Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209622
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4615209622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO 34 127 798, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,
a Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Palkovič, advokát, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 1, 921 01
Piešťany, proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie
sumy 7.550,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.
k. 4C/488/2015-75 zo dňa 25.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v časti nepriznania 8%
úroku z omeškania z jednotlivých splátok úveru splatných od 13.11.2012 do 02.09.2013 v celkovej výške
24,18 eura m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8% úrok z omeškania, a to zo sumy
73,66 eura od 21.11.2012 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.12.2012 do 02.09.2013, zo sumy
73,66 eura od 21.01.2013 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.02.2013 do 02.09.2013, zo sumy
73,66 eura od 21.03.2013 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.04.2013 do 02.09.2013, zo sumy
73,66 eura od 21.05.2013 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.06.2013 do 02.09.2013, zo sumy

73,66 eura od 21.07.2013 do 02.09.2013 a zo sumy 73,66 eura od 21.08.2013 do 02.09.2013 do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti zamietajúceho výroku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.595,99 eura s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.756,66 eura od 03.09.2013 do 22.07.2015,

s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.714,77 eura od 23.07.2015 do 28.08.2015 a s 8% ročným
úrokomzomeškaniazosumy3.595,99euraod29.08.2015dozaplateniavsplátkachpo50eurmesačne
s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok. V časti o zaplatenie sumy 573,31 eura a v časti zaplatenia úroku z
pohľadávky vo výške 12 % ročne súd konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie
súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1 a 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranespotrebiteľa“). Z dôvodu, že žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti zaplatenia
sumy 573,31 eura spolu s vyčíslenými úrokmi, rozdiel na súdnom poplatku, ktorý je potrebné žalobcovi
vrátiť, predstavuje 34,50 eura a tento sa mu v zmysle § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch vracia krátený o sumu 6,70 eura, čiže v sume 27,80 eura. O trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016
(ďalej len „CSP“) tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pretože obe strany mali vo
veci iba čiastočný úspech, a to približne v polovici, keďže úspech žalobcu predstavuje 48 % a úspech
žalovaného 52 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
7.550,46 eura s 12% ročným úrokom zo sumy 4.950,25 eura od 26.09.2014 do 22.07.2015, s 12%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.908,36 eura od 23.07.2015 do 28.08.2015, s 12% ročným
úrokom zo sumy 4.789,58 eura od 29.08.2015 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy
4950,25 eura od 26.09.2014 do 22.07.2015, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.908,36 eura

od 23.07.2015 do 28.08.2015 a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.789,58 eura od 29.08.2015
do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2007
poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému úver vo výške 150.000 Sk (4.979,09 eura), ktorý mal
zaplatiť v dohodnutých splátkach, avšak žalovaný úver riadne nesplácal, a preto došlo k vyhláseniu
jeho mimoriadnej splatnosti ku dňu 02.09.2013. Pohľadávka voči žalovanému bola zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 25.09.2014 postúpená žalobcovi a pozostáva z istiny vo výške 4.789,58 eura a z
príslušenstva vo výške 2.760,88 eura, ktoré tvoria úroky v sume 1.806,13 eura a úroky z omeškania vo
výške 954,75 eura. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
573,31 eura ako aj v časti uplatneného úroku z pohľadávky vo výške 12 % ročne s tým, že pohľadávka
potom predstavuje sumu 6.977,15 eura spolu s úrokmi z omeškania.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 6.977,15
eura spolu s úrokmi z omeškania (pôvodne žalobca žaloval zaplatenie sumy 7.550,46 eura, avšak v
časti o zaplatenie sumy 573,31 eura ako aj v časti zmluvných úrokov zobral žalobu späť) je iba čiastočne
dôvodná, a to do sumy 3.595,99 eura spolu s úrokmi z omeškania, a preto jej súd vyhovel iba do

tejto výšky. Je nesporné, že medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s., bola uzavretá úverová
zmluva dňa 18.01.2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo
výške 4.979,09 eura, pričom sa úver zaviazal splácať v dohodnutých splátkach. V r. 2013 sa dostal do
omeškania so splácaním úveru, a preto veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013,
kedy výška pohľadávky predstavovala 6.630,10 eura. Následne v r. 2014 bola pohľadávka postúpená

žalobcovi a ku dňu postúpenia táto predstavovala sumu 7.711,13 eura. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný
mal zaplatiť 120 mesačných splátok po 73,66 eura s tým, že splatnosť prvej splátky nastala dňom
20.02.2007aďalšiesplátkymaluhrádzaťkaždýmesiack20.dňuaždo20.01.2017,kedybolastanovená
konečná splatnosť úveru. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ide o spotrebiteľský úver, ktorý je potrebné posudzovať ako občianskoprávny vzťah v zmysle

