Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112221716
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112221716.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľov: X. G. F.Á., D..

X.X.XXXX, N.: Y. A. C. XX, XXX XX G., X. I. F., D.. XX.XX.XXXX, N.: Y. A. C. XX, XXX XX G.,
zastúpených: JUDr.Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti odporkyni:
O..L.G.,D..X.X.XXXX,N.:O.X,XXXXXG.,zastúpenej:JUDr.IngridKovalčuková,advokátka,sosídlom
v Košiciach, Štúrova 33, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č.XXXXX pre okres Košice I, obec G. - Z.,
katastrálne územie Z. O. ako byt č.XX, nachádzajúci sa vo vchode XX na X.poschodí bytového domu
súpisného čísla XXX, Y. A. C. XX o veľkosti podielu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 283/10000 z celku, patria do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2.rade.

P r i z n á v a navrhovateľom v 1. a 2.rade právo na náhradu trov konania proti odporkyni vo výške
28,69 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľom spoločne
a nerozdielne k rukám ich právnej zástupkyne JUDr.Tatiany Vorobelovej, advokátky, v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.8.2012

pôvodne proti I. F. (odporca v 1.rade), S. T. (odporkyňa v 2.rade) a O..L. G. (odporkyňa v 3.rade)
domáhali:
- určenia neplatnosti Darovacej zmluvy o prevode nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX,
okres G. L., P. G. - Z., G..Ú.. Z. O. zo dňa 19.10.2001, uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade
a odporcom v 1. rade;
- určenia neplatnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX, okres G. L., P. G.
- Z., G..Ú.. Z. O. zo dňa 1.4.2010, uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade;

- určenia neplatnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX, okres G. L., P. G.
- Z., G..Ú.. Z. O. uzavretej medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 1. rade;
- určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX,
okres G. L., P. G. - Z., G..Ú.. Z. O. zo dňa 10.5.2010, uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou
v 3. rade;
- určenia, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXXX, okres G. L., P. G. - Z., G..Ú.. Z. O..

Podaním zo dňa 30.10.2013 navrhovatelia vzali návrh späť voči odporcom v 1. a 2.rade. Konanie
vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcami v 1. a 2.rade bolo zastavené uznesením č.k.
24C/230/2012-129 zo dňa 9.12.2013.Podaním zo dňa 11.11.2013 zároveň žiadali pripustiť zmenu návrhu vo vzťahu k odporkyni v 3.rade a

žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č.XXXXX pre okres G. L., P. G.L. - Z.,
G. Ú. Z. O. ako byt č.XX, nachádzajúci sa vo vchode XX na X.poschodí bytového domu súpisného čísla
XXX, Y. A. C. XX o veľkosti podielu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti podielu 283/10000 z celku, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľov v 1. a 2.rade.

Vyššie uvedená zmena petitu bola pripustená uznesením č.k. 24C/230/2012-135 zo dňa 9.12.2013.

Navrhovatelia návrh odôvodnili skutočnosťami, že dňa 7.6.2001 bolo Daňovým úradom Košice I v
daňovom konaní vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo navrhovateľke v 1.rade ako daňovému
subjektu zakázané akékoľvek nakladanie s hnuteľným, ako aj nehnuteľným majetkom. Napriek tomu,

teda v rozpore s predbežným opatrením, dňa 19.10.2001 uzavreli s I. F., svojim synom, darovaciu
zmluvu, ktorou na neho previedli vlastnícke právo k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Vklad
vlastníckeho práva v prospech syna bol povolený dňa 11.12.2001. Navrhovatelia pokladali tento právny
úkon za absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože bol uzavretý v rozpore s
rozhodnutím Daňového úradu Košice I. Navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.

22Cdo/1377/2002, podľa ktorého kúpna zmluva, ktorou predávajúci porušil zákaz prevodu nehnuteľnosti
uložený mu vykonateľným predbežným opatrením, je absolútne neplatná. Navrhovatelia ďalej uviedli, že
následne odporca v 1.rade predmetnú nehnuteľnosť previedol kúpnou zmluvou na odporkyňu v 2.rade a
v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaná odporkyňa v 3.rade, ktorá ju nadobudla na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2010. Keďže v prípade darovacej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a

I. F. ide o absolútne neplatný právny úkon, ani v prípade ďalších prevodov nemohlo dôjsť k platnému
nadobudnutiu vlastníckeho práva. Navrhovatelia ďalej tvrdili, že pri uzatváraní darovacej zmluvy sa so
svojim synom I. F. dohodli, že skončení daňového konania odporca prevedie darovanú nehnuteľnosť
opäť do vlastníctva navrhovateľov. Pri uzatváraní darovacej zmluvy teda chýbala podstatná náležitosť
právneho úkonu, ktorou je prejav vôle. Účastníci zmluvy totiž darovanie len predstierali. Z tohto dôvodu

je predmetný právny úkon neplatný aj podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vlastníckeho práva navrhovatelia odôvodňovali tým, že určovacím výrokom
súdu sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností,
pričom inak, ako určovacím výrokom súdu, túto zhodu nie je možné dosiahnuť.

