Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211854
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316211854.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobcu: J. zastúpený: JUDr.

Boris Bohunský, advokát, Kozia 20, Bratislava, IČO: IČO: 31803938, proti žalovanému: News and
Media Holding a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47256281, zastúpený: SCHWARZ advokáti s. r.
o., Podbrezovská 40, Bratislava, IČO: 36858285, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 11.02.2016 daná žalovaným žalobcovi podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2016 domáhal sa určenia neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru, danú žalovaným spoločnosťou News Media Holding a.s., dňa 11.02.2016 a
náhrady trov konania. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že so spoločnosťou SPOLOČNOSŤ
7 PLUS, s.r.o., Bratislava uzatvoril dňa 29.02.2008 pracovnú zmluvu, podľa ktorej počnúc dňom
01.3.2008 vykonával pre uvedenú spoločnosť prácu v pracovnom pomere ako „HR manažér“. Dohodou

o zmene pracovných podmienok z 15.05.2008 došlo od 01.06.2008 k zmene druhu práce na „vedúci
personálneho oddelenia“. Dňa 01.09.2015 sa zamestnávateľ zlúčil so žalovaným, v dôsledku čoho
zamestnávateľom sa stal žalovaný.

2. V dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov, žalobca je zdravotne postihnutou osobou,
a to odo dňa 28.01.2016. V uvedený deň rozhodla Sociálna poisťovňa, po posúdení zdravotného
stavu o uznaní žalobcu za invalidného s mierou postihnutia 50 %, zodpovedajúcou miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. Potvrdenie zdravotnej poisťovne o invalidite
poslal dňa 09.02.2016 žalovanému e-mailom, následne ho odovzdal žalovanému osobne do
podateľne dňa 11.02.2016 o 8:30 hod., zdravotné postihnutie oznámil aj nadriadenému J. a doručil
ďalšiu kópiu potvrdenia Sociálnej poisťovne o invalidite. Napriek vyššie uvedenému, po odovzdaní
dôkazu žalovanému o zdravotnom postihnutí, doručil J. ako nadriadený žalobcovi výpoveď dňa
11.02.2016. Dôvodom výpovede bolo zrušenie pracovného miesta ku dňu 31.01.2015. Zároveň mu
doručil oznámenie o iných závažných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, aby sa nezdržiaval

na pracovisku až do 31.05.2016, do uplynutia výpovednej doby. Vo výpovedi bolo uvedené, že pre
žalobcu neexistuje u žalovaného iná vhodná práca, pretože žiadne pracovné miesta nie sú voľné.3. Dňa 25.05.2016 v rámci výpovednej doby doručil žalovanému oznámenie, že trvá na tom, aby
žalovaný naďalej zamestnával zamestnanca, v oznámení žalovanému uviedol, že žalovaný
nedisponuje súhlasom príslušného úradu práce s výpoveďou žalobcu, ako zamestnanca so

zdravotným postihnutím a upozornil žalovaného, že nesplnil svoju ponukovú povinnosť iného
vhodného pracovného miesta. Napriek tomuto oznámeniu, žalovaný mu neumožnil pracovať, ani
žiadnym spôsobom na oznámenie nereagoval. Žalovaný nepreukázal, že nemá možnosť naďalej
zamestnávať žalobcu a ani mu neponúkol vhodnú prácu. V čase doručovania výpovede boli
u žalovaného voľné pracovné miesta, vhodné pre žalobcu. Navrhol, aby žalovaný predložil

zoznam voľných pracovných miest u žalovaného ku dňu 11.02.2016, aj s uvedením požiadaviek pre
zamestnancov, na zastávanie predmetných voľných pracovných miest. I keby u žalovaného neboli ku
dňu 11.02.2016 žiadne voľné pracovné miesta, nepochybné je, že odo dňa 28.01.2016 bol osobou so
zdravotným postihnutím, o čom rozhodla Sociálna poisťovňa, o zdravotnom postihnutí žalovaného
riadne informoval doručením potvrdenia Sociálnej poisťovne z 28.01.2016 o uznaní za invalidného,
žalovaný nedisponoval predchádzajúcim súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava s

výpoveďou, ktorú dal žalobcovi, v zmysle § 66 Zákonníka práce mal tento súhlas zadovážiť, žalovanému
ešte vo výpovednej dobe oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Výpoveď žalovaného, ktorú
dourčil žalobcovi dňa 11.02.2016 považoval žalobca za neplatnú, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne
podmienky výpovede.

4. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: pracovná zmluva
č.24/2008 zo dňa 29.02.2008,dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.06.2011, e-mail
žalobcu zo dňa 09.02.2016 o zaslaní potvrdenia Sociálnej poisťovne, potvrdenie Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava zo dňa 28.01.2016 o invalidite J. s potvrdením o prevzatím žalovaným do podateľne
dňa 11.02.2016, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 28.01.2016 o invalidite

J. s potvrdením o prevzatím J. dňa 11.02.2016, výpoveď zo strany zamestnávateľa z organizačných
dôvodov zo dňa 11.02.2016, oznámenie žalovaného žalobcovi o iných závažných prekážkach v práci na
stranezamestnávateľaz11.02.2016,oznámeniežalobcuz25.05.2016otrvanínaďalšomzamestnávaní
spolu s rozhodnutím reklamačného konania o doručení písomnosti žalovanému dňa 25.05.2016, výpis z
ObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaIspoločnostiNewsandMediaHoldinga.s.,Einsteinova

25, Bratislava.

5. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami do vlastných rúk dňa 24.08.2016, vyzval
žalovaného, aby sa k žalobe v lehote určenej súdom 15 dní písomne vyjadril a ak uplatnený nárok
v celom rozsahu neuzná, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa

odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný v písomnom
vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca pôvodne uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou
SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., od 01.03.2008 vykonával prácu na pracovnej pozícii „HR manažér“.
Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.05.2008 došlo s účinnosťou odo dňa 01.06.2008
k zmene druhu vykonávanej práce, na základe ktorej žalobca vykonával prácu na novej pracovnej

pozícii „vedúci personálneho oddelenia“. V súvislosti so zmenou akcionára žalovaného v roku 2014
sa začali realizovať postupne viaceré organizačné zmeny a implementácia novej personálnej štruktúry
žalovaného. Organizačné zmeny spojené so zmenou akcionára žalovaného a plánovaným zlúčením
v roku 2015 zahŕňali aj znižovanie stavu zamestnancov a zrušenie niektorých pracovných pozícií.
Od 04.02.201 bol žalobca dlhodobo práceneschopný, pričom zamestnávateľa o svojom zdravotnom

stave žiadnym spôsobe neinformoval. V dôsledku zlúčenia prešli s účinnosťou od 01.09.2015 práva
a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS na žalovaného. Dňa
09.02.2016 poslal žalobca žalovanému e-mail s potvrdením Sociálnej poisťovne Bratislava o invalidite
žalobcu vydanom dňa 28.01.2016. Žalobca dňa 11.02.2016 doručil potvrdenie Sociálnej poisťovne
Bratislava osobne do podateľne žalovaného, pričom túto skutočnosť v ten istý deň osobne oznámil

svojmu nadriadenému W.. Bližšie informácie o svojom zdravotnom stave a dôvodoch jeho invalidity však
žalovanému nikdy neposkytol.

