Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412205008
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412205008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: O.. C. I. , bytom I.,
G. č. 9, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú v rozsahu svojej pôsobnosti koná Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova č. 2, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy,
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 18. októbra

2012, č.k. 23 C 54/2012-27, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 18. októbra 2012, č.k. 23 C
54/2012-27, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 18.10.2012, č.k. 23 C 54/2012-27, Okresný súd Bratislava IV. žalobu zamietol
a súčasne rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súde dňa 30.4.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia
istiny v sume 83,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,-- €
od 23.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 63,-- € od 26.6.2010 do zaplatenia, titulom náhrady škody, ktorá
mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom veliteľa policajnej hliadky, ktorý vyzval žalobcu pri
kontrole povinnej výbavy vozidla k predloženiu hasiaceho prístroja, pričom na takýto postup
nebol oprávnený. Aj napriek tomu, že vo výbave vozidla postačoval príručný hasiaci prístroj, zakúpil

následne hasiaci prístroj o hmotnosti 2 kg v hodnote 20,-- €. Nakoľko ho veliteľ policajnej hliadky
uviedol svojím postupom do omylu, vznikla mu zakúpením hasiaceho prístroja škoda jednak v sume
20,-- €, čo predstavuje cenu prístroja, ako aj v sume 63,-- € za právne konzultácie súvisiace s uplatnením
svojho práva. Zároveň žiadal priznať mu nemajetkovú ujmu v sume 60,-- € ako následok za stratu dôvery
voči veliteľovi hliadky za nesprávny úradný postup. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pretože žalobcovi v
súvislosti s postupom príslušníka Policajného zboru škoda, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
nevznikli. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinami - uznesením

vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo dňa 4.8.2010, žiadosťou žalobcu zo dňa 27.9.2010 o predbežné prerokovanie nároku, oznámením
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2011, cenníkom internetovej stránky, príjmovým
pokladničným dokladom vydaným dňa 26.6.2010, „uzneseniami vyšetrovateľa preukazujúcimi, že ten
istý policajt vyžadoval v roku 2007 hasiaci prístroj aj od iných vodičov.“ Žalovaný na preukázanie svojich
tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a

inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 4.8.2010.
1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania (uznesením zo
dňa 4.8.2010, ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa27.9.2010, písomným stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2011, výpisom
z internetovej stránky, príjmovým pokladničným dokladom) preukázaný tento skutkový stav. Na výzvu
príslušníka Policajného zboru pri kontrole motorového vozidla taxislužby, ktorého prevádzkovateľom bol

žalobca, dňa 22.8.2009 nemal žalobca v povinnej výbave vozidla hasiaci prístroj. Žalobca následne
hasiaci prístroj o hmotnosti 2 kg zakúpil v hodnote 20,-- €, požiadal ale tento postup policajta prešetriť,
ako aj rozhodnúť vo veci nepravdivých údajov, ktoré príslušník Policajného zboru v úradnom zázname
zo dňa 22.8.2009 uviedol. Z obsahu uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru Sekcie kontroly a
inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 4.8.2010, ČVS: SKIS-261/IS-1-

V-2010, vyplýva, že vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa,
ktorého sa mal dňa 22.8.2009 dopustiť príslušník Policajného zboru tým, že žalobcovi ako pracovníkovi
taxislužby uložil blokovú pokutu riešenú ďalej v správnom konaní, vyšetrovateľ odovzdal riaditeľovi
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava na disciplinárne konanie, nakoľko nebol dôvod na
začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z obsahu odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že dňa 27.7.2010 bolo na 1. inšpekčné oddelenie odboru inšpekčnej

sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaslané trestné oznámenie
žalobcu s názvom žiadosť, kde žalobca žiadal rozhodnúť aj vo veci uvádzaných nepravdivých údajov
v úradnom zázname zo dňa 22.8.2009 a vo veci neoprávneného vyžadovania predloženia hasiaceho
prístroja.Dňa22.8.2009včase4:30hod.vBratislavenaul.G.A.žalobcaakoúčastníkcestnejpremávky
porušil § 8 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. f/, § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

s poukazom na § 1 ods. 1 písm. e/, ods. 8 písm. b/, ods. 13 vyhlášky č. 578/2006 Z.z., nakoľko pri
vedení osobného motorového vozidla taxislužby, ktoré nebolo možné prevádzkovať v cestnej premávke,
nepoužil bezpečnostný pás a následne zastavil a stál na mieste zákazu, za čo bol v
konaní vedenom na okresnom dopravnom inšpektoráte rozhodnutím zo dňa 13.1.2010, č.
ORP-P-326/III-DI-BCP-M-2009, uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.

