Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219799
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116219799.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Ľ. V., Z.. XX.XX.XXXX,

B. D. Č.. XX, XXX XX A., zastúpeného F. L., B. T.B. XX, XXX XX A.-Q. mesto, proti žalovanému: JUDr.
Jozef Bujňák, advokát, Hlavná 94, 080 01 Prešov, právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom
so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II. dňa 03.06.2016 žiadal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu
osobnosti napísaním ospravedlňujúceho listu a zároveň priznal mu titulom náhrady nemajetkovej ujmy
sumu3.300eur.Žalobuvovecisamejodôvodniltým,žežalovanýsavočijehoosobedopustilohovárania
uvedením nepravdivých a ničím nepodložených údajov, keď uviedol, že má vedomosť o tom, že povinný
pracuje na čierno, bez pracovnej zmluvy, teda príjmy má. Tiež nie je reálne, aby viac ako 10 rokov žil
úplne z ničoho a len na cudzí úkor. Žalovaný nepredložil ani jeden konkrétny dôkaz o svojich tvrdeniach
voči jeho osobe, nepravdivými informáciami vzbudil podozrenie voči jeho osobe a znížil jeho dôstojnosť

na Okresnom súde Košice II.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 02.09.2016, v
ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v uvedenej právnej veci, zároveň uviedol, že žalobca vo svojej žalobe neoznačil žiaden
dôkaz svedčiaci o tom, že by nejakým konaním žalovaného malo dôjsť k značnému zníženiu jeho
dôstojnosti na Okresnom súde Košice II. Tento dôsledok ani netvrdil, ani neuviedol, ako sa mal prejaviť.

Zrušenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní takýmto následkom nie je.

3. Z dôvodu vznesenej námietky žalovaným ohľadne miestnej príslušnosti bola vec dňa 30.09.2016 zo
strany Okresného súdu Košice II. postupom podľa § 43 ods. 1 a § 40 a § 41 C.s.p. postúpená na
Okresný súd Prešov.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 03.06.2016,

pripojeným exekučným spisom sp. zn. 39Er 446/2003, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:5. Z exekučného spisu sp. zn. 39Er 446/2003 Okresného súdu Košice II. mal súd za preukázané,
že Okresný súd Košice II. vydal dňa 22.07.2003 poverenie číslo 5803 pre súdneho exekútora JUDr.
Svätoslava Mruškoviča na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom bol rozsudok Okresného súdu Košice

II. č. k. 36Cb 219/02 - 41 zo dňa 14.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2003. Uznesením
Okresného súdu Košice II. č. k. 39Er 446/2003 - 25 zo dňa 16.07.2013 bola exekúcia vedená voči
žalobcovi ako povinnému zastavená.

6. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný, ktorý v exekučnom konaní ako advokát zastupoval

oprávneného spoločnosť Stazav s.r.o. odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania dňa 12.08.2013, v
ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie, respektíve ho zmenil tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietne. Zároveň v tomto odvolaní
žalovaný ako právny zástupca spoločnosti Stazav s.r.o. uviedol, že majú vedomosť o tom, že povinný (v
tomto konaní žalobca) pracuje na čierno, bez pracovnej zmluvy, teda v skutočnosti príjmy má. Tiež nie
je reálne, aby viac ako 10 rokov žil úplne z ničoho a len na cudzí úkor. Právo oprávneného na ochranu

jeho pohľadávok a ich poradia je potrebné chrániť intenzívnejšie ako pohodlie povinného, ktorý by sa za
takýchto okolností zastavením exekúcie úplne zbavil častí dlhov, ktoré narobil, zároveň by sa celkom
určite zmarilo čo aj teoretické uspokojenie oprávnených nárokov oprávneného.

