Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232941
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114232941.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom

Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti odporcovi: H. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o zaplatenie sumy 98,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 98,70 eur s
príslušenstvom a to z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej žalovanému dňa 6.4.2008.

2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho významu a
hodnotu sporu, súd nenariaďoval pojednávanie.

5. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.4.2008 bolo zistené, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na kúpu tovaru vo výške 10.889,- Sk = 361,448 eura, pri úrokovej sadzbe 14,46 % a v rovnakej výške
bola dojednaná aj RPMN, priemerná RPMN nebola uvedená. Akontácia na kúpu tovaru činila 500 Sk,

pretože celková kúpna cena tovaru činila 11.389,- Sk. Splátky činili 9,96 eura x 47 splátok. Podľa žaloby
žalovaný uhradil sumu 394,99 eur. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že celková úhrada žalovaného
činila 405,04 eura.6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

8. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa § 54 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

11. V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania
uzatvorili dňa 31.7.2009 a z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a

všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v platnom znení v roku
2008), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a
adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.13. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

14. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výška spotrebiteľského úveru, ktorým sa spravuje
tento zmluvný vzťah nepredstavovala sumu uvedenú žalobcom v žalobe, ale sumu 10.889,- € = 361,448
eur,ktorýúverjebezúročnýabezpoplatkov,nakoľkopredmetnázmluvaneobsahovalavšetkynáležitosti
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a to splatnosť jednotlivých splátok, istiny úrokov. Nebola uvedená ani
priemerná RPMN.

16. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že úroková sadzba je v zmluve uvedená v rovnakej výške
ako RPMN, čo je klamlivý údaj, nakoľko RPMN predstavuje všetky náklady spojené s poskytnutím úveru,
tedajetočiastkavyššiaatedaajpercentuálnepredstavujevyššiuhodnotuakosamotnáúrokovásadzba,

teda opätovne zo strany žalobcu ide o klamlivý údaj voči spotrebiteľovi. Žalovaný uhradil navyše vyššiu
sumu, než prináležala žalobcovi.

17. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C - 42/15 žalobcu
Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bírová súd uvádza, že ani predmetný rozsudok nemení doterajšiu

rozhodovaciu prax súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu
musia v prvom rade vnútroštátne súdy skúmať, či môže v smernici priznať priamy účinok a v sporoch
medzi jednotlivcami je tento priamy účinok vylúčený, preto sa skúma, či smernica nemá nepriamy
účinok, teda či možno zákon vykladať eurokonformne. Nepriamy účinok smernice a eurokonfomný
výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovne znenie zákona,

pretože by sa jednalo o výklad contralegen. V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že
mesačné splátky uvedené v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré neobsahujú členenie na
to, aká časť sa započítava na istinu, úroky a poplatky, ktorá skutočnosť v zmysle rozhodovania súdov
považuje takéto úvery za bezúročné a bez poplatkov a ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských
zmluvách, nakoľko spotrebiteľ od samého začiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko

má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky úveru, pričom veriteľ to od samého začiatku dobre
vie, ale spotrebiteľovi takúto informáciu neposkytuje. Veriteľ teda nekontrolovateľne priraďuje splátky
spotrebiteľa a určuje aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa a teda veriteľ
vo svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak by sa jednalo o nekalú obchodnú
praktiku v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm.b) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

a o zmene Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. O takýto prípad išlo aj v prípade danej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, keď predmetná zmluva obsahuje chaotický a
znepokojujúco uvedené množstvo údajov, navyše klamlivých napríklad ohľadne celkovej sumy pôžičky
bez poistenia vo výške 622 eur, keď fyzicky bola poskytnutá žalovanému pôžička iba vo výške 559,80
eur. Zmluva teda musí obsahovať tieto údaje o splátkach a ich ďalších náležitostiach jednoznačne,

zrozumiteľne, identifikovať ich tak, aby to bolo pre spotrebiteľa zrozumiteľné, prehľadné. Súd zároveň
poukazuje na odpoveď súdneho dvora a to siedmu otázku tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
a) A v danom prípade súd teda posúdil predmetnú zmluvu v tomto kontexte ako neprehľadnú.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, žalovaný síce má právo na náhradu trov
konania, ktoré mu však v konaní nevznikli.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.