Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011904
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117011904.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana

Krč-Šeberu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému F. V., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. januára 2018 odvolania obžalovaného a prokurátora Krajskej
prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.11.2017, sp.zn. 3Tk/2/2017 a
takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods.3 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku

o treste v celom rozsahu.

Na poklade § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný F. V. - nar. XX.XX.XXXX v F., bytom V. XX, okres X.,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zákona a
§ 39 ods.1, ods.3 písm.b) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods.4 Tr. zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný
dohľad na dobu 1 (jeden) rok.

II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.11.2017, sp. zn. 3Tk/2/2017 bol obžalovaný F. V. uznaný
za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), odsek 3

písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

za prísľub získania odmeny 100,- Eur, v presne nezistenom čase dňa 13.03.2017, na doposiaľ presne
neustálenom mieste na parkovisku pred objektom supermarketu Kaufland v Piešťanoch, neoprávneneprevzal od doposiaľ presne neidentifikovaných osôb balík, za účelom jeho dodania neznámej osobe
do Veľkej nad Veličkou dňa 15.03.2017, ktorý obsahoval marihuanu v súhrnnej hodnote 31.675,63
Eur, následne tento balík uschoval a neoprávnene držal do 16:50 hod., dňa 15.3.2017 v byte č.

XX, nachádzajúcom sa na 4. poschodí panelového domu na adrese X. XXX/XX v F. do času jeho
vydania príslušníkom polície, pričom tento balík obsahoval bielu igelitovú tašku s nápisom „EURONICS“,
obsahujúcu rastlinný materiál s upotrebiteľnou hmotnosťou 306,8 g a s priemernou koncentráciou 2,4
% hmotnostných tetrahydrokanabinolu ( ďalej iba THC ), obsahujúci 7363 mg THC, ktoré možno
považovať za 614 - 736 bežných jednotlivých dávok drogy, bielu igelitovú tašku s nápisom „EURONICS“

a priehľadno-zelené vrece s nápisom „Hombach“, ktoré obsahovali rastlinný materiál s upotrebiteľnou
celkovouhmotnosťou648,0gaspriemernoukoncentráciou2,0%hmotnostnýchTHCobsahujúci12960
mg THC, ktoré možno považovať za 1296 bežných jednotlivých dávok drogy, 2 zelené vrecia s nápisom
„Hombachabielo-oranžovúigelitovútaška,ktoréobsahovalirastlinnýmateriálsupotrebiteľnoucelkovou
hmotnosťou 492,0 g a s priemernou koncentráciou 1,7 % hmotnostných THC obsahujúci 8364 mg
THC, ktoré možno považovať za 984 jednotlivých dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, zelené

sťahovacie igelitové vrece na odpad, ktoré obsahovalo rastlinný materiál s upotrebiteľnou hmotnosťou
721,8 g a s priemernou koncentráciou 1,7 % hmotnostných THC, obsahujúci 12271 mg THC, ktoré
možno považovať za 1444 jednotlivých dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, modré sťahovacie
igelitové vrece na odpad, ktoré obsahovalo rastlinný materiál s hmotnosťou 996,1 g a priemernou
koncentráciou 1,5 % hmotnostných THC, obsahujúcich 14942 mg THC, ktoré možno považovať za

1992 jednotlivých dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, plastové vrecko s tlakovým uzáverom
obsahovalo rastlinný materiál s hmotnosťou 1574 mg a priemernou koncentráciou 3,3 % hmotnostných
THC, obsahujúci 52 mg THC, ktoré možno považovať za 3 - 5 bežných jednotlivých dávok drogy,
plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo rastlinný materiál s hmotnosťou 1509 mg a
priemernou koncentráciou 3,3 % hmotnostných THC, obsahujúci 50 mg THC, ktoré možno považovať

za 3 - 5 bežných jednotlivých dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom (vložené v plechovej
škatuľke s nápisom „NIVEA Creme“), ktoré obsahovalo rastlinný materiál s upotrebiteľnou hmotnosťou
580 mg a koncentráciou 1,9 % hmotnostných THC obsahujúci 11 mg THC, ktoré možno považovať
za jednu jednotlivú dávku drogy, pričom rastliny rodu Canabis sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do

I. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona,
§ 36 písm. j), l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého
obžalovaného okresný súd podľa § 48 ods.4 Tr. zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona

zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s
poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený tiež ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný F. V. pre

nesprávnosť výrokov o vine a o uloženom treste odňatia slobody, ako aj pre nesprávnosť konania, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo, ako aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne v neprospech
obžalovaného F. V.,
pre nesprávnosť výroku o treste - pre neuloženie trestu prepadnutia majetku podľa § 58 odsek 3
Trestného zákona.