7. Krajský súd Košice uznesením č. k. 11Coe 8/2014 - 38 zo dňa 27.03.2014 zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva,
že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa
ktorého účelom exekúcie je nielen úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade
zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je nevyhnutné uvažovať o celom majetku
povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, aby bolo možné urobiť správny

záver, že výťažok z nej preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade súd prvého
stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nemajetnosti povinného, keďže je zrejmé, že povinný
vlastní postihnuteľný hnuteľný majetok. Samotná skutočnosť, že povinný je držiteľom motorového
vozidla, hoci spísaného iným súdnym exekútorom, bráni naplneniu zákonnej podmienky pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorou je existencia stavu nemajetnosti

povinného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnej právnej úvahy, pretože súd prvého
stupňa nesprávne vyložil ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a z uvedených dôvodov
muselo byť napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Žalobca súdu v rámci tohto konania predložil listinné dôkazy nachádzajúce sa na č. l. 32-50 súdneho

spisu, z ktorých vyplýva, že nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku.

9. Žalobca súdu uviedol, že pokiaľ ide o podanú žalobu na ochranu osobnosti v žalobe jasne,
zrozumiteľne a logicky uviedol, v čom vidí neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Za tento
neoprávnený zásah považoval konanie žalovaného v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania

zo dňa 08.08.2013 pod sp. zn. 39Er 446/2003, kde žalovaný ako advokát oprávneného, spoločnosti
Stazav s.r.o., uviedol, že pracuje na čierno, bez pracovnej zmluvy, príjmy má, žije na cudzí úkor, nie je
možné, aby žil 10 rokov úplne z ničoho. Týmto konaním, ohováraním a nepravdivými údajmi zo strany
žalovaného poškodil jeho česť na Okresnom súde Košice II., ako aj na Krajskom súde v Košiciach,
keď vedie niekoľko súdnych sporov o výživné a súdy zobrali toto jeho vyjadrenie v odvolaní do úvahy a

prihliadali na to v iných konaniach. V čase, keď žalovaný písal toto odvolanie, bol občanom v hmotnej
a materiálnej núdzi, nerozumie, odkiaľ žalovaný mal takéto informácie. K odvolaniu proti uzneseniu
o zastavení exekúcie nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že pracuje na čierno,
respektíve, na cudzí úkor. Nemá žiadne financie. Majetnosť povinného zisťuje súdny exekútor a nie
právny zástupca oprávneného. JUDr. Mruškovič dal podnet súdu na zastavenie exekúcie a správne

vyhodnotil, že nemá žiaden majetok, a preto súdu navrhol, aby exekúcia bola zastavená. Krajský súd
Košice zrušil uznesenie o zastavení exekúcie, pričom vychádzal z odvolania, ktoré podal žalovaný.
Žalobca súdu predložil záznam spísaný Inšpektorátom práce Košice zo dňa 02.02.2015, z ktorého
vyplýva,žežiadnenedostatkyprijehočinnostineboliInšpektorátompráceKošicezistené.ZároveňJUDr.
Svätoslav Mruškovič vo svojom podnete na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie zo dňa 20.06.2013

uviedol, že povinný nevlastní žiaden postihnuteľný majetok, majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. V Košiciach voči jeho osobe prebieha celkovo 16 súdnych konaní. Údaj uvedený v
odvolaní voči uzneseniu o zastavení exekúcie, ktorý bol klamlivý, sa prejavil napríklad v tom, že mu
súdy neznížili výživné. Zároveň žalovaný uviedol, že pracuje na čierno, bez pracovnej zmluvy a ostatníexekútori na túto skutočnosť prihliadali. V siedmich konaniach pred súdom bol oslobodený od súdnych
poplatkov, takže súdy vychádzali z údajov, že nezistili žiaden majetok a z tohto dôvodu mu priznali
oslobodenie od súdnych poplatkov. Neoprávnený zásah sa týka vyjadrenia žalovaného v odvolaní proti

uzneseniu o zastavení konania zo dňa 08.08.2013.