Pôvodne žalovaný odporca v 1.rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že žaloba navrhovateľov sa javí
ako snaha o vrátenie daru a keďže pre žalobu na vrátenie daru nie sú splnené predpoklady, na nátlak
jeho súrodencov, ktorí majú finančné problémy, sa navrhovatelia v snahe im pomôcť dali nahovoriť na
podanie tejto žaloby. Poukázal na čas, ktorý uplynul od uzavretia darovacej zmluvy do podania žaloby,
kedy sa za toto obdobie nik nedomáhal určenia neplatnosti úkonu darovania, hoci byt bol od tej doby

už dvakrát predaný.

Pôvodne žalovaná v 2.rade S. T. vo vyjadrení k návrhu uviedla, že okolnosti uzavretia darovacej
zmluvy medzi navrhovateľmi a I. F. jej nie sú známe. Nevedela sa vyjadriť k existencii rozhodnutia
daňového úradu o predbežnom opatrení. Ona nehnuteľnosť prijala do vlastníctva s úmyslom zabezpečiť

svojho syna, pretože I. F., otec dieťaťa, nemal dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného.
Nehnuteľnosť teda prijala v dobrej viere.

Odporkyňa (pôvodne žalovaná v 3.rade) poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
4Cdo/107/2007, v zmysle ktorého skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom

podliehajúcim exekúcii, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým sa tento
zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu podľa ust. § 42a a §
42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému
neúčinný. S poukazom na toto rozhodnutie mala za to, že podaná žaloba je neefektívna a nie je
daná ani aktívna vecná legitimácia navrhovateľov na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva.

Poukázala na to, že je potrebné rozlišovať medzi všeobecným zákazom nakladať s majetkom v súvislosti
s núteným výkonom rozhodnutia a všeobecným zákazom vzťahujúcim sa na konkrétnu vec. V danom
prípade išlo o všeobecný zákaz akéhokoľvek nakladania s majetkom. Mala za to, že pokiaľ došlo
k prevodu vlastníckeho práva pri existencii rozhodnutia daňového úradu, nespôsobuje to neplatnosťprávnehoúkonu,alelenmožnosťžiadaťourčenieprávnejneúčinnostitakéhotoprávnehoúkonu.Právny
záver v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR rešpektuje aj zmysel Exekučného poriadku,
resp. exekučného konania s prihliadnutím na jeho jednotlivé štádia. Podľa dovolacieho súdu je týmto

účelom a zmyslom v štádiu exekučného konania, keď bolo súdnym exekútorom vydané len všeobecné
upovedomenie o začatí exekúcie, a teda nie aj upovedomenie o spôsobe jej vykonania, len upozorniť
povinného na povinnosť nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu, či úplnému zbaveniu majetku a tým k
sťaženiualebodokoncaznemožneniuuspokojeniaoprávneného.Ideorovnakúpovinnosť,ktoráinakpre
povinného ako dlžníka vyplýva aj z ustanovení § 42a/ a 42b/ Občianskeho zákonníka, teda o povinnosť

nerobiť právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa. Pretože s porušením povinností
vyplývajúcich z týchto ustanovení spája zákon výslovne odporovateľnosť právnych úkonov a nie ich
neplatnosť, treba odporovateľnosť spájať aj s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom
uloženému povinnému súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie. Ak by totiž s porušením
všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych
úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky

oprávneného, čo by odporovalo zmyslu exekučného konania. Tento výklad zohľadňuje aj práva tretích
osôb tým, že chráni ich dobromyselnosť pri nadobudnutí majetku od povinného a rešpektuje tak jeden
zo základných princípov právneho štátu, princíp právnej istoty.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,výsluchomsvedkovaoboznámenímlistinných

dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z rozhodnutia, predloženého daňovým úradom na výzvu súdu súd zistil, že Daňový úrad Košice I vydal
dňa 7.6.2001 s poukazom na ust. § 15a/ ods.1 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov rozhodnutie