Obžalovaný F. V. v rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu
napadnutému rozsudku vytýkal najmä to, že vychádzal výlučne iba z jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 16. 03. 2017, kedy bol zadržaný. K iným výpovediam obžalovaného, ktorými sa snažil
ujasniť, vysvetliť dôvod svojho konania súd absolútne neprihliadal, resp. sa s ňou zaoberal len v jeho

neprospech. V tejto súvislosti poukázal na svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní, na ktorom taktiež
logicky, ucelene i presvedčivo vysvetlil dôvody svojho konania, resp. ako i nedokončenia "dohody" o
prevoze a následnom odovzdaní balíka ako i ďalšie jeho konanie po oznámení skutku na Mestskú políciu
Myjava a následne na OO PZ Myjava, ako i jeho spoluprácu s príslušníkmi polície. Súd prvého stupňa
tieto skutočnosti vyhodnotil ako účelové, nedôveryhodné a nebral ich do úvahy. Pripustil konštatovanie

súdu prvého stupňa v súvislosti s tým, že konal vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko vedel, resp. mal
vedieť, že prevzatý balík obsahuje marihuanu, bol s jej nezákonným držaním a prevozom uzrozumený,
len nepoznal reálne množstvo tejto psychotropnej látky.Aby však bolo možné prijať záver, ku ktorému prvostupňový sud pri svojom rozhodovaní dospel a
to že sa mal svojim konaním dopustiť obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, prvostupňový súd sa musí bez akýchkoľvek
pochybností a so všetkou vážnosťou a dôslednosťou vysporiadať so všetkými vykonanými dôkazmi,
ktoré svedčia či už v prospech, alebo neprospech obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto
prípade sa jedná o trestný čin spojený s omamnými látkami a to konkrétne so zadržaným materiálom
označeným ako marihuana, je nevyhnutné sa vysporiadať s otázkou, či predmetný zadržaný materiál

spĺňa všetky kritéria, aby ho bolo možné kvalifikovať ako omamnú a návykovú látku v zmysle ust. §
130 ods. 5 zák.č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon v platnom znení, ako i s poukazom na ust. § 2 ods.
1 zákona č. 139/1998 Z. z. - Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. V
tejto súvislosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že z celkového množstva zadržaného materiálu
o celkovej hmotnosti rastliny aj s obalovým materiálom cca 8 kg bola ako omamná a návyková látka
označená ako marihuana - Cannabis, upotrebiteľná časť o hmotnosti 3167,563 g. Súd prvého stupňa

sa pri vyhodnotení tejto otázky - čo zo zadržaného rastlinného materiálu spĺňa kritérium omamnej a
návykovej látky - oprel výlučne o znalecký posudok v širšom zmysle, hoci v danom prípade ide o
nutnosť sa detailne a veľmi dôkladne zaoberať touto otázkou, nakoľko ako je z výsledkov znaleckého
dokazovania zrejmé, že sa jedná o materiál, ktorý obsahuje hraničné hodnoty účinnej látky THC. S
touto problematikou sa súd prvého stupňa dôkladne nezaoberal a v súvislosti s výškou škody, resp.

hodnoty „upotrebiteľného materiálu,“ odôvodnenie svojho rozsudku oprel výlučne o vyjadrenie mjr. Mgr.
B. O., ktorá predniesla odborné vyjadrenie NAKA, z ktorého má vyplývať, že výpočet hodnoty zaistených
omamných a psychotropných látok bol vykonaný v prepočte na gramy, hodnota jedného gramu omamnej
látky Cannabis v prvom štvrťroku 2017 v Trenčianskom kraji predstavuje sumu 10 € a teda hodnota
zaistenej upotrebiteľnej drogy bola stanovená na výšku 31.675,63 €.

Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku
marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany,
pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej
dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g)

vysušenej marihuany. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne
odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Pri marihuane sa teda vychádza
z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5 g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť
sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom
trestnoprávneho postihu. Možno urobiť záver, že na to, aby išlo o obvykle jednorazovú dávku marihuany,

musí ísť o také množstvo marihuany, ktoré dosahuje minimálne 0,5 g (z hľadiska hmotnosti) a viac ako
2 % účinnej látky THC.

Z odbornej literatúry totiž vyplýva, že minimálne spodná hranica množstva THC v prepočte na percentá
hmotnostných sú 2 a v prípade, ak je obsah THC zistený v percentách hmotnostných pod touto hranicou,

nejde o omamnú látku, pretože množstvo THC nie je schopné vyvolať účinky stanovené v § 130
ods. 5 Trestného zákona, ale ide o tzv. priemyselné konope pestované za účelom technickým alebo
poľnohospodárskym.

V prípade posudzovania trestnosti trestného činu podľa 172 Tr. zák. je nutné pri stanovení rozsahu

činu postupovať v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. a vychádzať z minimálnej výšky ceny, za ktorú bolo
možné zaistenú omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor predať na čiernom trhu v
období spáchania trestného činu a v mieste, kde bol trestný čin spáchaný, pričom je potrebné zohľadniť
špecifiká čierneho trhu a prax koncových konzumentov návykových látok, ako to ustanovuje § 126 ods.
1 veta prvá Tr. zák. V prejednávanom prípade bola cena zadržaného materiálu striktne určená vo výške

10 Eur/gram, pričom pri takto určenej cene sa vychádzalo výlučne z množstva zadržaného materiálu
označeného KEÚ PZ ako upotrebiteľný materiál. Pri určení označenej ceny zadržaného materiálu úplne
však absentuje zohľadnenie výšky % účinnej látky THC v zadržanom materiáli, ktorý bol označený za
upotrebiteľný. V tejto súvislosti nebola absolútne zohľadnená znalcom uvedená skutočnosť a to, že v
zadržanom materiáli, označenom za upotrebiteľný, sa nachádzala aj marihuana s množstvom účinnej

látky od 1 - 1,9 % THC, ktorá bola samotným znalcom z oboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
toxikológiaoznačenázamarihuanusnižšímobsahomúčinnejlátky,jetedaveľminepravdepodobné,aby
v prejednávanom prípade mala zadržaná marihuana hodnotu 10 Eur / gram. Možno teda konštatovať,
že dokazovanie vykonané NKA NPJ v otázke určenia ceny zadržaného materiálu je nedostatočné,nezodpovedajúce skutočnému, reálnemu stavu veci, takto vykonané dokazovanie v otázke ceny
neobstojí, nakoľko sa absolútne nezohľadnili ďalšie, v danom prípade neprehliadnuteľné a nanajvýš
podstatné skutočnosti týkajúce sa určenia výšky ceny zadržaného materiálu.

V jeho trestnej veci je možno konštatovať, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí argumentoval len
v jeho neprospech, o čom v konečnom dôsledku svedčí výrok o vine, nakoľko k takémuto rozhodnutiu by
mal súd prvého stupňa dospieť po jednoznačnom a nepochybnom ustálení právnej kvalifikácie skutku,
z ktorého je on uznaný za vinného, k čomu podľa jeho názoru nedošlo. O uvedenom svedčí i samotný

výrok o treste súdu prvého stupňa, ktorý i keď je uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, bol uložený bez ohľadu na to, aby sa okresný súd dôkladnejšie zaoberal i možnosťou uplatnenia
príslušných zákonných ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko on má jednoznačne za to, že
v prejednávanom prípade je aplikácia týchto ustanovení o mimoriadnom znížení trestu po tom, čo by sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako je uvedené v obžalobe,
prípadne by si v zmysle svojho vykonaného dokazovania osvojil názor na inú právnu kvalifikáciu,

jednoznačne možná a aj potrebná. On nie je. žiadny kriminálny recidivista, ani páchateľ priestupkov,
resp. akejkoľvek protiprávnej činnosti. Pochádza z usporiadaných rodinných pomerov, plní si všetky
svoje povinnosti, vychováva dve maloleté deti a vzorne sa o ne stará.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o vine a o

treste podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol tak, že jeho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí, alternatívne, ak
by krajský súd vyhodnotil jeho konanie napriek tomu, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu ako protiprávne, aby postupoval v zmysle ust. § 278 ods. 3 Trestného
poriadku a s poukazom na všetky poľahčujúce okolnosti po stanovení právnej kvalifikácie v zmysle ust.