6. Žalovaný doručil dňa 11.02.2016 žalobcovi výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Výpoveď bola žalobcovi daná na základe rozhodnutia zamestnávateľa o znížení

stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zo dňa 29.01.2015. Výpovedná doba
začala na základe výpovede plynúť dňa 01.03.2016 a mala uplynúť dňa 31.05.2016. Žalobca doručil
žalovanému dňa 25.05.2016 oznámenie v ktorom uviedol, že žalobca trvá na tom, aby ho žalovaný
naďalej zamestnával. Zároveň žalobca v oznámení uviedol, že žalovaný nedisponuje súhlasom Úradupráce sociálnych vecí a rodiny, Bratislava s výpoveďou, nakoľko žalobca je invalidnou osobou a zároveň,
žalobca v oznámení uviedol, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť s ohľadom na povinnosť
ponúknuť žalobcovi iné vhodné pracovné miesto.

7. Žalovaný nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní neuznal a to ani v časti, žalobu považoval za
neopodstatnenú. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že predložením potvrdenia zo Sociálnej
poisťovne si žalobca riadne splnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 40 ods. 8 Zákonníka práce. Ustanovenie
§ 40 ods. 8 Zákonníka práce obsahuje definíciu zamestnanca so zdravotným postihnutím, pričom

za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa považuje zamestnanec uznaný za invalidného podľa
osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

8. Zamestnanec má voči zamestnávateľovi povinnosť predložiť rozhodnutie o invalidnom dôchodku
a nie potvrdenie o invalidite, ako tomu bolo v prípade žalobcu. Je zrejmé, že Zákonník práce v
predmetnom ustanovení obsahuje jednoznačnú úpravu, v zmysle ktorej vyžaduje od zamestnanca

predloženie rozhodnutia o i invalidnom dôchodku. Odlišná interpretácia § 40 ods. 8 Zákonníka práce
nie je možná, a z pohľadu právnej istoty vo vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom ani
žiaduca. So statusom zamestnanca so zdravotným postihnutím sú spojené osobitné práva a povinnosti
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a preto zákonodarca jednoznačne vymedzil, akým spôsobom
zamestnanec preukazuje zdravotné postihnutie voči zamestnávateľovi, predložením rozhodnutia o

invalidnom dôchodku. Akýkoľvek iný výklad by bolo nutné hodnotiť ako ústavne nekonformný v rozpore
so základným princípom predvídateľnosti práva a právnej istoty. Proces uznania osoby za invalidnú
predstavuje správne konanie, výsledkom ktorého je individuálny správy akt, rozhodnutie o invalidnom
dôchodku, ktorý konštitutívne zakladá práva a povinnosti konkrétnej fyzickej osoby. Z dikcie zákona
je zrejmé, že zákonodarca jasne uložil zamestnancovi povinnosť predložiť rozhodnutie o invalidnom

dôchodku, ktoré je konštitutívnym aktom a završuje správne konanie, v ktorom sa osobe prizná status
invalida a invalidný dôchodok. Žalovaný mal ďalej za to, že potvrdenie Sociálnej poisťovne predložené
žalobcom nemôže byť ani z obsahovej stránky dostatočným podkladom pre splnenie informačnej
povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi ohľadom invalidity zamestnanca. Z potvrdenia Sociálnej
poisťovne nevyplývajú pre žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu žiadne informácie týkajúce sa

dôvodov invalidity a ďalších možností, resp. alternatív pracovného uplatnenia žalobcu.

9. Na základe predloženého potvrdenia žalovaný nemal možnosť adekvátnym spôsobom reagovať
na zdravotné postihnutie žalobcu a to najmä v kontexte ponuky inej vhodnej práce. Žalovaný nemal
pred doručením výpovede žalobcovi povinnosť vyplývajúcu z § 66 Zákonníka práce, pretože žalobca

nepredložil žalovanému rozhodnutie o invalidnom dôchodku a teda nepreukázal žalovanému status
osoby so zdravotným postihnutím spôsobom vyžadovaným Zákonníkom práce.

10. Žalobca v nasledujúci deň po predložení potvrdenia Sociálnej poisťovne dňa 10.02.2016 o 15:58
hod z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX kontaktoval prostredníctvom textovej správy svojho

priameho nadriadeného W.. Žalobca zaslal svojmu nadriadenému textovú správu s nasledovným
znením “Dobry den pan T.. Pokúšal som sa Vám dovolať. Zajtra nastupujem do prace po pn. Ak
sa treba stretnúť, môžeme hneď ráno. W.“. V kontexte uvedeného mal žalovaný pochybnosti o
skutočnejinvaliditežalobcu.Pokiaľmázamestnaneclegitímnymspôsobomnadobudnúťstatusosobyso
zdravotným postihnutím so zmenšenou pracovnou schopnosťou 50%, nebude schopný odrazu nastúpiť

bez problémov do práce, deň po predložení potvrdenia o invalidite. Dôveryhodnosť krokov žalobcu
ohľadom jeho invalidity znižujú aj ďalšie skutkové okolnosti. Dňa 11.02.2016 žalobca opätovne predložil
potvrdenie Sociálnej poisťovne osobne zamestnávateľovi, pričom neposkytol W. ako nadriadenému
počas osobného stretnutia ani iným spôsobom žiadne bližšie informácie ohľadom jeho invalidity a
neprejavil záujem nastúpiť do práce na niektorú z voľných pracovných pozícií. Vzhľadom na uvedené,

ako aj na ďalšie správanie žalobcu a spôsob jeho komunikácie so žalovaným vnímal žalovaný kroky
žalobcu ako obštrukcie, ktorých jediným cieľom bolo zabrániť účinnému skončeniu pracovnému pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a vytvoriť nátlak na zamestnávateľa pre získanie vyššieho
odstupného než pre neho vyplýva z § 76 ods. 1písm. b) Zákonníka práce.

11. V čase podania výpovede neboli otvorené žiadne pracovné pozície zodpovedajúce profesijnému,
resp. kariérnemu profilu žalobcu. Žalobca bol informovaný o všetkých voľných pracovných miestach
prostredníctvom interného informačného mailu zamestnávateľa zo dňa 20.01.2016 obsahujúceho
ponuku pracovných miest ponúkaných v danom čase žalovaným a navyše W. informoval žalobcu počasosobného stretnutia dna 11.02.2016, že žalovaný momentálne disponuje iba pracovnými pozíciami,
ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným predpokladom a profesijnému zameraniu (napr. pozície ako
redaktor, resp. pozície zahŕňajúce nižšiu administratívu). Žalobca uvedené pracovné pozície na

osobnom stretnutí dňa 11.02.2016 odmietol a súčasne svojmu nadriadenému oznámil, že má jediný
záujem a to záujem o odstupné vo výške 12 násobku jeho mesačnej mzdy. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: rozhodnutie

zamestnávateľa zo dňa 29.01.2015 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce, zrušenie pracovného miesta „HR manažér-vedúci personálneho oddelenia“ ku dňu 31.01.2015,
informácie o ponúkaných pozíciách, interný spravodaj určený na vnútornú komunikáciu v rámci NMH.

13. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal, súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi do
vlastných rúk a umožnil sa mu vyjadriť v lehote do 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení podľa § 167 ods. 3 CSP. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú podľa § 320 CSP. Žalobca svoje právo na procesnú
repliku využil, v písomnom vyjadrení dňa 19.10.2016 k nesplneniu hmotnoprávnych predpokladov pre
danie výpovede uviedol, že zamestnávateľ rozhodol dňa 29.01.20215 o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, čo bol štvrtok, pracovné miesto žalobcu zrušil ku dňu 31.01.2015,

čo bola sobota. Žalobca v pondelok 02.02.2015 a v utorok 03.02.2015 riadne pracoval, bol na svojom
pracovisku a vykonával zamestnávateľom, pridelenú prácu podľa pracovnej zmluvy ako „HR manažér“.

14. Poukázal na to, že ako mohol dva dni pracovať, vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy
a dostať za ňu aj mzdu, keď jeho pracovné miesto malo byť v tom čase už zrušené. V

prípade, ak zamestnávateľ zruší pracovné miesto zamestnanca, zamestnanec predsa už nemôže
vykonávať prácu, zodpovedajúcu jeho pracovnému miestu. Vzniká totiž prekážka v práci na strane
zamestnávateľa, pretože zamestnávateľ už objektívne nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa
je ho pracovnej zmluvy. Žalovaný na prelome januára a februára 2015 neoznámil žalobcovi existenciu
žiadnej prekážky v práci na jeho strane a nedal mu inštrukciu, aby sa nezdržiaval na pracovisku.

Pritom dňa 11.02.2016 po doručení výpovede, žalovaný existenciu prekážky v práci na jeho strane
oznámil žalobcovi a dal mu aj inštrukciu, aby sa na pracovisku nezdržiaval až do skončenia
výpovednej doby.

15. Z uvedeného vyplýva, že dňa 29. 01.2015 nebolo prijaté žiadne rozhodnutie žalovaného o zrušení

pracovného miesta žalobcu, toto rozhodnutie bolo vypracované až dodatočne a bolo antidatované. Ak
by rozhodnutie žalovaného skutočne bolo prijaté 29. 01.2015 a pracovné miesto žalobcu bolo skutočne
zrušené k 31.1.2015, žalovaný by nemal možnosť prideľovať žalobcovi počas dvoch pracovných dní
prácu podľa pracovnej zmluvy a žiadnu prácu by nemohol ani vykonávať. Skutočnosť, že žalobca
vykonával prácu počas dní 2.2. - 3.2. svedčí o tom, že pre žalobcu bola u žalovaného práca, dokonca

bola pre neho práca podľa pracovnej zmluvy a pracovné miesto zrušené nemohlo byť.

16. Ďalším dôkazom o neexistencie rozhodnutia zamestnávateľa z 29.01.2015 o zrušení pracovného
miesta žalobcu je tá skutočnosť, že ak by žalovaný skutočne prijal rozhodnutie o zrušení pracovného
miesta dňa 29.01.2015, mohol výpoveď z pracovného pomeru doručiť žalobcovi 29.01., 30.01., 02.02.

a 03.02.2015, t.j. ešte pred začiatkom dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti (pred začiatkom
ochrannej doby), výpovedná doba by tak uplynula skončením práceneschopnosti. Skutočnosť, že
žalovanýpočasuvedenýchštyrochpracovnýchdnínedoručil žalobcovivýpoveďsvedčíotom,žežiadne
rozhodnutie o zrušení pracovného miesta dňa 29.01.2015 prijaté nebolo. Ak by prijaté bolo, žalovaný
by doručil žalobcovi výpoveď ešte pred dňom údajného zrušenia pracovného miesta dňa 30.01.2015

v piatok alebo najneskôr v nasledujúci pracovný deň 02.02.2015 a neumožnil by žalobcovi dva dni
vykonávať prácu na zrušenom pracovnom mieste.

17. Ustanovenie § 40 ods. 8 Zákonníka práce v kontexte úpravy § 66 Zákonníka práce, je potrebné
vykladaťextenzívnejšie.Vprípadezamestnancasozdravotnýmpostihnutímjetouznaniezainvalidného

a predloženie zamestnávateľovi rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Termín „rozhodnutie o invalidnom
dôchodku“ bol v Zákonníku s účinnosťou od 01.09.2007 Zákonom č. 348/2007 Z.z., povinnosťou
zamestnanca je splniť túto informačnú povinnosť príslušným potvrdením. V zmysle § 9 ods.2 Zákona č.
280/2013 Z.z. o službách zamestnanosti, na ktorý sa Zákonník práce odvoláva „občan so zdravotnýmpostihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopností vykonávať jeho
zárobkovú činnosť rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne“. Túto povinnosť si žalobca splnil
doručením oznámenia Sociálnej poisťovne žalovanému dňa 09.02.2016. Žalovanému pred nástupom

do práce dňa 11.02.2016 ani v deň nástupu do práce nemohol doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
invalidnom dôchodku, nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané až o dva mesiace neskôr dňa 11.04.2016,
ktorébolodoručenéžalobcoviažkoncomapríla2016,dôvodombolzákonnýpostupSociálnejpoisťovne.
Rozhodnutie o výške invalidného dôchodku vydáva Sociálna poisťovňa podľa § 210 Zákona o
sociálnom poistení do 60 dní od začatia konania a v zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť o

ďalších 60 dní. Rozhodnutie o výške invalidného dôchodku nemá žiaden dopad na subjektívne okolnosti
invalidityzamestnanca,lebosúvpríčinnej súvislosti,ideibaoadministratívnyvýpočetvýškysamotného
dôchodku. Rozhodnutie o invalidite zamestnanca v zmysle § 9, ods. 2 Zákona č. 280/2013 Z. z. o
službách zamestnanosti môže v zmysle § 212 ods.2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Sociálna poisťovňa oznámiť aj ústnym vyhlásením, pokiaľ je zamestnanec (poistenec) prítomný na
ústnom pojednávaní. Žalobcovi bolo dňa 28. 01.2016 ústne oznámené, že bol uznaný za invalidného

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, čo je v súlade s § 71 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení. Následne sa písomne vzdal odvolania a Sociálna poisťovňa vystavila
pre zamestnávateľa potvrdenie o invalidite, ktoré po obdržaní promptne doručil žalovanému a splnil
všetky zákonné povinnosti.

