Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213273
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115213273.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu AB 2 B. V., Strawinskylaan 933,
000 00 1077 Amsterdam, Holandské Kráľovstvo, IČO: 57279667, zastúpenému Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., adresa pre doručovanie Teplická 7434, Piešťany, sídlo: 1. mája 173/11,
Trenčín,IČO:47234679,protižalovanémuR.O.,nar.XX.X.XXXX,bytomZ.1,W.A.,ozaplatenie519,80
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh žalobcu v plnom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 519,80 eur s ročným úrokom
vo výške 30,11 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 519,80 eur odo dňa
22.4.2015 do zaplatenia a žiadal uhradiť aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia so žalovaným uzatvorila úverovú zmluvu 11.4.2008.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.916,88 eur zo strany právneho

predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných
mesačných splátkach po 93,91 eur. Žalovaný sa dostal omeškania s úhradou svojho záväzku. Dňa
25.8.2014 bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po
splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty a zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania
výzvy.

2. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom konštatoval, že sporové strany sa tohto
nezúčastnili, žalobca sa písomne ospravedlnil, požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a čo
sa týka žalovaného, tento si poštovú zásielku s termínom pojednávania v odbernej lehote nevyzdvihol,
poštová zásielka sa na súd vrátila 9.6.2017, ktorým dňom má súd za to, že mal doručenie riadne

vykázané. Okrem toho sa súd oboznámil so žalobou, oznámením o postúpení pohľadávky, úverovou
zmluvou, výzvou k splateniu celého dlhu, výpisom čerpania splátok a úhrad a zistil nasledovné:

4. Dňa 11.4.2008 právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia
uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu - spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške 3.916,88 eur. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho

záväzku, dňa 25.8.2014 bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru.5. Predmetom sporu je teda vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Predmetná zmluva má jednoznačne charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podľa

názoru súdu na strane žalovaného nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súčasťou spisového materiálu
a dôkazov, ktoré predložil žalobca súdu je aj samotná úverová zmluva zo dňa 11.4.2008. Túto zmluvu
súd podrobil prieskumu a zisťoval, či spĺňa všetky podstatné náležitosti zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

7. Podľa § 4 ods. 2 písm. h/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej
sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú
sadzbu.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje aké náležitosti okrem
všeobecných podmienok (§ 43 O.z.) musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 4 ods. 2
písm. i/ zákon uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy žalobcom a žalovaným bolo

potrebné určiť aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slovo výška,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k
istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak
výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V tomto konkrétnom
prípade úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje výšku, počet

a termíny splátok úrokov a tento údaj v uvedenej úverovej zmluve absentuje.

10. Podľa § 4 ods. 2/ písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Z tejto úverovej zmluvy vyplýva, že v tejto zmluve je síce uvedený údaj o RPMN,
Tento však nie je uvedený v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a ceny úveru. V
zmluve je uvedený iba údaj o priemernej RPMN. Údaj RPMN je uvedený síce v úverovej zmluve, ako to

už súd konštatoval, avšak je uvedený neurčitým spôsobom, pretože neuvádza tento údaj vo vzťahu k
žalovanému a k čerpanému úveru. Táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania
spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej
zmluvy. Nedostatočnosť tunajšej formy informovania vykazuje teda vady, ktoré sú nezlučiteľné s takto
poskytnutou úverovou zmluvou.

12. Ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo ak bol dodaný tovar

alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by neprimerane tvrdo
dopadla na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej
situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne
v celej výške splatiť.

13. Vyššie citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch).14. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet,
termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých

čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na
ktoré nemá právo.

15. Súd uzatvára, že predmetná úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na

istiny, úroky a iné poplatky, ani samotnú výšku úroku, ktorú žalovaný mal splácať ako odmenu žalobcu
za poskytnutie úveru. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi.
Tento má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a rozhodne nepostačuje, ak je úrok zahrnutý do
jednej splátky spolu s istinou a poplatkami. Nerozčlenenie splátok na istinu a úroky a iné poplatky, ako aj
neuvedenej samotnej výšky úroku nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ust.
§4ods.2písm.a/aods.5zákonaospotrebiteľskýchúveroch,apretovzmysle§4ods.5veriteľnemôže

od spotrebiteľa takýto úrok požadovať. Z ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
vyplýva pre veriteľa povinnosť akúkoľvek odplatu, úrok a poplatky spojenú s poskytnutím úveru výslovne
uviesť do textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za nesplnenie tejto povinnosti zákon sankcionuje
veriteľa tým, že úrok a poplatky neuvedené v zmluve od dlžníka nemôže požadovať. Nakoľko žalobca v
predmetnej zmluve o úvere neuviedol ani konkrétnu výšku úrokov ani ďalšie poplatky, vznikol mu nárok

len na vrátenie poskytnutej istiny úveru. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutí KS v
Trnave9Co/236/2013zodňa6.5.2014aKSvPrešove6Co/61/2012zodňa15.1.2013,ktoréposudzovali
obdobné prípady zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

16. Z uvedených dôvodov je súd presvedčený, že na strane žalovaného je potrebné tento

úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Z výpisu čerpania splátok a úhrad úveru vyplynulo, že tento doposiaľ uhradil 7.241,77
eur. Úver mu bol poskytnutý vo výške 3.916,88 eur. Keďže súd už vyššie konštatoval, že túto zmluvu
je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodov vyššie uvedených, je nepochybné, že

žalovaný uhradil žalobcovi viac ako dvojnásobok poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovanému
teda nemohol vzniknúť neoprávnený majetkový prospech z poskytnutia úveru, keďže tento v plnom
rozsahu uhradil, súd podotýka viac ako dvojnásobne. Práve naopak súd vyhodnotil, že to bol žalobca,
ktorý sa na úkor žalovaného obohatil. Na základe vyššie uvedené potom súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Je nepochybné, že v tomto spore mal plný
úspech žalovaný, a preto mu súd priznal trovy konania v rozsahu 100%.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).