o predbežnom opatrení č.j. 695/2201/68547/01/Jan, ktorým navrhovateľke v 1.rade ako daňovému
subjektu podnikajúcej pod obchodným menom G. F., N. S. G.L., Y. A. C. XX, IČO: 33 907 587 zakázal
akékoľvek nakladanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Vo výroku tohto rozhodnutia sa uvádza, že
podľa ust. § 15a/ ods.4 citovaného zákona, právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňový úrad na základe oznámenia o

výkone daňovej kontroly č.695/321/2666/2000 a č.695/2201/42210/01/Jan vykonáva u navrhovateľky
kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za roky 1997, 1998, 1999 a 2000. Na základe výsledkov
kontroly boli zistené nedostatky, ktoré budú mať vplyv na dodatočný dorub dane. Z poučenia vyplýva,
že podľa ust. § 15a/ ods.3 citovaného zákona, odvolanie voči tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. Z
pečiatky daňového úradu, ktorým je predmetné rozhodnutie opatrené, vyplýva, že rozhodnutie bolo

vypravené dňa 8.6.2001. Z pripojenej doručenky vyplýva, že citované rozhodnutie bolo doručené
do vlastných rúk navrhovateľky v 1.rade dňa 14.6.2001. S poznámky v spodnej časti rozhodnutia
je uvedené, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nadobudlo právoplatnosť v deň, nasledujúci po
doručení rozhodnutia navrhovateľke, t.j. dňa 15.6.2001.

Z darovacej zmluvy (č.l.99 a 100 spisu) súd zistil, že navrhovatelia v 1. a 2.rade ako darujúci a I. F.
ako obdarovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej navrhovatelia ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti previedli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti v celosti na I. F., svojho
syna. Zmluva bola uzavretá dňa 18.10.2001. Podpisy zmluvných strán boli osvedčené pred notárom dňa
19.10.2001. Vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného I. F. bol povolený Okresným úradom

Košice I, katastrálnym odborom dňa 11.12.2001 pod č. V 2113/01.

Z kúpnej zmluvy súd zistil, že I. F. zmluvou zo dňa 26.7.2002 ako predávajúci previedol vlastnícke právo
k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti na S. T. ako kupujúcu za kúpnu cenu 230.000,- Sk a to v celosti.
VkladvlastníckehoprávavprospechkupujúcejS.T.bolpovolenýSprávoukatastraKošiceIdňa5.8.2002

pod č. V 1875/02.

Zkúpnejzmluvyuzavretejdňa23.4.2010súdzistil,žeS.T.,zastúpenáI.F.akopredávajúca aodporkyňa
O..L. G. ako kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúca previedla vlastnícke právo
k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti na odporkyňu za kúpnu cenu 70.000 EUR. Z rozhodnutia Správy

katastra Košice zo dňa 10.5.2010 súd zistil, že vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne bol
povolený pod č. V 3498/10 dňa 10.5.2010.Navrhovateľka v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že ako podnikateľský subjekt síce bola vedená ona,
avšak v skutočnosti podnikal jej syn I. F., ktorý spôsobil aj problémy súvisiace s daňovou kontrolou. To,
že daňový úrad vydal predbežné opatrenie, ktorým jej zakázal nakladať s nehnuteľnosťou, psychicky

veľmi zle znášala ona, ako aj jej manžel. Dokonca bolo na ňu začaté aj trestné stíhanie. Darovaciu
zmluvu so synom uzavreli pod psychickým tlakom, z dôvodu, aby sa vyhli exekúcii, mali strach, že
prídu o byt, v ktorom s manželom bývali. Byt previedli práve na syna I. F. z dôvodu, že on spôsobil
všetky problémy spojené s daňovou kontrolou a preto predpokladali, že práve on dá všetko do poriadku
a zároveň, že dodrží ústnu dohodu, že po skončení daňového konania im byt vráti. Svojmu synovi

verili. Nepredpokladali, že sa s ním raz budú musieť súdiť. Neprebehli ani štyri mesiace od uzavretia
darovacej zmluvy a navrhovateľka zistila, že syn previedol vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti
na S. T., s ktorou žil a s ktorou má syna. Zistila to na bytovom družstve. Navrhovateľka viac krát prosila
syna, S. T. a následne aj odporkyňu Kováčovú, aby dali veci do poriadku. Navrhovatelia až doposiaľ
bývajú v predmetnej nehnuteľnosti a platia všetky úhrady spojené s bývaním. Syn, S. T., ani L. G. ich
z bytu nevyhodili, nepodali na nich žalobu na vypratanie, avšak syn sa ich už viackrát pýtal, kedy už z

bytu odídu. Daňová kontrola nakoniec dopadla dobre. Boli vyrubené nízke poplatky, ktoré sa zaplatili.
Čiastočne ich zaplatil syn a čiastočne boli sťahované z dôchodku navrhovateľky, avšak aj tieto čiastky
jej napokon syn zaplatil.

