Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010267
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010267.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného G. D., stíhaného
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.9.2017, č.k. 2T/17/2017-138, na
verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 6. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. D., U.. XX.X.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.9.2017, č.k. 2T/17/2017-138, bol obžalovaný G. D.
uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného
zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 10.9.2016 v čase okolo 23.58 h na U. slobody v R.
fyzicky napadol

poškodeného G. O., a to tak, že po predchádzajúcom slovnom napádaní zo strany
obžalovaného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, pristúpil k poškodenému a rukou zovretou v päsť ho
niekoľkokrát opakovane udieral do oblasti tváre, čoho následkom poškodený z miesta ušiel preč, čím
sa obžalovaný dopustil násilného konania voči poškodenému G. O., ktorým mu spôsobil zranenia
vyžadujúce si lekárske ošetrenie, a to konkrétne zlomeninu nosných kostí, bolestivosť a psychické
otrasenie, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/28/2014 zo dňa 22.10.2014 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/131/2015 zo dňa 11.2.2016, právoplatne
uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a iné, za ktorý mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a súčasne uložený probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 364 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a §

38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“)
obžalovaný G. D. po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní do zápisnice, ktoré odôvodnil jeho
obhajca Mgr. D. K. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 9.10.2017.

V písomných dôvodoch odvolateľ uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
považuje za neprimerane prísny a je zrejmé, že súd sa pri rozhodovaní o ukladaní druhu trestu a
jeho výmery vôbec nezaoberal s možnosťou ukladania alternatívneho trestu povinnej práce podľa §
54 Tr.zák., ako i s uložením primeraných obmedzení a povinností v zmysle § 51 ods. 3 ods. 4 Tr.zák.
Uloženie uvedeného alternatívneho trestu namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolateľ

žiadal najmä z dôvodu, že je mladým človekom a zároveň študentom SOŠ v R., odbor hotelová
akadémia, pričom je v treťom ročníku a uvedenú školu má záujem riadne ukončiť a žiť usporiadane,ako i vyvarovať sa protiprávnych konaní, čo by pre neho znamenalo dostať poslednú šancu nielen,
aby dosiahol riadne vzdelanie. Z uvedeného konania sa poučil a poškodenému sa ospravedlnil priamo
na hlavnom pojednávaní. Podľa odvolateľa podstatou trestu povinnej práce je povinnosť odsúdeného

vykonať práce vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu, v rozsahu určenom súdom, a to v
prospech štátu alebo ďalších subjektov, ktorí svoju činnosť nevykonávajú na účely dosiahnutia zisku.
Účelom uloženia trestu povinnej práce je predovšetkým vytvoriť vhodnú alternatívu k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v prípade menej závažných trestných činov, ktorých sa dopustili menej narušení
páchatelia.Dôležitýmaspektomuloženiatrestupovinnejprácejeivýchovnýúčeltrestu,keďžesúhlasom

s týmto trestom páchateľ berie na seba povinnosti spojené s jeho výkonom. Poslednou z podmienok
ukladania trestu povinnej práce je samotná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá
vymedzuje, že tento trest sa má ukladať za menej závažné trestné činy, avšak v zmysle zásady
individualizácie trestu by nemala zostať jediným kritériom. Ďalšími okolnosťami, ktoré majú význam
pre posúdenie vhodnosti uloženia trestu povinnej práce, sú povaha trestného činu, ktorú určujú
predovšetkýmzákonnéznakyskutkovejpodstaty,ktoráboladanýčinomnaplnenáavýznamporušeného

alebo ohrozeného záujmu chráneného Trestným zákonom, konanie charakterizujúce objektívnu stránku
trestného činu, forma zavinenia a ďalšie konkrétne okolnosti vzťahujúce sa nielen na trestný čin, ale
i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, teda okolnosti, ktoré sú dôležité pre
určenie druhu trestu a výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. Ukladanie trestu povinnej práce by malo
prichádzať do úvahy predovšetkým za prejavy vandalstva, výtržníctva, menej závažné majetkové treste

činy, nedbanlivostné trestné činy v doprave, kde je na páchateľa žiaduce pôsobiť verejnou mienkou,
pretože výkon tohto trestu bude často prebiehať práve na verejných miestach, resp. jeho výsledok
bude mať dopad na širšiu verejnosť. Súd sa vôbec nezaoberal odvolateľovým návrhom neukladania
nepodmienečného trestu odňatia slobody a okrem citovania zákonných ustanovení Trestného zákona
nie je vôbec zrejmé, aké právne úvahy ho viedli k uloženiu trestu a neuloženiu alternatívneho trestu

povinnej práce. Tento nedostatok má za následok nemožnosť preskúmania konania prvostupňového
súdu, ktorému nič nebránilo, aby odvolateľovi uložil alternatívny trest povinnej práce, ktorý spĺňa všetky
zákonné podmienky k jeho uloženiu. Rovnako je ochotný podrobiť sa súdom uloženým primeraným
obmedzeniam alebo povinnostiam uvedeným v § 51 ods. 3 a 4 Tr.zák. smerujúcim k tomu, aby viedol
riadny život a zdravotný stavu mu umožňuje vykonávať práce.