18. Konanie žalovaného považoval za zneužitie práva zamestnávateľa na výpoveď z pracovného
pomeru, teda o prípad výkonu práva "naoko". Žalovaný tvrdí, že mu nebolo doručené rozhodnutie o
invalidnom dôchodku, ale pri jeho výkone poruší zákaz zneužívania práva tak, že použil takú formu jeho
výkonu, ktorú Zákonník práce kvalifikuje ako zneužitie práva. Žalobca riadne doručil žalovanému doklad
o práceneschopnosti od 04.02.2015, ako aj každý mesiac doklad o trvaní pracovnej neschopnosti,

takže nie je pravda, ako tvrdí žalovaný vo vyjadrení, že nemal za celú dobu práceneschopnosti
informácie o chorobe žalobcu, ktorá trvala viac ako jeden rok, z čoho muselo byť žalovanému jasné, že u
žalobcu ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný vedel, že žalobca má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, že bol uznaný za invalidného o čom mu bolo doručené oznámenie Sociálnej poisťovne
v zmysle Zákona o službách zamestnanosti vo forme písomného potvrdenia, napriek tomu konal tak, že

žalobcovi dal výpoveď bez súhlasu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Išlo teda o konanie
žalovaného zneužívajúce právo, keďže subjektívna stránka, zavinenie (úmysel) konania žalovaného
preukazne viedla ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom napriek tomu, že bol informovaný o
uznaní žalobcu za invalidného a potvrdením Sociálnej poisťovne o tom, že je invalidný od 28.01.2016,
s mierou postihnutia viac ako 40%. Viac informácií žalovaný nepotreboval na to, aby si vyžiadal od

Úradu práce sociálnych vecí a rodiny súhlas s výpoveďou, ktorú plánoval dať žalobcovi. Zneužitie práva
predpokladá uvedomovací proces na strane oprávneného subjektu nakoľko žalovaný preukazne vedel,
že žalobca je invalidný a obdržal aj oznámenie Sociálnej poisťovne, napriek tomu však k výkonu práva
pristúpil tak, ako keby to nebral na vedomie. Konanie žalovaného hodnotil ako nie v súlade s dobrými
mravmi, keďže základným zmyslom tohto príkazu je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky a

zabezpečenie určitého etického spoločenského minima pri výkone subjektívnych práv. V danom prípade
výpovede danej žalovaným dochádza k neplatnému právnemu úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, žalovaný svojím postupom obišiel zákon , síce navonok uskutočnil úkon, doručil výpoveď
s istými účinkami, avšak účel ktorý sa tým usiloval dosiahnuť, je contra legem, predmetným úkonom
navodil protizákonný stav, ktorý dal zamestnancovi výpoveď so zdravotným postihnutím, bez súhlasu

Úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 Zákonníka práce, (poukázal na rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica z 01.04.2014 sp. zn. Cpr 1/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
23.07.2014, sp. zn. 15CoPr 5/2014, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 413/2014 zo dňa 30.09.2015).

19. Žalobca k ponukovej povinnosti zamestnávateľa uviedol, že predmetný informačný e-mail

žalovaného vôbec nečítal, navyše interný informačný e-mail zamestnávateľa si nemožno zamieňať
s ponukou vhodného pracovného miesta, ako to má na mysli ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka
práce. Dňa 20. 01.2016 predsa ani len nemohol tušiť, že žalovaný hodlá dať žalobcovi výpoveď a ani
obsah informačného e-mailu nemohol vzbudiť súvis s prípadnou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Pri stretnutí žalobcu s J. dňa 11.02.2016, kedy mu doručil výpoveď, J. neinformoval

žalobcu o žiadnych vhodných pracovných miestach u žalovaného a dokonca neinformoval žalobcu
ani o voľných pracovných miestach u žalovaného, ktoré by boli vhodné pre žalobcu. Rozhovor sa
týkal iných vecí, než je ponukovú povinnosť zamestnávateľa, tvrdenie žalovaného v tomto ohľade je
rozporné, na 4. strane vyjadrenia k žalobe uvádza, že žalobcu „J. informoval počas osobného stretnutiadňa 11.02.2016, že žalovaný momentálne disponuje iba pracovnými pozíciami, ktoré nezodpovedajú
jeho kvalifikačným predpokladom a profesijnému zameraniu„. Na 3. strane vyjadrenia k žalobe je však
už uvedené: „žalobca neprejavil záujem nastúpiť na niektorú z voľných pracovných pozícií„. Žalovaný

raz tvrdí, že vôbec neexistovali, potom tvrdí, že žalobca odmietol prejsť na voľnú pracovnú pozíciu,
žalovaného tvrdenia v tomto ohľade sú podľa žalobcu účelové.

20. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu zo dňa 04.02.2015, Hlásenie zamestnávateľovi a Sociálnej

poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 11.02.2016, Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 11.04.2016 o priznaní invalidného dôchodku W..

21. Súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému do vlastných rúk, umožnil sa mu vyjadriť v lehote
do 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr
predložené, označené skutočnosti a dôkazy súd nebude prihliadať v zmysle § 167 ods.4 CSP. Žalovaný

svoje právo na procesnú dupliku využil, v písomnom vyjadrení dňa 23.12.2016 uviedol, že zotrváva
na všetkých doterajších tvrdeniach, nároky žalobcu neuznáva. Rozhodnutie o organizačných zmenách
žalovaného bolo prijaté ako interné organizačné rozhodnutie, ktoré reflektovalo predovšetkým zmenu
akcionára žalovaného a s tým súvisiace pripravované korporátne zmeny a celkové nové nastavenie
organizačných štruktúr v mediálnom holdingu pod kontrolou nového akcionára, žalobca však po pár

dňoch oznámil žalovanému práceneschopnosť, ktorá trvala viac ako rok, žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009, sp. zn. 3Cdo
33/2008. Žalovaný v otázke interpretácie § 40 ods. 8 Zákonníka práce sa pridržiaval svojho vyjadrenia
zo dňa 05.09.2016. So statusom zamestnanca so zdravotným postihnutím sú spojené osobitné práva
a povinnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, a preto zákonodarca jednoznačne vymedzil, akým

spôsobom zamestnanec preukazuje zdravotné postihnutie voči zamestnávateľovi, t. j. predložením
rozhodnutia o invalidnom dôchodku. V danom prípade je extenzívny výklad žalobcu z hľadiska právnej
istotyvovzťahumedzizamestnávateľomazamestnancomprávneneudržateľnýaneprípustný.Žalovaný
preto v tejto súvislosti opätovne vyjadruje právny názor, že samotným predložením potvrdenia Sociálnej
poisťovne si žalobca vo vzťahu k žalovanému nesplnil riadne zákonom stanovenú povinnosť.

22. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že uznanie osoby za invalidnú predstavuje správne
konanie, výsledkom ktorého je individuálny správny akt (t. j. rozhodnutie o invalidnom dôchodku),
ktorý konštitutívne zakladá práva a povinnosti konkrétnej fyzickej osoby. Predmet sporu medzi
zamestnávateľom a zamestnancom spadá pod režim podľa Zákonníka práce, ktorý upravuje otázky
vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru a súvisiacich práv a povinnosti vrátane právnych vzťahov

s osobitnými kategóriami zamestnancov. Zákon o službách zamestnanosti podľa § 1 upravuje právne
vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že analógia
na ktorú poukazuje žalobca s ohľadom na povinnosť zamestnanca nepredložiť rozhodnutie, ale len
oznámenie Sociálnej poisťovne je právne irelevantná. Žalovaný mal za to, že predložením potvrdenia
Sociálnej poisťovne žalobca nepreukázal žalovanému status osoby so zdravotným postihnutím

spôsobom vyžadovaným Zákonníkom práce. K nesplneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa vo
vzťahu k zamestnancovi uviedol, že žalobca bol dostatočným spôsobom informovaný o voľných
pracovných pozíciách, a to nielen prostredníctvom informačného e-mailu, ale aj prostredníctvom
osobného rozhovoru s J.. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca aj napriek tomu, že bol
dostatočným spôsobom informovaný o voľných pracovných miestach predmetnú ponuku neprijal,

nakoľko o voľné pracovné pozície nemal záujem.

