Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109220832
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109220832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu H. F., A.. X. X. XXXX, O., A. X, zast.
JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Žižkova 6, proti žalovanému Ing.
Milanovi Hricovi - konateľ spoločnosti VENTO s.r.o., so sídlom Košice, Fejova 7, IČO: 36 212 083, zast.
JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom, Advokátska kancelárie, Košice, Čajakova 5, o náhradu škody
42.044 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36C/388/2009-165 z 24. 3. 2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania 4.315,55 eur, na účet JUDr. Ladislava Barnu, advokáta, so sídlom
Advokátskej kancelárie, Čajakova 5, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa žalobou, došlou 24.8.2009 domáhal, aby žalovanému

uložiť povinnosť zaplatiť mu 42.044 eur titulom náhrady škody, na tom skutkovom a právnom základe,
že spoločnosť VENTO s.r.o., zast. konateľom Ing. Milanom Hricom mu spôsobila škodu úmyselným
konaním - odcudzením chovu akvarijných rýb, že v prenajatých priestoroch od uvedenej spoločnosti
mal zriadený chov akvarijných rýb, ktoré priestory mal prenajaté na základe nájomnej zmluvy uzavretej
23.5.2006. Začiatkom roka 2007 sa dostal do platobnej neschopnosti, prestal uhrádzať nájomné
v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy, čo však neakceptoval prenajímateľ, t. j. spoločnosť VENTO
s.r.o. a 5.6.2005 mu bola doručená výpoveď z nájmu prenajatých priestorov. Snažil sa o uzavretie

dohody s konateľom spoločnosti VENTO s.r.o., avšak žalovaný odmietal ďalšiu komunikáciu. Niekedy
začiatkom augusta 2007 spoločnosť VENTO s.r.o. vymenila na prenajímaných nebytových priestorov
zámky, priestory zapečatila a do okna prenajímaného nebytového priestoru vložila správu pre žalobcu
o uplatnení si zádržného práva na všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v danom objekte. O niekoľko
dní zistil, že mu boli premiestnené všetky ryby a rastliny a v prenajímanom nebytovom priestore ostali
len prázdne akvária naplnené vodou a ostatný technický materiál. Dňa 24.8.2007 podal podnet na
začatie trestného stíhania príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Žalovaný nárok žalobcu v

celom rozsahu neuznal a poukázal nato, že žalobca v žalobe zámerne neuviedol relevantné skutočnosti
týkajúce sa nájomného vzťahu a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ani vznik škody ani jej
výšku, nepreukázal jeho zavinenie, t. j. jeho protiprávne konanie a dokonca ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a konaním žalovaného. Uviedol, že orgány činné v trestnom konaní uznesením vo veciprávoplatne rozhodli tak, že konanie voči žalovanému bolo zastavené. Konštatoval, že po riadnom
ukončenínájomnéhovzťahu,predovšetkýmžalobcasvojímúmyselnýmkonanímspôsobildanýstav,keď
mu neposkytol na opakované písomné výzvy súčinnosť v súvislosti s vyprataním nebytových priestorov.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako nájomcom a medzi spoločnosťou VENTO
s.r.o. ako prenajímateľom bola 23.5.2006 uzatvorená nájomná zmluva v zmysle zák. č. 116/1990 Zb.,
podľa ktorej prenajímateľ - VENTO s.r.o. prenajal žalobcovi ako nájomcovi nebytové priestory o výmere
107 m2 nachádzajúce sa v objekte vo vlastníctve prenajímateľa na C. X Q. O., X.. Č.. XXXX , A. N.
Q. D. Č.. XXXXX E. Q. XXXX P.X, E. X. A. F..Č.. XXXX/XX, O.. Ú.. X., E. O. G. Y. F.. Č.. XXXX/