10. V tomto konaní žalobca navrhol vypočutie žalovaného. Žalovaný JUDr. Jozef Bujňák súdu predložil
oznámenie o nesúhlase spoločnosti PK Auto Plus, s.r.o., predtým podnikajúci pod obchodným menom
Stazav, s.r.o., z ktorého vyplýva, že klient nezbavil advokáta v súlade s § 23 ods. 2 Zákona o advokácií a

rovnako § 9 ods. 4 Advokátskeho poriadku povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Z tohto dôvodu žalovaný
odmietol v konaní pred súdom vypovedať a súd nemohol pristúpiť k jeho výsluchu.

11. S poukazom na to, že žalobca na pojednávaní dňa 08.01.2018 trval na vypočutí žalovaného
napriek skutočnosti, že spoločnosť Stazav, s.r.o., respektíve spoločnosť PK Auto Plus, s.r.o. písomným
podaním zo dňa 04.01.2018 nezbavila žalovaného povinnosti mlčanlivosti, súd návrh žalobcu na jeho

vypočutie s poukazom na § 23 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.Z. o advokácii podľa ktorého, advokát
je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s
výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z
trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak, jeho návrh zamietol. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na § 23 ods. 2 Zákona o advokácii číslo 586/2003 Z.z., podľa ktorého pozbaviť advokáta

povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak
má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť
sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú
formu. Podľa § 23 ods. 7 tohto zákona o advokácii, povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj
počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov. Súd

z tohto dôvodu návrh žalobcu na vypočutie žalovaného, keďže nedisponoval listinou preukazujúcou,
že žalovaný ako právny zástupca bol zo strany svojho klienta pozbavený povinnosti zachovávať
mlčanlivosť, návrh ako nedôvodný zamietol.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

14. Podľa § 12 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa
smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa

môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a
umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

15. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
16. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

17. Žalobca v žalobe, ako aj vo svojej výpovedi tvrdil, že žalovaný pri výkone činnosti advokáta v

odvolaní proti uzneseniu č. k. 39Er 446/2003 - 25 zo dňa 16.07.2013 ohrozil jeho česť a dôstojnosť, a
to uvedením nepravdivých a ničím nepredložených tvrdení. Súd takéto tvrdenie žalobcu v označených
listinných dôkazoch, ako aj v jeho výpovedi v konaní pred súdom považoval za ničím nepreukázané a
nepodložené.18. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 332/2007 zo dňa
14.11.2007, podľa ktorého, ak je zásah do osobnosti fyzickej osoby, konkrétne zásah do jej cti, v

skutkovýchtvrdeniachznevažujúci,difamujúci,dehonestujúcejpovahy,dôvodvylučujúcineoprávnenosť
zásahu je spravidla daný vtedy, preukáže sa, že uvedené skutkové tvrdenia sú pravdivé, to znamená,
dôkaz pravdy. Zásadne nemôže byť preto poskytnutá občianskoprávna ochrana cti proti difamujúcim
tvrdeniam, ktoré sú pravdivé. Pre dôkaz pravdy vylučujúci neoprávnenosť stačí, že je preukázaná
pravdivosť podstatnej časti tvrdení. V judikatúre sa presadil názor, že významné nemusí byť vždy to,

aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, inak povedané, stačí, aby pravdivá bola
podstatná časť tvrdení. Porušenie práva na česť pritom môže byť spôsobené iba takými skutkovými
tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných
fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Úmysel, aby takéto skutkové tvrdenie pôsobili difamačne, je
nerozhodný. Difamujúce tvrdenie je nutné posúdiť iba podľa použitých výrazov a formulácií, nie podľa
celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

Pri uplatnení návrhu niektorého zo spôsobov zadosťučinenia, ktorým môže v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka byť zmiernená nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby, je potrebné zvoliť
takú formou, ktorá sa bude javiť účinnou a neoprávnenému zásahu primeranou. Táto zásada znamená,
že požadovaná forma satisfakcie musí zodpovedať mimo iného obsahu neoprávneného zásahu.