1 písm. k/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta v sume 100,-- €. O
odvolaní žalobcu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave rozhodlo tak, že vec zrušilo a vrátilo
okresnému dopravnému inšpektorátu na nové prejednanie. Následne okresný dopravný inšpektorát
rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č. ORP-P-326/III-DI-BCP-M-2009, žalobcu uznal vinným a uložil mu
pokarhanie a povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 16,-- €. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave zamietlo a rozhodnutie ORP-
P-326/III-DI-BCP-M-2009 bolo potvrdené. V odôvodnení uznesenia ďalej okrem
iného vyšetrovateľ ustálil, že rozhodnutím dopravného inšpektorátu bolo preukázané, že v motorovom
vozidle nebol hasiaci prístroj, tento však v povinnej výbave vozidlo M1, aj keď
je používané v taxislužbe pri zmluvnej preprave osôb, v obci nemusí mať, s tým, že

s poukazom na príslušné predpisy na výkon taxislužby je možné použiť iba uzavreté osobné auto,
ktoré je vybavené okrem iného len príručným hasiacim prístrojom. Dňa 28.9.2010 žalobca písomnou
žiadosťou adresovanou Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky požiadal o predbežné prerokovanie
návrhu s odôvodnením, že dňa 22.8.2009 bol pri kontrole policajnou hliadkou vyzvaný k predloženiu
hasiaceho prístroja o hmotnosti 2 kg, ktorý mal tvoriť súčasť povinnej výbavy, pričom

prístroj nemal a z toho dôvodu bol vyzvaný k zaplateniu blokovej pokuty, s čím nesúhlasil. Na druhý
deň hasiaci prístroj zabezpečil, nakoľko členom hliadky dôveroval. Následne však bolo vyšetrovateľom
konštatované, že uvedený prístroj nie je povinný vo vozidle mať a z dôvodu, že policajt porušil služobné
povinnosti, žalobca žiadal náhradu škody v sume 40,-- €, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume
60,-- €. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov, listom zo dňa

28.2.2011 žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
sume 40,-- €, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 60,-- €, v dôsledku nesprávneho
úradného postupu príslušníkov Policajného zboru spočívajúceho v tom, že žiadali od žalobcu preukázať
pri kontrole povinnej výbavy vozidla hasiaci prístroj, považuje za nedôvodnú. V priestupkovom konaní
rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava

III zo dňa 10.5.2010, č. ORP-P-326/III-DI-BCP-M-2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2010,
bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.8.2009 o 4:30
hod. zastavil motorové vozidlo v priestore zastávky MHD, čím porušil príslušné ustanovenie zákona o
cestnej premávke, bolo mu uložené pokarhanie a povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania. V
uvedenom priestupkovom konaní skutočnosť, že osobné motorové vozidlo žalobcu nebolo vybavené

hasiacimprístrojom,prejednávanánebola.Zaprávneslužby-právnukonzultáciužalobcadňa26.6.2010
zaplatil advokátovi O.. O. K., I., Seberíniho č. XX, sumu 63,-- €.
1.3. Právne dôvodil ustanoveniami § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vyhodnotením dôkazovjednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k právnemu názoru, že žaloba, ktorou sa žalobca
domáhal náhrady škody v sume 20,-- € (cena, za ktorú zakúpil hasiaci prístroj), v sume 63,-- € (suma
za poskytnuté právne služby), ktorou sa tiež domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume

60,-- €, všetko titulom nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodná. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
štát za podmienok, ktoré sú zákonom ustanovené, zodpovedá za škodu, ktorá bola orgánmi verejnej
moci spôsobená nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo o väzbe a
nesprávnym úradným postupom, pričom predpokladmi zodpovednosti sú nezákonné rozhodnutie,

prípadne nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom a škodou. Za škodu sa všeobecne považuje ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, predstavuje ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu
poškodeného v porovnaní so stavom pred škodnou udalosťou a je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a škodou ako následkom príčin. Pri nároku na náhradu škody je

