Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916201902
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5916201902.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Z. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., G. U. XXX/XX, žalovaného: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXX,
XXX XX X. Z., zastúpený: Mgr. Monika Dubská, advokát, so sídlom Šoltésovej 13, 034 01 Ružomberok
a JUDr. Peter Kovačev, advokát, so sídlom Podhora 1321/30, 034 01 Ružomberok, v spore o zaplatenie
13.430,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.03.2016 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo

na zaplatenie sumy 13.430 eur, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že v období od 05.05.2008
do 17.09.2008 postupne odovzdala žalovanému sumu 520.000,-Sk, t. j. 17.260 eur ako zálohu na kúpu
bytu na ulici G. U. XXX/XX, V., k predaju predmetného bytu nedošlo a so žalovaným sa dohodla na
vrátení zálohy. Žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že žalobkyni bude dlžnú sumu splácať v rôzne veľkých
a nepravidelných splátkach, ku dňu 09.11.2015 jej splatil 3.830 eur a od uvedeného dňa so žalobkyňou
nekomunikuje. Dlžnú sumu doposiaľ nevrátil napriek viacerým urgenciám.

2. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaniach zotrvala na písomne podanej žalobe ako aj na
dôvodoch v nej uvádzaných. Uviedla, že v roku 2008 bývala pri synovi vo vchode, kde býval aj žalovaný,
o ktorom vedela, že ide predávať byt, ktorý sa rozhodla kúpiť. So žalovaným sa dohodla na kúpnej
cene 720.000,-Sk, žiadna zmluva ani dohoda o budúcej kúpnej zmluve nebola uzavretá. Dohodli sa
na zálohe 520.000,-Sk o čom svedčí čestné prehlásenie s tým, že uvedenú čiastku žalobkyňa vyplatila
žalovanému v splátkach, a to jedenkrát 100.000,-Sk a potom 20.000,-Sk a dvakrát 200.000,-Sk, všetky
čiastky žalovaný prijal. Dohodli sa, že zvyšok kúpnej ceny, teda do 720.000,-Sk mu žalobkyňa doplatí

do dvoch rokov. Peniaze vo výške 520.000,-Sk žalobkyňa vyplácala žalovanému priamo v hotovosti do
ruky, tri - štyrikrát tam bola prítomná aj manželka žalovaného. Následne vzhľadom na rodinné problémy
ako aj skutočnosť, že žalobkyňa bola bez práce zistila, že zvyšnú čiastku 200.000,-Sk nenasporí, z toho
dôvodu v deviatom alebo desiatom mesiaci roku 2010 navrhla žalovanému, aby byt predal a vrátil jej
zálohu. Prešiel rok 2011 žalobkyňa volala žalovanému asi trikrát nedvíhal, potom ona odišla pracovať
do Českej republiky a keď sa vrátila zistila od domovníka v obytnom dome, že byt je predaný, tento
by mal žalovaný predať v roku 2012, ktorú skutočnosť jej na základe telefonátu žalovaný aj potvrdil.

Žalobkyňa potom chodievala do Liptovského Jána, kde býval žalovaný aj s manželkou bola tam asi
11-krát, niekedy sa stalo, že jej ani dvere neotvorili, chodievala za nimi aj v roku 2014 a snažila sa
získať zálohu späť. V roku 2014 podala trestné oznámenie na žalovaného, uznesením OR PZ, odbor
kriminálnej polície ČVS: ORP-246/VYS-RK-2014 zo dňa 25.07.2014 bolo trestné oznámenie žalobkyneodmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestnéhoporiadku.Žalobkyňaverila,žepeniazejejžalovanývráti,sámjuotompresviedčal,dôverovala
mu, ona sama sa zadĺžila, musela si zobrať úvery, pretože nemala z čoho žiť, nemala z čoho úvery