Podľa odvolateľa vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd opomenul to, že odvolateľ spáchal trestný
čin vo veku blízkom veku mladistvých podľa § 36 písm. d) Tr.zák. vo svojich 20 rokoch. Predmetné
zákonné ustanovenie poľahčujúcej okolnosti umožňuje prihliadnuť na skutočnosť, že duševný a fyzický
vývoj u osôb blízkych veku mladistvých (osoby vo veku od 18 do 21 rokov) ešte nebol úplne dokončený.

Odvolateľ na základe uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste podľa § 321 ods. l písm. e) Tr.por. a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol rozsudkom
vo veci sám a uložil odvolateľovi alternatívny trest povinnej práce podľa § 54 a nasl. Tr.zák.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní dňa 23.11.2017.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že považuje rozsudok prvostupňového
súdu vo výroku o treste za zákonný a dôvodný, zvlášť dáva do pozornosti, že obžalovaný spáchal
skutok počas plynutia skúšobnej doby, v minulosti bol za obdobný a rovnaký trestný čin už podmienečne

odsúdený, kedy zjavne tieto tresty neviedli k jeho náprave. Z týchto dôvodov navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa uviedla, že sa pridržiava písomne zdôvodneného
odvolania. Obhajoba má za to, že sú splnené podmienky na uloženie trestu povinnej práce, ktorý by

obžalovaný vykonával na verejných miestach, kde by bol aj pod dohľadom verejnosti. Má za to, že trest
povinnejprácebudevhodnoualternatívoukuloženiunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyanavrhla
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému alternatívny trest - trest povinnej
práce, s ktorým obžalovaný súhlasí.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k prednesu obhajkyne a zvlášť súhlasí s
prípadným uložením trestu povinnej práce. Veľmi ho to mrzí, vie, že tých šancí mal už veľa, aj sa
pripravuje na to najhoršie, ale riadne pracuje, býva s priateľkou, deti nemá, momentálne sa snaží viesť
riadny život, aj keď si myslí, že už je neskoro.Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa§364ods.1písm.a)Tr.zák.ktosadopustíslovnealebofyzicky,verejnealebonamiesteverejnosti
prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 364 ods. 2 písm. e) Tr.zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre

zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o

treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení
§ 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok
rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné
chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr.por., čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o
treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd
bude ďalej prioritne rozoberať len výrok o treste. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a poškodenému

bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov. Strany trestného konania boli riadne
predvolané resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané
v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení

vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dokazovanie len ohľadom
výroku o treste. Následne bola na hlavnom pojednávaní prečítaná z prípravného konania výpoveď

poškodeného G. O. vo vzťahu k okolnostiam trestného činu a oboznámené listinné dôkazy a po
záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto
odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal

vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané
dôkazy a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý
bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musísúd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré
musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Tieto
okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, dostatočne určito zdôvodnil prvostupňový

súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje bez toho, aby ich opakoval aj v tomto
rozhodnutí a odvolací súd sa vyjadrí iba k tým z nich, ktoré považuje za podstatné zdôrazniť, a to aj z
pohľadu námietok uvedených v podanom odvolaní.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty

možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon

v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou
päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 364 ods. 2 Tr.zák. je šesť
mesiacov až tri roky), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania tohto
trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že
súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu

alebo ako nepodmienečný).

Na druhej strane v osobe obžalovaného ide o osobu opakovane v minulosti odsúdenú za spáchanie
úmyselnej trestnej činnosti rovnakého druhu ako v prejednávanej veci, a to
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/28/2014 zo dňa 22.10.2014, právoplatným dňa

11.2.2016, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. c) Tr.zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody
8 mesiacov so skúšobnou dobou 3 roky s probačným dohľadom a zákazom požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a príkazom sa ospravedlniť poškodeným,
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/152/2015 zo dňa 23.11.2015, právoplatným

dňa 23.11.2015, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. na trest
odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky s probačným dohľadom a zákazom požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a príkazom podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii.