XX E. Q. XXXX P.X O.. Ú.. X., E. O. G.. Uvedené nebytové priestory boli žalobcovi ako nájomcovi
prenajímané za účelom akvaristiky s účinnosťou od 1.6.2006 na dobu neurčitú. V nájomnej zmluve
zároveň bolo dohodnuté medzi žalobcom ako nájomcom a medzi spoločnosťou VENTO s.r.o. ako
prenajímateľom, že na zabezpečenie úhrady nájomného a úhrady služieb má prenajímateľ podľa § 672
Obč. zák. záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi. Zároveň
bolo v zmysle nájomnej zmluvy dohodnuté, že nájom sa môže ukončiť dohodou ako aj výpoveďou s

výpovednou lehotou 3 mesiace s výnimkou ust. v čl. II bodu 3 a čl. III. bodu 4 a čl. I. bodu 6 tejto
nájomnej zmluvy, kde výpovedná lehota bola dohodnutá na 30 dní, odo dňa splatnosti faktúr za nájomné,
príp. za úhrady spojené za služby spojené s nájmom. Konštatoval, že nespornou skutočnosťou medzi
stranami sporu bolo to, že spoločnosť VENTO s.r.o. vypovedala žalobcovi ako nájomcovi nájomnú
zmluvu výpoveďou, že výpoveď bola žalobcovi doručená 5.6.2005, čo potvrdil aj samotný žalobca. Z

listinných dôkazov doložených žalovaným zistil, že žalovaný viackrát vyzýval žalobcu na vypratanie
nebytových priestorov potom, čo mu bola doručená platná výpoveď z nájmu nebytových priestorov,
na čo však žalobca vôbec nereagoval, pričom žalovaný, resp. spoločnosť VENTO s.r.o. upozorňovala
žalobcu na možný úhyn rýb umiestnených v prenajímaných nebytových priestoroch. Z pripojeného
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor

justičnej polície č. ORP-1856/3-OJP-KE-2007 zistil, že uznesením z 24.8.2007 príslušný orgán činný
v trestnom konaní začal trestné stíhanie za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. a) Trest. zák.,
na tom skutkovom základe, že presne v nezistenom čase od 15.00 hodiny 1.8.2007 do 9.30 hodiny
22.8.2007 z objektu na Fejovej 7 v Košiciach neznámy páchateľ bez použitia násilia odcudzil 2456 kusov
akvarijných rýb a to rôznych druhov v celkovej hodnote asi 1.350.000,- Sk a presne nezistené množstvo

akvarijných rastlín rôznych druhov v celkovej hodnote asi 50.000,- Sk, čím majiteľovi, t. j. žalobcovi
spôsobil celkovú škodu vo výške 1.400.000,- Sk. Konštatoval, že predmetom tohto konania je náhrada
škody (§ 415, § 420 ods. 1 Obč. zák.), že žalobca sa voči žalovanému domáhal povinnosti zaplatiť mu
42.044 eur z titulu náhrady škody, že zo strany konateľa spoločnosti VENTO s.r.o. mu daná škoda bola
spôsobená 22.8.2007, kedy zistil, že z prenajímaných nebytových priestorov, prenajímaných na základe

nájomnejzmluvyuzatvorenejspoločnosťouVENTOs.r.o.,boliodcudzenézakváriaakvarijnérybičkyaaj
akvarijnérastliny.Žalovanývzniesolnámietkupremlčaniaasúdzdôvoduhospodárnostikonaniavykonal
dokazovanie na preukázanie, resp. nepreukázanie premlčateľnosti nároku. Ustálil, že nárok žalobcu nie
je premlčaný. Vychádzajúc z § 415 a § 420 ods. 1, 3 Obč. zák. (ich znenie citoval) poukázal na to, že
žalobca v podaní z 8.1.2013 uviedol, že porušenie právnej povinnosti žalovaným spočíva v protiprávnom

konaní žalovaného - výlove akvarijných rybičiek, kreviet a rastlín vo výlučnom vlastníctve žalobcu
nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch prenajatých od žalovaného a ich následnom trvalom odňatí
z dispozície žalobcu, že dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalobcovi a tento mal povinnosť
preukázať splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorá mu mala byť spôsobná zo
strany žalovaného a tak, ako tvrdil, že žalovaný postupoval aj v rozpore s § 672 Obč. zák. Žalobca