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pri svojom rozhodovaní musí zo zákona prihliadať aj na
prípadné premlčanie nároku voči spotrebiteľovi, a preto aj v tomto prípade súd skúmal, či nárok žalobcu
prípadne jeho časť nie je premlčaná. Keďže žalovaný mal úver splácať v dohodnutých splátkach, tak s
poukazom na to, že žaloba bola podaná na súde dňa 12.11.2015, pričom premlčacia doba pri úrokoch

a opakujúcich sa plneniach je podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka 3 roky, tak splátky, ktoré mal
žalovaný uhradiť pred dátumom 12.01.2012, je potrebné považovať za premlčané a žalobcovi mohli
byť priznané len splátky, ktoré mali byť zaplatené žalovaným v období od 13.11.2012 do 20.01.2017,
teda do konečnej splatnosti úveru, čo predstavuje 51 splátok po 73,66 eura, t.j. sumu 3.756,66 eura.
Súd poukázal aj na ustanovenie § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri práve na

čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Keďže žaloba bola
podaná na súde dňa 12.11.2015, žalobcovi bolo možné priznať len splátky, ktoré mali byť zaplatené
po 13.11.2012, pričom dňa 02.09.2013 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Nepremlčané
splátky predstavujú spolu sumu 3.756,66 eura, žalovaný po postúpení pohľadávky zaplatil ešte dve
splátky, a to dňa 22.07.2015 vo výške 41,89 eura a dňa 28.08.2015 vo výške 118,78 eura, a po ich

započítaní celková výška pohľadávky žalobcu predstavuje sumu 3.595,99 eura. Preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. so zohľadnením 2 realizovaných splátok po
postúpení pohľadávky. Zároveň súd umožnil žalovanému pohľadávku zaplatiť v splátkach po 50 eurmesačne tak, ako pôvodne sporové strany navrhovali na pojednávaní dňa 11.03.2016 v snahe uzavrieť
zmier, ktorý však súd neschválil. V časti o zaplatenie sumy 573,31 eura ako aj v časti úroku z pohľadávky
vo výške 12 % ročne žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, a preto súd podľa § 145

ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, t. j. v
časti výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti žalovanej istiny 160,67 eura, žalovanej sumy 24,18
eura predstavujúcej 8% úrok z omeškania zo súdom prvej inštancie priznaného nároku za obdobie do

02.09.2013 a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 160,67 eura od 03.09.2013 do zaplatenia. Žiadal
rozsudok v napadnutej časti zmeniť, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
založil svoje rozhodnutie na aplikácii § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní a konštatoval, že nepremlčanými sú splátky splatné po 13.11.2012 (51 splátok
po 73,66 eura) v celkovej výške 3.756,66 eura. Za nesprávny považuje postup súdu, keď zo sumy
3.756,66euraodpočítalúhradyvcelkovejvýške160,67eura,ktoréžalovanýrealizovaldňa22.07.2015a

28.08.2015, pretože premlčanie nemá za následok zánik práva (pohľadávky) a zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že plnenie dlžníka by sa malo započítať na najstaršiu nepremlčanú splátku úveru. V čase
plnenia žalovaného boli nepremlčanými i splátky za mesiace august, september a október 2012. V
tomto smere poukázal na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak niekto
plní premlčaný dlh, plní dlh, ktorý existuje a nevzniká mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Plnenia žalovaného pred podaním žaloby vo výške 160,67 eura mali byť započítané na najstaršie
nezaplatené splátky, a teda neovplyvnili istinu, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie nie je premlčaná.
I v prípade, ak by bol záver súdu o potrebe započítania úhrad na najstaršie nepremlčané splátky správny,
ku dňu 22.07.2016, kedy žalovaný plnil 41,89 eura, najstaršou nepremlčanou splátkou bola splátka
úveru splatná dňa 21.08.2012 vo výške 73,66 eura. Ku dňu 28.08.2015, kedy žalovaný plnil 118,78 eura,

najstaršími nepremlčanými splátkami boli splátky úveru splatné dňa 21.09.2016 a 21.10.2016 vo výške
147,32eura(2x73,66).Súdpochybil,keďzosumy3.756,66euraodpočítalplneniažalovanéhovovýške
160,67 eura. Rovnako pochybil, keď žalobu zamietol v časti úroku z omeškania zo sumy 160,67 eura
od 03.09.2013 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal právo na úrok z omeškania od 03.09.2013 napriek
tomu, že i pred týmto dátumom bol žalovaný v omeškaní. Ak sa pripustí správnosť záverov o premlčaní

splátok úveru, ktorých splatnosť nastala do 12.11.2012, súd mal priznať právo na úrok z omeškania z
jednotlivých splátok splatných od 13.11.2012 až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 02.09.2013;
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti mu už úrok z omeškania bol súdom priznaný. Súd mal žalobcovi
priznať teda aj 8% ročný úrok z omeškania v celkovej výške 24,18 eura, pričom z odôvodnenia rozsudku
nie je jasné, prečo mu tento úrok z omeškania nebol priznaný, aj keď je zrejmé, že pri takom právnom

posúdení veci, aké aplikoval súd, žalobca na tento úrok právo má a toto právo bolo žalobou aj uplatnené.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219

ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že napadnutý zamietajúci výrok v časti nepriznania 8%
úroku z omeškania jednotlivých splátok splatných od 13.11.2012 do 02.09.2013 v celkovej výške 24,18
eura je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a vo zvyšnej zamietajúcej časti tento rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.595,99
eura s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.756,66 eura od 03.09.2013 do 22.07.2015, s 8%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.714,77 eura od 23.07.2015 do 28.08.2015, s 8% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.595,99 eura od 29.08.2015 do zaplatenia, avšak žalobcovi nepriznal
nárok na úrok z omeškania pri jednotlivých splátkach úveru od 13.11.2012 (odo dňa nasledujúceho po

premlčaní tých splátok úveru, ktoré mali byť zaplatené do 12.11.2012) do 02.09.2016 (do dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti), pričom zamietajúci výrok obsahoval aj zamietnutie sumy pripadajúcej na
premlčané splátky a aj zamietnutie sumy pripadajúcej na žalovaným zaplatené dve sumy (41,89 eura
- 22.07.2015 a 118,78 eura - 28.08.2015), ktoré súd započítal na úhradu súm pripadajúcich na splátky
za nepremlčané obdobie. K otázke nepriznania 8% úroku z omeškania za jednotlivé splátky úveru

od 13.12.2012 do 02.09.2013 v celkovej sume 24,18 eura odvolací súd udáva, že s ohľadom na
odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia uvedené úroky z omeškania žalobcovi patria a že ide len
o zrejmú nesprávnosť pri vyhotovovaní rozsudku neboli v konečnom dôsledku pojaté. Je zrejmé, že
žalovaný sa týmito neplnením jednotlivých splátok dostal do omeškania, keďže každá mesačná splátkaúveru bola splatná ku 20. dňu príslušného mesiaca, a teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej -
ktorej splátky až do mimoriadneho zosplatnenia úveru bol žalovaný v omeškaní, za čo žalobcovi nebol
priznaný úrok z omeškania až do mimoriadneho zosplatnenia, aj keď nárok na tento úrok z omeškania

si žalobca uplatnil. Skutočnosť, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, nič
nemení na tom, že do času tejto mimoriadnej splatnosti bol žalovaný v omeškaní s platením mesačných
splátok a že žalobcovi nárok na úrok z omeškania nezanikol.

7. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti nepriznania 8% úroku z omeškania

z jednotlivých splátok úveru splatných od 13.11.2012 do 02.09.2013 v celkovej výške 24,18 eura zmenil
tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviaj8%úrokzomeškania,atozmesačnýchsúmjednotlivých
splátok, t. j. zo sumy 73,66 eura od 21.11.2012 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.12.2012 do
02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.01.2013 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.02.2013 do
02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.03.2013 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.04.2013 do
02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.05.2013 do 02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.06.2013 do

02.09.2013, zo sumy 73,66 eura od 21.07.2013 do 02.09.2013 a zo sumy 73,66 eura od 21.08.2013
do 02.09.2013. S ohľadom na výšku tejto sumy súd stanovil povinnosť žalovaného zaplatiť ju žalobcovi
podľa § 232 ods. 3 prvej vety CSP do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvod priznania týchto úrokov
z omeškania je daný z toho istého právneho titulu, aký uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku a na ktorý odvolací súd odkazuje (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vl.

nar. č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).