splácať, má exekúcie, je dôchodkyňa. Z poskytnutej zálohy jej žalovaný vrátil v rôznych splátkach ku
dňu 09.11.2015 sumu 3.830 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.09.2016 ako aj na
pojednávaniach so žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť, potvrdil, že v roku 2008 uzavrel ústnu

dohodu so žalobkyňou o predaji dvojizbového bytu na ulici G. U. XXX/XX v jeho vlastníctve, pričom
žalobkyňa mala zložiť peniaze do 6 mesiacov, čo sa však nestalo. Byt bol 5 rokov prázdny, nik v ňom
nebýval, žalobkyňa stále odkladala zaplatenie požadovanej zvyšnej čiastky, prijatú zálohu použil na
výdavky spojené s bytom, a to platenie nájmu, elektrika, DIGI TV, plyn, byt bol kompletne omaľovaný
a pripravený na bývanie. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. K peňažnému
plneniu došlo v roku 2008, už v roku 2010 nastal stav, z ktorého bolo zrejmé, že k zamýšľanému plneniu

a teda k predaju nehnuteľnosti nedôjde, od roku 2010 uplynulo viac ako tri roky, čo je premlčacia doba,
aj plnenia, ktoré poskytol žalovaný v roku 2014 a 2015 boli už po uplynutí premlčacej doby.

4. Žalovaný na doplnenie uviedol, že so žalobkyňou sa dohodli na kúpnej cene 720.000,-Sk i keď trhová
hodnota predmetného bytu bola v tom čase 800.000,-Sk. Ďalej potvrdil, že v priebehu roku 2009 mu dala

žalobkyňa zálohu vo výške 500.000,-Sk, o čom svedčí aj čestné prehlásenie, pričom každú prevzatú
čiastku žalovaný podpísal, pričom pri sume 20.000,-Sk nie je jeho podpis, teda podľa jeho názoru prijal
len 500.000,-Sk a nie 520.000,-Sk. Tých 20.000,-Sk išlo na nájom, pani žalobkyňa počas 5 rokov ani
raz neprišla s tým, že chce zaplatiť ten byt, peniaze mal žalovaný odložené, následne v roku 2012
mu žalobkyňa oznámila, že má finančné problémy a zvyšné peniaze nevie zohnať a teda chce zálohu

vrátiť. V období rokov 2008-2012 v predmetnom byte nikto nebýval, žalovaný však platil celú réžiu +
elektrinu na predmetnom byte, chodil ho čistiť, upratovať, mesačná réžia za byt bez elektriny bola 165
eur. Žalovaný nakoniec predmetný byt predával v roku 2013 za 620.000,-Sk. Prijatú zálohu 500.000,-Sk
žalovaný minul na zakúpenie zariadenia do domu a taktiež aj na úhradu nákladov spojených s bytom,
išlo o režijné náklady na byt 165 eur mesačne po dobu 5 rokov. Okrem toho bol stratový na predmetnom

byte, pretože v roku 2008 mal byt hodnotu 800.000,-Sk s pani žalobkyňou sa dohodol na kúpnej cene
720.000,-Sk a nakoniec v dôsledku finančnej krízy, kedy ceny nehnuteľností klesali musel byt predať
pod cenu, a to za 620.000,-Sk takže bol stratový 200.000,-Sk + režijné náklady na byt po dobu 5 rokov.
Čiastočne žalobkyni vrátil sumu 3.200,-Sk.

5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom z čestného
prehlásenia zo dňa 05.05.2008 (čl. 3 spisu) zistil, že žalovaný prevzal od žalobkyne zálohu na
nehnuteľnosť, ktorú predáva, a to dňa 28.06.2008 100.000,-Sk, 27.09.2008 200.000,-Sk, pričom
žalovaný svojím podpisom potvrdil prijatie čiastky 200.000,-Sk dňa 05.05.2008, 200.000,-Sk dňa
27.09.2008 a 100.000,-Sk dňa 28.06.2008, pri čiastke 20.000,-Sk vyplatenej dňa 26.09.2008 absentuje