namietal platnosť nájomnej zmluvy v časti dĺžky výpovednej doby. Súd citujúc znenie § 1, § 3 ods. 1,
3 prvá veta, ods. 4, § 5 ods. 1, 2, 3 a 4, § 10, § 12 a § 13 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov (ich znenie citoval), k tvrdeniam žalobcu ohľadom dohodnutej výpovednej doby
zmluvnými stranami, mal za nesporné, že medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou VENTO,
s.r.o. ako prenajímateľom bola uzatvorená 5.6.2007 nájomná zmluva na dobu neurčitú od 1.6.2006, že

spoločnosť VENTO ako prenajímateľ 5.6.2007 doručila žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy ( pre
neplatenie dohodnutého nájomného), že výpovedná doba v zmysle uzatvorenej zmluvy bola zmluvnými
stranami dohodnutá na 30 dní ( čl. VIII bod 1 s poukazom na čl. II bod 3 nájomnej zmluvy); vo výpovedi
prenajímateľ v rozpore s nájomnou zmluvou uviedol 15 - dňovú výpovednú dobu. Z uvedeného mu
vyplynulo, že výpovedná doba uplynula k 1.8.2007. Zdôraznil, že v rozpore s § 12 zák. č. 116/1990

Zb. bolo však zmluvnými stranami dohodnuté plynutie dohodnutej výpovednej doby, t.j. odkedy začína
táto doba plynúť, v nájomnej zmluve ( čl. II bod 3 ) bolo stanovené počítanie výpovednej lehoty odo
dňa splatnosti nájomného, ktoré nebolo uhradené. Pre nezrozumiteľnosť , neurčitosť a pre obchádzanie
zákona stanovenie, resp. počítanie výpovednej doby v nájomnej zmluve vyhodnotil za neplatné a vdanom prípade pri plynutí ( počítaní ) výpovednej doby uplatnil zákonom stanovenú klauzulu. Žalobca
namietal, že žalovaný postupoval aj v rozpore s § 672 Obč. zák. Z vykonaného dokazovanie mu
vyplynulo, že 2.8.2007, t.j. po uplynutí výpovednej doby, žalovaný za prítomnosti dvoch zamestnancov

spoločnostiVENTO,dvochpríslušníkovMestskejpolícieaJUDr.Barnuvstúpilidonebytovýchpriestorov,
ktoré mal žalobca do 1.8.2007 v prenájme od spoločnosti VENTO (po uvedenej dobe ich užíval bez
právneho titulu), ktoré vykazovali pleseň, boli v dezolátnom stave, v akváriách sa nachádzala plesnivá
voda s mŕtvymi (uhynutými) rybičkami. Následne bol žalobca viackrát zo strany prenajímateľa vyzývaný
( mailom, sms, písomne ), aby sa dostavil do nebytových priestorov za účelom ich vypratania a konkrétne

sms zo 7.8.2007 bol žalobca aj upozornený na možný úhyn rybičiek. Dňa 7.8.2007 došlo k premiestneniu
žijúcich rybičiek z nebytových priestorov do priestorov prenajímateľa a žalobca bol vyzývaný jednak
na vypratanie nebytových priestorov a jednak aj na prebratie rýb, na čo žalobca nereagoval a k
vyprataniu došlo až v r. 2015. Súd mal za to, že v danom prípade žalobca postupoval v súlade s
uzavretou nájomnou zmluvou a to jej čl. VII bodom 2. Urobil záver, že konanie žalovaného nie je
možné subsumovať pod § 672 ods. 2 druhá veta Obč. zák., že v konaní nebolo preukázané uplatnenie

zákonného záložného práva - zádržného práva, naopak žalovaný postupoval v súlade s § 415 Obč. zák.
K naplneniu prvého predpokladu zodpovednosti za škodu žalovaným, uviedol, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že v konaní žiadnym relevantným dôkazom alebo hodnoverným
spôsobom nepreukázal splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za
vzniknutú škodu tak, ako si to vyžaduje § 420 ods. 1 Obč. zák., nepreukázal už jej prvý predpoklad

a to, že z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti (protiprávnemu úkonu), že žalovaný mal
konať v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom, ktorý je jednotnou kategóriou.
Poukázal nato, že žalobca potom , ako mu bola spoločnosťou VENTO s.r.o. doručená platná výpoveď
z nájmu nebytových priestorov, tieto priestory užíval bez právneho dôvodu, resp. titulu, bez existencie
nájomného vzťahu so žalovaným a bez súhlasu žalovaného s ich užívaním, ktorý nemal voči žalobcovi

