet žalobcu.

13. S prihliadnutím na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že žalovaný na nájomnom za obdobie od
vzniku nájomného vzťahu zaplatil spolu sumu 10. 710,70 €. Žalobca tvrdí, že žalovaný mal od vzniku
nájomného vzťahu zaplatiť na nájomnom sumu 10. 776,31 € ( rozpis nájomného v spise na č.l. 127),
teda za pomernú časť roka 2007 - 3 mesiace z nájomného v sume 43. 485,-- Sk a jeden mesiac pomerne
podľa dodatku č. 1 - nájomné zo sumy 112.000,-- Sk, čo podľa žalobcu predstavuje sumu 20. 204,-- Sk.

Na nájomnom na rok 2008 bol povinný zaplatiť sumu 43. 485,-- Sk. Nájomné v Sk predstavuje spolu
sumu 63. 689,-- Sk ( 2. 114,11 €). Za roky 2009 - 2014 bol povinný platiť nájomné v sume 1. 443,70 €,
čo spolu predstavuje sumu 8. 662,20 €, teda spolu na nájomnom bolo podľa žalobcu potrebné uhradiť
sumu 10. 776,31 €. Okresný súd je toho názoru, že nájomné za uvedené obdobie roku 2007 malo byť
ešte vo vyššej sume, pretože v tomto období trval nájomný vzťah 5 mesiacov ( mesiace august až

december 2007) a nie len 4 mesiace, ako uvádza žalobca v rozpise na č. l. 127, avšak súd sa pridržiava
tvrdení uvedených žalobcom. Podľa žalobcu mal teda žalovaný zaplatiť na nájomnom sumu 10. 776,31
€. Pri akcetovaní výpočtu nájomného tak, ako ho vypočítal žalobca a po odpočítaní všetkých platieb
vykonaných zo strany žalovaného, by žalovaný mal na nájomnom doplatiť ešte sumu 65,61 €. Súd je
však toho názoru, že je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca zakceptoval prehľad odvodu

nájomného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v tomto prehľade si žalovaný neúčtoval nájomné za
jeden mesiac roku 2007 počítaný zo sumy 112. 000,-- Sk v súlade s dodatkom č. 1, ale vždy vychádzal
len zo sumy nájomného podľa nájomnej zmluvy, teda ročne 43. 485,-- Sk. Súd dokonca zistil aj chybu
v počítaní v neprospech žalovaného, keď žalovaný za obdobie od 01. 08. 2008 - 31. 12. 2008, teda 5
mesiacov, uvádza nájomné v sume 18. 228,-- Sk, pričom správne malo byť 18. 118,75 -- Sk / 43. 485,--

Sk : 12 x 5 - rozdiel 100,-- Sk/. Žalovaný tiež nesprávne odčítal od zostatku 1. 210, 48 € nájomné v sume
984,88 €, čo predstavuje sumu 225,60 € a nie 225,52 €. Z vyššie uvedeného, ako aj z celkového vedenia
účtovaných dokladov žalobcom vyplýva, že toto nebolo vykonané precízne, avšak takýto zostatok bol
vedený ako preplatok na nájomnom, od ktorého žalobca odvádzal aj ďalšie platby na nájomnom za rok
2010. Ak žalovaný nerátal nájomné za rok 2007 v zmysle dodatku č. 1 za jeden mesiac zo sumy 112.

000,-- Sk, podľa názoru postupoval správne, pretože dodatkom č. 2 došlo k zrušeniu dodatku č. 1 s tým,
že zmluvné strany uvádzajú, že tento dodatok je nulitný. Z takto koncipovaného znenia dodatku súd
dospel k záveru, že k zrušeniu dodatku č. 1 došlo so spätnými účinkami, teda dodatok č. 1 bol zrušený
od počiatku a pre zmluvné strany vôbec nezáväzný. Takémuto výkladu účinkov dodatku č. 2 svedčí ajsamotné správanie sa žalobcu, ktorý zakceptoval výpočet preplatku na nájomnom počítanom aj za rok
2007 len zo sumy 43. 485,-- Sk a nie jeden mesiac zo sumy 112. 000,-- Sk.

Odhliadnuc od uvedeného, tak ako to uvádza žalobca v žalobe ako aj v doplnení žaloby, nájomné za rok
2007 nie je predmetom tohto konania, pretože v tejto časti považuje sám žalobca nárok za premlčaný.
Súd sa sumou nájomného za rok 2007 zaoberal len z dôvodu potreby rozpočítania sumy 112.000,-- Sk,
ktorá predstavovala aj úhradu nájomného za rok 2007. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na vykonané
dokazovanie mal žalovaný na nájom uhradiť nájomné za rok 2007 v sume 18. 118,75,-- Sk, nájomné za

rok 2008 v sume 43.485,-- Sk ( spolu v Sk - 61 603,75 ,-- Sk, po prepočte na menu Euro = 2.044,87
€), za rok 2009 - 2014 v sume 8. 662,20 € ( 6 x 1.443,70 €), čo spolu predstavuje sumu 10. 707,07
Eur. Ak žalovaný spolu uhradil sumu 10. 710,70 Eur ( rozpis na č. l. 19 + doložené listinné doklady),
má splnenú povinnosť voči žalobcovi v plnom rozsahu s preplatkom 3,63 €, ktorý vznikol nesprávnymi
výpočtami tak ako to súd uvádza vyššie. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný má uhradené
nájomné v plnom rozsahu, preto súd žalobu zamietol.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynula aj tá skutočnosť, že žalobca ( aj napriek dodatku č. 3) oznámil
žalovanému, že považuje nájomný vzťah za ukončený ku dňu 31. 12. 2010, hoci dodatkom č. 3 bol
predĺžený nájomný vzťah až do 31. 12. 2014. Aj napriek uvedenému, aj v tomto konaní žalobca požaduje
nájomné aj za obdobie rokov 2012 -2014, teda obdobie, kedy by už nájomný vzťah s prihliadnutím na
uvedený listinný doklad medzi stranami sporu nemal existovať. Ďalšie trvanie nájomného vzťahu však

stranami sporu rozporované nebolo, strany sporu akceptovali aj záväzky z dodatku č. 3, preto súd
na tento listinný doklad neprihliadol. Tak ako to uvádzal aj žalovaný na pojednávaní, medzi stranami
sporu došlo k zhoršeniu vzájomnej komunikácie po zmene vedenia žalobcu, dôsledkom čoho boli
aj trestné oznámenia, čo strany sporu, hlavne žalovaný, preukazuje listinnými dokladmi. Listinnými
dokladmi žalovaný zároveň preukazuje aj jeho nemožnosť vykonávania ťažby dreva v zmysle nájomnej

zmluvy a jej dodatkov, v ktorej mu bolo bránené zo strany žalobcu, preukazujúce aj exekučné konanie,
ktorým sa žalovaný domáhal svojich práv ako aj žalovaný tiež vzniesol v konaní námietku započítania
z dôvodu bezdôvodného obohatenia vyčísleného zo strany žalovaného v sume 2. 445,99 Eur. Súd
sa uvedenými listinnými dokladmi oboznámil, avšak súd má zato, že tieto nepreukazovali tvrdenia
žalovanéhospoukazomnapredmetkonania,pretosanimibližšievtomtorozhodnutínezaoberal.Súdsa

taktiež nezaoberal námietkou premlčania, námietkou započítania, pretože žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, teda v tomto smere sa stalo dokazovanie nadbytočným.
15. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobca mal v konaní
plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Súd v danom prípade aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený

(§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).