Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201500
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716201500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom, so sídlom Námestie
sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/14,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/47/2016-30 zo
dňa 20.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
je neplatná. Vyslovil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX s textom: „Spoločnosť
a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa
hlavy 12 úverových podmienok. Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto zmluvy

súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu RÚ I, a to s úverovým
rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8. a 9. úverových
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I vzniká
klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok
stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,“
je neprijateľná zmluvná podmienka. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 372,90 eura na účet právneho zástupcu žalobkyne

v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka, § 7 ods. 1, 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust.
§ 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 20.07.2007
zmluvu (S. XXXXXXXXXX, evidenčné číslo formulárového tlačiva 9992), ktoré boli zo strany žalovaného

podpísané aj žalobkyňou. Na základe tejto zmluvy o úvere bolo žalobkyni poskytnuté peňažné plnenie
vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 30.000,- Sk, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť
aj úroky. Ku dňu rozhodovania súdu bol úver splatený riadne. Žalovaný na základe zmluvy o úvere
poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke a dlžníčke aj ďalší úverový produkt, a to revolvingový úver súverovým rámcom 30.000,- Sk, ktorý bol dňa 30.10.2008 navýšený na 60.000,- Sk. Žalovaný tým, že v
rámci jedného záväzkového vzťahu dohodne iný záväzkový vzťah bez toho, aby obsahoval podstatné
obsahové náležitosti stanovené zákonom sa dopustil nekalej obchodnej praktiky. Žalovaný ako veriteľ

neuvedenímzákonnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvereanedodržanímpísomnejformytohto
právnehoúkonupodstatnenarušilalebomoholpodstatnenarušiťekonomickésprávaniesapriemerného
spotrebiteľa, a to tým, že dochádzalo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu, s ktorým žalobkyňa ako
spotrebiteľka neprejavila žiaden prejav vôle a v čase podpisu zmluvy o úvere o takomto záväzkovom
vzťahu ani len nevedela. Podľa písomných dokumentov žalovaného, ktoré nie sú zo strany žalobkyne

ako spotrebiteľky podpísané, absentuje akýkoľvek prejav žalobkyne s predmetnými dokumentmi, ktoré
má mať zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a mala byť zo strany žalovaného schválená
(úverový rámec vo výške 30.000,- Sk) dňa 12.03.2008, t.j. po 8-mich mesiacoch odo dňa uzatvorenia
zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie konštatoval, že formulárové tlačivo zmluvy o úvere síce obsahuje
vo forme predformulovanej zmluvnej podmienky „spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň
uzatvárajú záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 12 úverových podmienok. Klient a

spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I, čiže zmluvu RÚ I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8, 9 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s“. Súd k tomu však uviedol, že tieto ustanovenia
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm.
a) Občianskeho zákonníka. Na základe predformulovanej zmluvnej podmienky mal vzniknúť nový
záväzkový vzťah bez toho, aby žalovaný ako veriteľ poskytol čo i len základné náležitosti nevyhnutné na
splnenie práv a povinností vyplývajúcich z tohto nového záväzkového vzťahu, a teda ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navyše tento dokument nie je súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy, nie je datovaný a zo strany oboch zmluvných strán nepodpísaný, a preto sa nepovažuje
za súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Dokumenty žalovaného spočívajúce v tom, že žalobkyňa dostala
platobnú kartu zo dňa 26.02.2008 o aktivácii platobnej karty zo dňa 18.03.2008 a potvrdenie o navýšení
úverového rámca zo dňa 30.10.2008, sú len jednostrannými právnymi úkonmi žalovaného adresované

žalobkyni. Absentuje teda akýkoľvek prejav vôle žalobkyne ako spotrebiteľky s tam uvedenými právami
a povinnosťami. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníčke peňažné prostriedky, ktorá
zmluva nemá písomnú formu a absentuje v nej akýkoľvek prejav vôle zo strany žalobkyne ako dlžníčky,
považoval za neplatnú. Zároveň zmluvnú podmienku uvedenú v úverovej zmluve, na základe ktorej

sa uzatváral aj revolvingový úver súd určil za neprijateľnú s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. a)
Občianskeho zákonníka. K námietke žalovaného , že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté a konanie
je potrebné zastaviť, súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok je rozsudkom na plnenie, žaloba bola
určovacou žalobou, a preto sa nejedná o právoplatne rozhodnutú vec. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov

konania vo výške 372,90 eura z titulu trov právneho zastúpenia, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného.
Výšku priznanej náhrady trov konania súd prvej inštancie špecifikoval.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že úverová zmluva bola
uzatvorená 20.07.2007 v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
upravoval platnosť úverovej zmluvy v ust. § 4 ods. 3 s tým, že uviedol, že pri splnení podmienok
podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Úver

žalobkyni bol jednoznačne poskytnutý, čo nespochybnila ani žalobkyňa. Súd prvej inštancie vyhlásil
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok M.. G. za
neplatnú, a preto nastáva stav právnej neistoty z dôvodu existencie právoplatného exekučného titulu,
na základe ktorého bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a súčasne neplatnosť zmluvy, z ktorej
nárok má byť v exekúcii vymáhaný. Poukázal na prekážku právoplatne rozhodnutej veci z tohto dôvodu.

Vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere
nadobudla platnosť 20.07.2007, mala však odloženú účinnosť až na budúcnosť, ktorá bola podmienená
aktiváciou úverovej karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalobkyne
nevznikli, nakoľko k účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo stranyžalobkyne, a to k aktivovaniu úverovej karty. Aktivovanie úverovej karty nenastalo automaticky alebo
konkludentne, či náhodne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle, resp. priamym a zamýšľaným
konaním žalobkyne, a to na základe jej úkonu, ktorá po doručení úverovej karty spolu s príručkou pre

držiteľa karty, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj sadzobník poplatkov si aktivovala úverovú kartu a
vykonala dňa 17.03.2008 prvé čerpanie finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty. Vo
vzťahu k náležitosti zmluvy, a to uvedeniu výšky splátky istiny, úroku a poplatku poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci sp. zn. C-42/15 s tým, že uviedol, že zmluva obsahuje
jednoznačne všetky odkazy na úverové zmluvné podmienky spoločnosti žalovaného a ďalšie písomné

dokumenty alebo iné trvalé nosiče sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorých prevzatie žalobkyňa
svojim podpisom potvrdila. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. musí mať písomnú formu inak je neplatná.

Pravdepodobne ušlo pozornosti žalovaného, že dôvodom vynesenia napadnutého určovacieho výroku
bola skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná z dôvodu, že absentovala písomná
forma, a teda absentoval akýkoľvek písomne zaznamenaný prejav vôle žalobkyne ako spotrebiteľa
s jej obsahom, čo samo o sebe s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. spôsobuje
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je pravdou ako sa žalovaný domnieval, že by súd prvej

inštancie určil predmetnú zmluvu za neplatnú pre absenciu zákonných obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Túto odvolaciu námietku
považoval za zjavne nedôvodnú. K námietke res iudicata uviedol, že rozsudok vydaný rozhodcom
M.. F. G. sp. zn. PEC-DUO D 495/2011 nepovažuje za materiálne vykonateľný exekučný titul, ani za
rozhodnutie orgánu, ktoré by mohlo zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nie je možné

akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská doložka, ktorá je obsahom všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o
úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, s ktorým žalobkyňa nevyslovila svoju vôľu a ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti. Poukázal na rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov v súvislosti s
posúdením vznesenej námietky právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku.

K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej
forme poukázal na to, že žalovaný nielenže sa nezdržal používania zmluvnej podmienky, ale zmluvnú
podmienku používa ako prostriedok procesnej obrany aj v tomto konaní, keď hrubo a duplicitne porušuje
spotrebiteľské práva žalobkyne. K aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 uviedol,
že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať, nakoľko sa týka výkladu smernice 2008/48/ES, ktorá

nadobudla účinnosť až po faktickom uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu právneho
zástupcu žalobkyne k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak

novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 04.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, uplatnenými odvolacími
námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj

správne právne vec posúdil. Vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu
dňa 20.07.2008 (v spise na č.l. 4) evidenčné číslo 9992, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 30.000,- Sk pri mesačnej splátke 1.159,- Sk v počte splátok
48, výške RPMN 4,40 %. Vo vzťahu k tejto zmluve súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 52 ods. 1
v spojení s § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka správne určil dojednanú zmluvnú podmienku
týkajúcu sa súčasného uzatvorenia so zmluvou o úvere aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I

s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových
podmienok spoločnosti žalovaného, vrátane dojednania práva na poskytnutie revolvingového úveru I
prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je nesporné, že sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej
obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd
prvej inštancie správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že uzavretím zmluvy
o úvere nemohlo dôjsť zároveň k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere I, na ktorú skutočnosť
poukazoval žalovaný. Na uzatvorenie takejto zmluvy chýba písomný prejav vôle žalobkyne, a preto
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka, lebo svojim obsahom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Žalobkyňa v konaní
preukázala, že nemala záujem okrem zmluvy o úvere uzavrieť aj ďalšie zmluvy o revolvingovom úvere
I, II, ktoré boli zakomponované v zmluve o úvere a úverových podmienkach spoločnosti žalovaného.
Uplatnenú námietku nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto
odvolací súd v tejto časti považoval za nedôvodnú.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj vznesenú námietku právoplatne rozhodnutej veci vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku vydanému v rozhodcovskom konaní. Dojednanie o rozhodcovskej
doložke vyplýva z § 18 úverových podmienok spoločnosti žalovaného (v spise na č.l. 7), ktoré
úverové podmienky sú formulárové, vopred pripravené žalovaným, na ktorých chýba prejav vôle

žalobkyne. Neplatne dojednaná rozhodcovská doložka nemôže zakladať právomoc vo veci rozhodovať
rozhodcovskému súdu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.

9. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., odvolací súd
uvádza, že predmetom určenia absolútnej neplatnosti zmluvy nebola zmluva o úvere uvedená s číslom
XXXXXXXXXX,alezmluvaorevolvingovomúvereI,nazákladektorejbolažalobkyniposkytnutáúverová
karta s uvedením variabilného čísla XXXXXXXXXX, ktorej sa absolútna neplatnosť vyslovená súdom
týkala (č.l. 10 spisu). Aj z tohto dôvodu preto uplatnená námietka nebola dôvodná.

10. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie C-42/2015 a jeho možnej aplikácii na
danú vec podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, odvolací súd uvádza, že právny vzťah medzi
stranami sporu vznikol dňa 20.07.2007, t.j. za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Vo vzťahu k aplikácii smernice Európskej únie odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice

a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či
môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice
v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda
či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny,
pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka

priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých
vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý
riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k otázke priameho
účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinkuspočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr.
vec Pfeiffer-C-397/01-C403/01 rozsudok zo dňa 05.10.2004, vec Faccini Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa

17.07.1994 a vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.02.1986).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s u st. § 387
ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením ( § 262 ods. 1 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.