žiadnu povinnosť umožniť mu užívanie nebytových priestorov a ani žiadnu takúto povinnosť vo vzťahu
k žalobcovi neporušil. Vykonaným dokazovaním mu nebolo preukázané ani porušenie inej povinnosti
žalovaného v príčinnej súvislosti, s ktorým by vznikla žalobcovi škoda, vzhľadom nato, že žalovaný ešte
počas plynutia výpovednej doby a aj po doručení výpovede z nájmu nebytových priestorov, upozornil
viackrát žalobcu na vypratanie nebytových priestorov, načo žalobca vôbec nereagoval. Urobil záver, že

bol to práve žalobca, ktorý nevykonal dostatočné opatrenia na predídenie vzniku škody v zmysle § 415
Obč. zák., že za tejto situácie je možné konštatovať, že práve v dôsledku správania, konania, resp.
nekonania žalobcu , došlo ku škode na jeho majetku, keďže vôbec nereagoval na výzvy prenajímateľa
vypratať nebytové priestory, aby tak predišiel vzniku škody na svojom majetku. Na základe uvedeného
nekonštatoval porušenie povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák. zo strany žalovaného. Ďalej konštatoval,

že žalobca aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, aký majetok sa v prenajímaných nebytových
priestoroch nachádzal, neupozornil žalovaného na možnosť vzniku škody a nezaplatil dlžnú úhradu za
užívanie nebytových priestorov ,hoci aj titulom bezdôvodného obohatenia a neurobil ani iné vhodné
opatrenia na zabránenie vzniku možnej škody, napr. presťahovanie prevádzky do iných nebytových
priestorov. Poukázal na to, že z dôvodu nepreukázania prvého predpokladu vzniku zodpovednosti

žalovaného za škodu, existencia ostatných predpokladov je bez právneho významu. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, priznal
mu ich náhradu, ktoré pozostávajú z trov právneho zast. za 7 úkonov právnej služb , z hodnoty sporu
po 506,21 eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013 - prevzatie a príprava zast. z
22.4.2010,vyjadreniez13.5.2010,účasťnapojednávaní30.11.2010a10.3.2011,vyjadreniekodvolaniu

žalobcu zo 7.7.2011, vyjadrenie k stanovisku žalobcu zo 6.2.2013 - § 14 ods. 1 písm. a),c),d) vyhl. č.
655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013; § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - 1 x účasť
na pojednávaní 24.3.2016 - § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013) + paušál
3 x po 7,21 eur + 2 x 7,41 eur, + 1 x 7,81 eur, + 1 x 8,58 eur, spolu 52,84 eur (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z. z.), + 20 % DPH zo sumy 3.596,31 eur, t.j. 719,26 eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004

Z.z. ). Spolu trovy konania 4.315,57 eur. Žalovaný si uplatnil trovy konania vo výške 4.315,55 eur, preto
mu priznal ním žiadanú výšku trov konania , ktorú sumu je neúspešný žalobca povinný nahradiť na účet
zást. žalovaného v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. V konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu
trov konania.

3. Voči všetkým výrokom rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preskúmať rozhodnutie súdu aj z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j. , že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ako
aj z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. , že konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

