Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2010

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/59/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108220250
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2010:8108220250.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobkyne X.. O. A., D. J., B..

D. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Masarykova č.
13, proti žalovaným 1./ S. J., D. J., B.. V. Č.. XX a 2./ K. J., D. J., B.. V. Č.. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 11, o zaplatenie 1.803,78 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.803,78 Eur s
5 % úrokom z omeškania od 10.12.2008 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 461,53 Eur,
tieto na účet právneho zástupcu žalobkyne, to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa15.8.2008sažalobkyňadomáhalavydaniaplatobnéhorozkazu
voči žalovaným na zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy vo výške 54.340,60 Sk (1.803,78 €) spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 19.6.2008 do zaplatenia a trov konania titulom náhrady
škody, ktorá jej vznikla pri výstavbe oporného múru a ktorý mali vystavať žalovaní na svoje náklady.

Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 11Ro/219/2008-29 zo dňa 14.11.2008, proti

ktorému podali žalovaní dňa 5.12.2008 odpor. Z uvedeného dôvodu bol platobný rozkaz zrušený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov X.. O. O., X.. N. I. O. A. A., oboznámením
žaloby, výpisov z LV č. XXX k.ú. V. O. Q. Č.. XXX J..Ú.. V., oznámenia o výkone štátneho stavebného
dohľadu zo 6.3.2007, zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15.3.2007, rozhodnutia OcÚ V.
č. I. I. XX/XX/XXX, oznámenia o meraní katastrálnej hranice zo 14.5.2007, protokolu o vytýčení hranice
pozemku z 9.6.2007, vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Súkromnou geodetickou kanceláriou Ing.

Mariána Kovalčíka Prešov z 9.10.2007, ohlásenia drobnej stavby z 19.7.2007, stanoviska k ohlásenej
drobnej stavbe zo 6.8.2007, uplatnenia náhrady škody z 5.6.2008, fotokópie podacieho lístku zo
6.6.2008, faktúry č. 20071104, krycieho listu rozpočtu a rozpočtu z 26.11.2007, fotokópie výdavkového
pokladničného dokladu zo 16.12.2008 spolu s výpisom z účtu, Platobného rozkazu a odporu voči
nemu, stanoviska žalobkyne z 15.4.2009, rozhodnutia Krajského úradu v Prešove z 9.4.2002 č. X/
XXXX/XXXXX-XXX/Sp-VB, rozhodnutia OÚ v N. č. ŽP SP XXXX/XXXX- Kč zo XX.X.XXXX, fotografií
predložených žalobkyňou a žalovaným, oznámenia V. ŽP N. zo XX.X.XXXX, oznámenia Krajského

stavebného úradu v N. z 22.5.2009, spisu KÚ v N. č. 2002/00439 a ostatného spisového materiálu a
zistil, že:žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemku parc. č. KN C č. XXX o výmere XXXX m2,
zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. KN C č. XXX o výmere XXX m2 záhrady a stavby -
rodinnéhodomusúp.č.XXnaparc.č.XXX,zapísanýchnaLVč.XXXk.ú.V..Žalovanísúbezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. KN Cč. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a
nádvoria, zapísanej na LV č. XXX k.ú. V.. Pozemok žalovaných na parc. č. XXX susedí s pozemkom a
stavbou žalobkyne na parc. č. XXX.

Rozhodnutím Obecného úradu v V. ako miestne príslušného stavebného úradu č. SÚ SP XX/M./XXX

U. XX.X.XXXX bola žalovaným uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia vykonať na stavbe oplotenia pri rodinnom dome súp. č. XX v Obci V. na pozemku
parc. č. XXX k.ú. V., zabezpečovacie práce - zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany pozemku
parc. č. XXX tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 29.3.2007.