8. Odvolací súd sa vo zvyšnej časti napadnutého zamietajúceho výroku rozhodnutia stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny
záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase

platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona o
ochrane spotrebiteľa a Civilného sporového poriadku. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie k
aplikácii ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva
o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského
práva, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, smernicu rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, zákon o

ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a aj všeobecnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Zmluva o splátkovom úvere je zmluvou typovou; táto bola uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu, ktorý bol podnikateľom s predmetom konania, ktorý sa týkal jeho podnikateľskej činnosti
(dodávateľ), a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemal možnosť predformulovaný obsah zmluvy

ovplyvniť, a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je dôvodné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj čo sa týka posúdenia premlčania uplatneného práva. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní správne aplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
keďže ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný

dôvod brániaci priznaniu plnenia požadovaného žalobou, a zohľadnil i ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.05.2014. Prijatím ustanovenia § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany spotrebiteľa ako slabšej
strany právneho vzťahu. Táto úprava nadobudla účinnosť dňa 01.05.2014 bez toho, aby boli zároveň
prijaté prechodné ustanovenia, pričom ide v podstate o normu procesnú, ktorá je v dôsledku absencie

prechodného ustanovenia aplikovateľná na všetky prejednávané prípady. Z uvedeného vyplýva že súd
prihliada na premlčanie práva ex offo vo všetkých veciach, t. j. túto normu aplikuje aj na tie prípady, ktoré
boli uplatnené na súde ešte pred jej prijatím.

9.Odvolacísúdvychádzajúczvyššieuvedenéhovýkladusastotožnilsosúdomprvejinštancievaplikácii

ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 uvádza, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné prijať ten právny
záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, pričom je potrebnéposudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (obdobne rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 8 MCdo
13/2014 z 28.05.2015 a sp. zn. 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015).

10. K námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie nepriznal sumu 160,67 eura s príslušenstvom, keďže
žalovaný ju zaplatil po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň po postúpení pohľadávky
pôvodným veriteľom, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní tohto nároku bolo potrebné vychádzať
z ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného

dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Z odvolania
žalobcu vyplýva, že v jeho záujme bolo, aby uvedené dve splátky dlhu spolu vo výške 160,67 eura boli
započítané na úhradu istiny spadajúcej do premlčaného obdobia, keďže jeho pohľadávka nezanikla a
dlžník mohol plniť aj premlčané splátky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd túto
sumu odpočítal zo sumy 51 nezaplatených splátok spadajúcich do nepremlčaného obdobia, pričom
tento postup z pohľadu citovaného ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezdôvodnil.

Odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti odvolania žalobcu v tejto časti vychádzal z toho, že sám
žalobca na zistenie právne významných okolností (či žalovaný sám neurčil, na úhradu ktorých splátok,
resp. príslušenstva dlhu, sa uvedené dve sumy 41,89 eura a 118,78 eura majú započítať) nenavrhol
vykonať žiadny dôkaz v rámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, a na druhej strane
sa ani sám žalovaný k tejto otázke nevyjadril. Pri nedostatočných skutkových zisteniach v dôsledku

nenavrhnutiadôkazovstranamisporubolopodľanázoruodvolaciehosúdudôležitévychádzaťzcelkovej
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, ktorá preferuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu spotrebiteľského
právneho vzťahu, ako aj z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z týchto

zásad sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o započítaní uvedených dvoch splátok
dlhu žalovaným, zaplatených v r. 2015, na úhradu nepremlčanej časti pohľadávky žalobcu (spadajúcej
aj do r. 2015), pretože pri absencii zistenia skutkového stavu takýto postup zodpovedá zákonnej zásade
ochrany spotrebiteľa ako aj zásade dobrých mravov.

11. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu v časti zaplatenia sumy 160,67 eura s
príslušenstvomposúdilakoneopodstatnené,pričomjezrejmé,žesumaúrokovzomeškaniapripadajúca
na dve zaplatené splátky (suma 41,89 eura a suma 118,78 eura) je započítaná v prvom výroku
napadnutého rozsudku, ktorým súd priznal úroky z omeškania. V sume 3.756,66 eura je započítaná
suma 160,67 eura (3.595,99+160,67= 3.756,66) a súd priznal úrok z omeškania od 03.09.2013 do

22.07.2015 (deň, kedy došlo k zaplateniu sumy 41,89 eura), v sume 3.714,77 eura je započítaná suma
118,78 eura (3.595,99+118,78= 3.714,77) a súd priznal úrok z omeškania od 23.07.2015 do 28.08.2015
(deň, kedy došlo k zaplateniu sumy 118,78 eura). Bolo správne, že súd prvej inštancie nepriznal úroky
z omeškania so súm 41,89 eura a 118,78 eura až do zaplatenia celého dlhu, pretože k zaplateniu sumy
41,89 eura a 118,78 eura došlo dňa 22.07.2015 a 28.08.2015 a žalobca má teda nárok na úroky z

omeškania z uvedených súm len do dňa, kedy došlo k ich zaplateniu.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené len v časti
nepriznania8%úrokuzomeškaniajednotlivýchsplátokod13.11.2012do02.09.2013,apretovtejtočasti
napadnutý zamietajúci výrok podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel, a vo zvyšnej časti napadnutý

zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní boli obe strany úspešné len čiastočne, preto odvolací súd v súlade s
ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).