§ 172 ods. 1 Trestného zákona sám vo veci rozhodol tak, že ho uzná za vinného zo spáchania skutku v
zmysleust. §172ods.1Trestnéhozákonaauložímutrestodňatiaslobodynaspodnejhranicizákonom
ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primerane dlhú skúšobnú dobu.
Prokurátor krajskej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 3Tk/2/2017 zo dňa 09.11.2017

pokladá v časti výroku o treste z dôvodu neuloženia obligatórneho trestu
prepadnutia majetku podľa § 58 odsek. 3 Trestného zákona za nesprávny. V zmysle § 58 odsek 3
Trestného zákona súd trest prepadnutia majetku uloží bez
splnenia podmienok uvedených v odseku 1 citovaného paragrafu a teda aj pri
absencii majetku obžalovaného aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie

trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného
zákona. Toto ustanovenie bolo doplnené novelou (zákonom č. 262/2011 Z.z.) s
účinnosťou od 1. septembra 2011. Vymedzuje okruh trestných činov, v prípade
ktorých súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok

uvedených v odseku 1. V kontexte s novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky
reaguje na potrebu dôslednejšieho postihu páchateľov spoločensky obzvlášť
nebezpečných trestných činov. Zámer upravenia obligatórnych trestov prepadnutia
majetku bol zákonodarcom artikulovaný aj v dôvodovej správe k zákonu č. 262/2011
Z.z.. Z uvedeného dôvodu bol okresný súd aj napriek negatívnemu výsledku zisťovania

majetku obžalovaného povinný uložiť trest prepadnutia majetku. Na základe uvedeného navrhol, aby
Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), d)Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
Okresného Trenčín sp.zn. 3Tk/2/2017 zo dňa 09.11.2017 vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 odsek
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaný F. V. sa odsudzuje podľa
§ 172 odsek 3, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona k § 36 písm. j), písm. l) Trestného

zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením podľa § 48 odsek 2
písm. b) Trestného zákona na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, podľa § 76 odsek 1 Tr.por. bude obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 1
rok a podľa § 58 ods.3 Tr.zák. aj trest prepadnutia majetku.
Prokurátor krajskej prokuratúry sa vyjadril k odvolaniu obžalovaného v tom smere, že v odôvodnení

odvolania obžalovaný namietal, že rozsudok obsahuje chyby, pre ktoré je nejasný a nezrozumiteľný,
pretože sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ako i to, že o
správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa sú dané pochybnosti. Súd prvého stupňa podľa
obhajoby, pri svojom rozhodnutí vychádzal výlučne iba z výpovede obžalovaného z prípravného konaniazo dňa 16. 03. 2017, kedy bol obžalovaný zadržaný, ktorú vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa
vyhodnotil za úplne vierohodnú a pravdivú. K iným výpovediam obžalovaného, ktorými sa snažil ujasniť,
vysvetliť dôvod svojho konania súd absolútne neprihliadal, resp. sa s ňou zaoberal len v neprospech

obžalovaného. V tejto súvislosti dal do pozornosti výpoveď na hlavnom pojednávaní, na ktorom taktiež
logicky, ucelene a podľa názoru obhajoby i presvedčivo vysvetlil dôvody svojho konania, resp. ako
i nedokončenia "dohody" o prevoze a následnom odovzdaní balíku ako i následné jeho konanie po
oznámení skutku na Mestskú políciu Myjava a následne na OO PZ Myjava, ako i jeho ďalšiu spoluprácu s
príslušníkmi polície. Pokiaľ súd prvého stupňa tieto skutočnosti vyhodnotil ako účelové, nedôveryhodné

anebralichdoúvahy,prirozhodovaníovineatresteobžalovanéhonekonalsovšetkoudôslednosťouav
súlade so základnými zásadami trestného konania. Pri svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami svedčiacimi nielen v neprospech, ale aj v prospech obžalovaného, či už ide výpoveď
obžalovaného, argumenty, písomné rozhodnutia iných súdov, odborné stanoviská medzinárodných
organizácií, ako i neriadením sa ustálenej súdnej praxe v konkrétnej problematike, či už ide o určenie
čo je zo zadržaného materiálu upotrebiteľný materiál Cannabis ako "droga" a v neposlednom rade