Navrhovateľ v 2.rade potvrdil skutočnosti uvedené vo výpovedi navrhovateľky v 1.rade. Zároveň uviedol,

že navrhovatelia nemali vedomosť o tom, že môžu dať žalobu na pani T., resp. na pani G.. Nevedeli,
čo majú robiť, ako to majú riešiť. Mali za to, že za všetko je zodpovedný ich syn a že on to musí celé
doriešiť. Impulzom vedúcim k tomu, že napokon podali túto žalobu, bolo, že napokon pochopili, že byt
im už nevráti.

Z výsluchu svedka Ing.I. F., syna navrhovateľov v 1. a 2.rade, súd zistil, že v čase uzavretia darovacej
zmluvy bol v takej životnej situácii, kedy mal dvojročné dieťa s S. T., ktorá bývala spolu s dieťaťom,
svojimi rodičmi a ďalšími súrodencami v dvojizbovom byte. Keďže každý z jeho súrodencov dostal od
rodičov nejaký majetok, rodičia mu darovali predmetnú nehnuteľnosť. Svedok pri uzatváraní darovacej
zmluvy ústne rodičom sľúbil, že ich na starobu dochová, že sa o nich postará. Následne previedol

nehnuteľnosť na svoju družku S. T., aby mala určitú bonitu a teda, aby bola zaujímavým klientom pre
banku z hľadiska možnosti čerpať úver za účelom zabezpečenia ich bytovej otázky. S. T. následne byt
previedla na odporkyňu O..L. G..

Na otázku, či mal v čase uzavretia darovacej zmluvy vedomosť o existencii rozhodnutia daňového

úradu o predbežnom opatrení, ktorým bolo navrhovateľke v 1.rade zakázané nakladať s majetkom,
svedok uviedol, že vykonával pre svoju matku účtovníctvo a v lete 2002 zistil, že daňový úrad doručil
jeho matke predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané až v roku 2002, teda nie v čase darovania. V
čase darovania teda nemal vedomosť o tom, že by existovalo rozhodnutie, ktorým by bola obmedzená
možnosť navrhovateľky nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou.

Z rozhodnutia Daňového úradu Košice I č. 695/2300/125322/02/NEI zo dňa 24.7.2002 súd zistil,
že daňový úrad na zabezpečenie daňového nedoplatku daňového dlžníka - navrhovateľky vo výške
240.618,- Sk na dani z príjmov fyzických osôb - rozdielu dane za zdaňovacie obdobie roka 1998 na
základe dodatočného platobného výmeru č.j. 695/2101/101437/01/Škr/Jan zo dňa 10.9.2001, splatného

dňa 28.9.2001 určil záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.XXXXX, ktorý má
daňový dlžník v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 k celku. Zároveň, s poukazom
na § 71 ods.2 zákona č.511/1992 Zb. počas trvania záložného práva zakázal daňovému dlžníkovi
nakladať s nehnuteľnosťami bez súhlasu správcu dane. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňový
úrad vykonal u navrhovateľky kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka

1998. Na základe výsledkov kontroly bol dodatočným platobným výmerom zo dňa 10.9.2001 vyrubený
rozdiel dane vo výške 254.653,- Sk. Odvolaniu daňového dlžníka voči predmetnému platobnému výmeru
správca dane rozhodnutím zo dňa 13.11.2001 čiastočne vyhovel a zmenil výšku vyrubeného rozdielu
danenasumu253.835,-Sk.Pretožedaňovýdlžníkvzákonomstanovenejlehotesvojdaňovýnedoplatok
nevyrovnal, zaslal mu správca dane výzvu zo dňa 25.2.2002 na zaplatenie daňového nedoplatku v

náhradnej lehote, voči ktorej podal daňový dlžník námietku. Rozhodnutím zo dňa 22.3.2002 správca
danenámietkedaňovéhodlžníkanevyhovel.Predmetnýdaňovýnedoplatok,ktoréhočasťbolauhradená
formou kompenzácie s nadmernými odpočtami a preplatkom dane z pridanej hodnoty, bol vykonateľnýmvýkazom daňových nedoplatkov zostaveným správcom dane ku dňu 18.7.2002 odstúpený vo výške
240.618,- Sk exekučnému oddeleniu na vymáhanie.

