Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416201983
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5416201983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Y. V.,
nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov - matka: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., Ľ. B. XXXX/X, t.č.
P. S., K. O. (zatiaľ bez súpisného čísla), právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o.,

so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, a otec: Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom O., X. XXX/
XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Zdeňkou Mužíkovou, so sídlom O., Z. K. XX, Česká republika,
o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/61/2016-312 zo dňa 3. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o úprave styku otca s maloletým Y., nar.
X.XX.XXXX, vo vzťahu k veľkonočným školským prázdninám, Vianočným sviatkom a letným školským
prázdninám a v časti upravujúcej prevzatie a odovzdanie maloletého.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o úprave styku otca s maloletým Y., nar. X.XX.XXXX, vo
vzťahu k jarným školským a jesenným školským prázdninám tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať
sa maloletým Y., nar. X.XX.XXXX,
každý rok počas jarných školských prázdnin určených podľa právnych predpisov SR vždy odo dňa
predchádzajúceho prvý deň jarných prázdnin od 15.00 hod. do dňa predchádzajúceho začiatku

vyučovania po prázdninách do 15.00 hod. a
každý rok počas jesenných školských prázdnin určených podľa právnych predpisov SR od 15.00
hod. posledného vyučovacieho dňa predchádzajúceho začiatku týchto prázdnin do 15.00 hod. dňa
predchádzajúceho začiatku vyučovania po týchto prázdninách.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výrokoch o výživnom tak, že otec je p o v i n n
ý prispievať s účinnosťou od 6.6.2016 na výživu maloletého Y., nar. X.XX.XXXX, zvýšeným výživným

mesačne v sume 270 eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 6.6.2016 do 30.9.2017 v sume 1.171,83 eur p o v o ľ u j
e otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným po 50 eur mesačne s tým, že prvá splátka je
splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy
styku a na zníženie výživného.
Týmto sa m e n í rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 5, č. k. 50P/231/2014-331 zo dňa 21.5.2015 v
časti o úprave styku otca s maloletým a rozsudok Okresného súdu v Berouně č. k. 23Nc/477/2011-85 zo
dňa 31.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe sp. zn. 23Co/196/2012 zo dňa 29.5.2012
v časti o výživnom na maloletého.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Východiskovo okresný súd ustálil, že v súdenej veci je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Konštatoval, že matka s maloletým Y. sa presťahovala na Slovensko v januári 2015 a od toho času
sa maloletý trvalo zdržiava na území Slovenskej republiky, pričom jeho pobyt vykazuje všetky znaky
trvalosti. Nadväzne napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým Y. tak, že otec je oprávnený
sa so synom stretávať každý rok počas školských jarných, Veľkonočných a jesenných prázdnin;
počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 22.12. do 29.12. a v nepárnom roku od 29.12. do 3.1.
nasledujúceho roku a každý rok v mesiaci júl počas letných školských prázdnin. Konkrétne určil v

dotknuté dni hodinu prevzatia a odovzdania maloletého s tým, že k uvedenému dôjde otcom vždy v
bydlisku matky s maloletým.
2. Okresný súd prihliadol na skutočnosť, že oproti predošlej úprave styku došlo k zásadnej zmene,
ktorú predstavuje nástup maloletého Y. do základnej školy. Z toho dôvodu mal za to, že je vhodné
- i s poukazom na vzdialenosť bydlísk rodičov - aby stretnutia otca s maloletým prebiehali iba

počas jednotlivých (školských) prázdnin. Maloletý sa zároveň aktívne venuje ľadovému hokeju, počas
pracovných dní denne trénuje a počas víkendov máva hokejové zápasy. V prípade „víkendových“
stretnutí by pritom dieťa strávilo väčšinu času len cestovaním. Okresný súd neakceptoval požiadavku
otca, aby po ukončení stretnutí preberala maloletého matka v jeho bydlisku, keďže počas pracovných
dní by musela čerpať dovolenku a nie je možné, aby o uvedenom rozhodovala „bez zásahu