určeniehodnotyzadržaného-upotrebiteľnéhomateriáluspoukazomnaúčinnúlátkuTHC.Podľanázoru
obhajoby koncentrácia THC v zaistenej substancii nedosahuje 2 THC, preto nemožno rastlinný materiál,
neoprávnene držaný obžalovaným, považovať za omamnú látku, ale iba za priemyselné konope.
Obhajoba ďalej namietala, že výška hodnoty zadržanej omamnej látky nezodpovedá skutočnosti a
odborné vyjadrenie NKA NPJ k stanoveniu hodnoty omamnej látky je nedostatočné, zavádzajúce,

skresľujúce. S uvedeným názorom obžalovaného však nemožno súhlasiť, pretože pojem "obvykle
jednorazovej dávky" sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog predovšetkým od jej
hmotnosti. Pojem omamná látka či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka
sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle
jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria, nakoľko v ňom sa zároveň spája

objektívne aj subjektívne hľadisko. Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a až ako ďalšie
kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska
ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Ak zaistená látka neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky,
nie je schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nemožno ju podradiť nielen pod definíciu
uvádzanú v zákone číslo 139/1998 Z.z., ale ani pod pojem návykovej látky podľa ustanovenia § 130 ods.

5 Tr. zák. Toto kritérium má pritom význam iba z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože
množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len
v laboratórnych podmienkach. Návykovou látkou v citovanom ustanovení paragrafu na účely Trestného
zákona sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé ovplyvniť
psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti a sociálne správanie. Je preto

potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť omamnej látky, či a v akej
intenzite je zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku človeka,
jeho ovládacie schopnosti. Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen
intenzitu intoxikácie a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia.
Na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrácie

účinnej látky v zaistenom množstve v tom, v ktorom prípade), teda nepostačuje fakt, že sa konkrétna
zaistená látka nachádza v zozname omamných a psychotropných látok. Spojenie hmotnostného kritéria
(celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis
- konope. Pri rastlinách rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného
kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam

len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. Z uvedeného vyplýva
aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis - konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje
zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné
v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť,
ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium,

tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné
stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení
tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za
obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany.
Teda súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostné

vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať
za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu
obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej
dávky drogy podľa § 135 Trestného zákona. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, abybolo možné hmotnostné odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k
tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou
dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Pri marihuane sa

teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5 g), pričom množstvá nedosahujúce túto
hmotnosťsapovažujúzazbytkovémnožstvádrogy(čistopovémnožstvádrogy),ktoréniesúpredmetom
trestnoprávneho postihu. V danom prípade teda nepochybne ide o omamnú látku. Za nedôvodné
považovalajnámietkyobžalovanéhoonevierohodnostiodbornéhovyjadreniaourčeníhodnotyzaistenej
omamnej látky. Z odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protidrogovej jednotky

vyplýva, že hodnota zaistenej drogy bola stanovená vo výške 31.675,63 EUR. Pracovníčka Národnej
kriminálnej agentúry mjr. Mgr. B. O., ktorá odborné vyjadrenie spracovala, podrobne vysvetlila metodiku
výpočtu hodnoty zaistenej omamnej látky. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne
v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovaného, pretože nie je dôvodné.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 6.

decembra 2017, na verejnom zasadnutí dňa 11. januára 2018 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu, pretože uložený trest odňatia slobody uložený obžalovanému je neprimerane prísny a

odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva

obžalovaného na obhajobu, ktoré v plnom rozsahu tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred
súdom využil. Súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede

a obhajobné vyjadrenia obžalovaného F. V. (správne včítane aj jeho prvej priznávajúcej výpovede z
prípravného konania zo 16.3.2017 učinenej, aj v prítomnosti obhajcu, kedy sa k spáchaniu trestnej
činnosti priznal), ale predovšetkým tiež o svedeckú výpoveď F.. T. V., matky obžalovaného, keďže z
týchto výpovedí je jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa už pri preberaní balíka dňa 13.3.2017
pred supermarketom Kaufland v Piešťanoch dozvedel, že balík obsahuje marihuanu, ktorú aj dopravil