4. Namietal, že súd dospel k nesprávnym záverom týkajúcim sa začatia a uplynutia výpovednej doby vo
vzťahu k výpovedi žalovaného z 5.6.2007, doručenej žalobcovi niekedy v priebehu mesiaca jún 2007,
splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu a ich preukázanie zo strany žalobcu a uplatnenia si

záložného práva podľa § 672 ods. 2 Obč. zák. zo strany žalovaného a splnenia podmienok na jeho
uplatnenie. Vo vzťahu k záverom, súdu ohľadom začatia a uplynutia výpovednej doby vo vzťahu k
výpovedi žalovaného z 5.6.2007, namietal, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že výpovedná doba v
predmetnom prípade uplynula 1.8.2007 a nie 1.10.2007, ako to žalobca po celý čas uvádza. Opakoval,
že žalovaný mu doručil výpoveď z nájmu nebytového priestoru z 5.6.2007 niekedy v priebehu mesiaca
jún 2007 a vychádzajúc z obsahu písomnej výpovede z nájmu, výpovedná lehota bola žalovaným určená

v trvaní 15 dní, že takáto dĺžka výpovednej lehoty medzi nimi dojednaná nebola a nevyplýva to ani z ust.
zák č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Z toho dôvodu mal žalobca za to, že ju
v posudzovanom prípade nebolo možné ani uplatniť, že podľa čl. II. ods. 3 nájomnej zmluvy, s odkazom
na ktorý žalovaný mu vypovedal nájom, výpovedná lehota mala byť v trvaní 30 dní, so začiatkom
plynutia odo dňa splatnosti nájomného, ktoré nebolo uhradené, že podľa evidencie žalovaného bol v o

meškaní s platením nájomného vyúčtovanom v mesiaci marec so splatnosťou 31.3.2007, že pri aplikácii
II. ods. 3 nájomnej zmluvy by výpovedná lehota uplynula 30.4.2007, čo by bolo ešte predtým, ako mu
bola doručená výpoveď z nájmu, teda v mesiaci jún, že výpovedná lehota nemôže uplynúť skôr, ako
nastane skutočnosť rozhodujúca pre začatie jej plynutia, teda doručením výpovede, na základe čoho
považuje podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. predmetné dojednanie v nájomnej zmluve pre nezrozumiteľnosť

a nejasnosť za neplatné. Poukázal na to, že na plynutie a dĺžku výpovednej lehoty malo byť nevyhnutne
aplikované ust. § 12 zák. č. 116/19920 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov , trojmesačná
výpovedná lehota so začiatkom plynutia od 1.7.2007 a jej koncom 1.10.2007, že súd sa s týmto jeho
tvrdením dostatočne nevysporiadal. Ďalej nesúhlasil so záverom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno,
že žiadnym relevantným dôkazom alebo hodnoverným spôsobom nepreukázal splnenie základných

predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, ako si to vyžaduje § 420 ods.
1 Obč. zák., že konanie žalovaného nie je možné subsumovať pod § 672 ods. 2 Obč. zák., že v
konaní nebolo preukázané uplatnenie zákonného záložného práva - zádržného práva. Ďalej opakoval
skutočnosti týkajúce sa zodpovednosti za škodu žalovaného uvádzané jednak v žalobe a aj počas
konania pred súdom prvej inštancie, a to ohľadom svojvoľného výlovu akvarijných rybičiek, kreviet

a rastlín v jeho výlučnom vlastníctve nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch prenajatých od
žalovaného a ich následnom trvalom odňatí z jeho dispozície, ktoré sa uskutočnilo 7.8.2008 o konaní
ktorého nemal akúkoľvek informáciu. Opakoval, že predmetnú situáciu sa v danej dobe pokúšal riešiť -
výzvy žalovaného na vypratanie predmetných nájomných priestorov, pokúšal sa nájsť si nové priestory
na prenájom, do ktorých by všetky hnuteľné veci, ako aj živý tovar nachádzajúci sa v tom čase v

prenajatých priestoroch žalovaného premiestnil, avšak tieto sa mu v danom čase nepodarilo nájsť a
z uvedeného dôvodu prenajaté priestory po doručení výpovede, bez zbytočného odkladu nevypratal,
avšak v tej dobe mu stále ešte len plynula výpovedná doba, počas ktorej bol oprávnený predmetné
prenajaté priestory využívať. Tvrdil, že žalovaný nemal v tejto dobe akékoľvek právo na to, aby zabránil
jeho prístupu do prenajatých priestorov. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalovaného, s ktorým sa

súd tiež stotožnil, že v čase, keď mu žalovaný zamedzil prístup do predmetných priestorov a vylovil
všetok živý tovar, ktorý sa tam nachádzal, bol už uhynutý, že tieto tvrdenia žalovaného neboli nejako
hodnoverne preukázané a nie sú nejako zdokumentované, že sa opierajú iba o výpovede svedkov, ktoré
sú podľa jeho názoru spochybniteľné a ktoré jednoznačne nepreukázali skutočnosti tvrdené žalovaným,
t.j. že v predmetných priestoroch bola v tom čase väčšina rýb uhynutá a že boli obalené piesňou,