Odporkyňa ďalej argumentovala tým, že až vyššie citovaným rozhodnutím daňového úradu zo dňa
24.7.2002 bol pôvodne všeobecne formulovaný zákaz nakladať s majetkom navrhovateľky v 1.rade
konkretizovaný na daný byt - presne vymedzenú nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX.
Darovacia zmluva bola uzavretá takmer rok pred doručením tohto rozhodnutia. Ďalej bola toho názoru,
žeuzavretiedarovacejzmluvyvrozporesovšeobecnýmzákazomnakladaniasmajetkomnavrhovateľky

podľa predbežného opatrenia zo dňa 7.6.20011 nemohlo vyvolať následok neplatnosti tohto právneho
úkonu, pretože predbežné opatrenie bolo vydané v rozpore so zákonom. Reálne totiž nikdy neexistovali
zákonné dôvody na jeho vydanie. Opakovanou daňovou kontrolou boli zistené pochybenia daňového
úradu a závery daňovej kontroly, v rámci ktorej bolo predbežné opatrenie vydané, boli vyhodnotené
ako nesprávne a vyrubený nedoplatok na dani za nezákonný. Rozhodnutie štátneho orgánu, o ktorom
bolo na to oprávnenou vyššou štátnou autoritou neskôr právoplatne rozhodnuté, že je nezákonné, je

potrebné hľadieť ako keby nebolo nikdy učinené a za žiadnych okolností nemožno z neho vyvodzovať
akékoľvek dôsledky alebo pripustiť, že by mohlo vyvolať zákonom predpokladané účinky alebo že by
vôbec mohlo mať akýkoľvek vplyv na posudzovanie platnosti iných právnych úkonov a to bez ohľadu na
to, či tieto neskôr posudzované právne úkony boli alebo neboli vykonané v rozpore s týmto nezákonným
rozhodnutím.

Podľa ust. § 15a ods.1 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov, v znení účinnom do 31.12.2001, správca dane môže počas daňovej
kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.

Podľa ust. § 15a ods.2 citovaného zákona, správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie
dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.
Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo

jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo
dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63.

Podľa ust. § 15a ods.4 citovaného zákona, právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné.

Podľa ust. § 71 ods.1 veta prvá citovaného zákona, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže z tohto
zákona vzniknúť rozhodnutím správcu dane záložné právo k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa a
záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka.

Podľa ust. § 71 ods.2 citovaného rozhodnutia, rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem
náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj označenie daňového nedoplatku, predmet záložného práva a zákaz
nakladať so zálohom bez súhlasu správcu dane.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 80 písmena c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom tohto konania bola vlastnícka žaloba navrhovateľov, ktorá v zmysle ust. § 126 Občianskeho
zákonníka predstavuje základný prostriedok ochrany vlastníckeho práva.V danom prípade sa súd primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľov
na podanej žalobe. Z vyššie citovaného ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p. je zrejmé, že úspešne môže

podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z ustálenej
súdnej judikatúry vyplýva, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej
je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je totiž odôvodnený záver, že právne postavenie

navrhovateľa je za takejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť
ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom pre
vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali svoj naliehavý

právny záujem na podanej žalobe, pretože touto sledujú dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, v ktorom je v súčasnosti ako vlastník zapísaná iná osoba - odporkyňa.

Žaloba na určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti
v katastri zapísaní. Navrhovatelia správne podali žalobu voči odporkyni, ktorá figuruje v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

Rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva, ktoré sa opiera o ustanovenie § 80 písm.c/ O.s.p.,
je rozhodnutím deklaratórnym a preto možno žalobe vyhovieť len v prípade, že navrhovateľ je v
dobe rozhodovania skutočne vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade rozporu medzi právnym stavom

evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo skutočného stavu,
pritom je oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku, či právne tituly, na základe ktorých došlo ku
vkladu práva, sú platné, ako aj k iným skutočnostiam, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom
katastra ( t.j. právnym stavom ) a skutočným stavom.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdnespornezapreukázané,žeDaňovýúradKošiceIvydaldňa7.6.2001
rozhodnutie o predbežnom opatrení č.j. 695/2201/68547/01/Jan, ktorým navrhovateľke v 1.rade ako
daňovému subjektu zakázal akékoľvek nakladanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Ako to
vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, predbežné opatrenie bolo nariadené v rámci výkonu daňovej
kontrolyč.695/321/2666/2000ač.695/2201/42210/01/Janzameranejnadaňzpríjmovfyzickýchosôbza

roky 1997, 1998, 1999 a 2000 z dôvodu, že boli zistené nedostatky, ktoré budú mať vplyv na dodatočný
dorub dane. Rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo doručené navrhovateľke dňa 14.6.2001 a
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2001.