do bytu svojej matky, kde v tom čase býval, tej pritom o marihuane nič nepovedal, ale jeho matka
balík dňa 15.3.2017, teda v deň keď ho obžalovaný mal dopraviť neznámej osobe do obce Veľká nad
Veličkou v Českej republike, v skrini našla a keď sa obžalovaného spýtala čo balík obsahuje, uviedol,
že marihuanu. Matka na to povedala, že ona to doma nechce, pričom obžalovaný na nej videl, že je
nahnevaná a že telefonuje na políciu. Obžalovaný mal teda jednoznačne úmysel marihuanu do Veľkej

nad Veličkou doviesť a teda odovzdať ju tak, ako bol dohodnutý. Konanie obžalovaného teda bez
akýchkoľvek pochybností smerovalo k dodaniu marihuany distribútorovi a zásielka nebola doručená
bez ohľadu na okolnosti závisiace od vôle obžalovaného, len vzhľadom k telefonickému oznámeniu
jeho matky na políciu a v dôsledku príchodu polície do bytu F.. T. V. ešte pred odvezením marihuany
do Veľkej nad Veličkou; obžalovaný bol teda súčasťou reťazca, na konci ktorého mali byť koneční

spotrebitelia - užívatelia drogy; ďalej svoje skutkové zistenia oprel tiež o svedeckú výpoveď mjr. Mgr. B.
O., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala k odbornému vyjadreniu Národnej kriminálnej agentúry,
Národnej protidrogovej jednotky Ministerstva vnútra SR k výpočtu hodnoty zaistených omamných a
psychotropných látok u obžalovaného, znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava, ČVS: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3320 zo dňa 2.6.2017 ku koncentráciám hmotnostných

percent tetrahydrokanabinolu v rastlinnom materiáli zaistenom v byte Mgr. T. V. dňa 15.3.2017, tiež o
závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie č. 34/2017
vypracovaného znalcom MUDr. Antonom Puchoňom, tiež o listinné dôkazy a z nich najmä o zápisnice
o vydaní veci z 15.3.2017 s fotodokumentáciou, ako aj o ďalšie dôkazy, na ktoré v napadnutom
rozsudkupodrobnepoukázal.Svojeskutkovézisteniapodrobne,vecnesprávneapresvedčivoodôvodnil

v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného F.
V., ktoré boli v podstate len opakovaním jeho obranných tvrdení počas celého trestného konania, pretože
boli v rozpore s uvedenými vo veci vykonanými dôkazmi, o zákonnosti vykonania a vierohodnosti -
včítane odborného vyjadrenia na hodnotu zadržanej marihuany predneseného na hlavnom pojednávanímjr. Mgr. B. O. - ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani krajský súd. Odvolací súd po preskúmaní veci
vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože
dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého

rozsudku a o zákonnosti vykonania ktorých i o ich vierohodnosti nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal
obžalovaný F. V..

Obžalovaný F. V. aj podľa vlastného priznania jednoznačne vedel, že v inkriminovanom čase pred

hypermarketom Kaufland v Piešťanoch od jemu neznámych osôb prevzal marihuanu a keďže vrece s
ňou aj sám prenášal a držal vo svojich rukách, musel si byť vedomý aj jej hmotnosti (cca 8 kg).

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného F. V. ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. c), písm. d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona zhodne s obžalobným návrhom, pričom
svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil. Krajský súd k odvolacím námietkam obžalovaného uvedeným v jeho písomnom odvolaní a
v súlade aj s vyjadrením prokurátora krajskej prokuratúry ku nemu naviac poukazuje na to, že pojem
"obvykle jednorazovej dávky" sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti.