existencia príčinnej súvislosti nevyhnutná bez ohľadu na to, či povinnosť na náhradu škody je založená
na princípe zavinenia alebo na objektívnej zodpovednosti. Ak nie je splnená čo i len jedna podmienka,
nie je daná zodpovednosť štátu za škodu. V danom prípade žalobca svoj nárok na náhradu škody spolu v
sume 83,-- € odôvodnil nesprávnym úradným postupom príslušníka Policajného zboru, ktorý pri kontrole
vozidla žiadal, aby žalobca preukázal hasiaci prístroj, ktorý mal byť súčasťou povinnej výbavy vozidla, čo

následne žalobca, ktorý ako uviedol pokyn príslušníka rešpektoval, riešil tak, že prístroj v hodnote 20,--
€ zakúpil. Avšak tento konkrétny postup príslušníka Policajného zboru v danom prípade riešený nebol,
nebol v žiadnom konaní prejednávaný, čo je zrejmé aj zo stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky k žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Skutočnosť,
že žalobca aj napriek tomu, že ako vodič a navyše osoba vykonávajúca činnosť v taxislužbe, má ovládať

svoje povinnosti ohľadne povinnej výbavy vozidla používaného na výkon taxislužby, predmetný hasiaci
prístroj po „usmernení“ príslušníka zakúpil a následne v súvislosti s uplatnením
svojich práv využil aj právne služby, nezakladá jeho nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z.; absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom príslušníka Policajného zboru
a vznikom škody v uplatnenom rozsahu. Dôkazné bremeno týkajúce sa existencie príčinnej súvislosti

zaťažuje poškodeného, žalobca však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania uzneseniami vyšetrovateľa preukazujúcimi, že totožný príslušník Policajného
zboru ako v prípade žalobcu, ktorý od neho žiadal, aby mal vo vozidle hasiaci prístroj, rovnako
postupoval aj v iných prípadoch a zneužíval svoju právomoc, súd prvej inštancie zamietol z
dôvodu, že takýto dôkaz nemá zásadný význam vo vzťahu k prejednávanej veci. Čo sa týka nároku

žalobcu na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 60,-- €, dôkazné bremeno opäť nesie žalobca.
Avšak nakoľko žalobca svoj nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil výlučne len
konštatovaním, že stratil dôveru v služobnú činnosť príslušníka Policajného zboru v dôsledku jeho
nesprávneho úradného postupu, pričom musel strpieť aj jeho ďalšie útoky, opätovne neuniesol dôkazné
bremeno, žiadne dôkazy po poučení súdom podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k prejednávanej veci nenavrhol. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak
žalovanému, ktorý bol v konaní síce úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Nesprávny úradný postup policajta bol riešený uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Inšpekcie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 4.8.2010, ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010. Približne jedna
tretina tohto uznesenia pojednáva o neoprávnenej kontrole hasiaceho prístroja. Ostatné

dve tretiny sú len opisom skutkového stavu a hodnotenie dôkazov. Vec bola odovzdaná na disciplinárne
konanie a policajt aj bol disciplinárne riešený. Samotné uloženie blokovej pokuty je zákonným postupom
a zaň by nemohol byť disciplinárne riešený. Z uznesenia ale jednoznačne vyplýva, že výzvou na
predloženie hasiaceho prístroja došlo k neoprávnenému postupu pri kontrole povinnej výbavy, a teda
sa jednalo o nesprávny úradný postup. Ako dôkazy, že práve tento postup bol riešený uznesením

ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010, predložil nasledovné písomnosti: úradný záznam policajnej hliadky zo
dňa 22.8.2009 (príloha č. 1), ktorý dokazuje, že hliadka považovala hasiaci prístroj za súčasť povinnej
výbavy; trestné oznámenie podané dňa 15.2.2010, ktorým (žalobca) oznámil uvádzanie nepravdivých
údajov v úradnom zázname a nezákonné obmedzenie osobnej slobody žalobcu dňa 12.2.2010 (prílohač. 2); trestné oznámenie doplnil dňa 19.3.2010 o neoprávnenú kontrolu hasiaceho prístroja (príloha
č. 3); obmedzenie osobnej slobody bolo vybavené uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, ale
o ostatných skutkoch nebolo rozhodnuté. Dňa 24.6.2010 bol napadnutý, zaistený a krivo obvinený

tým istým policajtom. Podal trestné oznámenie a okrem toho požiadal, aby bolo rozhodnuté vo veci
uvádzania nepravdivých údajov a neoprávnenej kontroly hasiaceho prístroja (príloha č. 4). Na základe
toho vydal vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010. Identický postup toho
istého policajta, teda kontrola hasiaceho prístroja, bol expressis verbis označený príslušným orgánom
ako nesprávny postup v inom prípade. V tejto súvislosti ako dôkaz označil oznámenie Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 6.12.2011, KRP-K-Sť-471/2011 (príloha č. 5). Zo
stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zrejmé, že postup policajta nebol riešený v
priestupkovomkonaní.Aninemoholbyť,lebopostuppolicajtaniejepredmetompriestupkovéhokonania,
ale trestného a disciplinárneho konania. Zadovážením hasiaceho prístroja plnil to, k
čomu ho vyzval policajt. Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. je každý povinný splniť výzvu
policajta. Tým je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Znamená to,