zamestnávateľa“. Navyše je rozdiel i v príjmoch rodičov, keď príjmy otca sú výrazne vyššie. V
nadväznosti na opísanú úpravu styku otca s maloletým Y. otcov „protinávrh“ okresný súd zamietol.
3. S účinnosťou od 6.6.2016 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou 400 eur
mesačne k rukám matky. Uviedol, že od predošlej úpravy uplynulo päť rokov a už samotný tento fakt
odôvodňuje zvýšenie výživného. Aj v tomto smere na strane maloletého je najzásadnejšou zmenou jeho

pomerov nástup do základnej školy, vrátane hokejového krúžku, s ktorou aktivitou sú objektívne spojené
vysoké náklady.
4. Vo vzťahu k príjmom otca okresný súd považoval za vyvrátené jeho tvrdenie, že sumu 118.000 Kč
(záloha na rodinný dom otca) mu poskytli rodičia. Zároveň otec nesplnil výzvu súdu, aby predložil výpisy
z účtov (tak súkromných, ako i firemných) za celý rok 2016, nevysvetlil tiež sumu 7,1 mil. Kč, ktorá je

v účtovníctve evidovaná ako prevádzková réžia. Rovnako z príjmov spoločnosti OSMA security s.r.o.,
vyplýva, že otec vyberá „zo svojej firmy“ v hotovosti nemalé finančné prostriedky (rádovo v desaťtisícoch,
niekedy až stotisícoch Kč). Dôkazom preukazujúcim životnú úroveň otca je aj jeho schopnosť uhrádzať
za jeho ďalšieho syna A. náklady na súkromnú škôlku vo výške približne 300 eur mesačne; nejedná sa
pritom o všetky náklady tohto syna.

5. Okresný súd vyhodnotil ako zbavenie sa majetku otcom darovaciu zmluvu, ktorou previedol 1
nehnuteľnosti s trhovou hodnotou 4,25 milióna Kč na svoju matku. Ako nepravdivé sa tiež preukázali
tvrdenia otca, že mu jeho matka požičala 100 tisíc Kč na vybavenie novostavby (rodinný dom bol
zariadený nábytkom z predchádzajúceho bytu), preto ani opakované platby v sume 3.455 Kč v prospech
jeho matky nie sú platbami za dotknutú (údajnú) pôžičku. Následne okresný súd určil výšku výživného

otca na maloletého sumou 400 eur mesačne, ktorá je primeraná majetkovým pomerom otca a jeho
zárobkovým možnostiam.
6. Vzhľadom na určenie výživné od 6.6.2016 otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom za
obdobie od uvedeného dátumu do 3.10.2017 vo výške 3.322,56 eur, ktorý nedoplatok mu okresný súd
povolil splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou výhody splátok.

Osobitným výrokom okresný súd vyslovil, že aktuálnym rozhodnutím sa menia predchádzajúce súdne
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým a o výživnom na maloletého. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal právomoc konajúceho súdu a
tvrdil, že táto patrí súdom ČR, lebo konanie vo veciach rodičovských práv bolo začaté na Okresnom súde
Beroun a „v znení“ Krajského súdu Praha bolo i rozhodnuté. Takto určená právomoc sa podľa kapitoly II,
oddiel 2, článok 8 v spojení s kapitolou I, článok 2 Nariadenia Brusel II bis vzťahuje na maloleté dieťa až
do 18. roku veku. Matka sa s maloletým Y. odsťahovala na Slovensko bez súhlasu otca, v ktorej spojitostibolo aj začaté konanie o navrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu v ČR. Ku zmene právomoci
českých súdov by došlo, iba vtedy ak, by matka požiadala o jej prenesenie na slovenské súdy.
8. Otec nesúhlasil so zmenou úpravy stretávania sa s maloletým Y.. Mal za to, že okresný súd vzal do