V zmysle tohto rozhodnutia mali žalovaní vykonať uvedené práce na svoje náklady, avšak títo práce
nevykonali. Nakoľko žalobkyni hrozila bezprostredná škoda zosuvom pôdy na jej pozemku, požiadala
obec V., ako miestne príslušný stavebný úrad o zabezpečenie dozoru pri vytýčení hranice pozemkov
parciel KN C č. XXX, Č.. XXX a susedného pozemku KN C č. XXX. Vytýčenie hranice bolo vykonané na
podklade vytyčovacieho návrhu spracovaného Ing. K. J., Súkromná geodetická kancelária, Prešov.

Následne žalobkyňa obci V. ohlásila drobnú stavbu - oplotenie pozemku parc. č. XXX O. Č.. XXX k.ú.
V., pričom obec s vykonaním drobnej stavby súhlasila. Keďže žalovaní povinnosť zabezpečiť oporným
múrom oplotenie nesplnili, žalobkyňa potom na vlastné náklady zabezpečila oplotenie oporným múrom,
pričom cena vykonaných stavebných prác bola vo výške 54.340,60 Sk (1.803,78 €). Dňa 5.6.2008

žalobkyňa vyzvala žalovaných na zaplatenie vynaložených nákladov v uvedenej výške, avšak títo
doposiaľ požadovanú sumu žalobkyni nezaplatili.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že uvedenú nehnuteľnosť - rodinný dom a pozemok v obci V.
nadobudla po rodičoch, ktorú v súčasnosti využíva ako chalupu. V jej susedstve bývajú žalovaní. Žalobu

podala už po predchádzajúcich nedorozumeniach so žalovanými kvôli tomu, že jej za domom skopali
celý svah v časti, kde prebiehala hranica. Pôvodne jej pozemok a pozemok žalovaných oddeľoval starý
plot zo železných stĺpikov a pletiva. V r. 2001 spolu s manželom dala urobiť nový plot z vlnitého plechu
a betónové stĺpiky osadené do zeme v betóne. Žalovaný v 1. rade potom skopal svah v časti hranice za
domom do hĺbky asi 1,60 m, skopal aj časť jej pozemku, pričom doňho zašiel asi 0,60 m a to urobil v dĺžke

asi 7 m od domu smerom do záhrady. Žalovaný v 1.rade teda skopal jej pozemok presne v línii vedenej
od hrany jej domu, pričom jej pozemok podľa zamerania katastrálneho úradu bol o 0,60 m širší od hrany
domu. Celý terén je v sklone. Jej pozemok je vyššie a žalovaní majú pozemok nižšie. Žalovaní začali svoj
terén upravovať, pretože si tam postavili nový rodinný dom a chcú si vyrovnať pozemok. Žalobkyňa vec
nahlásila na stavebný úrad a začalo sa stavebné konanie a následne bolo žalovanému v 1. rade uložené,

aby postavil oporný múr. Žalovaní sa odvolali, avšak krajský úrad Životné prostredia rozhodnutie ObÚ
v N. potvrdil. V roku 2007 po zime, keď prišla na pozemok, zistila, že zemina sa zosunula na pozemok
žalovaných. Zosuvom pôdy sa uvoľnili aj stĺpiky na plote a preto sa opäť obrátila na stavebný úrad,
ktorým v tom čase už bola obec V.. Táto zvolala stavebné konanie, ktorého sa už žalovaní nezúčastnili,
odmietli preberať poštu a doteraz ju nepreberajú. Tohto stavebného konania sa zúčastnil starosta obce

aj pracovníčka stavebného úradu z J., prišli sa pozrieť aj na tvár miesta a videli, v akom je stave terén.
Stavebný úrad- obec V., rozhodol presne tak, ako predtým ObÚ v N. v tom zmysle, že žalovaní majú
vybudovať oporný múr, avšak toto rozhodnutie žalovaní neprevzali napriek tomu, že starosta im ho bol aj
osobne doručiť. Tým, že oporný múr vybudovaný nebol, resp. tesne v časti za domom žalovaní podopreli
pozemok len tvárnicami do výšky asi 50 cm, zemina postupne padala, plot sa rozhýbal a hrozilo, že

