Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213462
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V.,
G. XXXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r.
o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 7C/490/2015 - 54 zo dňa 11.04.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2013, uzavretá medzi Q. B., bytom G. XXXX/X, XXX
XX V., nar.: XX.XX.XXXX a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:
22160/B je neplatná, a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré tvoria trovy

právneho zastúpenia vo výške 285,07 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podstatou podanej žaloby je tvrdenie žalobcu spočívajúce v
tom,žežalobcanazákladeŽiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru(Zmluvaorevolvingovomúvere)
zo dňa 29.7.2013 č. XXXXXXXXXX uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca
spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (a iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2013.
Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný reálnou hrozbou realizácie zrážok zo

mzdy zamestnávateľom žalobcovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Bez kladného rozhodnutia
súdu o predmete sporu je právne postavenie žalobcu neisté.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť
formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich
výkonu, a to aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak, že ide o
neprijateľné zmluvné podmienky, čo činí v tejto časti úver bezúročným.

Súd poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod
č. 8636/2010-110.98,113,179Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 37 ods. 1, § 52
ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 a podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. odkazujúc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, čl. 3, 5, 6 ods. 1.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Podľa žalovaného z rozsudku súdu prvej inštancie nie sú zrejmé ani základné dôvody, ako sa súd
vysporiadal s vyjadrením žalovaného a ním predkladanou argumentáciou, a to najmä v otázke, či

dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/171/2015 zo dňa 27.4.2006 a sp. zn. 6Sž-o-KS 100/2006
zo dňa 20.06.2007. Žalovaný tvrdí, že postupom súdu došlo k podstatnému zmareniu jeho práv počnúc
právom na riadne vysporiadanie sa s jeho vyjadrením, ako aj právom podať odvolanie proti rozsudku.
Napádané rozhodnutie trpí tzv. inou vadou. Z rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd dospel k
záveru, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca nútený takým spôsobom, aby išlo

o skutočnosť relevantnú z hľadiska § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Samotný fakt, že žalovaný
ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a
obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. V súvislosti so závermi súdu o tom, že dohoda o zrážkach
zo mzdy má byť neprijateľná poukázal na fakt, že rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti,

ktoré potvrdzujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob
zabezpečenia upravený zákonom. Súd síce konštatuje, že má ísť o neprijateľnú podmienku, no zjavne
opomenul fakt, že právny inštitút regulovaný zákonom a ktorého dôsledky určuje zákon nie je z povahy
veci neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd

zmenilrozsudok,žalobuzamietolažalobcoviuložilpovinnosťnahradiťžalovanémutrovykonaniaatrovy
právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie.
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý
právny úkon. Postup žalovaného je známy aj z rozhodovacej praxe súdov, z ktorej vyplýva, že tieto

dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu
podpísať, čo potvrdil aj žalobca svojou výpoveďou. Konajúci súd vydal rozhodnutie s odôvodnením
obsahujúcim všetky zákonom požadované náležitosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne
vyplývajú dôvody, na základe ktorých súd vyslovil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd
sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými dôvodmi neplatnosti. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Žalovaný vo vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe a v odvolaní.
O tom, že žalovaný poskytuje úvery spolu s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy žalobca vedel. Z
ním vykonaného prejavu vôle nemožno zistiť, že by s uvedeným nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a
pod. Žalovaný ďalej uviedol, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“.
Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený

prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil
si trovy právneho zastúpenia.
Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovaného poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax
všeobecných súdov ohľadne neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že bolo žalobcovi umožnené upraviť, a teda zmeniť obsah predloženej Dohody

o zrážkach zo mzdy.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil

na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 02.06.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť Dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako
súčasť kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru
žalobcovi.

5. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bolo, či dohoda o zrážkach zo mzdy ako
taká vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Táto otázka už bola súdnou praxou zodpovedaná, keď všeobecné súdy v mnohých rozhodnutiach
vyslovili neprijateľnosť a teda neplatnosť tejto zmluvnej podmienky.
V zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka je žalovaný ako dodávateľ povinný zdržať sa používania
podmienky, ktorá bola súdom určená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo z

dôvodu ktorej súd nepriznal dodávateľovi plnenie. Obsah súdnych rozhodnutí, ktoré určili neplatnosť
zmluvnej podmienky-dohody o zrážkach zo mzdy musí byť žalovanému známy. Pojem „zdržať
sa používania“ je potrebné v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa vykladať extenzívne. Zdržať sa
používania znamená nielen nepredkladať túto podmienku spotrebiteľom na podpis pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv v budúcnosti, ale aj nerealizovať v praxi zmluvnú podmienku, ktorá už je

obsahom uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

6. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bol argument o tom, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho závery sú neurčité a nedostatočne odôvodnené.
Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,

ktorázurčitejskutočnostivyvodzujepresebapriaznivédôsledky,mátietoskutočnostitvrdiť,aktvrdeným
skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
O tom, čo tvrdil žalobca k okolnostiam uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný dozvedel
priamo zo žaloby, a mal možnosť, pokiaľ tvrdenia žalobcu nemal za relevantné, navrhnúť vykonanie
dokazovania k okolnostiam, za ktorých bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatváraná, napr. výsluchom

osoby, ktorá so žalobcom pri uzatváraní zmluvy priamo komunikovala. Zo spisu však takýto návrh
na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu opaku k tvrdeniu žalobcu nevyplýva. Žalovaný
neoznačil takýto dôkaz, nenavrhol ho vykonať. Jeho námietka k predčasnosti, resp. neúplnosti
skutkového zistenia v tomto smere preto obstáť nemôže.
7. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu

dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol,
že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne

vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný.
Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať
kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára
spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa

zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah.

Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostalo objektívne do rozporu
s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov, nič nebráni vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď má základ v
znení zákona. Dôležité je ako bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v kontexte s
ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom

toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných
majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
To, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia peňažných prostriedkov
ako úveru, vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe, kde výslovne uviedol, že pri uzavretí zmluvybol žalobcovi predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, t.j. žalovaný ako
spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Je
tak zrejmé, že poskytnutie úveru bolo podmienené podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, v rozhodnutí sa
vysporiadal s podstatnými argumentmi, a preto ho odvolací súd považuje za správne, zodpovedajúce
zásadám spravodlivého konania pred súdom.
9. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako

rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.