že dôkazné bremeno uniesol. Dôvodil ďalej, že podľa ustanovenia § 121 Občianskeho súdneho poriadku
netreba dokazovať právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov. Podľa Ústavy Slovenskej republiky
môže štátny orgán konať len spôsobom ustanoveným zákonom a ak koná inak, porušuje ústavu. Ako
občan Slovenskej republiky má právo, aby štátne orgány a najmä policajti (lebo tak prisahali) dodržiavali
ústavu a zákony, inak je ohrozená bezpečnosť jeho a ostatných občanov. Keďže sa preukázal postup

policajta voči nemu iný ako zákonný, pociťuje tento postup ako ujmu. Dôkazom nemajetkovej ujmy je
samotné uznesenie ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010. Z neho vyplýva, že policajt nevedel, že hasiaci prístroj
nie je súčasťou povinnej výbavy vozidla, ale pri jej kontrole ho nútil pod hrozbou pokuty v sume 60,--
€, aby ho predložil. Náhrada nemajetkovej ujmy v sume 60,-- € je preto primeraná za to, že musel
strpieť takéto obťažovanie. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri výške nemajetkovej ujmy prihliada aj na

osobu poškodeného, že zásahy policajta voči nemu neboli dôsledkom jeho (žalobcovho) protiprávneho
konania. Všetky tvrdenia policajtov boli v príslušných konaniach vyvrátené a jednalo sa buď o krivé
obvinenia alebo o obvinenia v dôsledku neznalosti policajtov. Výnimkou je zastavenie na zastávke
dňa 22.8.2009, za ktoré mu bolo vyslovené pokarhanie. Na ozrejmenie situácie dôvodil, že ako vodič
taxislužby na požiadanie zákazníčky zastavil vozidlo na autobusovej zastávke. Stalo sa tak na ulici H.

MeličkovejnaDlhýchDieloch.Súdujeznáme,žesajednáoulicu sneprehľadnýmstúpaním
a zákrutami a navyše v noci po oboch stranách cesty parkujú vozidlá. Jediné miesto, kde sa dá bezpečne
zastaviť, je autobusová zastávka. Je presvedčený, že vzhľadom na bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky a najmä na bezpečnosť zákazníčky, konal správne a zákonne a priestupku sa nedopustil,
nakoľko chránil vyšší záujem spoločnosti. Súdiť sa o pokarhanie a o 16,-- € nepovažoval za potrebné

a neostával mu na to čas, nakoľko vtedy už musel čeliť oveľa intenzívnejším nezákonným zásahom
policajta. Dôkazom týchto útokov je napr. konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.
4 S 280/2010. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to

dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. októbra 2017; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 C.s.p.).

5. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od
1.7.2016;C.s.p.],majúcnazreteliustanovenie§470ods.2vetaprváC.s.p.,podľaktoréhoprávneúčinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l
O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne
existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Osobitne odvolací súd nepreskúmaval vecnú a
právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalobca

nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto
mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v

rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). S poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc
na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu
prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

7.Žalobcasažaloboudoručenousúduprvejinštanciedňa30.4.2012domáhalnáhradymajetkovejškody
v sume 83,-- € spolu s príslušenstvom (20,-- € + 63,-- €), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným

postupom, a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 60,-- €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že trestná vec žalobcu ako oznamovateľa bola odovzdaná na
disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, nakoľko nebol
dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Vzhľadom
na výsledok konania vo veci podnetu žalobcu odvolací súd konštatuje, že nie je daný podklad a

právny základ pre priznanie žalovaného nároku. Ak by v danej veci išlo o nesprávny úradný postup,
nepochybne by sa to prejavilo vo výsledku konania o podnete a vo výsledku predbežného prerokovania
žiadosti. Pokiaľ ide o uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 4.8.2010, ČVS: SKIS-261/IS-1-
V-2010, ktorým bol podnet žalobcu odovzdaný na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave, nejde o meritórne rozhodnutie. Konštatovanie vyšetrovateľa v rámci