Pojem omamná látka či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka sú znakmi
objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová
dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa
zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý
kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho

zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké
množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením). Hmotnostné kritérium je preto
prvoradé kritérium. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto
kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Ku konštatovaniu, že sa páchateľ
dopustí prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa z hľadiska znakov objektívnej stránky
tohto prečinu vyžaduje ustálenie nielen toho, či obvinený mal pri sebe látku, ktorá sa podľa zákona
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch číslo 139/1998 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zaraďuje do omamných látok, ale nevyhnutným je aj zistenie, či v konkrétnom prípade takáto
rastlina aj obsahuje účinnú látku v takom množstve, ktoré je objektívne spôsobilé ovplyvniť nepriaznivo

psychiku človeka. Ak zaistená látka neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, nie je schopná
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nemožno ju podradiť nielen pod definíciu uvádzanú v zákone
číslo 139/1998 Z.z., ale ani pod pojem návykovej látky podľa ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Toto
kritérium má pritom význam iba z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej
látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych

podmienkach a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva,
či kupuje alebo prechováva a to bez toho, že by poznali presné množstvo drogy z hľadiska účinnej
látky, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa.
Takouto návykovou látkou v citovanom ustanovení paragrafu na účely Trestného zákona sa rozumie
alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé ovplyvniť psychiku človek alebo

jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti a sociálne správanie. Je preto potrebné vždy posúdiť
konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť omamnej látky, či a v akej intenzite je zistené
množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie
schopnosti. Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen intenzitu intoxikácie a
tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Na vyvodenie trestnej

zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrácie účinnej látky v zaistenom
množstve v tom, v ktorom prípade), teda nepostačuje fakt, že sa konkrétna zaistená látka nachádza v
zozname omamných a psychotropných látok. Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky)
a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis - konope. Pri rastlinách
rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie

obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či
skutočne ide o omamnú látku podľa § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala
aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol
by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty.Odvolací súd s poukazom na vo veci vykonané dôkazy dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,
ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na

zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za
opodstatnené a v podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo
vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval vecne správne pri ukladaní trestu odňatia

slobody, pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému F. V.. Nepodmienečný trest odňatia slobody
uložený obžalovanému podľa § 172 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona,
§ 36 písm. j), l) Tr. zákona vo výmere 15 rokov
je totiž neprimerane prísny a nezodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho
ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. za situácie, keď boli splnené podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1, ods.3 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, v prejednávanom prípade však

v zmysle § 39 ods.3 písm.b) Tr.zák. nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 8 rokov (podľa
§ 39 ods.3 písm.b) Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie
uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov, teda tak ako je to pri obzvlášť závažnom
zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona).

Vzhľadom na všetky zistené okolnosti prípadu, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností i pomery
obžalovaného, najmä však na povahu a konkrétny stupeň závažnosti obžalovaným spáchaného
trestného činu, s prihliadnutím na okolnosť, že obžalovaný po tom, ako bol uzrozumený s nesúhlasom

svojej matky Mgr. T. V., aby predmetnú drogu prechovával v jej byte, ako aj s jej telefonickým oznámením
tejto okolnosti polícii, nevykonal žiadne úkony smerujúce k tomu, aby marihuanu schoval alebo odniesol
na iné miesto a po príchode polície s touto v podstate spolupracoval, v jeho osobe ide pritom o doposiaľ
súdne netrestaného i priestupkovo (s výnimkou dvoch priestupkov v doprave a to naposledy v roku
2013) nepostihovaného páchateľa, ktorý sa dostal do finančných problémov, avšak majúceho stále

záujem na zabezpečovaní najmä materiálnej starostlivosti predovšetkým o dve svoje maloleté deti, je
dostatočne odôvodnený záver, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona v rozpätí 15 až 20 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania.

Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného zrušil odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a zistené pochybenie v uvedenom
smere sám napravil v prospech obžalovaného F. V.. Obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 3 Tr. zákona,

§ 36 písm. j), l) Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zákona a § 39 ods.1, ods.3 písm.b)
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, teda trest znížený pod dolnú hranicu základnej
trestnej sadzby, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods.4 Tr. zákona s poukazom na § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takto stanovený
trest spolu s uloženým ochranným dohľadom na dobu 1 (jeden) rok podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s

poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zákona, ktorý bol dôvodne a v súlade so zákonom uložený obžalovanému
už okresným súdom, podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia

slobody v takto stanovenej výmere je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.Pri posudzovaní závažnosti konania obžalovaného, ktorá okolnosť je dôležitou pri stanovovaní
výšky trestu, odvolací súd prihliadal aj k veľmi významnej skutočnosti, a to aký druh omamnej, resp.
psychotropnej látky si obžalovaný zadovážil a túto prechovával. V súčasnej dobe, keď v niektorých

