Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213834
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415213834.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia s.r.o, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 v konaní
právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810
00 Bratislava, proti žalovanému: M. C., G.. XX.XXXXXX G. K. V.. B. XXX/XX, XXX XX Ž.T. G. I. X, O. F.
A. P. XX/X, O. X, XXX XXX Č. P., štátny občan SR, v konaní zaplatenie 995,82 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 995,82 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 995,82€ od 1.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 995,82€ s príslušenstvom z titulu pohľadávky vzniknutej z
povoleného prečerpania úverového účtu žalovaného. V žalobe žalobca uviedol, že medzi jeho právnym
predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o
bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka,
na základe ktorej zriadil právny predchodca žalobcu v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou

povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok. Splnením
daných podmienok poskytol právny predchodca žalovanému povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na bežnom účte vo výške 995,82€ na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku
porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte
právny predchodca žalobcu vypovedal listom zo dňa 15.04.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o
bežnom účte, čím sa pohľadávka právneho predchodcu z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo

forme povoleného prečerpania vo výške 995,82€ sa stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti.
Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 16.05.2013 a jej účinky nastali ku dňu 31.07.2013, t.j. ku
koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď
doručená. Keďže žalovaný dlh neuhradil, žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania.

2. Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 19C/504/2015-36 zo dňa 10.05.2016, ktorý bol

Uznesením č. k. 19C/504/2015-45 zo dňa 02.09.2016 zrušený pre jeho nedoručenie žalovanému do
vlastných rúk.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a

služieb flexiúčtu zo dňa 14.4.2008, potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, navýšením limitu výpoveďou
zmluvy zo dňa 15.04.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty,ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

5. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 14.04.2008
Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej zriadil právny
predchodca žalobcu žalovanému bežný účet a vydal platobnú kartu typ MPK Maestro Dobrý anjel s
denným limitom 15000 Sk. Dňa 16.09.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o
poskytnutí flexidebetu (kontokorentného úveru), na základe ktorého poskytol žalovanému kontokorentný

úver do výšky úverového rámca 30000,-Sk (995,82€) po dobu plnenia mesačných kreditných obratov
vo výške 15000,- Sk na bežnom účte (čo predstavuje 50% z nastaveného limitu). Právny predchodca
žalobcuvypovedaluvedenúzmluvuvýpoveďouzodňa15.04.2013zdôvoduneuhradeniazáväzku,ktorý
vznikol z dôvodu nedodržania ustanovení zmluvy o bežnom účte. Uvedená výpoveď bola žalovanému
uložená poštovým doručovateľom na pošte dňa 18.04.2013.

6. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 3 ods. 6.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 14.04.2008 k uzavretiu zmluvy o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu a dňa 16.09.2008 uzavreli Zmluvu o poskytnutí

kontokorentného úveru - flexidebetu na účte s rámcom vo výške 30000,- Sk. Aj keď žalovaný vystupoval
v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, a teda na daný
zmluvnývzťahjepotrebnéaplikovaťustanoveniazákonovnaochranuspotrebiteľa,vdanomprípadesúd
konštatuje, že účastníci zmluvného vzťahu uzavreli zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, nakoľko ust. § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch priamo vylučuje

použitie tohto špeciálneho predpisu na úvery poskytnuté formou preddavku na bežný účet poskytnutý
bankou. Je však potrebné konštatovať, že zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal
Občiansky zákonník, bola do nášho právneho poriadku implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho
dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva

tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v
danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

10. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil zmluvné podmienky, právny predchodca žalobcu
jednostranným právnym úkonom zo dňa 15.04.2013 vypovedal zmluvu o bežnom účte v súlade s ust.

4.14 bod 4.14.1 písm. d) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty a
vyzval žalovaného na vysporiadanie finančných záväzkov účtu. Predmetná výpoveď bola uložená na
pošte s dátumom uloženia dňa 18.04.2013, kedy sa reálne dostala do sféry dispozície žalovaného, ktorý
ju neprevzal na adrese trvalého pobytu v odbernej lehote.

11. Žalobca oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
ku dňu 29.09.2014 a súčasne ho vyzval na úhradu zostatku kontokorentného úveru. Súd mal tak za
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka.

12. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z titulu

mínusového zostatku na bežnom účte žalovaného, za nesporný. Žalovaný zostal v konaní nečinný, k
žalobe sa nevyjadril, hoci mu bola doručená do vlastných rúk, skutočnosti tvrdené žalobcom, ani výšku
debetného zostatku na účte, nerozporoval, preto súd žalovanú sumu priznal v celom rozsahu.13. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania pri splácaním
úveru, súd súčasne priznal žalobcovi právo aj na úrok z omeškania účtovaný v zákonnej výške v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka od 01.08.2013 (teda účinnosti výpovede)
do zaplatenia tak, ako to požadoval žalobca v žalobe.

14. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods 1. CSP tak,
že priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v spore plne

úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.