Súd mal ďalej za nesporne preukázané, že navrhovateľka v 1. rade počas účinnosti nariadeného

predbežného opatrenia previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č.XXXXX
pre okres G. L., P. G.Š. - Z., G. Ú. Z. mesto ako byt č.11, nachádzajúci sa vo vchode XX na X.poschodí
bytového domu súpisného čísla XXX, Y. A. C. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 283/10000 k celku, spolu s navrhovateľom v 2.
rade, s ktorým mala predmetnú nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovatelia previedli

vlastnícke právo na svojho syna I. F. darovacou zmluvou uzavretou dňa 18.10.2001. Vklad vlastníckeho
práva v prospech obdarovaného syna bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 11.12.2001.

Nespornebolotiežpreukázané,žeI.F.kúpnouzmluvouzodňa26.7.2002akopreviedolvlastníckeprávo
k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti na S. T.. Vklad vlastníckeho práva v prospech S. T. bol v katastri

nehnuteľností povolený dňa 5.8.2002. S. T. následne kúpnou zmluvou zo dňa 23.4.2010 previedla
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na odporkyňu. Vklad vlastníckeho práva v prospech
odporkyne v katastri nehnuteľností bol povolený dňa 10.5.2010. Aj v čase rozhodovania súdu bola
odporkyňa evidovaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovatelia tvrdili, že darovacia zmluva, ktorú uzavreli so synom I. F. dňa 18.10.2001 je absolútne
neplatná z dôvodu rozporu so zákonom. Súd sa s uvedenou argumentáciou stotožnil.Predbežné opatrenie, ktorým daňový úrad s účinnosťou od 15.6.2001 zakázal nakladať navrhovateľke s
majetkom (hnuteľným aj nehnuteľným), bolo vydané v súlade s vyššie cit.ust. § 15a zákona č.511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Tento inštitút bol

upravený s cieľom posilniť proces vymáhania daňových nedoplatkov a zamedziť daňovému subjektu
nakladať s nehnuteľnosťami, inými vecami alebo právami. Predbežné opatrenie pritom v zmysle ust. §
15a ods.2 citovaného zákona zaniká až rozhodnutím správcu dane o jeho zrušení alebo stratou svojej
účinnosti a to dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom vzniku záložného práva podľa
§ 71 citovaného zákona.

V danom prípade je z vykonaného dokazovania - rozhodnutia Daňového úradu Košice I č.
695/2300/125322/02/NEI zo dňa 24.7.2002 zrejmé, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia daňový úrad
na základe daňovej kontroly evidoval aj po čiastočnej kompenzácii daňový nedoplatok na dani z príjmov
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 1998 vo výške 240.618,- Sk, ktorý navrhovateľka v 1. rade
nezaplatila, preto bol vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov zostaveným správcom dane ku dňu

18.7.2002 odstúpený exekučnému oddeleniu na vymáhanie. Citovaným rozhodnutím daňový úrad podľa
ust. § 71 citovaného zákona rozhodol o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej
na LV č.XXXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, na zabezpečenie vymoženia
daňového nedoplatku.

Zhrnúc uvedené je teda zrejmé, že ku dňu vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva k danej
nehnuteľnosti (24.7.2002) k zaplateniu daňového nedoplatku nedošlo, čo znamená, že účinnosť
predbežného opatrenia, nariadeného dňa 15.6.2001, vychádzajúc z ust. § 15a ods.2 citovaného zákona
v danom čase ešte trvala. Pokiaľ teda navrhovateľka v 1.rade dňa 18.10.2001 previedla vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na inú osobu, učinila tak v čase účinnosti a v rozpore s nariadeným predbežným

opatrením.

Čo sa týka obrany odporkyne, že predbežné opatrenie bolo vydané v rozpore so zákonom, keďže
reálne nikdy neexistovali zákonné dôvody na jeho vydanie, v prvom rade je potrebné uviesť, že toto
tvrdenie v konaní nebolo preukázané. Nebolo preukázané, že by predmetné rozhodnutie daňového

úradu o predbežnom opatrení bolo pre nezákonnosť niekedy zrušené a už vôbec nebolo preukázané,
že by nebolo účinné v čase uzavretia darovacej zmluvy. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť,
že aj za predpokladu, že by následným postupom v daňovom konaní skutočne boli zistené pochybenia
daňového úradu a závery daňovej kontroly, v rámci ktorej bolo predbežné opatrenie vydané, by boli
vyhodnotené ako nesprávne a vyrubený nedoplatok na dani za nezákonný, tak uvedené okolnosti by

nemali vplyv na nesporný fakt, ktorým je, že v čase účinnosti právoplatného predbežného opatrenia,
kedy ešte neboli zrejmé konečné výsledky daňovej kontroly, navrhovateľka v 1.rade nerešpektovala
zákaz uložený týmto predbežným opatrením. Bez ohľadu na výsledok daňového konania je subjekt, voči
ktorémubolonariadenépredbežnéopatrenie,povinnýhorešpektovať.Napokon,charakterresp.povaha
predbežného opatrenia spočíva práve v tom, že v čase jeho vydania nemusia byť k dispozícii všetky