spadne. Čakala celé leto 2007, či žalovaní tento oporný múr vybudujú, avšak keď tak neurobili, na
konci novembra 2007 požiadala firmu, aby prišla tento oporný múr urobiť. Predtým požiadala o súhlas
obec Okružná, aby tento pozemok mohla zabezpečiť oporným múrom sama. Po udelení jej súhlasu,
dala vybudovať oporný múr od rohu domu v dĺžke 7 m smerom do záhrady, za čo firme zaplatila sumu
54.340,60 Sk. Išlo o firmu KLAMP-STAV, ktorá jej dala najlepšiu ponuku - najnižšiu cenu a zároveň, ktorá

je najbližšie k tomuto pozemku. Pri vykonávaní uvedených stavebných prác urobila všetko preto, aby
pri vybudovávaní oporného múru nemuseli chodiť cez pozemok žalovaných a prakticky všetky práce sa
robili len z jej pozemku. Firma, keď spevňovala pozemok, tak najprv urobila výkop, ktorý zaliali betónom,
do toho dávali oporné železá a na tento betónový múrik ešte dávali betónové tvárnice, ktoré zalievalibetónom. Potom naspäť osadili pôvodný plot. Počas nasledujúcej zimy tam nebola, ale keď sa na svoj
pozemok na jar 2008 vrátila zistila, že žalovaní znova skopali pozemok ďalej. Opäť sa musela obrátiť na
stavebný úrad a zase sa začalo stavebné konanie. Predmetom tohto konania je len náhrada za pôvodne

vybudovaný oporný múr v dĺžke 7 m od domu, ktorý už vybudovaný je. Pokiaľ ide o ďalšie rozkopanie,
hrozí ďalší súdny spor, keďže opäť sa stĺpiky uvoľňujú a zem sa zosúva, nakoľko žalovaný v kopaní
tohto pozemku ďalej pokračuje. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila fotografie predmetných
pozemkov.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní pravdivosť skutočností uvádzaných žalobkyňou popieral.
PracovníčkaStavebnéhoúraduvJ.astarostaobcesíceprišlizanímapýtalasa,čiichpustínapozemok,
on nesúhlasil. Teda títo vôbec situáciu nevideli, len mu povedali, že ten plot zaplatí. Uviedol, že problém
nie je v tom, že on kope a padá plot alebo pozemok žalobkyne, ale všetko je z toho dôvodu, že žalobkyňa
má v dome práve na jeho konci kúpeľňu, vypúšťa z domu vodu a z toho dôvodu jej padá pozemok.
Ešte v roku 1989 mal problém s bratom žalobkyne, ktorý tam vtedy býval, avšak následne bolo zistené,

že v dome žalobkyne bolo prasknuté potrubie. Brat žalobkyne, dnes už nebohý, túto vadu odstránil a
s týmto bol potom pokoj. S rodičmi žalobkyne vychádzal veľmi dobre, len na žiadosť matky žalobkyne
súhlasil s tým, aby si dokončili opevnenie pozemku v časti pri rodinnom dome, ale keďže sa im nedarilo,
žalujúca strana vybudovaním tohto oporného múra v časti pri rodinnom dome zašla do jeho pozemku
do hĺbky asi 0,50 m. Zdôraznil, že z domu žalobkyne vytekala voda a z brehu to všetko tieklo na jeho

stranu a táto voda vlastne podmyla tento ich breh. Aj keď bolo nejaké rozhodnutie stavebného úradu,
nevidel dôvod, aby niečo spevňoval, pretože to bol pozemok žalobkyne a spevňovať si ho mala ona. Na
záver uviedol, že spevnenie mala žalobkyňa urobiť do výšky 1,30 m od jeho pozemku, avšak žalobkyňa
urobila spevnenie do výšky 2,04 m a myslí si, že robila zbytočne vysoký múr, na ktorý dala ešte plechové
oplotenie 2 m vysoké. Keď žalobkyňa robila spevnenie múra, napadalo na jeho pozemok viac ako 2

