Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208211390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4208211390.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL s. r. o. so sídlom Bratislava,
Kopčianska 3756/10, IČO: 36 339 334, zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom
Prievidza, Bakalárska 4, proti povinnému: A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. nad S. XX, o vymoženie
153,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 26. 04. 2012, č. k. 5Er/526/2008-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinnému na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 153,92 eura s príslušenstvom. O náhrade trov exekúcie rozhodol
tak, že o nich rozhodne v osobitnom uznesení. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa
03. 10. 2008 poveril súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu vykonaním predmetnej exekúcie na

základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený Slovenskou
rozhodcovskou a.s. zo dňa 30. 07. 2008 sp. zn. SR 07107/08. Poukázal na odôvodnenie vyššie
uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere č. 71610, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 04. 12. 2007. Uviedol, že účastníci sa
v bode 20 všeobecných obchodných podmienok dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského
súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu a zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súdu, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 2 zák. č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a § 45 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným,
založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1,
2, 3, 4 písm. r), 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade

rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na
skutočnosť, že táto bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Svoj záver argumentačne oprel i o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Cristina Rodríguez Nogueira. Uzavrel, že
dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojichdôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. O trovách exekúcie rozhodol tak, že i nich rozhodne osobitným uznesením po
predložení vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
čiastočného zastavenia exekúcie nad rámec zákonnej sadzby úroku z omeškania a nad sadzbu 0,05%
denne na zmluvnej pokute. Dôvodil, že podľa výslovného znenia rozhodcovskej doložky v predmetnej
zmluve o úvere mal spotrebiteľ na výber, či svoje spory s dodávateľom bude riešiť pred všeobecným

alebo rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka.Uviedol,žerozhodcovskýsúdmupriznalnároknaistinudlhuvsume153,92euraatátosuma
je súčtom istiny poskytnutého úveru, zmluvného úroku z neho a paušálnej zmluvnej náhrady po 3,32
eura za celkom 5x zaslané upomienky. V časti priznaného a exekučného nároku úroku z omeškania je
rozpor so zákonom iba čiastočne, keďže úrok z omeškania presahuje jeho maximálnu zákonnú sadzbu
a podľa predpisov občianskeho práva v čase vzniku omeškania. Dôvod na zastavenie exekúcie je teda

daný iba v tejto, prevyšujúcej časti. Uviedol, že v časti zmluvnej pokuty, ktorá bola riadne a písomne
dohodnutá vo výške 0,3%, je možné tiež konštatovať neprimeranosť zmluvnej pokuty, ako rozpor so
zákonom a dôvod pre čiastočné zastavenie exekúcie, nad sadzbu 0,05% denne. Konštatoval, že trovy
konania vynaložil dôvodne, a preto v tejto časti považuje exekučne vymáhaný nárok za dôvodný v celom
rozsahu. Exekučný súd pritom poverenie súdnemu exekútorovi vydal, pričom nevzhliadol prekážku v

podobe rozporu exekučného titulu so zákonom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom zo dňa 15. 08. 2008
požiadal súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch,
Bernolákova 36, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 4.637,-Sk (153,92 eura),
zmluvnej pokuty vo výške 0,3% denne zo sumy 1.379,-Sk (45,77 eura) od 22. 04. 2008 do zaplatenia,

zmluvnej pokuty vo výške 0,3% denne zo sumy 1.379,-Sk (45,77 eura) od 22. 05. 2008 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 0,3% denne zo sumy 1.379,-Sk (45,77 eura) od 06. 006. 2008 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 15? ročne zo sumy 4.137,-Sk (137,32 eura) od 06. 06. 2008 do zaplatenia,
nákladov oprávneného vo výške 750,-Sk (24,90 eura), trov právneho zastúpenia vo výške 1.380,-Sk
(45,81 eura), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 880,-Sk (29,21 eura) a trov účelne

vynaloženýchvtomtokonaní.ZaexekučnýtituloznačilrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8 zo dňa 30. 07.
2008, sp. zn. SR 07107/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 08. 2008 a vykonateľnosť dňa 11. 08.
2008. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 20. 08. 2008 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Následne ho súd prvého stupňa dňa 03. 10. 2008 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Súčasťou
spisu je i zmluva o úvere č. 71610 uzatvorená účastníkmi konania dňa 04. 12. 2007 a všeobecné
obchodné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade

s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Tento
záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z
ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoréz týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa
exekučný titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie

exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo
priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom
explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v

ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. §
57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či súd tu dôvody neprípustnosti

exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK.
V prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť. Takýto postup je plne
súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones
SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu,

vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky,
obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o
neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1
písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu
nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Vydaniepovereniana
vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP. Zákonodarca
v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na

takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať
na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet

totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č. 71610,
uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 04. 12. 2007. Nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd
prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval,či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej
obsiahnutej.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z
ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01.
2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa

23. 11. 2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 04.
12. 2007 uzatvorili zmluvu o úvere č. 71610, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné obchodné
podmienky úveru. Podľa bodu 20 všeobecných obchodných podmienok s účastníci zmluvy dohodli, že
„ všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.

s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
na rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je
neprijateľnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne
neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností

účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť.
Sú preto na mieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup
vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný

výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkami poskytovania úveru, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom
v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na
vzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Jepretodôvodnýzáver,žetaktoformulovanározhodcovská

doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.