že tam bol neznesiteľný zápach a pod. Taktiež žalobcovi doposiaľ nie je známe, koľko rýb žalovaný
v daný deň vylovil, ako s nimi naložil. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný odvodil svoje právo na odňatie jeho majetku uplatnením si zádržného práva k hnuteľným
veciam nachádzajúcim sa v prenajatých priestoroch, čo vyplynulo taktiež z externej dokumentácie
nebytových priestorov vyhotovenej 2.8.2007. Opakujúc skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej

inštancie ohľadom zádržného práva žalovaného, citujúc znenie § 151 písm. t) Obč. zák. mu jednoznačne
vyplynulo, že žalovaný si mohol uplatniť zádržné právo na hnuteľné veci a živý tovar až 1.10.2007 a do
toho dňa bol povinný strpieť ho v prenajatých priestoroch. Pokiaľ ide o preukázanie vzniknutej škody
žalobca uviedol, že počas konania boli protiprávnym konaním žalovaného odňaté hnuteľné veci, ako ježivý tovar v rozsahu uvedenom v prílohe žaloby z 20.8.2009 (rybičky, krevety a rastliny). Poukázal na to,
že žiadal, aby súd ako svedka vypočul konateľa spoločnosti JH AQUARIUM s.r.o., spoločnosti s ktorou
spolupracoval od r. 2006, ktorý ako svedok by mu potvrdil ním uvádzané skutočnosti, ktorý návrh súd

nebral do úvahy a zamietol ho. Žiadal predvolať aj iných svedkov, napr. G.. Y. S., U. F., G.. Q. W., ktorí sa
mali vyjadriť k rozsahu - množstvu akvarijných rybičiek, kreviet a rastlín chovaných, resp. pestovaných
žalobcom, v čase ich odňatia žalovaným a ktorí by potvrdili ním tvrdené skutočnosti, avšak aj tento
návrh na vykonanie dôkazu súd zamietol. Ďalej uviedol, že za účelom presného vyčíslenia hodnoty
odňatých rybičiek, kreviet a rastlín uvedený v zozname priloženom k žalobe navrhoval nariadiť znalecké

dokazovanie a ustanoviť znalca z odboru vodného hospodárstva, odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo a
že aj tento návrh na vykonanie dôkazu súd zamietol. Ďalej považoval za nesprávne rozhodnutie aj vo
výroku o trovách konania, ktoré považoval za nespravodlivé a nerešpektujúce faktickú povahu tohto
sporu. Poukázal na to, že konaním žalovaného sa dlhodobo nachádza v zlej ekonomickej situácii, z
dôvodu ktorého nebol schopný zaplatiť ani súdny poplatok a nie je taktiež schopný zaplatiť ani trovy
právneho zast. žalovaného, vyčíslené na 4.315,55 eur. Poukázal tiež na dôvody hodné osobitného

zreteľa, na ktoré súd neprihliadol a to ani len čiastočne, že jeho majetkové pomery sotva postačujú
na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, že nemá
žiadentrvalýfinančnýpríjemanevlastnížiadenhnuteľný,činehnuteľnýmajetok,ktoréhospeňaženímby
predmetné trovy právneho zast. bol schopný uhradiť. Zdôraznil, že jeho nedostatočné majetkové pomery
preukazujú aj listiny, ktoré predložil súdu, keď žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na

základe ktorých ho súd od povinnosti platiť súdny poplatok oslobodil a uznal, že jeho majetkové pomery
odôvodňujú vydanie takéhoto rozhodnutia. Žiadal v prípade, že súd nevyhovie jeho odvolaniu v celom
rozsahu, vyhovieť mu aspoň v časti zrušenia druhého výroku a zmení ho tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, prihliadnuc k dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150
ods. 1 O.s.p. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zrušiť a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať mu náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok za vecne správny a riadne odôvodnený.

6. Mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne
rozhodolozamietnutížalobyapovinnostižalobcunahradiťmutrovykonaniaatrovyprávnehozast.Ďalej
uviedol, že k dôvodom a skutočnostiam žalobcu uvedeným v odvolaní sa už viackrát vyjadril v priebehu
celého súdneho konania. Poukázal, o. i., aj na skutočnosť, že de facto identické dôvody odvolania
žalobca uviedol aj vo svojom písomnom podaní z 30.5.2011 , že sa k nemu už vyjadril v písomnom

podaní zo 7.7.2011. Žiadal odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a rozhodnutie súdu potvrdiť.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok

okrem výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania potvrdil ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s rozsudkom v uvedenom rozsahu
stotožňuje, lebo dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré odvolací súd poukazuje v celom
rozsahu. Rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania zrušil a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
c) a § 391 ods. 1 C.s.p.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p.,
t.j, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ďalej že konanie trpí inou vadou, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamažejehorozhodnutievychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, keď žalobu
zamietol, nie je daný.10. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.

preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana , ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Žalobca vytýka súdu, že nevypočul ním navrhnutých svedkov, a to výsluchom konateľa spoločnosti
JH AQUARIUM s.r.o, s ktorou spolupracoval od r. 2006, ktorý by potvrdil ním uvádzané skutočnosti, že
žiadal predvolať aj iných svedkov (uvedených v odvolaní), ktorí sa mali vyjadriť k rozsahu a množstvu
akvarijných rybičiek, kreviet a rastlín chovaných, resp. pestovaných žalobcom v čase ich odňatia

žalovaným a že navrhoval aj nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru vodného hospodárstva,
odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo, ktoré návrhy na dokazovanie boli súdom zamietnuté.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ nevykonal žalobcom navrhované
dôkazy, pretože vykonané dôkazy boli postačujúce na úplne zistenie skutkového stavu. Žalobcom

navrhnuté dokazovanie nebolo spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, bolo by nadbytočné
lebo základ nároku žalobcu nie je daný a žalobcove návrhy na dokazovanie smerovali k zisteniu jeho
výšky.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.

zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované

skutočností uvádzané žalobcom v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie , pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).17. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa
v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo
a výstižne vyrovnal.

18. K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v rozhodnutí je potrebné dodať, pokiaľ

ide o námietky žalobcu ohľadom začatia a plynutia výpovednej doby vo vzťahu k výpovedi žalovaného
z 5.6.2007, doručenej žalobcovi niekedy v priebehu mesiaca jún 2007, ktorý poukazuje na to, že
trojmesačnávýpovednálehotasozačiatkomplynutia1.7.2007uplynula1.10.2007,žeznenie§12zák.č.
116/1190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov dáva možnosť účastníkom nájomného vzťahu
si dohodnúť inú výpovednú lehotu ako 3 mesiace (tak ako bolo v prejednávanej veci, t.j. bola dohodnutá
na 30 dní), avšak počítanie výpovednej lehoty a jej plynutia, ktoré je uvedené za bodkočiarkou cit. ust. je

kogentné a plynutie výpovednej lehoty (jej dĺžku si účastníci zmluvy môžu dohodnúť) sa počíta od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Počítanie výpovednej lehoty cit. zák. neumožňuje si
dohodnúť účastníkmi nájomnej zmluvy inak, ako je to upravené zákonom. Dohoda účastníkov zmluvy je
možná len pokiaľ ide o dĺžku výpovednej lehoty. Bolo preto potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej
inštancie, že dohodnutá 30 dňová výpovedná lehota začala plynúť nasledujúcim dňom v mesiaci, po