19. K vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení,
alebo iba v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť
neoprávnený, protiprávny a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a

neoprávnenosťou takéhoto zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje
možnosť nástupu sankcie podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky 30Cdo 2485/2004).

20. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde tam, kde k nemu došlo pri výkone iného

subjektívneho práva stanoveného zákonom, poprípade, keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú
mu uložil zákon, pričom pod tento výkon iného subjektívneho práva stanoveného zákonom je potrebné
podradiť aj výkon činnosti advokáta pri ochrane práv a oprávnených záujmov svojho klienta. Je potrebné
pripomenúť, že advokát je mimo iného povinný využívať dôsledne všetky zákonné prostriedky a v ich
rámci uplatniť v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Ak v danom

konaní nebol preukázaný prípadný exces z rámca plnení povinností advokáta ako zástupcu svojich
klientov, je potrebné vychádzať zo záveru o nedôvodnosti podanej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2342/2006 zo dňa 27.09.2006).

21. Uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 39Er 446/2003 zo dňa 16.07.2013 súd exekúciu

zastavil. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný ako právny zástupca spoločnosti Stazav, s.r.o. dňa
12.08.2013 odvolanie. Na základe uvedeného odvolania Krajský súd Košice v uznesení č. k. 11CoE
8/6014 - 38 zo dňa 27.03.2014 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. Podľa názoru súdu žalovaný plnil svoje právne povinností, ktoré mu uložil zákon pri zastupovaní

svojho klienta. Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta
a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí (§ 18 ods. 1 Zákona číslo 586/2003 Z.z.
o advokácií). Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že koná čestne, svedomite, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne

prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 2 Zákona číslo
586/2003 Z.z.).

23. Súd uvádza, že advokát je pri výkone svojho povolania povinný používať všetky zákonné prostriedky

a v ich možnostiach uplatňovať všetko, čo podľa svojho svedomia a presvedčenia považuje pre svojho
klienta za prospešné. V tomto prípade však zo strany žalobcu nebol podľa názoru súdu preukázaný
exces z rámca plnení povinností žalovaného ako advokáta pri zastupovaní svojho klienta v rámci
exekučného konania. Žalobca neoznačil a súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil a potvrdzovalním tvrdené skutočnosti, že došlo k zníženiu jeho cti a dôstojnosti na Okresnom súde Košice II. a
ktorý zásah sa mal podľa jeho názoru prejaviť v ďalších, voči nemu vedených súdnych sporoch.
Právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, keď odvolací súd uviedol svoj právny názor,

týmto neoprávneným zásahom nie je. Súdu vôbec nie je zrejmé, aká ujma žalobcovi vo sfére jeho
osobnostných práv vznikla, nielenže ju neoznačil, ale ani súdu nepreukázal. V danom prípade súd
prvého stupňa, ktorý zastavil exekúciu, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nesprávne a dospel k
nesprávnemu právnemu záveru o nemajetnosti povinného, keďže bolo zrejmé, že vlastní postihnuteľný
hnuteľnýmajetok(motorovévozidlo).Odvolacísúdkonštatoval,ženebolisplnenépredpokladyuvedené

v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a
súdu nepreukázal, aby žalovaný svojimi tvrdeniami uvedenými v odvolaní voči uzneseniu o zastavení
exekúcie zo dňa 12.08.2013 znížil jeho dôstojnosť, znížil jeho česť, čo sa malo prejaviť v iných súdnych
sporoch vedených voči žalobcovi. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd žalobu žalobcu
považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v tomto konaní
neúspešný,nemánároknanáhradutrovkonania.Súdpriznalúspešnémužalovanémunároknanáhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Zároveň súd konštatuje, že nezistil žiaden dôvod
hodný osobitného zreteľa na aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 CSP pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania. Samotné oslobodenie od súdnych poplatkov neznamená, že strana sporu nebude

niesť procesnú zodpovednosť za výsledok sporu, v prípade jej neúspechu v konaní. Podľa § 262
CSP o výške náhrady trov konania, súd rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.