vlečky hliny, ktorú musel vypratávať, hoci mu starosta tvrdil, že keď budú robiť to oplotenie, nijakým
spôsobom do jeho pozemku nezasiahnu, nebudú po ňom chodiť, ani nebude žiaden neporiadok, čo
nebola pravda. Odkedy prišla do domu žalobkyňa, sú s ňou len problémy. Na otázku, z akého dôvodu
nerešpektuje rozhodnutie stavebného úradu a či vie, aké má dôsledky jeho nerešpektovanie odpovedal,
že žiadne rozhodnutie neprebral.

Žalovaná v 2. rade sa k výpovedi svojho manžela - žalovaného v 1. rade pripojila. Dodala, že v roku
2001, keď začal ich spor a bola prítomná na jednaní na stavebnom úrade, žalobkyňa jej povedala,
že je retardovaná a od vtedy so žalobkyňou nekomunikuje. Keď žalobkyňa s pomocou manžela robila
oporný múr pre spevnenie rodinného domu, robili to týždeň, celý čas pršalo a vždycky nechali po sebe

neporiadok, nič nepoupratovali a oni keď chceli autom vojsť do dvora, musela všetky dosky a neporiadok
ukladať každý deň. Žalobkyňa sa nikdy ani pozrieť neprišla. Uviedla, že oni nič nevykopávali okolo plota,
ale bola tam vysoká tráva a rôzne kriaky a tieto v snahe skrášliť si životné prostredie vytrhávali a korene
museli vyberať aj motykou. Bol tam aj orgován, ktorý má strašné korene a tento bolo treba vykopať
motykou. Žalobkyňa, ani keď stavala oporný múr na dom, ani keď išla stavať oporný múr na plot, nikdy

im nič neoznámila vopred. Tiež uviedla, že žalobkyňa robila plot pred rokom 2001, resp. v tom roku, ale
stavebné povolenie naňho dostala až v r. 2007. Celý terén oboch susediacich pozemkov je vo svahu a
tým, že žalobkyňa za domom urobila vysoký oporný múr a dala ešte plechové 2-metrové oplotenie, keď
prší, po tomto plote steká voda dole a zmýva pôdu pod plotom. Ona s manželom tam nič nekope, len
tam vytrháva trávu a žihľavu a jednoducho dažďová voda žalobkyni všetko zmýva a obmýva jej stĺpiky

na plote. Už aj teraz vidno, že 3 sú obmyté.

Svedkyňa X.. O. O. na pojednávaní uviedla, že nie v žiadnom vzťahu k účastníkom konania. Stretla
sa však so žalobkyňou a so žalovaným v 1. rade v V., keď bola na základe sťažnosti žalobkyne za
štátny stavebný úrad na štátnom stavebnom dohľade v obci V. v spornej lokalite. Na štátny dohľad

bola prvýkrát 15.3.2007 a druhýkrát 6.6.2008. V roku 2007 sa boli len pozrieť z dvora žalobkyne, keďže
žalovaní neprišli na štátny stavebný dohľad, aj keď im bolo predvolanie zaslané, ale oni si ho na pošte
neprevzali. Vtedy videli, že plot bol nahnutý na jednu stranu a svah bol podkopaný, čím došlo k narušeniu
stability oplotenia. Keď tam bola v roku 2008, bola aj vo dvore žalovaných, keďže v tom čase bol
žalovaný v 1. rade na svojom dvore a videla, že časť svahu bola oporným múrom inkriminovaného