štátoch Európskej únie bola už rastlina rodu Cannabis (konope) zlegalizovaná prinajmenšom na
lekárske účely, samozrejme za prísnej kontroly jednotlivej dávky, považoval potom odvolací súd
uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody za postačujúce k dosiahnutiu účelu trestu v zmysle
Trestného zákona. V predmetnom prípade napokon nebolo ani preukázané, že by obžalovaný niekedy
vôbec komukoľvek inému predmetnú drogu poskytol.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy aj krajský súd obžalovaného pre výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods.4 s poukazom na § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák. do
ústavu na výkon trestu s nižším - stredným stupňom stráženia, pretože v osobe obžalovaného nejde
o tak narušeného páchateľa, aby bolo potrebné prevychovávať ho v zákonom určenom najprísnejšom
zariadení - maximálnom stupni stráženia.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní domáhal aj uloženia trestu prepadnutia majetku obžalovanému
podľa § 58 ods. 3 Tr. zák., k tomu vyslovuje senát odvolacieho súdu nasledovný právny názor. Zákonom
č. 262/2011 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09. 2011 došlo k úprave podmienok ukladania trestu
prepadnutia majetku podľa § 58 Tr. zák. Zatiaľ čo pri ukladaní tohto trestu podľa § 58 ods. 2 tr. zák.

bola touto novelou zachovaná aspoň čiastočná povinnosť súdu skúmať aj vzťah medzi posudzovanou
trestnou činnosťou a majetkom páchateľa (pozri slová : „ ...a páchateľ nadobudol majetok aspoň v
značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti“ - § 58 ods. 2 Tr.
zák.), pri ukladaní trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. zákonodarca zaviedol objektívny
vzťahmedziurčitýmitrestnýmičinmi-vprejednávanomprípadepodľa §172ods.3Tr.zák.-amajetkom

páchateľa, ktorý musí byť obligatórne prepadnutý. Takýto výklad by však bol v rozpore s princípom
posudzovania zavinenia v trestnom práve, ktorý princíp sa nepochybne vzťahuje aj na ukladanie trestov.

Takéto absolútne trestnoprávne postihnutie majetku obžalovaného bez potreby preukázania čo i len
„ elementárneho“ vzťahu medzi nadobudnutým majetkom a spáchanou trestnou činnosťou je v rozpore

so zásadami ukladania trestov, ktoré tresty musia mať vzťah k spáchanej trestnej činnosti, pretože
trest je v prvom rade odplatou za spáchaný trestný čin. Naviac takýto postup by bol v príkrom rozpore
aj s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák. - základná zásada ukladania trestov - keď je nepochybné, že
takto uložený trest by mal negatívny vplyv na rodinu a blízke osoby páchateľa (keď pritom obžalovaný
prejavuje evidentnú snahu o starostlivosť najmä o svoje dve maloleté deti) a to napriek tomu, že by

páchateľ nadobudol majetok „legálne a čestne“ a možno aj za významnej pomoci práve svojej rodiny
a blízkych osôb. V prejednávanom prípade však naviac obžalovaný ani žiadny majetok preukázateľne
nevlastní.

Podľa názoru krajského súdu ustanovenia § 58 ods. 1, 2 a 3 Tr. zák. je potrebné vykladať vo svojich

vzájomných súvislostiach, pričom v ustanoveniach § 58 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa ako podmienka pre
uloženie trestu prepadnutia majetku vyžaduje preukázanie vzťahu medzi spáchanou trestnou činnosťou
a majetkom páchateľa. Rovnako takýto vzťah je potrebné preukázať - hoci aj v menšom rozsahu -
aj pri ukladaní trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. V opačnom prípade by sa síce
takto uložený trest prepadnutia majetku mohol zdať, že je zákonný, ale v žiadnom prípade by nebol

spravodlivý.

Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného zrušil odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods.3 Tr.por. vo výroku o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu a zistené pochybenie v uvedenom smere na podklade § 322 ods.3 Tr.por. sám

napravil v prospech obžalovaného F. V. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku pod
bodom I. a rovnako z dôvodov, na ktoré je v tomto rozhodnutí vyššie poukázané, odvolanie prokurátora
podané v neprospech obžalovaného zamietol vo výroku pod bodom II., pretože nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.