Je zrejmé, že ani predošlé odsúdenia u obžalovaného neviedli k takej náprave, aby sa opätovne
nedopustil spáchania úmyselného trestného činu rovnakého druhu a v tomto ohľade ide v osobe
obžalovaného o špeciálneho recidivistu (tretie odsúdenie pre rovnaký druh trestnej činnosti). Navyše
prejednávaný skutok spočívajúci v bezdôvodnom fyzickom napadnutí inej osoby obžalovaný spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého za rovnaký druh trestnej činnosti a v takom

prípade podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. (podmienečne nie je možné odložiť výkon trestu odňatia slobody,
ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) súd
nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, čo síce nevylučuje možnosť uložiť iný druhtrestu, ale z podstaty tejto zákonnej úpravy vyplýva, že by malo ísť o výnimočnú situáciu a na taký
prípad by mali byť zistené vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v prejednávanej veci odvolací
súd nezistil. Pokiaľ si obžalovaný dostatočne neuvedomoval plynutie skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia uloženého za rovnaký druh trestnej činnosti a mal k tomu neuvážený postoj vrátane toho,
že obžalovaný mal navyše počas skúšobnej doby uložený zákaz požívania alkoholických nápojov, ktorý
nerešpektoval (podľa skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol v tejto časti napadnutý
odvolaním, mal obžalovaný fyzicky napadnúť poškodeného pod vplyvom alkoholu), bolo by v rozpore s
účelomtrestuobžalovanémuuložiťinýdruhtrestuakonepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atonapriek

obžalovaným uvádzaným skutočnostiam ohľadom vedenia riadneho života po spáchaní skutku. Teda
odvolací súd po posúdení týchto všetkých skutočností dospel k záveru, že účelu trestu v prejednávanej
veci z pohľadu druhu trestu zodpovedá jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako to
správne urobil prvostupňový súd. Odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie
trestu povinnej práce so súčasným uložením primeraných obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3
a ods. 4 Tr.zák. ako to bolo žiadané v odvolaní, prípadne iného druhu alternatívneho trestu. V tejto

súvislosti odvolací súd uvádza, že je pravdou, že práve alternatívne tresty nespojené s odňatím slobody
by mali byť prioritne ukladané pri spáchaní menej závažnej trestnej činnosti a pri menej narušených
osobách, čo bolo vo vzťahu k obžalovanému aplikované pri predošlých odsúdeniach, pričom však z
vyššie uvedených dôvodov pri treťom odsúdení obžalovaného by už uloženie alternatívneho trestu bolo
v rozpore s účelom trestu.

Odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že sa prvostupňový súd nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí
s návrhom obhajoby na uloženie trestu povinnej práce, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, keďže na
tieto skutočnosti argumentačne reagoval odvolací súd v tomto rozhodnutí a podľa ustálenej súdnej praxe
odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

keďže prvostupňové a druhostupňové konanie z pohľadu predmetu konania tvoria jeden celok.

Ohľadomvýmeryuloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyodvolacísúdmuselskonštatovať,
že vzhľadom na skutočnosti, že obžalovaný sa podľa jeho vyjadrenia snaží zmeniť svoj život, pracuje,
býva s priateľkou a vedie riadny život, odvolací súd je toho názoru, že prvostupňovým súdom uložený

trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, je trestom
dostatočným, uloženým v súlade so zákonom a aj trestom spravodlivým. Obžalovanému bol pritom
ukladaný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky, keďže ako správne určil
prvostupňový súd, u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť (priznanie a úprimné
oľutovanie spáchaného trestného činu) a jedna priťažujúca okolnosť (už bol za trestný čin odsúdený

vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/152/2015), teda za použitia § 38
ods. 2 Tr.zák. (pomer a miera závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bola vyrovnaná).

V odvolaní namietanie nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr.zák. odvolací
súd vyhodnotil za nedôvodné. Odvolací súd pripomína, že pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti

podľa zákona nepostačuje, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ale
je navyše nutné, aby táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť, čo nebolo
u obžalovaného zistené. Odvolací súd zdôrazňuje, že fyzické napadnutie inej osoby ako nedovolené
konanie je dostatočne známa všeobecná skutočnosť už aj u mladších osôb a je nenáležité poukazovať
u vyše 20 ročnom obžalovanom (v čase skutku) na nejaký negatívny vplyv na jeho rozumovú alebo

vôľovú spôsobilosť.

Odvolací súd uvádza, že v súlade so zákonom bol v napadnutom rozsudku aj výrok o zaradení
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za

spáchanie úmyselného trestného činu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.