Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204201
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204201.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, adresa na doručovanie:
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,

vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad v Bratislave, Vajnorská 100/A
pod sp. zn. EX 5785/2015, o vymoženie 515,83 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 6Er/372/2015-14 zo dňa 30.06.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej,
Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo

dňa 15.03.2015, doručeným súdnej exekútorke dňa 31.03.2015, domáhal vykonania exekúcie voči
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2014-2882 zo dňa 05.09.2014.
Žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
28.04.2015. Súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia v rozsahu 515,83 Eur s príslušenstvom
špecifikovaným v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 36 ods. 2, § 243d ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 44
ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a uviedol, že právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinný
uzavreli dňa 06.10.2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bolo povinnej poskytnutý

bezúčelový úver, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Bod 5. článku
II. zmluvy upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom
styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.
Rozhodcovskú doložku upravujú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu zmluvy. Podľa

čl. IX. - Záverečné ustanovenia, bodu 3. všeobecných obchodných podmienok.4. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že nakoľko povinná neplnila riadne a včas
svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bola v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený sa pred
rozhodcovským súdom domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, v ktorom by rozhodcovský súd

zaviazal povinnú zaplatiť jeho pohľadávku s príslušenstvom a trovami konania. Následne bol v konaní
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Súd prvej inštancie zistil, že
vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom - Všeobecná úverová banka,
a.s.) a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca oprávneného má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ,
ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje
postavenie.

5. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka tvorí súčasť obchodných podmienok dodávateľa - právneho predchodcu oprávneného, nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi

dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v
súvislosti s ňou. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka
neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu.

V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú
mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
20CoE/94/2012 zo dňa 11.07.2012). Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými
podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinný - spotrebiteľ mal
možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným

právnym predchodcom oprávneného - dodávateľom. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne

neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný
titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu, a to v celom rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo
alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Oprávnený namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Exekučnému súdu vytkol, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale iba ako exekučný súd, ktorý je oprávnený skúmať rozhodcovskýrozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Súd pritom nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §

37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
(§ 35 ZoRK), a výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány (§ 159 O.s.p.). Je toho názoru, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23.9.2009. Konštatuje, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníkaanapodporusvojichtvrdenícitujeználezuÚstavnéhosúdusp.zn.II.ÚS499/2012.Poukázal
aj na ustanovenie §93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách, v zmysle ktorého banka ponúkla
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a povinná s touto rozhodcovskou doložkou
súhlasila, pričom v zmysle obchodných podmienok ju mohla vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu
úverovej zmluvy. Vyčítal aj nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Obč. zák. a porušenie § 153 ods. 1 OSP.
Exekučnému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, že ak konanie by prebiehalo na

„štátnom súde“, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v takej závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležíte naplánovať, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné
práva. Namietal tiež, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy a vytýkal
tiež neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, kde na podporu svojich tvrdení

citoval z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a III. US 153/2007 z 18.10.2007.

8. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného
proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol
tak, že v rámci autoremedúry nemieni vyhovieť odvolaniu právneho zástupcu oprávneného.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný

predpis.

10. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2014-2882 zo dňa 05.09.2014

s právoplatnosťou dňa 05.12.2014 a vykonateľnosťou 08.12.2014, ktorým bola povinným uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 931,36 Eur s príslušenstvom.

12. Z predloženej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 06.10.2006 vyplýva, že jej predmetom bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému za splnenia podmienok stanovených bankou, do výšky

uvedenej v zmluve.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudokvydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej

veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný

titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

15. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

16. Podľa ust. § 53 ods. 4 platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy Občianskeho zákonníka,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný

je zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere
identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.
Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

20. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V danom prípade je v bode 2.5 Zmluvy s

použitím Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom, v článku IX bod 3. zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej: „Banka uzavretím
tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.
z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským

súdom“.
Podľa čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní
v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociáciebánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle
rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov
predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,

ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela
rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu
pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom
doručenia nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa

dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje
právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,
ktorá je jej súčasťou.“

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen
to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v

rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

23. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou
uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v

rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálnedojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Jednásaoneprimeranúzmluvnúpodmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

24. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná

podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútneneplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví
o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s

dobrými mravmi.“

25.Dojednanierozhodcovskejdoložky,vzmyslektorejjenakonaniezozmluvy oprávnenýlenkonkrétne
určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993 považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a

neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam.
Článok 249 ZES (po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie) obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho
práva. Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého
dosiahnutie predpokladá. Členské štáty Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom,

ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie
smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V Slovenskej republike
sa implementácia smernice 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskom práve (ust. § 52 až 54) v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej
únie (dňa 01.05.2004). Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka oprávneného aj v tejto časti
neopodstatnená.

27. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).