23.Súdvykonalvovecidokazovanie výsluchomžalobcu,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmižalobcu
uvedenými pod bodom 4. a pod bodom 20., listinnými dôkazmi žalovaného uvedenými pod bodom 12.
a zistil nasledovný skutkový stav.

24. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že pracovný pomer uzatvoril v marci 2008 v SPOLOČNOSTI
7 PLUS s.r.o. na pracovnú pozíciu HR manažér (ľudské zdroje), následne bolo jeho pracovné
zaradenie zmenené na vedúci personálneho oddelenia. Zamestnávateľovi predložil rozhodnutie
ÚPSVaR zo dňa 22.11.2012 o zdravotnom stave v ktorom bolo uvedené, že má mieru funkčnej

poruchy 30%, rozhodnutie bolo založené v jeho osobnom spise. Od 04.02.2015 bol dočasne
práceneschopný, zamestnávateľa priebežne informoval o zdravotnom stave, na mesačnej báze mu
doručoval potvrdenia o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas trvania dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnávateľ mu doručil list zo dňa 17.07.2015 v ktorom bolo uvedené, žezamestnávateľ SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s., Bratislava a spoločnosť News and Media Holding a.s.,
Bratislava ako preberajúci je nástupníckou spoločnosťou a v zmysle § 27 Zákonníka práce dochádza
k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo zamestnávateľa na preberajúceho

zamestnávateľa najskôr k 01.09.2015. Ekonomickým dôvodom prechodu bolo využitie synergických
efektov a zníženie nákladov z obchodnej činnosti spoločnosti zúčastňujúcich sa na zlúčení, napr.
v dôsledku centrálneho obstarávania tovarov a služieb. Prechodom prešli všetky pracovnoprávne
vzťahy vrátane žalobcovho v plnom rozsahu na preberajúceho zamestnávateľa s tým, že ďalšie
pracovnoprávne, ekonomické a sociálne dôsledky neboli očakávané. V súvislosti s týmto zlúčením sa

stal J. spoločnosti žalovaného. Po viac ako ročnej práceneschopnosti žalobcu v zmysle postupov
Sociálnej poisťovne bol 28.01.2016 predvolaný pred komisiu, ktorá posudzovala jeho zdravotný stav
kedy mu bolo oznámené, že bol uznaný invalidným, vzdal sa odvolania a následne mu bolo doručené
písomné potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite. Zamestnávateľovi bezodkladne zaslal potvrdenie
o invalidite e-mailom 09.02.2016. Žalobca ukončil práceneschopnosť dňa 10.02.2016, túto skutočnosť
oznámil sms správou J. ako priamemu nadriadenému v zmysle zaužívaných postupov v spoločnosti a

dňa 11.02.2016 nastúpil do práce. Žalovaný používa na evidenciu dochádzky zamestnancov v zmysle
Zákonníka práce elektronicky dochádzkový systém spoločnosti WEGA Liptovský Mikuláš pomocou
kartičiek, pri príchode do zamestnania riadne označil príchod približne o 08:15 hod., išiel na personálne
oddelenie a vykonával svoju prácu. Dňa 11.02.2016 asi o 9.30 hod išiel k J., ktorý sa chcel so
žalobcom rozprávať, na tomto stretnutí odovzdal J. dokument o invalidite ako priamemu nadriadenému,

rozhovor mali o personálnej stratégii spoločnosti, oznámil mu, že nemá pre neho inú vhodnú prácu,
preto mu dáva výpoveď. Žalobca bol jeho konaním prekvapený, keďže v liste zo dňa 17.07.2015 mu
zamestnávateľ oznámil, že žiadne pracovnoprávne dôsledky prechodu, organizačné zmeny sa žalobcu
nedotýkajú a dal mu výpoveď z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. J. mal výpoveď
aj v písomnej forme pripravenú na stole, navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou, k čomu

nedošlo. Žalobca dňa 11.02.2016 potvrdil svojim vlastnoručným podpisom prevzatie výpovede, zároveň
J. informoval, že výpoveď z organizačných dôvodov považuje za neplatnú, keďže je invalidný, pýtal sa
či má zamestnávateľ súhlas od ÚPSVaR, čo je hmotnoprávnou podmienkou výpovede, povedal mu,
že má podpísať výpoveď. Dňa 11.02.2016 zamestnávateľ doručil žalobcovi pokyn, aby sa nezdržiaval
na pracovisku pre iné prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce od

11.02.2016 do 31.05.2016. Zamestnávateľ nezmenil svoje stanovisko, preto dňa 25.05.2016 zaslal
zamestnávateľovi písomné oznámenie v ktorom uviedol, že trvá na tom, aby zamestnávateľ naďalej
zamestnával žalobcu. Oznámenie zaslal doporučene o čom predložil súdu podací lístok zo dňa
25.05.2016, výsledok reklamačného konania zo dňa 03.06.2016, v zákonnej lehote podal žalobu na
súd o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

25. Zamestnávateľ uviedol vo výpovedi, že k zrušeniu pracovného miesta došlo organizačnou zmenou
schválenou rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 29.01.2015, táto skutočnosť nebola žalobcovi
oznámená ani písomne ani ústne. Od 04.02.2015 bol práceneschopný a zamestnávateľ mal dostatok
času, aby s uvedeným rozhodnutím o zrušení pracovného miesta žalobcu oboznámil. Ak bolo pracovné

miesto žalobcu zrušené ku dňu 31.01.2015 tak v zmysle Zákonníka práce nemal do času nástupu
na dočasnú pracovnú neschopnosť vykonávať žiadnu prácu, keďže pracovné miesto neexistovalo a
zamestnávateľ mal využiť možnosť prekážok na strane zamestnávateľa. Od 30.01.2015 do 03.02.2015
žalobca riadne pracoval, za túto prácu mu zamestnávateľ vyplatil mzdu, mal za to, že zamestnávateľ
neprijal rozhodnutie, ani nežiadal žalobcu o vrátenie vyplatenej mzdy za toto obdobie. Na stretnutí

dňa 11.02.2016 J. oznámil žalobcovi, že nemá pre neho inú vhodnú prácu, dal mu výpoveď v ktorej
je uvedené „neexistuje pre Vás iná vhodná práca, pretože žiadne vhodné pracovné miesta v našej
spoločnosti nie sú voľné“. Infomaily, ktoré sú v rámci spoločnosti zasielané všetkým zamestnancom a v
ktorých sa nachádzajú informácie o novinkách, chode spoločnosti ako i voľných pracovných miestach
boli doručené ako každému zo zamestnancov a preto nemal dôvod sa k nim vyjadrovať, e-maily