oplotenia podchytená a druhá časť svahu bola skopaná a opäť bola narušená stabilita oplotenia. Bolo
zistené, že jednoznačne je potrebné urobiť oporný múr, aby nedošlo k zrúteniu oplotenia. Nakoniec toto
aj bolo nariadené rozhodnutím. Prvýkrát v roku 2001 rozhodol Okresný úrad, odbor životného prostredia,
druhýkrát v roku 2007 rozhodla Obec V., ako stavebný úrad a tretíkrát opäť v roku 2008 po vykonanomdruhom dohľade. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aké má vzdelanie a či je súdna znalkyňa,
keď posudzovala otázku múra, pletiva alebo oplotenia, svedkyňa uviedla, že nie je súdna znalkyňa,
je však absolventkou VŠ stavebnej, odbor pozemné stavby, teda rozhodnutia vydala na základe jej

odborného názoru. K záveru uvedenom v zápise z 15.3.2007, v ktorom konštatuje, že sa narušila
stabilita domu žalobkyne, dospela po prezretí fotografie od žalobkyne a prehliadky na tvári miesta,
pričomnazákladetohousúdila,žekeďžejespevnenýpozemokajzarodinnýmdomomopornýmmúrom,
zrejme muselo dôjsť k narušeniu stability aj rodinného domu tým, že bolo skopané v svahu pod plotom.
Svedkyňa uviedla, že vlastníkom plechového oplotenia je žalobkyňa a ona svojim rozhodnutím nariadila

zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany pozemku žalovaných, aby sa predišlo zrúteniu, nakoľko
stabilituoplotenianeporušilavlastníčkastavby-žalobkyňa,alespôsobilitožalovaníarozhodnutievydala
v snahe predísť ďalším škodám. Nemyslí si, že to sa mohlo stať len vytrhávaním trávy, pretože keď bola
na tvári miesta, bolo jasne vidieť, že svah bol skopaný.

Svedok X.. N. I. na pojednávaní uviedol, že je vo funkcii starostu obce od r. 1992 doposiaľ. Účastníkov

konania osobne pozná. So žiadnym z nich nie je v príbuzenskom, prípadne nepriateľskom vzťahu.
Uviedol, že je mu veľmi ľúto, že vec sa dostala až do tohto súdneho štádia a je veľká škoda, že
žalovaní neprišli za nim na úrad v snahe vec prejednať ešte pred rozhodnutím. K rozhodnutiu, ktoré
vydal dňa 29.3.2007 uviedol, že musel reagovať na sťažnosti žalobkyne, a preto toto rozhodnutie vydal.
Samozrejme, že pred rozhodnutím bol viackrát aj na tvári miesta, keďže ide o dlhodobú záležitosť.

Vzhľadom k tomu, že pochádza z obce, dokonale pozná pomery aj na jednotlivých dvoroch, vrátane
dvorov účastníkov. Pri všetkých jednaniach, či už v kancelárii alebo aj na tvári miesta, vždy dal za pravdu
žalobkyni, teda že žalovaní skopávajú dvor, pretože taká bola realita a dlhodobo to videl. Vrcholom
týchto prác žalovaných, teda ich odkopávania bolo, že sa dostali až pod základovú škáru rodinného
domu žalobkyne. Žalovaní skopávali ďalej za plotom a on prípad na žiadosť žalobkyne monitoroval.

Keď žalovaní skopávali dvor, dochádzalo k zosuvu svahu pod oplotením žalobkyne, preto bolo obcou
vydané rozhodnutie, aby žalovaní vykonali zabezpečovacie práce, čo ale títo nevykonali. Bol na dvore
u žalovaných, keď sa snažil žalovanému doručiť rozhodnutie, čo on odmietol a samozrejme, že situáciu
s oporným múrom a so skopávaním svahu videl. Uviedol, že žalobkyňa na svojom pozemku odstránila
nejaké drobné stavby, išlo o drevené hospodárske stavby - kurníky, svoj pozemok si vyčistila a ich

odstránením bolo jasne vidno, že ten svah sa začína posúvať dole. Svah bol žalovanými skopávaný
zarovno s domom žalobkyne, teda s rohom domu žalobkyne. Keď prišla žiadosť žalobkyne, že si na
vlastné náklady vybuduje oporný zabezpečovací múr, keďže žalovaní tak napriek rozhodnutiu neurobili
a nakoľko nebolo jasné, kde je vlastne hranica, pretože medza bola žalovanými rozkopávaná, trval na
tom, aby hranica bola vytýčená. Žalobkyňa mu dodala vytyčovací plán alebo protokol a na základe tohto