úvahy iba záujmy matky a stretnutia len 5 krát v roku (vtedy, keď matka potrebuje zabezpečiť dohľad
nad dieťaťom), je nedostačujúci. Zároveň matka „bude mať maloletého“ počas víkendov, ktoré budú
prázdninám predchádzať a tiež víkendov, ktorými budú končiť. Zdôraznil, že značná vzdialenosť bydliska
otca a bydliska maloletého (spolu s matkou) vyplynula z presťahovania sa matky na územie Slovenska
bez súhlasu otca. Odvolateľ uviedol, že okresný súd prihliadol len na záujmy matky aj v otázkach

zabezpečenia prevzatia a odovzdania maloletého pri stretnutiach, keď v plnej miere uvedené bude
zaťažovať výlučne otca.
9. Otec nespochybňoval, že pomery maloletého sa oproti predchádzajúcim rozhodnutiam zmenili, ale
zmenili sa aj pomery na strane rodičov. Poukázal na to, že majetkové pomery rodičov sú takmer rovnaké
- obaja majú nový dom, obaja splácajú v tejto spojitosti hypotéku. Otcov príjem oproti predošlému
rozhodovaniu o výživnom sa nezmenil, naopak, má „novú“ rodinu, z ktorého vzťahu sa mu narodil syn

A.. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti okresný súd paradoxne vyhodnotil v neprospech otca.
Výdavky otca v súvislosti s návštevou súkromného predškolského zariadenia boli riadne dokladované,
pričom okresný súd neprihliadol na to, že maloletý A. nenavštevoval zariadenie každodenne. Obdobne
prehliadal aj výdavky otca na jeho zamestnancov. Ak mal okresný súd pochybnosti o výške týchto
výdavkov, resp. o akýchkoľvek iných výdavkoch spojených s otcovou podnikateľskou činnosťou, mal

nariadiť znalecké dokazovanie alebo vypočuť príslušné osoby (účtovníctvo si otec nevedie sám), a nie
priamo sám robiť neopodstatnené závery. Doplnil, že okresný súd ho ani nevyzval, aby predložil všetky
doklady týkajúce sa jeho podnikania.
10. Za „úplne absurdné“ odvolateľ označil závery o tom, že prevedením v roku 2010 na jeho matku 1
nehnuteľnosti, v ktorej jeho rodičia stále žijú a uhrádzajú (aj vždy uhrádzali) všetky súvisiace výdavky, je

nedôvodným zbavením sa majetku. Zopakoval súvislosti tak pôvodného darovania domu rodičmi jemu
a jeho bratovi, ako aj „spätného“ daru matke. Poukázal tiež na to, že okresný súd vôbec nezohľadnil
jeho náklady, ktoré mu vzniknú s cestovaním pre maloletého a pri jeho vrátení matke a tiež skutočnosť,
že cez všetky prázdniny bude maloletý v jeho starostlivosti.
11. Otec v širších súvislostiach poukázal na to, že matka v minulosti opakovane porušovala ich dohody

ohľadne starostlivosti (v širšom význame) o maloletého Y.. Napriek tomu okresný súd v napadnutom
rozsudku zohľadnil prioritne záujmy matky, tieto dokonca povýšil nad záujem maloletého dieťaťa. Do
pozornosti dával i závery odborného vyjadrenia, v zmysle ktorého má maloletý k otcovi pozitívnu citovú
väzbu. Otec uviedol, že je rád, že sa syn v Slovenskej republike adaptoval a má tú sociálne i rodinné
(hoci len zo strany matky) zázemie. Vzhľadom na vyťaženie dieťaťa spojené s hokejovými tréningami

poskytuje matka maloletému bezprostrednú starostlivosť vo veľmi malej miere. Rovnako v Českej
republike mal maloletý Y. pevné sociálne a široké rodinné zázemie, rozumie si s priateľkou otca a teší
sa na mladšieho brata. Podľa otca bolo vhodné doplniť dokazovanie aj o odborné posúdenie znalcami
z odboru psychiatrie a psychológie, aby bolo možné nájsť také vhodné riešenie úpravy styku, ktoré by
zodpovedalo záujmom maloletého a nie iba záujmom matky.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá „nové dôkazy a návrhy na zmenu
rozhodnutia“ okresného súdu. Matka zostala v odvolacom konaní nečinná.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66

CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v (rozhodujúcej) časti výrokov týkajúcich sa úpravy
styku otca s maloletým a vo výroku o zamietnutí návrhu otca a zmenil podľa § 388 CSP vo výrokoch sa
týkajúcich sa výživného a (minoritnej) časti úpravy styku otca s maloletým .