podpis žalovaného. Ďalej sa súd oboznámil s výdavkovými pokladničnými dokladmi (čl. 4-5 spisu),
podľa ktorých žalovaný vrátil žalobkyni dňa 23.05.2013 zálohu vo výške 200 eur, 11.03.2013 1.600 eur,
16.04.2013 700 eur, 27.08.2014 100 eur, 07.07.2014 600 eur, 30.09.2014 150 eur a podľa prehlásenia
zo dňa 15.12.2014 čiastku 100 eur, poštovým poukazom dňa 04.11.2014 čiastku 60 eur (čl. 6 spisu),
poštovými poukazmi dňa 08.09.2015 čiastku 70 eur, 19.02.2015 čiastku 50 eur, 14.01.2015 čiastku 100

eur, 08.10.2015 čiastku 50 eur a 09.11.2015 čiastku 50 eur (čl. 9 spisu), teda celkove vrátil čiastku 3.830
eur. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. V. (čl. 84 spisu) predmetom prevodu mal byť byt č. XX vo vchode č.
XX na štvrtom poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcela č.
XXXX k. ú. V., ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný, pričom predmetný byt kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený dňa 28.06.2012 pod č. V XXXX/XXXX predal M. I.. Z obsahu pripojeného spisu OR

PZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-246/VYS-RK-2014 bolo zistené, že žalobkyňa
dňa 17.07.2014 podala trestné oznámenie v súvislosti s vyplatením zálohy 520.000,-Sk žalovanému.
Žalovaný dňa 21.07.2014 potvrdil, že bol majiteľom bytu v V., na ulici G. U. XX, v roku 2008 sa sťahoval
do nového bytu v X. Z. XXX, predmetný byt chcel dať do nájmu, avšak na naliehanie žalobkyne, že
ona byt kúpi sa rozhodol, že jej ho predá, cena bola stanovená na 720.000,-Sk alebo 750.000,-Sk, v

priebehu roka 2008 mu žalobkyňa postupne odovzdala zálohu 500.000,-Sk, dohodli sa, že 200.000,-Sk
mu žalobkyňa doplatí, sľubovala to však 5 rokov. Počas 5 rokov žalovaný držal byt pre ňu, platil nájom,
následne mu povedala žalobkyňa, že peniaze nemá a predmetný byt predal pod cenu. So žalobkyňou
sa nedohli na tom, že by nemal zálohu 500.000,-Sk míňať, boli to jeho peniaze, v rokoch 2013-2014vrátil žalobkyni časť peňazí, pričom jej navrhol splátky 200 eur mesačne s čím žalobkyňa nesúhlasila.
Uznesením zo dňa 25.07.2014 bolo trestné oznámenie oznamovateľky Z. I. vo veci podozrenia z prečinu
podvodu, ktorého sa mal dopustiť S. U. odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania

alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku súd sa zaoberal dôvodnosťou
vznesenej námietky.

7. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby ustanovenej v zákone na vykonanie práva, znamená
výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká,
nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný vznesie námietku premlčania. Účelom právnej úpravy
inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou
sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,

keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.
Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo priznať.

8. Uplatnený nárok žalobkyne súd posúdil v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol zo skutkových
tvrdení strán sporu súd mal za preukázané, že strany sporu sa v roku 2008 ústne dohodli, že žalovaný
odpredá žalobkyni byt v jeho výlučnom vlastníctve za dojednanú kúpnu cenu 720.000,-Sk, pričom
žalobkyňa preukázateľne odovzdala žalovanému sumu 500.000,-Sk, ktorá suma nebola žalovaným
rozporovaná, súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že došlo k odovzdaniu čiastky 500.000,-