bolo vydané rozhodnutie o drobnej stavbe v tom zmysle, že žalobkyňa mohla vybudovať zabezpečovací
oporný múr, čo ona aj urobila na vlastné náklady. O tom, že žalobkyňa bude robiť tento zabezpečovací
múr poslal upovedomenie aj žalovaným s tým, že sú povinní strpieť výkon tejto stavby a na základe
toho bol aj múr vybudovaný. Na žiadosť, teda ohlásenie drobnej stavby žalobkyne odpovedal podľa
zákona č. 50/76 Zb. a vydal súhlas, keďže išlo o drobnú stavbu a nebolo potrebné stavebné povolenie.

Žiadosti žalobkyne vyhovel, keďže žalovaných nemohol nijako prinútiť, aby vybudovali oporný múr oni
a títo na rozhodnutie obce nereagovali. Uviedol, že ide o dlhodobú záležitosť a vo veci rozhodoval ešte
okolo roku 2000 Okresný úrad v N., odbor životného prostredia. Nevedel uviesť, kto bol vlastníkom
pôvodného oplotenia a uviedol, že na vec sa treba pozerať principiálne a to v tom zmysle, že žalovaní
začali skopávať medzu a to od rohu domu žalobkyne po dĺžke asi 7 - 8 m a skopávali si na svojom

pozemku. Žalovaní vedeli o tom, že robia zle, neustále boli upozorňovaní zo strany štátnych orgánov,
že to robiť nemôžu a napriek tomu v skopávaní stále pokračovali, čo dospelo až do toho, že žalovaný v
1. rade ho aj vulgárne oslovil. Vrcholom bolo, keď sa mala vykonávať stavba zabezpečovacieho múru na
základe rozhodnutia obce a žalovaní sa opäť správali veľmi odmietavo a dopadlo to až tak, že zvažoval
možnosť zavolať políciu, aby zabezpečila dohľad nad stavbou zabezpečovacieho oporného múru, ale

nakoniec tak neurobil. Ak by obec nevydala rozhodnutie o zabezpečení pozemku, jednoducho žalobkyni
by sa trhal pozemok a zemina až 3 - 4 m do jej pozemku.

Svedok A. A., manžel žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že sa zúčastnil všetkých udalostí, ktoré
ich podkopaním vykonávaným žalovanými postihli. Podkopaním došlo k zosuvu pôdy a postupne až

k prasknutiu čelnej steny domu žalobkyne. Vec sa riešila cez OcÚ V., starosta do toho vstupoval
permanentne, avšak vzhľadom na názor žalovanej strany bolo nevyhnutné, aby oporný múr vybudovali
sami. Bolo nevyhnutné tento oporný múr vybudovať vzhľadom na to, že zosuv pôdy pri sklone 45°
zasahoval do ich pozemku až do šírky 1,5 m a iné technické riešenie neprichádzalo do úvahy. Manželka- žalobkyňa preto objednala firmu, ktorá bola prijateľnejšia a táto oporný múr vybudovala. Faktúru tejto
firme manželka riadne zaplatila, išlo o sumu okolo 60.000,- Sk. Manželka písomne vyzývala žalovaných
na preplatenie tejto faktúry, doteraz však nič nebolo zaplatené, keďže žalovaní navyše odmietajú aj

preberať poštu. Podľa svedka hrozil zosuv pôdy, prasknutie a následný pád zadnej časti ich domu.
Pôvodne bol totiž terén ich pozemku aj žalovaných pozemku v sklone. Išlo o briežok. Žalovaní ale
postupne začali na svojom pozemku skopávať a vyrovnávať svoj pozemok. Boli preto v rokoch 1992 -
1995 nútení urobiť oporný múr na ich rodinnom dome zo zadnej časti, teda na hranici, ktorá susedí so
žalovanými. Keďže žalovaní permanentne upravovali svoj pozemok a tento vyrovnávali, došlo k tomu, že