doručení výpovede, t.j. 1.7.2007 a uplynula 1.8.2007. Nemožno sa preto stotožniť s výhradami žalobcu,
že žalovaný protiprávne vylovil rybičky, akvarijné rastliny a krevety žalobcu ešte existencie nájomného
vzťahu, počas plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, berúc na zreteľ výzvy žalovaného voči žalobcovi na vypratanie nebytových priestorov,
po uplynutí výpovednej doby, že žalovaný po doručení platnej výpovede a uplynutí výpovednej lehoty

tieto priestory užíval bez právneho dôvodu, bez súhlasu žalovaného s ich užívaním, že bol to práve
žalobca, ktorý nevykonal dostatočné opatrenia na predídenie vzniku škody podľa § 415 Obč. zák. a že
práve v dôsledku jeho správania, konania, resp. nekonania žalobcu došlo ku škode na jeho majetku,
keďže nereagoval na výzvu prenajímateľa vypratať nebytové priestory. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný v prítomnosti dvoch zamestnancov spoločnosti VENTO a dvoch príslušníkov

Mestskej polície a U.. W. vstúpili do nebytových priestorov, ktoré mal žalobca do 1.8.2007 v prenájme od
spoločnosti VENTO, že priestory vykazovali pleseň, boli v dezolátnom stave, v akváriách sa nachádzala
pleseň, voda s mŕtvymi uhynutými rybačkami. Následne bol žalobca viackrát zo strany prenajímateľa
vyzývaný, aby sa dostavil do nebytových priestorov za účelom ich vypratania a upozornený na možný
úhyn rybičiek, 7.8.2007 došlo k premiestneniu žijúcich rybičiek z nebytových priestorov do priestorov

prenajímateľa a žalobca napriek výzve na vypratanie bytových priestorov, jednak aj na preberanie rýb
nereagoval a k vyprataniu došlo až v r. 2015.

19. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného nie
je možné subsumovať pod § 672 ods. 2 druhá veta Obč. zák., t.j. , že došlo k uplatneniu zákonného

záložného, zádržného práva, že naopak , žalovaný postupoval v súlade s § 415 Obč. zák.

20. Výhrady žalobcu, že na výzvy žalovaného reagoval tak, že nemá kde akvarijné rybičky, krevety
a vodné rastliny premiestniť, sú bez právneho významu, keďže v tom čase už medzi žalobcom a
žalovaným neexistoval nájomný vzťah, keďže žaloba užíval predmetné nebytové priestory bez právneho

dôvodu , po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty.

21. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a), a b) O.s.p., žalobca neuvádza, k
akej vade konania postupom súdu došlo. Nevytýka súdu žiadnu vadu konania, ktorú, o. i., odvolací súd
nezistil, t.j., že by v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k takej vade konania, že by sa postupom

súdu odňala strane sporu možnosť konať pred súdom.

22. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
veci sú všetky vady prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, chybnom

poučovaníúčastníkovavďalšíchnedostatkochjehočinnosti,kuktorýmdošlovpriebehukonaniaalebov
súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak
súdôsledkomtakéhoporušovaniapredpisovprocesnéhopráva,ktorémohlomaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci.23. V odvolaní žalobcu sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho
dôvodu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

24. Výrok rozsudku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania bolo potrebné zrušiť a v
rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd vec
nesprávne právne posúdil.

25. Súd prvej inštancie nebral do úvahy aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. dôvody hodné osobitného zreteľa
(účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. do 1.7.2016).

26. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

27. Podľa § 257 C.s.p. (Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016) výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 preberá sa doterajšia úprava dôvodov
hodných osobitného zreteľa v preformulovanom a zjednodušenom znení. Cit. ust. uvádza, že v prípade
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady, kým v
minulosti len mohol.

29. So zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané žalobcom v odvolaní, na ktoré žiada
prihliadnuť , jeho majetkové a zárobkové pomery, bude povinnosťou súdu opätovne rozhodnúť o trovách
konania , ktoré dôvody bude žalobca pred súdom prvej inštancie povinný aj preukázať.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto zistiť , či na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného
zreteľa , pre ktoré výnimočne neprizná náhradu trov konania úspešnej strane sporu a o povinnosti
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania opätovne rozhodnúť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

32. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).