Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208767
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815208767.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: I., proti povinnej P.,
o vymoženie 840,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24. februára 2017, č.k. 9Er/1900/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. súdnemu
exekútorovi K.. B. R. Exekútorský úrad so sídlom P. XX, XXX XX E. priznal nárok na náhradu trov
exekučného konania voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 4, § 200
ods. 5, §203 ods. 1 Exekučného poriadku, čl. 4 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa

XX.XX.XXXX domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 840,45 eur s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009 a vykonateľnosť dňa 25.06.2009. Súdny
exekútor predložil dňa 06.05.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením
Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/1900/2015-23 zo dňa 04.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k. 17CoE/308/2016-45 zo dňa

29.09.2016 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
na základe čoho v súlade s ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku súd prvej inštancie exekučné konanie
zastavil a súčasne v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex
generalis, rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že v zmysle ust. § 203 ods.
1 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania voči
oprávnenému dôvodiac, že tento podaním návrhu na základe nespôsobilého exekučného titulu zavinil,

že exekučné konanie sa muselo zastaviť.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol oprávnený a to v
časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania (vo výroku II.), navrhujúc odvolaciemu
súdujehozrušenieavráteniesúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,eventuálnejeho
zmenu v dotknutej časti tak, že súdnemu exekútorovi nebude priznaný nárok na náhradu trov konania.

Namietal,ževexekučnomkonaní došlokvadámuvedenýmvustanoveniach§365ods.1písm.h),§365
ods. 1 písm. d), § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Zastáva názor, že v danom prípade nebolo vhodné aplikovať
ustanovenie § 256 ods. 2 CSP. Mal za to, že vzhľadom na odlišnú úpravu zásady zodpovednosti
za zavinenie v Exekučnom poriadku, je daná súdu možnosť v rámci diskrečnej právomoci zvážiť,
či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Dôvodil, že zastavenie konania nebolo zapríčinené
jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania (podanie návrhu na začatie exekúcie) a jeho

následné zastavenie exekučným súdom, z dôvodu, ktorý oprávnený nemohol predpokladať, nemožno
klasifikovať ako porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona. Uskutočnenie jeho práva(iniciovať exekučné konanie, v záujme realizácie vykonateľného rozhodnutia) v žiadnom prípade nie je
možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností a ani ako náhodu, keďže vydanie rozhodnutia,
ktoré nemohol oprávnený predvídať a ani nepredvídal, nie je možné klasifikovať ako náhodu. Poukázal

na ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého by mal súd prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov
k uplatneniu ich práva na súde, ich postoj v konaní a vzhľadom na to, že oprávnený má voči povinnému
existujúcu, aj keď nevymožiteľnú pohľadávku, čo je podľa názoru oprávneného možné klasifikovať ako
prípad hodný osobitného zreteľa.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Predtým, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej
stránky, predovšetkým posudzoval, či sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky (t.j. či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená,
ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, vo vzťahu ku ktorému zákon odvolanie pripúšťa), ktoré

odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať.

5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“),ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(O.s.p.),platnýaúčinný
v čase začatia exekučného konania. Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP určuje, že ak neustanovuje inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že toto smeruje voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie
v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov exekučného konania vzniknutých súdnemu exekútorovi
(výrok II.).

9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Pokiaľ by zákonodarca bol chcel pripustiť proti takémuto rozhodnutiu
odvolanie, bol by to nepochybne vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch
v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Subsidiárne použitie ustanovení CSP

podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.
Keďže ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje
možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, odvolací súd, s prihliadnutím na
dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

12. Odvolací súd súčasne považuje za potrebné dodať, že vo vzťahu k trovám exekúcie neprichádza
do úvahy aplikácia ust. §357písm. m/ CSP a z neho plynúca prípustnosť odvolania proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania a to práve s ohľadom na zmienenú odlišnosť
inštitútu náhrady trov exekučného konania upraveného v Exekučnom poriadku, o ktorých nie je potrebné
rozhodovať dvojfázovo.

13. V konečnom dôsledku, pokiaľ vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
účastníkov exekučného konania poučil o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu v časti, ktorou
rozhodol o náhrade trov konania, ide o poučenie nesprávne. Odvolací súd je toho názoru, že vočirozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odvolanie nie je prípustné, ktorý záver je
výsledkom zjednotenia doterajšej rozhodovacej činnosti Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu
v Trenčíne.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).