14. Konanie v súdenej veci sa začalo podaním návrhu matky dňa 6.6.2016. K tomuto dňu je nevyhnutné
posúdiť aj otázku obvyklého pobytu maloletého Y., ktorá je určujúca z hľadiska otázok právomoci
súdov SR. Hoci aj k presťahovaniu maloletého z Českej republiky na územie Slovenskej republiky
došlo pôvodne bez súhlasu otca, z jeho následných postojov, prezentovaných i v konaní pred súdmi
ČR (osobitne Obvodný súd pre Praha 5, sp. zn. 50P/231/2014), je nepochybné, že otec uvedený

stav akceptoval, o čom svedčí i späťvzatie návrhu o navrátenie maloletého (sp. zn. Okresného súdu
Banská Bystrica 32P/96/2015). Zároveň bolo preukázané, že zdržovanie sa/pobyt maloletého Y. na
území SR, v obvode Okresného súdu Dolný Kubín, má všetky štandardné atribúty obvyklého pobytu
(napríklad bezprostredné bydlisko, návšteva školy, mimoškolské aktivity...). Nadväzne je nutné uzavrieť,že maloletý Y. ku dňu 6.6.2016 mal obvyklý pobyt na území SR, ktorý stav i naďalej pretrváva. Z daného
titulu v otázkach výkonu rodičovských práv k maloletému (úprava styku) v zmysle kapitoly II, článok 8
nariadenia Brusel II bis (Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 je daná právomoc

súdov SR.

15. Otcovo tvrdenie o tom, že už raz určená právomoc vo vzťahu k maloletému dieťaťu trvá až do
dovŕšenia 18. roku jeho veku, je tendenčným výkladom ustanovenia článku 2 Dohovoru o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení

na ochranu dieťaťa (v SR uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 344/2002). Účelom dotknutého
ustanovenia je vymedzenie doby/veku dieťaťa, počas ktorého sa daný dohovor aplikuje, nie však úprava
otázky právomoci a už vôbec nie „trvania právomoci“ už raz určenej súdnym rozhodnutím.
16. Bez ohľadu na uvedené je vhodné zdôrazniť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
nie je konaním trvajúcim kontinuálne od prvého súdneho konania ohľadne konkrétneho maloletého
dieťaťa až do 18. roku jeho veku, ale vždy ide o konanie ohraničené jeho začatím a (právoplatným)

rozhodnutím o určitej otázke starostlivosti o maloleté dieťa. V čase začatia konania v súdenej veci -
6.6.2016 - neprebiehalo žiadne iné konanie vo veci starostlivosti o maloletého Y. pred súdmi ČR, preto
ani teoreticky neprichádza do úvahy „prenesenie právomoci“. Rovnako - ani hypoteticky - nemohlo ísť
o tzv. zbytkovú právomoc, keďže konanie pred Obvodným súdom Praha 5 bolo ukončené v máji 2015;
matka v danom konaní súhlasila s jeho výkonom/akceptáciou už od júna 2015. Len pre úplnosť odvolací

súd dodáva, že v otázkach výživného bolo rozhodujúce nariadenie Rady (ES) 49/2009, ktoré za určujúce
považuje rovnako (aj) obvyklý pobyt osoby oprávnenej na výživné, t.j. obvyklý pobyt maloletého Y..

17. Je nepochybné, že najvýraznejšou zmenou, ktorá nastala oproti predošlým rozhodnutiam (tak v
otázke úpravy styku - rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 5 sp. zn. 50P/231/2014 z 21.5.2015,

ako i výživného - rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 23Co/196/2012 z 29.5.2012), je nástup
maloletého do základnej školy. Uvedené v podstatnej miere zmenilo dovtedajší spôsob života dieťaťa,
keď že hľadiska povinností sa stalo dominantným plnenie povinností školskej dochádzky. Tie zahŕňajú
nielen (riadnu) dochádzku na školské vyučovanie, ale aj náležitú prípravu naň. Zároveň maloletý Y.
sa začal pomerne intenzívne venovať športovej činnosti - ľadový hokej, ktorá činnosť je aktuálne

prostredníctvom tzv. športovej triedy bezprostredne prepojená aj s povinnou školskou dochádzkou. Z
vyjadrení samotného dieťaťa pritom vyplýva, že dotknutá športová činnosť ho veľmi zaujala a stala sa
fakticky súčasťou jeho (detskej) osobnosti.