tesne za ich domom sa zosunula pôda 1,5 m do ich pozemku. V dôsledku toho došlo k prasknutiu zadnej
steny ich rodinného domu a bolo teda nevyhnutné vybudovať oporný múr aj v časti oplotenia, aby k
ďalším zosuvom nedochádzalo. To, že bolo nevyhnutné vybudovať oporný múr, povedala už zástupkyňa
stavebnéhoúradu,ktoráajvydalarozhodnutie.Dodal,žepodľageodetahranicapozemkovneprechádza
so stenou ich rodinného domu, ale táto prechádza v šírke cca 60 cm od steny ich rod. domu a hranicou
parcely je starý oporný múrik na ich rodinnom dome.

Skutočnosti uvádzané žalobkyňou a svedkami vyplývajú aj z oboznámených listinných dôkazov
- oznámenia o výkone štátneho stavebného dohľadu zo 6.3.2007, zápisnice z výkonu štátneho
stavebného dohľadu z 15.3.2007, rozhodnutia Obce V. č. SÚSP XX/XX/XXX z 29.3.2007, oznámenia
o meraní katastrálnej hranice zo 14.5.2007 a protokolu o vytýčení hranice pozemku z 9.6.2007,

vytyčovacieho náčrtu z 9.10.2007, ohlásenia drobnej stavby z 19.7.2007 a stanoviska Obce Okružná
k nemu zo 6.8.2007.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nerešpektovali

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obecného úradu v V., ako miestne príslušného stavebného
úradu č. SÚ SP XX/XXXX/XXX zo dňa 29.3.2007, ktorým im bola uložená povinnosť na vlastné náklady
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, vykonať na stavbe: Oplotenie pri rodinnom dome súp. č.
XX v V. V. na pozemku parc. č. XXX, k.ú. V., zabezpečovacie práce: Zabezpečiť oporným múrom
oplotenie zo strany pozemku parc. č. XXX tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia pri dodržaní ďalších

tam uvedených podmienok. Súd mal za preukázané, že žalovaní skopávaním pozemku spôsobili zosuv
pôdy a narušili stabilitu oplotenia žalobkyne. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede žalobkyne, ale
aj svedkov vypočutých v tomto konaní, pričom tieto výpovede jednoznačne korešpondujú a vyplývajú
aj z oboznámených listinných dôkazov. Nakoľko žalovaní uvedené práce nevykonali, pričom žalobkyni
hrozila bezprostredná škoda zosuvom pôdy na jej pozemku, ktorý susedí s pozemkom žalovaných,

žalobkyňa po vytýčení hranice pozemkov parc. KN č. XXX, č. XXX a susedného pozemku KN č. XXX,
vykonala ohlásenie drobnej stavby V. V., ako miestne príslušnému stavebnému úradu, ktorý v stanovisku
č. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX súhlasil s vykonaním drobnej stavby - oplotením pozemku parc. č.- XXX, č.
XXX. Tým, že žalovaní nerešpektovali rozhodnutia stavebných úradov a nevybudovali oporný múr, ako
im bolo uložené, bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa sama pristúpila k vybudovaniu tohto oporného múru.

