Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201879
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815201879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu MH Manažment, a.s., Trnavská
cesta 100, so sídlom v Bratislave, IČO: 50 088 033, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
DVORECKÝ & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 50, IČO: 35 967 421, proti
žalovanému A. C., D., C. M. XXXX/XX, zastúpenému Advokátska kancelária Čollák, Weiczen, Vanko &
Partneri, Floriánska 19, Košice, o vypratanie nehnuteľností s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6. júna 2017 č.k. 9C/68/2015-84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 6.
júna 2017 č.k. 9C/68/2015-84 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľností
evidovaných na Okresnom úrade v Rožňave, katastrálnom odbore, obec Brzotín, katastrálne územie
Q., zapísané na LV č. XXXX, ako pozemky parcely registra „C“
- č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria,
- č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria,

- č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria,
- č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria,
Stavby
- garáže so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria,
- administratívna budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č. XXXX o výmere XXX m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

2. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vlastníkom predmetných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX,
katastrálne územie Q. je žalobca.

4. Zo zmluvy č. 14-01-091 o nájme majetku, uzavretej medzi prenajímateľom Fondom národného

majetku Slovenskej republiky a nájomcom A. C., IČO: 33 006 563, miesto podnikania ulica L.
Novomeského 1014/16, 048 01 Rožňava súd zistil, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy o prenájme nehnuteľností na dobu neurčitú. V zmysle čl. VIII bod 8.3 zmluvy, v prípade
zániku nájmu výpoveďou, výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom nasledujúcimpo dni, v ktorom bola písomná výpoveď jednej zmluvnej strany doručená druhej. Nájom sa končí
uplynutím výpovednej lehoty.

5. Čl. IX zmluvy obsahuje dojednania zmluvných strán pre doručovanie písomností medzi zmluvnými
stranami. Z obsahu čl. IX bod 9.4 zmluvy vyplýva, že „ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v
miestedoručenia,doručísainejdospelejosobebývajúcejvtomistombytealebovtomistomdomealebo
zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomností. Ak nemožno
písomnosť doručiť ani týmto spôsobom, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát

sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom,
keď bola odosielateľovi vrátená i keď sa adresát o tom nedozvedel.“

6. Z výpovede danej právnym predchodcom žalobcu žalovanému zo dňa 19. 12. 2014 vyplýva, že v
súlade s čl. VIII bod 8.3 zmluvy právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o nájme nehnuteľností.

7. Z fotokópie obálky o doručovaní písomností žalovanému podanej na Pošte v Banskej Bystrici dňa 19.
12. 2014 vyplýva, že adresát nebol zastihnutý a zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote adresátom,
a z tohto dôvodu bola vrátená odosielateľovi. Z lustrácie žalovaného v registri ZVJS vykonanej súdom
vyplýva, že žalovaný od 10. júna 2014 sa nachádzal vo výkone väzby.

8. Po citácii § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 663 OZ, § 677 OZ súd konštatoval,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu výpoveďou zo dňa 19. 12.
2014malvúmysleskončiťnájomnývzťahmedzistranamisporu,založenýnájomnouzmluvouzodňa19.
05.2014.Vykonanýmdokazovaním,lustrácioužalovanéhovregistriZVJS,ďalejpredloženímpotvrdenia
vyhotoveným Ústavom pre výkon väzby a Ústavom pre výkon trestu a odňatia slobody Košice zo strany

žalovaného, bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v čase doručovania výpovede sa nezdržiaval
na adrese, na ktorú mu výpoveď bola doručovaná, a ktorá adresa zároveň je adresou jeho trvalého
bydliska, v zmysle výpisu z Registra obyvateľov. V zmysle čl. IX 9.4 nájomnej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcu žalobcu a žalovaným predpokladom účinného doručenia zásielky je skutočnosť,
že adresát si nevyzdvihne doručovanú zásielku, hoci sa v mieste doručenia zdržiava. V danom prípade

tomu tak nebolo. Je preukázané, že žalovaný sa dlhodobo nezdržiaval na adrese, na ktorú mu zásielka
obsahujúca písomnú výpoveď bola doručovaná, nakoľko sa „zdržiaval“ vo výkone väzby, preto výpoveď
z nájmu nehnuteľností zasielanú právnym predchodcom žalobcu žalovanému nie je možné považovať
za účinne doručenú v zmysle čl. IX bodu 9.4 nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu nájomný pomer založený
vyššie uvedenou nájomnou zmluvou medzi stranami sporu neskončil a preto nevznikol právny titul na

vypratanie nehnuteľností zo strany žalovaného.

9. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu, lebo žalovaný v konaní bol úspešný.

10. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11.Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Navrholzrušiťnapadnutýrozsudok

a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Medzi stranami sporu nebol spor o tom, že právny predchodca žalobcu Fond národného majetku
ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 19.5.2014 zmluvu č. 14-01-091 o nájme majetku,
predmetom ktorého bol nájom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX katastrálne územie Q..

13. Nebola sporná ani tá okolnosť, že právny predchodca žalobcu zaslal výpoveď žalovanému

prostredníctvom poštovej prepravy na adresu miesta podnikania žalovaného uvedenom v záhlaví
zmluvy. Výpoveď bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená ako nedoručená dňa 30. decembra
2014.14. Rozhodujúcou otázkou v tomto spore bolo posúdenie účinnosti doručenia výpovede žalovanému.
Žalovaný namietal, že výpoveď nemohla byť riadne a účinne doručená z dôvodu, že v čase jej doručenia
bol umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu a odňatia slobody v Košiciach, a teda

nezdržiaval sa na mieste, ktoré je uvedené ako adresa na doručovanie písomností medzi zmluvnými
stranami v záhlaví zmluvy.

15. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného a nepovažoval výpoveď
za účinne doručenú, a tým spôsobilú ukončiť nájomný vzťah založený zmluvou.

16. Po citácii čl. IX odvolateľ poukázal na bod 9.2; podľa ktorého mu žalovaný mal oznámiť, že sa
nezdržiava na adrese uvedenej v záhlaví zmluvy, a uviesť novú adresu na doručovanie, v tomto prípade
adresu Ústavu pre výkon väzby, Floriánska 18, Košice,

17. Zároveň odvolateľ poznamenal, že v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu

prvej inštancie, týkajúcim sa neúčinnosti doručenia výpovede, žalobca odmieta konštatovanie súdu prvej
inštancie, že nájomný vzťah založený zmluvou neskončil a nevznikol titul na vypratanie nehnuteľnosti.
Ak by malo byť takéto konštatovanie správne, potom by to znamenalo, že tento nájomný vzťah trvá aj v
súčasnej dobe, čo by mimo iného zakladalo povinnosť žalovaného platiť nájomné, k čomu nedochádza.

18. V závere odvolania odvolateľ poukázal na tú skutočnosť, že ak aj nedošlo k ukončeniu nájomného
vzťahuzaloženéhozmluvou,uplynutímvýpovednejdobyvzmyslepôvodnéhodoručeniavýpovede,teda
28.2.2015, muselo sa tak stať najneskôr uplynutím výpovednej lehoty v zmysle doručenia výpovede
žalovanému prostredníctvom doručenia žaloby.

19. Žalobca si uplatnil náhradu trov tohto odvolacieho konania.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav a právny stav,
keď ustálil, že žalovaný v čase doručenia zásielky obsahujúcej výpoveď z nájomnej zmluvy nezdržiaval

sa na adrese v mieste svojho trvalého bydliska. Poznamenal, že nájomný pomer medzi zmluvnými
stranami neskončil, a preto ani nevznikol právny titul na vypratanie nehnuteľnosti zo strany žalovaného.

21. Za nesprávny „a scestný“ považoval názor žalobcu vyjadrený v závere písomného odvolania, kde
žalobca konštatoval, že „možno s istotou konštatovať, že ak aj nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu

založeného zmluvou uplynutím výpovednej lehoty, v zmysle pôvodného doručenia výpovede, teda
28.2.2015, muselo sa tak stať najneskôr uplynutím výpovednej lehoty v zmysle doručenia výpovede
žalovanému prostredníctvom doručenia žaloby. Poukázal na to, že v tomto smere ide o neopodstatnené
spájanie dvoch právnych nezávislých inštitútov, a to doručovanie výpovede z nájmu nehnuteľností, a
podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú svojim charakterom a povahou nezlučiteľné.

22. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11. septembra 2017.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

24. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. februára 2018 o 12.50 hod.
v pojednávacej sieni č. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 14. februára 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3
CSP.

26. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f/CSP)ažerozhodnutiesúduvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

28. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

31. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. Podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

33. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danom
spore, a preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a neumožňujú prijať ani iný záver.

34. Súd prvej inštancie svoje úvahy ako dospel k týmto záverom podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.

35. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné :

36. Rozhodujúcou otázkou v súdenom prípade bolo posúdenie účinnosti doručenia výpovede
žalovanému zo dňa 19. decembra 2014 zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu.

37. Súdna prax a právna teória sú vo vzácnej zhode v tom, že výpoveď je jednostranným adresným

právnym úkonom, ktorý musí dôjsť druhej zmluvnej strane. Stačí, pokiaľ sa výpoveď dostane do sféry
vplyvu druhej strany, nie je potrebné preukázať osobné prevzatie.

38. V prípade výpovedi danej nájomcovi zvyčajne postačí doručenie na adresu jeho bydliska za
predpokladu, že sa tento nájomca v byte, resp. bydlisku zdržuje (Viď VELKÉ KOMENTÁŘE, Švestka,

Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., Občanský zákonník II, str. 2014 a nasl. C.H.BECK, 2. vydaní 2009).39. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalovaný sa v
čase doručenia výpovede v mieste doručenia nezdržiaval, lebo od 10. júna 2014 bol vo výkone väzby
v Ústave pre výkon väzby a Ústave pre výkon trestu v Košiciach.

40. Neopodstatnené sú aj úvahy odvolateľa, že žalovaný mal oznámiť žalobcovi nové miesto svojho
pobytu, t.j. Ústav pre výkon väzby a Ústav na pre výkon trestu.

41. Nepatričná je aj konštatácia žalobcu v závere odvolania, že „ak aj nedošlo k ukončeniu nájomného

vzťahu založeného zmluvou uplynutím výpovednej doby v zmysle pôvodného doručovania výpovede,
teda k 28.2.2015, muselo sa tak stať najneskôr uplynutím výpovednej lehoty v zmysle doručenia
výpovede žalovanému prostredníctvom doručenia žaloby.

42. V tomto smere odvolací súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca
neopodstatnene spája dva právne nezávislé inštitúty, a to doručovanie výpovede z nájmu nehnuteľnosti,

a podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú svojim charakterom a povahou nezlučiteľné a
individuálne sledujú určené ciele.

43. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil,

vrátane výroku o náhrade trov konania.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

45. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu súd priznal proti žalobcovi plnú
náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).