18. Aktuálny stav výraznej vzdialenosti (vyše 500 km) medzi bydliskami rodičov je objektívne danou

skutočnosťou. Je možné síce čiastočne súhlasiť s otcom dieťaťa, že pri presťahovaní sa matky spolu
s maloletým Y. na územie SR bola matka výrazne motivovaná aj vlastným záujmom, uvedené však nič
nemení na existencii uvedeného objektívneho faktu. Táto vzdialenosť a tým i trvanie ciest, ktoré musí
maloletý Y. absolvovať v rámci výkonu úpravy styku, je značne limitujúcim faktorom, ktorý je nevyhnutne
zohľadniť. Stretávanie sa počas „bežných“ víkendov by sa - s prihliadnutím na školské (eventuálne aj

športové) povinnosti dieťaťa - tak fakticky zúžilo na sobotu a časť dopoludnia nedele, po ktorom by však
nasledovala únavná cesta maloletého z Berouna do Dolného Kubína. Za danej situácie aj krajský súd
dospel k záveru, že stretnutia v rámci „bežných“ víkendov aktuálne nie sú v záujme maloletého dieťaťa.

19. Zvolená forma stretnutí v rámci takmer všetkých školských prázdnin (jednodňové polročné prázdniny

sú aj s poukazom na vyššie uvedené súvislosti irelevantné) je najvhodnejším variantom stretnutí otca
s maloletým. Krajský súd zároveň čiastočne spresnil (formálno-právne zmenil) úpravu stretnutí vo
vzťahu k jarným a jesenným školským prázdninám. Pri jarných prázdninách do rozsahu stretnutia otca
s maloletým zahrnul aj víkend nasledujúci po týchto prázdninách (v zmysle právneho poriadku SR
ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu trvanie jarných prázdnin určuje len na pracovné dni, t.j.

príslušný pondelok až piatok). Taktiež pri jesenných prázdninách, ktoré v užšom význame sú zväčša
len dvojdňové upravil styk počas celého obdobia, v ktorom nebude prebiehať školské vyučovanie,
vymedzením trvania stretnutia od posledného dňa školského vyučovania predchádzajúceho týmto
prázdninám až do dňa predchádzajúceho pokračovaniu vo vyučovaní. Je nadväzne samozrejmé, že
počas stretnutí v rámci jarných a jesenných (ale aj veľkonočných) prázdnin bude otec zabezpečovať

tiež prípravu maloletého na vyučovanie na dni bezprostredne nadväzujúce na skončenie ich spoločných
stretnutí.
20. V prípade ostatných prázdnin problematika previazanosti stretnutí s predchádzajúcim alebo
nasledujúcim víkendom nie je relevantná. Veľkonočné prázdniny nezačínajú a ani nekončia víkendom,úprava stretnutí počas Vianočných prázdnin sa viaže na konkrétne dni a obmieňa sa v párnom a
nepárnom roku a pri letných prázdninách, s ktorými mi je spojený mesačný pobyt dieťaťa u otca, je
takéto prepojenie nepodstatné.

21. Je pravdou, že medzi jednotlivými stretnutiami otca s maloletým Y. uplynie dlhšia doba, ale
maloletý už je vo veku, kedy počas niekoľkých týždňov/eventuálne mesiacov nehrozí zoslabenie väzby
a pozitívnych emócii k otcovi, navyše s otcom i v tomto „medziobdobí“ môže byť v (intenzívnom)
kontakte s využitím elektronickej komunikácie. Krajský súd vôbec nepochybuje o úprimnosti záujmu otca

o maloletého Y. a je presvedčený, že i v rámci aktuálne upraveného spôsobu stretnutí dokáže v plnej
miere využiť svoj podnetný vplyv na maloletého a súčasne potreby dieťaťa (predovšetkým emočné)
budú dostatočne sýtené.