V danom prípade bolo rozhodnuté v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo jednoznačne
preukázané, že práve žalovaní zodpovedajú za škodu, ktorá vybudovaním oporného múru žalobkyni
vznikla, keďže títo porušili právnu povinnosť, ktorú im ukladalo právoplatné rozhodnutie stavebného
úradu. V tomto prípade došlo k škode na majetku žalobkyne tým, že žalovaní nesplnením povinnosti
uloženej im rozhodnutím stavebného úradu nevybudovali oporný múr, musela tak vykonať na svoje

náklady žalobkyňa, v snahe predísť škodám na vlastnom majetku. Z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že zo strany žalovaných dochádzalo k podkopávaniu pozemku v časti hranice
susediacich parciel žalobkyne a žalovaných a teda bolo ich povinnosťou vykonať stavebné práce, ktoré
nakoniec musela nechať vykonať žalobkyňa na svoje náklady. Nakoľko aj výška nákladov vzniknutých vsúvislosti so stavbou oporného múru bola jednoznačne preukázaná a táto vyplýva z faktúry č. XXXXXXX
vyhotovenej dodávateľom J.-I., združenie J. H. z 26.11.2007, ako aj z rozpočtu a krycieho listu, pričom
žalobkyňa uvedenú sumu dodávateľovi aj riadne uhradila, ako to vyplýva z výpisu jej účtu v Slovenskej

Sporiteľmi a výdavkového pokladničného dokladu zo 16.12.2007, súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1.803,78 € (54.340,60 Sk) tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

V súvislosti s námietkou žalovaných ohľadne nesprávneho postupu stavebného úradu súd už len

dodáva, že tieto námietky bolo potrebné uvádzať v konaní pred stavebným úradom, nakoľko v
súčasnosti súd musí vychádzať zo skutočnosti, že toto je právoplatné a preto z neho súd vychádzal (§
135 a § 134 O.s.p.).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. platného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s
plnenímpeňažnéhodlhu.PodľaúdajovNárodnejbankySlovenska,výškadiskontnejsadzbyk9.12.2008
bola vo výške 2,5 %.

Nezaplatením pohľadávky sa žalovaní dostali do omeškania dňom 10.12.2008 (čo je deň nasledujúci
po uplynutí 15-dňovej lehoty na zaplatenie určenej v platobnom rozkaze, ktorá uplynula dňa 9.12.2008),
preto súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5,0 % z dlžnej sumy od 10.12.2008 do
zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu ohľadne úroku z omeškania nad 5,0 % súd zamietol ako nedôvodnú, nakoľko
žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na zaplatenie žalovaným, preto bol za deň doručenia výzvy
považovaný deň 24.11.2008, kedy obaja žalovaní prevzali platobný rozkaz, v ktorom im bola uložená 15-
dňová lehota na zaplatenie, teda do 9.12.2008 a nasledujúcim dňom, t.j. 10.12.2008 sa dostali žalovaní
do omeškania, odvtedy jej aj bol priznaný úrok z omeškania, avšak vo výške 5 % postupom vyššie

uvedených zákonných ustanovení.

O trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu.

Nakoľko v predmetnej právnej veci bola žalobkyňa úspešná len čiastočne, avšak jej neúspech spočíva
len v nepatrnej časti ohľadne úroku z omeškania, súd jej priznal plnú náhradu trov konania vo výške
461,53 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 108,15 € (3.258,-

Sk) a z trov právneho zastúpenia vo výške 353,38 € podľa vyhl. podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby v
hodnote po 81,33 € (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) a d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a prípravazastúpenia, účasť na pojednávaniach 24.9.2009, 19.11.2009 a 12.1.2010) a za režijné paušály vo výške
28,06 €, t.j. 3 x 6,95 € a 1 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..).
Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 108,21 € (3.260,-

Sk), súd jej však priznal túto náhradu vo výške 108,15 €, nakoľko dňa 24.9.2008 zaplatila súdny poplatok
vo výške 3.258,- Sk, čo je v prepočte 108,15 €. Súd teda nepriznal žalobkyni náhradu za zaplatený
súdny poplatok vo výške 0,06 €, čo predstavuje rozdiel medzi uplatnenou a priznanou výškou náhrady
za zaplatený súdny poplatok.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd vzhľadom na skutočnosť, že obaja žalovaní

sú dôchodcovia s príjmom každý približne 300,00 € mesačne, umožnil im postupom podľa citovaného
ustanovenia zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania a trovami konania v dlhšej, 30
dňovej lehote od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.