Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/258/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517202003
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7517202003.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: F. G., Z.. X.X.XXXX,
R. XXXX/X, XXX XX Č., o vymoženie 670,67 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 278/2017, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.3.2017 č.k. 12Er/589/2017-25
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša,
so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
278/2017 zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor dňa 3.2.2017 doručil žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 670,67 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, Žilina, sp. zn. RK-PC-585/16-
EK zo dňa 16.8.2016, na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.2.2013
s prílohami. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods.
2 písm. c/, d/, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, ods. 2, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,

§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a pôžičkách, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú
uzavreli účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou. Spolu s uvedenou zmluvou oprávnený predložil
aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom

konaní pred niektorým z uvedených rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku: a) Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o., b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva
bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, obe zmluvy sú formulárovými zmluvami, preto povinný
nemal možnosť ovplyvniť obsah a znenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne

vyjednaná a nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu
odopierala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Výber rozhodcovského súdu spočívalna zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa podľa názoru
súdu prvej inštancie prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) Civilného sporového poriadku. Namietal dôvodnosť

záveru súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva je neplatný úkon. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy, najmä
či ide o individuálne dohodnutú zmluvu, pretože vyriešenie tejto otázky je podstatné podľa § 53 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že uzavretie rozhodcovských zmlúv nebolo podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, povinní mohli, ale nemuseli rozhodcovské
zmluvy uzavrieť, pričom z nich výslovne vyplýva možnosť dlžníka a spoludlžníka jednostranne

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, preto rozhodcovská zmluva podľa oprávneného spĺňa charakter
individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Oprávnený mal za to, že súd prvej
inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď uzavrel,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože povinní nemôžu brániť svoje práva
na všeobecnom súde, aj keď je rozhodcovská zmluva uzatvorená alternatívne. Zdôraznil, že právo

povinných ako spotrebiteľov je podľa citovaného ustanovenia zachované až do okamihu podania žaloby
na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd a poukázal na to, že povinní sa v rozhodcovskom konaní
nijako nebránili a voči nárokom oprávneného nenamietali. Oprávnený citoval z dôvodovej správy k § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ani v prípade, ak sa v rozhodcovskej doložke
dohodne výlučne právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu so spotrebiteľom, nemá to

za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľ aj v tomto prípade sa môže
domáhať ochrany svojich práv na všeobecnom súde, preto záver súdu prvej inštancie nepovažoval
za súladný s platnou právnou úpravou. Podľa názoru oprávneného dôvody uvádzané v napadnutom
uznesení vo vzťahu k rozhodcovskej doložke neobstoja ani pri výklade ustanovenia § 53 ods. 1 a §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/

EHS. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C - 453/10 Súdneho dvora EÚ. Oprávnený
mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.
Poukázal na vyhotovenie rozhodcovských zmlúv na samostatnej listine, z ktorej vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
a podľa ktorej povinní mohli od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej

uzavretia. Oprávnenýmalzato,žerozhodcovskázmluvaspĺňacharakter individuálneho ustanovenia a
nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
iných súdov SR a na ustanovenie § 4, § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých bola
rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná a založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 18.5.2017.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380

C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.3.2017 (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola

uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

10. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania
dňa 1.2.2013 spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka
a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

13. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo

zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa
výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

15. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V

prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.16. Ako vyplýva z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa 1.2.2013 vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 1.2.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna
56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený

spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, IČO: 44 826
460.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýbudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúťspočívanazmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

17. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že touto úpravou je fakticky odopretá možnosť
spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka
v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje
neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.

18. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam

posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

19. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanej veci koncipovaná a spotrebiteľom
(povinným) predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok(ideozmluvuorevolvingovomúverearozhodcovskázmluvapodpísanévjedendeň),ktorým

oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal,
že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže

zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

20. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na
uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od
nej odstúpiť nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia

povinnosť v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v
rozhodcovskejzmluvedeklarovalpoučeniedlžníka(spoludlžníka)odôsledkochuzavretiarozhodcovskej
zmluvy, preto malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

21. Odvolacísúdsastotožňujesposúdenímuvedenejrozhodcovskejzmluvyakoneprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade
povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či
už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

22. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský
súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorúnemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).