zamestnávateľa považoval za bežnú informáciu a nie za ponukovú povinnosť. Zamestnávateľ požiadal
dňa 22.03.2017 ÚPSVaR o udelenie predchádzajúceho súhlasu k rozviazaniu pracovného pomeru
so žalobcom čomu ÚPSVaR nevyhovel listom zo dňa 27.04.2017. Tento listinný dôkaz potvrdzuje
skutočnosť, že zamestnávateľ je si vedomý toho, že pracovný pomer skončil neoprávnene, nie v súlade
so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, práve naopak dokazuje aj úmyselné konanie zamestnávateľa,

v čase keď dával výpoveď žalobcovi musel si byť vedomý skutočnosti, že takýto súhlas ÚPSVaR ako
hmotnoprávnu podmienku výpovede potrebuje.26. Z pracovnej zmluvy č.24/2008 zo dňa 29.02.2008 súd zistil, že bola uzatvorená medzi
zamestnávateľom SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Bratislava a zamestnancom J. v pracovnom zaradení
HR manažér, s ktorej výkonom bol spojený druh práce a pracovné činnosti a to riadenie personálnej

agendy, podrobnejšia charakteristika práce bola obsahom pracovnej náplne. Pracovný pomer medzi
zamestnávateľom a zamestnancom vznikol dňom 1.marca 2008, ktorý bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Zamestnávateľ a zamestnanec dňa 30.06.2011 uzatvorili dohodu o zmene pracovných podmienok
predmetom ktorých bola zmena mzdových podmienok za vykonanú prácu zamestnanca.

27. Zamestnávateľ SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s., Bratislava oznámil zamestnancom a zástupcom
zamestnancov dňa 17.07.2015, že v dôsledku zlúčenia zamestnávateľa ako zanikajúcej spoločnosti
s preberajúcim zamestnávateľom News and Holding a.s., Bratislava ako nástupníckou spoločnosťou,
dôjde v zmysle § 27 Zákonníka práce k prechodu všetkých práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov zo zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa najskôr k 01.09.2015. Ekonomickým
dôvodom prechodu je využitie synergických efektov a zníženie nákladov z obchodnej činnosti

spoločnosti zúčastňujúcich sa na zlúčení napr. v dôsledku centrálneho obstarávania tovarov a
služieb. Prechodom prechádzajú všetky pracovnoprávne vzťahy vrátane Vášho v plnom rozsahu
na preberajúceho zamestnávateľa odo dňa účinnosti prechodu. Ostatné ustanovenia pracovných
zmlúv zostanú nedotknuté. Ďalšie pracovnoprávne, ekonomické a sociálne dôsledky prechodu na
zamestnancov nie sú očakávané.

28. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 28.01.2016 vydala potvrdenie o invalidite J., ktorému
oznámila, že po posúdení zdravotného stavu dňa 28.01.2016 bol uznaný invalidným s MPSVZČ 50%,
podľa Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zdravotný stav menovaného zodpovedá
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% od 28.01.2016. Z potvrdenia o

invaliditesúdzistil,žeboloprevzatézamestnávateľomdňa11.02.2016aW.dňa11.02.2016.Ze-mailovej
správy W. zo dňa 09.02.2016 súd zistil, že Y. oznámil potvrdenie Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého
bol uznaný za invalidného podľa Zákona č. 461/2003 Z.z.

29.ZRozhodnutiazamestnávateľaozníženístavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťpráce

zo dňa 29.01.2015 súd zistil, že predstavenstvo SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s.r.o. dňa 29.01.2015 rozhodlo
o zrušení pracovného miesta „HR manažér-vedúci personálneho oddelenia“ ku dňu 31.01.2015. Cieľom
rozhodnutia bolo zvýšenie efektívnosti práce spoločnosti.

30. Z interného spravodaja určeného pre vnútornú komunikáciu v rámci NMH, z infomailu NMH január

2016 NEWS & MEDIA holding súd zistil, že HR informoval o príležitosti pracovať v NMH, bližšie
informácie o ponúkaných pozíciách boli na linku.

31. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti N. zo dňa 04.02.2015 súd zistil, že J. bol neschopný
práce od 06.02.2015 a schopný práce bol od 11.02.2016.

32. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 11.02.2016 súd zistil, že zamestnávateľ News and
Media Holding, a.s. Bratislava dal J. výpoveď z dôvodu organizačnej zmeny, schválenou rozhodnutím
zamestnávateľa zo dňa 29.01.2015, ktorou došlo k zrušeniu pracovného miesta „HR manažér-vedúci
personálneho oddelenia“ ku dňu 31.01.2015. Neexistuje iná vhodná práca pre zamestnanca, pretože

žiadne vhodné pracovné miesta v spoločnosti nie sú voľné. Na základe uvedeného bola daná
zamestnancovi výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Pracovný pomer sa mal
skončiť uplynutím výpovednej doby, ktorá je podľa § 62 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce tri mesiace.
V najbližšom výplatnom termíne po skončení výpovednej doby malo byť zamestnancovi vyplatené
odstupné v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Výpovedná doba začala plynúť dňom

01.03.2016 a mala sa skončiť 31.05.2016.

33. Zamestnávateľ dňa 11.02.2016 oznámil J., že z dôvodu iných závažných prekážok v práci na strane
zamestnávateľa podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce sa nemá zdržiavať na pracovisku od 11.02.2016 do
31.05.2016. Za dni neprítomnosti na pracovisku mu patrí náhrada mzdy v sume priemerného zárobku.

Dňa 11.02.2016 sa mal dostaviť na personálne oddelenie z dôvodu formálnych náležitostí ukončenia
pracovného pomeru.
34. Z oznámenia J. súd zistil, že dňa 25.05.2016 doručil zamestnávateľovi oznámenie o tom, že výpoveď
podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 11.023.2016 považuje za neplatnú a trval na ďalšomzamestnávaní. Z výsledku reklamačného konania Slovenskej pošty, a.s. Bratislava zo dňa 03.06.2016
súdzistil,žezásielkabolapreadresátaNewsandMediaHoldinga.s.,Bratislavadodanádňa25.05.2016,
ktorú prevzal oprávnený prijímateľ - splnomocnenec.

35. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 11.04.2016 súd zistil, že J. bol
od 03.02.2016 priznaný invalidný dôchodok, nárok na invalidný dôchodok mu vznikol dňa 28.01.2016
podľa § 70 ods. 1 Zákona č.461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za invalidného bol uznaný z
dôvodu, že mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a
výsledok posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 28.01.2016.
Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli počas
konania o priznanie invalidného dôchodku.

36. Z Rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Odboru služieb zamestnanosti, referát správneho konania č. j.: A. zo dňa 27.04.2017 súd
zistil, že bolo zastavené konanie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi News
and Media Holding a.s., Bratislava na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom J.. Zamestnávateľ podľa ustanovenia § 66 Zákonníka práce

požiadal dňa 22.03.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o udelenie predchádzajúceho
súhlasu k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím J.. Po
preskúmaní žiadosti zamestnávateľa správny orgán zistil, že prebieha súdny spor medzi zamestnancom
a zamestnávateľom o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru vedený na Okresnom súde
Bratislava III a preto konanie zastavil.

37. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

38. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

39. Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z

dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, je najmenej
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.

40. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného

kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o

znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
42. Podľa § 66 Zákonníka práce, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ

výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je
výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol
vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).43.Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

44. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákonník práce kogentným spôsobom upravuje spôsob
skončenia pracovného pomeru pri uplatňovaní ktorého je potrebné dodržiavať formálno - právne
a hmotno-právne náležitosti skončenia pracovného pomeru. Výpoveď zo strany zamestnávateľa je
jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna

úprava obsiahnutá v zákonníku práce viaže platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok.

45. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako procesný
predpoklad určovacej žaloby podľa § 137 CSP súd v tomto prípade neskúmal, nakoľko sa jedná o
osobitný druh žaloby, kde naliehavý právny záujem je daný zákonom a žalobca ho nie je povinný
preukazovať a súd sa jeho existenciou ani nezaoberá.

46. Súd posudzoval formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru a dospel k záveru, že tieto boli
splnené. Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý bol písomný, podpísaný J., osobou oprávnenou
konať za žalovaného, skutkovo riadne vymedzený, bol riadne doručený žalobcovi dňa 11.02.2016, ktoré
skutočnosti neboli sporné.

47. Dvojmesačná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 77 Zákonníka práce sa týka uplatnenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, čo má za následok, že žalobca
musel svoj nárok uplatniť na súde tak, aby žaloba bola podaná na súd najneskôr v posledný deň tejto
lehoty.Vprejedávanejvecibolažalobanaurčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou

doručená súdu dňa 11.07.2016, teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer
skončiť dňa 31.05.2016.

48. Zákonnými podmienkami výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce je
zamestnancova nadbytočnosť. O nadbytočnosť ide vtedy ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej

zamestnanca zamestnávať prácami dojednanými v pracovnej zmluve, dôvody tejto nemožnosti
musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a
to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Druhou podmienkou je skutočnosť, že nadbytočnosť
zamestnanca je dôsledkom zmeny úloh zamestnávateľa, zmeny jej technického vybavenia alebo
iných organizačných zmien. Zásadne musí pri tomto výpovednom dôvode ísť o organizačné zmeny

vo vnútri zamestnávateľa, ktorých existenciu v čase dania výpovede musí zamestnávateľ v spore
o neplatnosť výpovede preukázať. Treťou podmienkou výpovedného dôvodu je príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Nadbytočnosť zamestnanca musí byť
teda dôsledkom organizačných zmien zamestnávateľa, ktoré sa týkajú počtu zamestnancov. Výber
nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi. Pokiaľ ide o organizačné zmeny, musí

ísť o také zmeny vo vnútri zamestnávateľa o ktorých v čase výpovede bolo už stanoveným spôsobom
rozhodnuté tak, aby bolo zrejmé, že v primeranom čase sa zamestnanec v dôsledku ich realizácie
stane nadbytočným. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v zmysle judikatúry nemá
povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník pracovného
pomeru sa nemôže domáhať na súde vyslovenia neplatnosti takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa. Súd

nemôže skúmať jeho platnosť, skúma len či rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. Výber
nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, súd nemôže preskúmavať správnosť
tohto výberu zamestnávateľom.

49. V prejedávanej veci mal súd preukázané, že zamestnanec uzatvoril pracovný pomer so

zamestnávateľom SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Bratislava dňa 29.02.2008, pracovný pomer medzi
stranami sporu bol uzavretý na dobu neurčitú, na základe ktorej zamestnanec vykonával prácu v
pracovnom zaradení HR manažér, s výkonom ktorej bolo spojené riadenie personálnej agendy. V zmysle
§ 29 a nasl. Zákonníka práce došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na
základe oznámenia zamestnávateľa zamestnancovi zo dňa 17.07.2017 na spoločnosť News and Media

Holding a.s., Bratislava k 01.09.2015, uvedené skutočnosti neboli sporné.

50. Výpoveď zamestnávateľa bola skutkovo vymedzená rozhodnutím zamestnávateľa z organizačných
dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Organizačná zmena spočívala v rozhodnutízamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, predstavenstvo
spoločnostiSPOLČNOST7PLUS,s.r.o.,dňa29.01.2015rozhodloozrušenípracovnéhomiestažalobcu,
HR manažér - vedúci personálneho oddelenia ku dňu 31.01.2015 s uvedením, že neexistuje pre

zamestnanca iná vhodná práca, pretože žiadne vhodné pracovné miesta v spoločnosti nie sú voľné.

51. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zamestnávateľ neoznámil zamestnancovi
zrušenie pracovného miesta ku dňu 31.01.2015 ako vyplýva z rozhodnutia zamestnávateľa o znížení
stavu zamestnancov zo dňa 29.01.2015, nakoľko žalobca dňa 02.02.2015, dňa 03.02.2015 (pondelok,

utorok) riadne pracoval, dostal aj vyplatenú mzdu za uvedené odpracované dni, ktorú skutočnosť
žalovaný nepoprel. Zamestnávateľ neoznámil zamestnancovi ani existenciu žiadnej závažnej prekážky
na strane zamestnávateľa a z uvedeného dôvodu nevykázal žalobcu ani z pracoviska. Žalovaný v
konaní nepredložil ani zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s.r.o. konanej
dňa 29.01.2015 spolu s prezenčnou listinou, na ktorom bolo prijaté uznesenie o zrušení pracovného
miesta HR manažér - Vedúci personálneho oddelenia ku dňu 31.01.2015, nepredložil ani napr. novú

organizačnú štruktúru zamestnávateľa, ktorá by zohľadňovala zrušené pracovné miesto, nakoľko
rozhodnutie o organizačných zmenách musí vždy sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej
štruktúry a zníženie počtu zamestnancov objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce, žalovaný
nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami v
súvislosti so skončením pracovného pomeru. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno a v konaní nepreukázal zákonné podmienky výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63
ods.1 písm. b/ Zákonníka práce.

52. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje ponukovú povinnosť zamestnávateľa,
ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Podľa

ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre
zamestnanca prácu, teda ide o nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Splnenie tejto ponukovej
povinnosti v konaní o neplatnosť výpovede musí preukázať zamestnávateľ. Žalovaný v konaní tvrdil, že
v čase dania výpovede neboli otvorené žiadne pracovné pozície profesijnému profilu žalobcu, žalobca
bol informovaný o všetkých voľných pracovných miestach prostredníctvom interného informačného

mailu zamestnávateľa zo dňa 20.01.2016 obsahujúceho ponuku pracovných miest ponúkaných v
danom čase žalovaným a J. informoval žalobcu počas osobného stretnutia dňa 11.02.2016, že
žalovaný momentálne disponuje iba pracovnými pozíciami, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným
predpokladom a profesijnému zameraniu. Taktiež v písomnej výpovedi danej zamestnancovi žalovaný
uviedol, že „neexistuje iná vhodná práca, pretože žiadne vhodné pracovné miesta v našej spoločnosti

nie sú voľné“.

53. Súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že odkázanie zamestnanca na to, že bol
informovaný o všetkých voľných pracovných miestach prostredníctvom interného informačného mailu
zamestnávateľa z januára 2016 obsahujúceho ponuku pracovných miest ponúkaných v danom čase

žalovaným, nemožno v žiadnom prípade považovať za splnenie ponukovej povinnosti, pod ktorou sa
rozumie ponuka konkrétneho pracovného miesta smerujúca k uzavretiu dohody o prevedení na inú
prácu, urobená voči zamestnancovi. Dňa 20.01.2016 žalobca ani nemohol mať vedomosť o tom ,
že žalovaný mu chce dať výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko v uvedenom
období bol žalobca práceneschopný a zamestnávateľ mu dal výpoveď až dňa 11.02.2016. Podľa súdnej

praxe medzi ponukou vhodného zamestnania a daním výpovede z pracovného pomeru musí byť určitá
časová postupnosť, zamestnávateľ musí ponuku vhodnej práce zamestnancovi ponúknuť predtým, než
mu dá výpoveď z pracovného pomeru. Aj keď Zákonník práce neustanovuje pre ponuku vhodného
zamestnania písomnú formu, z hľadiska právnej istoty účastníkov pracovného pomeru je správne,
ak ponuku vhodného zamestnania urobil zamestnávateľ v písomnej forme pred daním výpovede z

pracovného pomeru , žalovaný v konaní nepreukázal splnenie ponukovej povinnosti predložením
písomného záznamu z rokovania so žalobcom o ponuke vhodného zamestnania. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd bol toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal hmotnoprávnu
podmienku výpovede podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

54. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou výpovede je predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 Zákonníka práce, jeho absencia spôsobuje neplatnosť výpovede.
Súhlas úradu práce nemôže byť dodatočný, ale zamestnávateľ ho musí mať k dispozícii ešte pred tým,
než voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím uplatní výpoveď.55. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal súd preukázané, že J. bol neschopný práce od
04.02.2015 do 10.02.2016. Žalobca e-mailom zo dňa 09.02.2016 doručil zamestnávateľovi potvrdenie o

invaliditezoSociálnejpoisťovnezodňa28.01.2016,vydanépodľaZákonač.461/2003Z.z.,Osociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, dňa 11.02.2016 o 8:30 hod žalobca odovzdal potvrdenie o
invalidite do podateľne zamestnávateľa a dňa 11.02.2016 na osobnom stretnutí odovzdal potvrdenie
o invalidite priamemu nadriadenému J., uvedené skutočnosti neboli sporné. Z potvrdenia o invalidite
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 28.01.2016 mal súd preukázané, že J. po posúdení

zdravotného stavu dňa 28.01.2016 bol uznaný invalidným s MPSVZČ 50%, zdravotný stav zodpovedal
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% od 28.01.2016. Žalovaný teda
v čase dania výpovede žalobcovi vedel, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutým a preto
žalovaný pred daním výpovede žalobcovi mal požiadať o predchádzajúci súhlas príslušný úrad práce
sociálnych vecí a rodiny.

56. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 11.04.2016 číslo XXXXXXXXXXX
mal súd ďalej preukázané, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi 28.januára 2016 a
invalidný dôchodok podľa § 80 Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bol priznaný
od 03.02.2016. Za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že mal pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v lekárskej správe, odbornom
posudku o invalidite z 28.01.2016. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca bol uznaný za
invalidného podľa osobitného predpisu, preto sa považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím
podľa§40ods.8Zákonníkapráce.Zákonodarcastanovujeinformačnúpovinnosťvočizamestnávateľovi

zo strany zamestnanca so zdravotným postihnutím s cieľom jeho ochrany podľa § 66 Zákonníka. Súd
považoval predloženie rozhodnutia o invalidnom dôchodku zamestnávateľovi za prílišný formalizmus,
nakoľko aj Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava už dňa 28.01.2016 vydala Potvrdenie o invalidite
J. ktorý bol uznaný za invalidného a v Rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa
11.04.2016 číslo XXXXXXXXXXX o priznaní invalidného dôchodku je jednoznačne uvedené, že nárok

na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi 28.januára 2016, pričom rozhodnutie o výške invalidného
dôchodku nemá dopad na subjektívne okolnosti invalidity zamestnanca, ide o administratívny výpočet
výšky invalidného dôchodku.

57. Žalobca si svoju informačnú povinnosť voči zamestnávateľovi splnil podľa § 40 ods.8 Zákonníka

práce. Zamestnávateľ nedal zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď s predchádzajúcim
súhlasom príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorú skutočnosť mal preukázanú
z Rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Odboru služieb zamestnanosti, referát správneho konania č.j.: A. zo dňa 27.04.2017,
nakoľko zamestnávateľ až po podaní žaloby na súd žalobcom o neplatné skončenie pracovného

pomeru dňa 22.03.2017 požiadal podľa § 66 Zákonníka práce, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava o udelenie predchádzajúceho súhlasu k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom
sozdravotnýmpostihnutímJ..Úradpráce,sociálnychvecíarodinyBratislavaakosprávnyorgánzastavil
konanie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného
pomeru výpoveďou sa zamestnancom so zdravotným postihnutím z dôvodu , že prebieha súdny spor

o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Súhlas úradu práce nemôže byť dodatočný,
ale zamestnávateľ ho musí mať k dispozícii ešte pred tým, než voči zamestnancovi so zdravotným
postihnutím uplatní výpoveď. V konaní mal súd preukázané, že zamestnávateľ nemal k dispozícii
predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ešte pred tým, než zamestnancovi so
zdravotným postihnutím dal výpoveď, čo je hmotnoprávnou podmienkou výpovede, jeho absencia

spôsobuje neplatnosť výpovede, právny úkon teda nebol urobený formou predpísanou podľa § 66
Zákonníka práce, preto sa považuje za neplatný právny úkon podľa § 17 ods.2 Zákonníka práce.

58. Súd na návrh žalovaného nevykonal ďalšie dokazovanie a to vyžiadaním kompletného spisu
vedeného Sociálnou poisťovňou vo veci posúdenia invalidity žalobcu a nároku na invalidný dôchodok,

výsluchom pracovníkov Sociálnej poisťovne v súvislosti s posudzovaním invalidity a jeho nároku
na invalidný dôchodok, výsluchom posudkového lekára, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobcu v
súvislosti s posudzovaním invalidity žalobcu a jeho nároku na invalidný dôchodok, výsluchom svedka
J., vyžiadaním potvrdenia od mobilného operátora ohľadom zaslania textovej správy žalobcom jehopriamemu nadriadenému J. zo dňa 10.023.2016 o 15:58 z mobilného telefónne čísla XXXXXXXXXX,
ktoré vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci považoval za nadbytočné a nehospodárne.

59.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoskutkovéhoaprávnehostavu,zhodnotenímdôkazovjednotlivoako
aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo súd dospel k záveru,
že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b)
Zákonníka práce bola podaná dôvodne a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

60. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP , podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonania,rozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.