Sk, čiastka 20.000,-Sk vzhľadom k tomu, že jej prijatie nepotvrdil žalovaný podpisom, ostala sporná,
v súvislosti s vyplatením čiastky 20.000,-Sk žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Plnenie zo strany
žalobkyne bolo poskytnuté žalovanému pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, s poukazom
na § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým
účastníkom sa hľadí ako na preddavok, t. j. ide o splátku na dojednané budúce plnenie. V čase

poskytnutia preddavku bol tento preddavok dôvodnou platbou, t. j. v dobe keď bol preddavok poskytnutý
bezdôvodné obohatenie nevzniká, a to až do okamihu, keď je tomu, kto preddavok poskytol zrejmé,
že zamýšľaná zmluva nebude uzavretá, keď je vytvorený taký stav, z ktorého vyplýva, že zamýšľaná
kúpna zmluva sa nebude realizovať. Až týmto okamihom odpadá dôvod, na základe ktorého došlo k
plneniu, preddavok sa tak stáva bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod

dodatočne odpadol, a ten kto preddavok poskytol sa môže domáhať jeho vrátenia. V danom prípade zo
zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že v roku 2009 žalobkyňa nadobudla vedomosť, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť byt vo výlučnom vlastníctve žalovaného nedôjde, samotná
žalobkyňa potvrdila, že už v roku 2009 žiadala žalovaného o vrátenie zaplateného preddavku, keď k
odpredaju bytu nedôjde z dôvodov na strane žalobkyne.

9.Podľa§100ods.1Občianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. S poukazom na citované ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov

odo dňa keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená subjektívna 2
ročná premlčacia doba a objektívna 3 ročná. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby
v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne vzniklo. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keďsa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. V danom prípade žalobkyňa už v roku 2009 mala vedomosť o tom, že
k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, v takom prípade sa poskytnutý preddavok, ktorý žalovaný prijal ako

zálohu na kúpnu cenu za predmetný byt v jeho vlastníctve stáva bezdôvodným obohatením. Teda už v
priebehu roku 2009 žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie,
pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia si mohla uplatniť v subjektívnej 2 ročnej premlčacej
lehote, pričom žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na súde žalobou až dňa 22.03.2016, teda po uplynutí
zákonom stanovenej premlčacej doby.

11. Vzhľadom na úspešnú vznesenú námietku premlčania súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Vznesená námietka premlčania nároku žalobkyne nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
3 Občianskeho zákonníka, pričom uvedené ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným
ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva

je v súlade s dobrými mravmi, v prípade ak to tak nie je má súd možnosť požadovanú ochranu
odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, v konaní nebolo preukázané, že by vznesená námietka
premlčania odporovala dobrým mravom, pričom v zmysle ustálenej judikatúry neboli preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vidieť v uplatnenej námietke premlčania rozpor s

dobrými mravmi. Žalobkyňa minimálne od roku 2009 mala vedomosť o tom, že vzhľadom na svoju
finančnú situáciu nebude schopná doplatiť žalovanému sumu 200.000,-Sk do kúpnej ceny, a teda že
k odkúpeniu bytu vo vlastníctve žalovaného nedôjde, a už vtedy sa domáhala ústne od žalovaného
vrátenia preddavku, pričom uplatnenie tejto námietky zo strany žalovaného nie je výrazom zneužitia
právanaúkoržalobkyne.Užvčasesplácaniaposkytnutéhopreddavku,tedaodroku2013kedyžalovaný

čiastočne plnil žalobkyni, bol nárok premlčaný.

13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 257 CSP a žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný
nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd vzhliadol v povahe
prejednávaného sporu, keď žalobkyňa preukázateľne odovzdala žalovanému čiastku 500.000,-Sk ako

preddavok na kúpnu cenu v súvislosti s kúpou bytu vo vlastníctve žalovaného, pričom z dôvodov na
strane žalobkyne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom žalobkyňa uvedenú situáciu riešila tým, že
finančné čiastky získala na základe poskytnutých úverov, v súčasnosti je dôchodkyňa, spláca pôžičky.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.