postúpenia veci (o tom, že príslušník Policajného zboru sa mohol dopustiť disciplinárneho previnenia)
nemôže zakladať nesprávny úradný postup. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej
inštancie, že takýto postup príslušníka Policajného zboru nemožno považovať za nesprávny. Aj keď štát
za škodu spôsobenú úradným postupom príslušníka Policajného zboru nesie objektívnu zodpovednosť,
táto prichádza do úvahy len v prípade porušenia zákonom stanovených pravidiel pre určitý zákonom

predpokladaný postup. V danom prípade však absentuje takéto konštatovanie na to určeným orgánom.
Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie a pre úplnosť pripája
ďalšie argumenty, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť.

8. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom je potrebná existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu),
ďalej vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávny úradným
postupom) a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak absentuje čo
i len jedna z nich, nemôže byť strana sporu v spore o náhradu škody úspešná. Odvolací súd sa teda
zaoberal predovšetkým skúmaním:

- či žalobca skutkovo vymedzuje konanie príslušníka Policajného zboru, ktoré napĺňa vyššie uvedené
znaky nesprávneho úradného postupu, a ak áno
- či vznikla žalobcovi škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Žalobca uvádza v žalobe a aj vo svojich vyjadreniach v priebehu konania dve rôzne skutkové okolnosti,
ktoré majú celkom odlišnú povahu a právny význam. Jednou je výzva na predloženie povinnej výbavy

vozidla počas cestnej kontroly a v rámci nej konštatovanie, že vo výbave chýba hasiaci prístroj. Druhou
je konanie samotného žalobcu, ktorý si mal niekedy po kontrole, v presne neurčený deň, kúpiť hasiaci
prístroj. V konaní nebol zistený dôvod, pre ktorý by príslušník Policajného zboru nebol oprávnený
vykonať u žalobcu cestnú kontrolu, najmä ak žalobcu pristihol pri páchaní dopravného priestupku, za
ktorý bol tento neskôr aj právoplatne postihnutý. Rovnako bol príslušník Policajného zboru oprávnený

vyzvať vodiča na predloženie povinnej výbavy vozidla na kontrolu (§ 69 ods. 1 písm. e/ zákona č.
8/2009 Z.z.). Potiaľ bol postup príslušníka Policajného zboru zákonný a dôvodný, problémy začali
až skutočnosťou, že žalobcovi vytkol absenciu hasiaceho prístroja v povinnej výbave a pokúsil sa
ho za údajný nedostatok pokutovať v blokovom konaní. Žalobca uvedené vybavenie veci odmietol azačalo sa štandardné priestupkové konanie. Ani v tomto momente žiadna škoda žalobcovi v dôsledku
konania príslušníka Policajného zboru nevznikla, pričom úradný postup zo strany dotknutého príslušníka
Policajného zboru, v zmysle výkonu verejnej moci, skončil momentom spísania záznamu o dopravnom

priestupku na účely priestupkového konania. Kúpa hasiaceho prístroja do vozidla, podľa tvrdení žalobcu
realizovaná až po kontrole, už bola výlučne vecou slobodného a plne autonómneho rozhodovania
žalobcu, pričom táto skutočnosť už nebola spôsobilá zvrátiť zistenie dopravnej kontroly, ani ovplyvniť
výsledokpriestupkovéhokonania,ktoréhoskutkovýzákladužboldaný.Peňažnéprostriedkyvynaložené
na kúpu hasiaceho prístroja nemožno v tomto kontexte posúdiť ako škodu na majetku žalobcu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom príslušníka Policajného zboru. Ďalej treba zdôrazniť, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani len ohľadom samotnej kúpy hasiaceho prístroja, keď ako
„dôkaz“ predložil snímku obrazovky s ponukou internetového obchodu. Z pokladničného dokladu
vystaveného advokátom JUDr. O. K. nie je zrejmé, čoho sa uhradená právna konzultácia týkala. Úplne
absentujú dôkazy o vzniku a výške nemajetkovej ujmy, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie.
Za týchto okolností v zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že žalobca bol už pri

podávaní žaloby v dôkaznej núdzi a ani v priebehu konania neurobil relevantné úkony na to, aby tento
stav zmenil. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými
by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal. Následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne správne. Nadväzne na všetko vyššie uvedené

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. (§ 396 ods. l C.s.p.). Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).