relevantné skutočnosti a dôkazy o nich, ktoré by umožňovali určitý záver potrebný pre rozhodnutie vo
veci samej. S tým súvisí aj dočasný charakter predbežných opatrení, ktorých účinnosť je obmedzená
do času, kedy sú tieto či už zrušené z dôvodu, že pominuli dôvody pre ich nariadenie (čo je obvykle v
prípade, kedy sa nezistí daňová povinnosť daňového subjektu) alebo sa ich účinnosť stratí zaplatením
daňového nedoplatku. Na záver je potrebné k danej otázke dodať, že neplatnosť právneho úkonu,

vykonaného v rozpore s predbežným opatrením, je absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva ex tunc, t.j.
v okamihu vykonania tohto úkonu. Platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu sa vždy posudzuje so
zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

Medzi základné oprávnenia vlastníka veci podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka patrí aj právo

nakladať s vecou (ius disponendi), ktoré zahŕňa aj právo vlastníka previesť vlastnícke právo k veci na
inú osobu kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou a pod. Tieto oprávnenia vlastníka môžu byť obmedzené
len zákonom, čomu zodpovedá aj dikcia citovaného ustanovenia, podľa ktorého je vlastník oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním „v medziach
zákona“.

V danom prípade bolo nariadeným predbežným opatrením, na základe zákona č.511/1992 Zb.
obmedzené resp. zakázané navrhovateľke v 1.rade využitie práve tohto vlastníckeho oprávnenia - práva
nakladať s vecami v jej vlastníctve. Porušenie zákazu uloženého predbežným opatrením a teda, právneúkony vykonané v rozpore s predbežným opatrením, priamo zákon č.511/1992 Zb. v ustanovení § 15a
ods.4 sankcionuje neplatnosťou. Keďže navrhovateľka v 1.rade tento zákaz porušila a v rozpore s
predbežným opatrením uzavrela darovaciu zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na inú osobu, tento právny úkon je potrebné hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. §
39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že bol uzavretý v rozpore so zákonom.

Odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom odseku je vo svojej podstate odpoveďou na to, prečo sa
súd nestotožnil s obranou odporkyne, že právny úkon povinného vykonaný v rozpore s predbežným

opatrením, ktorým mu bol uložený zákaz nakladať s majetkom, nemá za následok neplatnosť tohto
právneho úkonu, ale „len“ vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu podľa ust.
§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči
oprávnenému neúčinný. K tomu súd považuje za potrebné dodať, že rozhodnutie NS SR, prezentujúce
vyššie uvedený právny názor, sa týka inej skutkovej i právnej situácie; rieši situáciu, ktorá nastala v rámci
„všeobecného“ exekučného konania. Daňové konanie vrátane daňovej exekúcie predstavuje špeciálne

konanie osobitne upravené zákonom pre potreby správy daní a pokiaľ tento osobitný zákon priamo
a výslovne ustanovuje, že právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú
neplatné, iný právny záver pre posúdenie veci nie je možné prijať. Na tento záver nemá vplyv ani
skutočnosť, či druhá zmluvná strana dotknutého právneho úkonu, v danom prípade obdarovaný I. F.,
mal alebo nemal vedomosť o existencii predbežného opatrenia a ani skutočnosť, že došlo k ďalším

prevodom vlastníckeho práva na iné osoby, ktoré boli pri uzavieraní zmlúv dobromyseľné.

Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že obdarovaný I. F. z absolútne neplatnej darovacej zmluvy
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti a v zmysle základnej právnej zásady,
podľa ktorej nik nemôže previesť na druhého viac práv než má sám, nemohol platne previesť vlastnícke

právo kúpnou zmluvou na S. T., ktorá zase nemohla platne previesť vlastnícke právo ďalšou kúpnou
zmluvou na odporkyňu. Dôsledkom vyššie uvedeného záveru je obnova stavu, zapísaného v katastri
nehnuteľností v čase pred uzavretím neplatnej darovacej zmluvy, kedy vlastníkmi nehnuteľnosti boli
navrhovateliav1.a2.rade.Súdpretonávrhuvyhovelaurčil,ženehnuteľnostivedenénalistevlastníctva
č.XXXXX ako byt č.XX, nachádzajúci sa vo vchode XX na X.poschodí bytového domu súpisného čísla

XXX, Y. A. C. XX o veľkosti podielu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti podielu 283/10000 z celku, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľov v 1. a 2.rade.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní a vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľom patrí právo na náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho
práva proti odporkyni, ktorá v spore úspech nemala. Súd však konštatoval, že v danom prípade sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce súdu použiť zmierňovacie právo vyplývajúce z ust.§ 150
ods.1 O.s.p. a v dôsledku jeho aplikácie navrhovateľom náhradu trov konania proti odporkyni priznať
len v čiastočnom rozsahu.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady

na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, kedy
sú tieto dôvody dané vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii (charakter
konania lebo procesnej situácie), ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (sociálne aspekty).