22. Vzhľadom na to, že pri jednotlivých stretnutiach v prevažnej miere pôjde o prevzatie a odovzdanie
v pracovných dňoch, krajský súd akceptoval i určenie, že subjektom, ktorého bude v plnom rozsahu

zaťažovať cestovanie v súvislosti s prevzatím a odovzdávaním dieťaťa, bude otec. Ako podnikateľ
si dokáže jednoduchšie upraviť svoj program pracovných povinností tak, aby mohol súvisiace
cesty absolvovať. U matky, ktorá je v štandardnom pracovnom pomere, by uvedené bolo značne
komplikovanejšie. Na širšie súvislosti uvedeného však krajský súd dôsledne prihliadol v otázke zvýšenia
vyživovacej povinnosti; ako je to vymedzené nižšie.

23. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd náležite nezohľadnil skutočnosť, že aktuálne konanie
nie je „prvým“ konaním o určenie výživného vo vzťahu k maloletému Y., ale že ide o konanie o
zvýšenievýživného,t.j.ozmenupredchádzajúcehorozhodnutia(§78zákonaorodine).Týmjerozsudok
Krajského súdu v Prahe sp. zn. 23Co/196/2012 z 29.5.2012. Nadväzne podstatným pre rozhodnutie

o výživnom bolo porovnanie (prioritne) pomerov na strane výživou oprávnenej osoby (maloletý Y.) a
pomerov na strane výživou povinnej osoby (otec) v čase predošlého rozhodovania a v rozhodnom
období.
24. Zároveň z daného titulu nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré z časového hľadiska zapadajú
ešte do obdobia predošlého určovania výživného. Takouto skutočnosťou je i „spätné“ darovanie polovice

domovej nehnuteľnosti otcom jeho matke, ku ktorému došlo ešte v roku 2010. Nad bezprostredný rámec
odvolacieho konania vyplývajúci práve z predmetnej časovej súvislosti krajský súd dodáva, že dotknutá
dispozícia s majetkom, vzhľadom na jej širšie súvislosti nevykazovala známky vzdania sa majetkového
prospechu otcom a už vôbec nie v úmysle (čo i len nepriamom) dosiahnuť stanovenie nižšej výšky
vyživovacej povinnosti.

25. Ako už bolo konštatované, zmena pomerov u maloletého Y. je jednoznačná; uvedené v plnej miere
akceptuje i otec. V čase predošlej úpravy išlo o dieťa v nízkom veku, ktoré ešte ani nenavštevovalo
predškolské zariadenie. Aktuálne, resp. v rozhodnom období je maloletý žiakom základnej školy, pričom
okremobvyklýchvýdavkovspojenýchsoškolskoudochádzkousanavýdavkochdieťaťapodieľavýrazne

jeho mimoškolská činnosť - ľadový hokej.
26. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému A., nar. XX.X.XXXX. Vo vzťahu k výdavkom
na stráženie maloletého A. pred jeho nástupom do materskej školy nebol dôvod neakceptovať výdavky
doložené konkrétnymi príjmovými dokladmi zo strany otca a prihliadať na všeobecné informácie
pochádzajúce z predmetnej internetovej stránky. Nadväzne nie je primeraným tvrdenie o (obvyklosti)

výdavku na maloletého A. v rozsahu 300 eur mesačne na súkromnú škôlku. Otec naďalej podniká,
pričom jeho príjmy v zmysle daňových priznaní sú pomerne stabilizované; z hľadiska celkového obratu
s miernou krivkou progresu. Zhodne ako matka je zaťažený nákladmi hypotekárneho úveru. Krajský
súd zabezpečenie bývania každým z rodičov vo vlastnom rodinnom dome považoval za primerané;
vzhľadom na ich príjmy i celkový sociálny status sa nejedná o prevzatie neprimeraného rizika.

27. Účelom konania o určenie výživného nie je do najmenších podrobností skúmať z ekonomického
hľadiska podnikanie niektorého z rodičov. Rozhodujúcim je získanie dostatku informácii na uspokojivé
ustálenie príjmových pomerov príslušného rodiča. Krajský súd neakceptoval otcove tvrdenie o príjme
cca 33.000 až 35.000 Kč mesačne. Z majetkového priznania za rok 2016 je totiž zrejmé, že len po

súčte prevodov pre osobnú potrebu (cca 250.000 Kč) nezdaniteľnej čiastky (cca 30.000 Kč) a rozdielu
medzi príjmami a výdavkami daňovej časti (cca 310.000 Kč, ale ešte s odpočítaním dane) otcov príjem
zodpovedá cca sume 45.000 Kč mesačne, t.j. cca 1.770 eur. Uvedené korešponduje aj s konštatovanímOkresného súdu pre Prahu 5 v roku 2015 (príjem otca okolo 40.000 Kč mesačne) dokresľujúcim
postupný vývoj príjmov otca.

28. Pri určení konkrétnej výšky výživného bolo však nutné prihliadať na úpravu stretnutí otca s maloletým
Y., ktoré súvislosti okresný súd náležite nezhodnotil. Už len samotnou realizáciou stretnutí dochádza k
tomu, že otec bude mať maloletého Y. v bezprostrednej osobnej starostlivosti takmer 2 mesiace. V tomto
období matke nebudú vznikať fakticky žiadne výdavky so starostlivosťou o maloletého, avšak výživné
zo strany otca bude poskytované. Rovnako je nevyhnutné zohľadniť výdavky otca spojené s preberaním

a odovzdávaním maloletého Y.. V súvislosti s každým jednotlivým stretnutím pôjde o štyri cesty na trase
Beroun - Dolný Kubín, čiže v úhrne vyše 2000 km. Nutné je pritom vyhodnotiť nielen priame výdavky na
cestu (ktoré rozhodne nie sú zanedbateľné, ale práve naopak, keďže len optikou cestných náhrad ide
pri jednom stretnutí o sumu 400 eur), ale aj o časovú stratu na strane otca; osobitne, ak matka v danej
spojitosti nemá žiadne (ani) časové zaťaženie. Bez ohľadu na to, že otec je podnikateľ a dotknutý čas z
ekonomického hľadiska je „strateným“ časom, samotné cestovanie je náročné, vyžadujúce si následnú

regeneráciu síl.

29. Ak teda krajský súd akceptoval ústretovosť okresného súdu z hľadiska zamestnania matky a túto v
plnej miere oslobodil od povinností týkajúcich sa odovzdávania a preberania maloletého pri stretnutiach
s otcom, musel dôsledne prihliadnuť na celkovú záťaž, ktorá v danej spojitosti bude dopadať na

otca. Výdavky (v uvedenom širšom význame) otca samozrejme nie sú položkou „zúčtovateľnou“ voči
výživnému na maloleté dieťa, ale rozhodne je nutné ich vyhodnotiť ako odôvodnený výdaj na strane otca.
Jeho vynaložením totiž dochádza k naplneniu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, spočívajúceho
vo vytvorení podmienok na zachovanie primeraného kontaktu aj s rodičom, ktorému nie je zverený do
osobnej starostlivosti.

30. Nadväzne krajský súd za primerané zvýšenie výživného otca na maloletého Y. považoval jeho
zvýšenie zo sumy 5.000 Kč (195,99 eur; podľa kurzu Európskej centrálnej banky k 29.5.2012) na sumu
270 eur (7.001,64 Kč podľa kurzu Európskej centrálnej banky k 3.10.2017).
31. V dôsledku tejto zmeny rozhodnutia okresného súdu bolo potrebné zmeniť/prepočítať aj nedoplatok

na zvýšenom výživnom za obdobie od 6.6.2016 do 30.9.2017 (ku dňu rozhodnutia okresného súdu po
zohľadnení splatnosti výživného až v 15.deň v mesiaci). Išlo o obdobie 15 mesiacov (od 1.7.2016 do
30.9.2017) a 25 dní mesiaca jún 2016, čo vo finančnom vyjadrení činí 1.171,83 eur (15 krát rozdiel
medzipôvodnýmvýživným195,99eur/5.000Kčazvýšenýmvýživným270eur/7.001,64Kč,t.j.74,01eur
mesačne + alikvotná časť za 25 dní mesiaca jún 2016 - 61,68 eur). Tento nedoplatok povolil krajský súd

otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume po 50 eur mesačne s tým, že prvá splátka
je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne
právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný zaplatiť prvú splátku zameškaného výživného už
v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 16. dňa
v mesiaci vyššie, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom mesiaci. V

prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny)
zostatok dlhu na zvýšenom výživnom.

32. O trovách konania (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) rozhodol krajský súd tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu - § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.