Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 14XCdo/339/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912213075.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7C/74/2012, o
dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/93/2016-79 z 27. apríla

2016, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
III. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 7C/74/2012-21 z 30.

novembra 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
41Co/93/2016-79 z 27. apríla 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa
priamo v žalobe uviedla, že Okresný súd Rimavská Sobota nemôže vo veci konať, pretože na tomto
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania danej veci. Dôvodom vylúčenia mala byť skutočnosť, že tento súd svojím nesprávnym

úradným postupom zapríčinil vznik škody na strane žalobkyne, ktorej náhrady sa žalobkyňa predmetnou
žalobou domáha. O tejto námietke rozhodol nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
43NcC/507/2012-9 z 11. októbra 2012, podľa ktorého sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie
mal požiadať nadriadený súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa, odvolací
súd uviedol, že tzv. nutná delegácia podľa ust. § 12 ods. 1 O. s. p. je možná len z objektívnych dôvodov,

ak sudcovia inak príslušného súdu nemôžu vo veci konať z dôvodu, že sú vylúčení. Vylúčení musia byť
všetci sudcovia príslušného súdu. Keďže rozhodnutím nadriadeného súdu nedošlo k vylúčeniu všetkých
sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota na základe žalobkyňou vznesenej námietky zaujatosti, nebol
dôvod rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu.

3. Postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyni uznesením vyrubil súdny poplatok za vznesenú námietku

zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66 eur označil odvolací súd
za správny, na čom nič nemení ani skutočnosť, že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo do 30. septembra
2012 oslobodené od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch). Odvolací
súd zdôraznil, že konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním, kde poplatková povinnosť

vzniká podaním námietky zaujatosti podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o súdnych poplatkoch, pričom
vecné oslobodenie sa nevzťahuje na zákonnú povinnosť platiť súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolací súd sa v tejto otázke stotožnil
s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadreným v jeho rozhodnutiach z 3. júla 2013, sp.
zn. I. ÚS 446/2013 a 11. septembra 2013, sp. zn. I. ÚS 534/2013.

4. Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a) súdy rozhodovali napriek
tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ O.
s. p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12 ods. 1 O. s. p., b) odvolací
súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen
„absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c) rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne

obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní
domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie
prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 10. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení
§ 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania,akbybolivneprospechstrany(§470ods.2C.s.p.).Konaniezačatédo30.júna2016navecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného

dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.), po zistení, že dovolanie
podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a v mene ktorej koná
zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne na
prerušenie dovolacieho konania.

7. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odôvodnila
tým, že je potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch) s
Ústavou Slovenskej republiky. Argumentovala tým, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú

obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosť o jeho nezaujatosti a ako taká sa
nemá spoplatňovať, pretože predstavuje jediný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa účastník môže
domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má
podľa nej povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva

na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) upravuje

aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; pričom v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
Podľa ust. § 438 ods. 1 C. s. p. je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka č.

17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože
(ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele zákona o súdnych poplatkoch) dochádzalo k zneužívaniu
inštitútu námietky zaujatosti zo strany účastníkov, a tým k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa
dôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku
podal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu

iného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote (čl. 48 Ústavy
Slovenskej republiky). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa naviac v prípade jej oprávnenosti
podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. Otázkou vzťahu medzi právom
na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku

uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval tiež, že požiadavku zaplatiť súdny
poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je
nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky
59, 60).

10. Keďže dovolací súd nepovažoval položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s
Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho
konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. ako nedôvodný zamietol.

11. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť
týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel

k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v
piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

14XCdo/19/2015, 14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 C. s. p.).

13. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených

dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. e/, f/, g/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené
v ust. § 237 ods. 1 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 O. s. p., dovolací
súd podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania
žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.