Trovy navrhovateľov pozostávajú z trov právneho zastúpenia, pretože navrhovateľov v spore zastupoval
advokát. Právna zástupkyňa navrhovateľov si vyčíslila trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej
služby spolu vo výške 3.176,46 EUR.Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty

veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 10 ods.2 cit.vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby.

Pri určení tarifnej hodnoty veci podľa vyššie citovaných ustanovení súd vychádzal z kúpnej ceny
dojednanej za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tohto konania, v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 23.4.2010 medzi S. T. a odporkyňou vo výške 70.000 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny podľa
ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 1 úkon právnej služby je 565,97 EUR. Tarifná odmena v tejto výške

patrí právnej zástupkyni za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 22.10.2013, 2.
účasť na pojednávaní dňa 9.12.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 10.3.2014, 4. písomné podanie vo
veci samej na žiadosť súdu zo dňa 14.4.2014 a 5. účasť na pojednávaní dňa 12.5.2014, spolu vo výške
2.829,85 EUR. Odmenu za úkony uplatnené ako vypracovanie doplnenia žaloby vrátane návrhu na
zastavenie konania zo dňa 12.11.2013 súd nepriznal. Týmto procesným úkonom navrhovatelia zmenili

pôvodne podanú žalobu tak, že sa už nedomáhali určenia neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho
práva, ale len určenia vlastníckeho práva a zároveň vzali späť návrh vo vzťahu k pôvodne žalovaným
odporcom v 1. a 2. rade I. F.P. V. S. T.. Takto mohla byť žaloba formulovaná už od počiatku; tento
úkon nebol vyvolaný žiadnou osobitnou procesnou situáciu, ktorá by nastala v priebehu konania, preto
ho nemožno považovať za účelný. Súd nepriznal odmenu ani za úkon právnej služby uplatnený za

vypracovanie odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania voči odporcom v 1. a 2. rade čo do výroku
o trovách konania. Uvedený úkon právnej služby bol vypracovaný výlučne vo vzťahu k navrhovateľom
a odporcom v 1. a 2. rade ako samostatným účastníkom konania, nie vo vzťahu k odporkyni O..L. G..

Právnej zástupkyni patrí v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky aj tzv. režijný paušál za každý úkon právnej

služby; za úkony vykonané v roku 2013 vo výške 7,81 EUR krát 2 úkony a za úkony vykonané v roku
2014 vo výške 8,04 EUR za 3 úkony, spolu vo výške 39,74 EUR.

Spolu odmena a režijný paušál právneho zástupcu navrhovateľov predstavujú 2.869,59 EUR.

Dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade videl v okolnostiach danej veci. Z vykonaného
dokazovania a jeho záverov po jeho vyhodnotení nesporne vyplynulo, že ide o situáciu, kedy sama
navrhovateľka v 1.rade ako jedna zo zmluvných strán posudzovanej darovacej zmluvy spôsobila jej
absolútnu neplatnosť tým, že napriek existencii právoplatného a účinného rozhodnutia daňového úradu
o predbežnom opatrení, ktorým jej bolo zakázané nakladať s majetkom, toto predbežné opatrenie

vedome nerešpektovala a v rozpore s ním uzavrela darovaciu zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na inú osobu. V konaní bolo tiež nesporne preukázané a ani navrhovateľ v 2. rade ako
bezpodielový spoluvlastník danej nehnuteľnosti nespochybňoval, že o existencii predbežného opatrenia
v čase uzavretia darovacej zmluvy vedomosť mal. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to, že
by bolo nespravodlivé, keby za takýchto okolností mala odporkyňa, ktorá v dobrej viere nadobudla

nehnuteľnosť následným prevodom, mala znášať trovy vynaložené navrhovateľmi v tomto konaní v
celom rozsahu. Vyššie uvedené vedomé konanie navrhovateľov, ktorým zavinili neplatnosť darovacej
zmluvy súd pokladal za tak významnú okolnosť, že im náhradu trov konania priznal len v rozsahu 1%
z celkovo vynaložených trov, t.j. vo výške 28,69 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )