Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/179/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106228406
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3106228406.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ PP. všetci

zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s r.o., so sídlom Považská
Bystrica, Ul. kpt. Nálepku 346 proti žalovaným 1/ Poľnohospodárske družstvo Bolešov, so sídlom v
Bolešove,IČO200018,2/H.V.,bytomS.XXX,žalovaní1/,2/právnezastúpeníAdvokátskoukanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, 3/ J.. Q. M., bytom DL.., E. I XX/
XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému: JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so
sídlomŠrobárova9,TrenčianskeTeplice,4/T..C.M.bytomK.XX,štátnejobčiankeSlovenskejrepubliky,
zastúpenej žalovaným 3/, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti proti žalovaným 1/ a 2/s a z a m i e t a .

II. Konanie v časti proti žalovaným 3/ a 4/ s a z a s t a v u j e.

III. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 15.12.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Ilava pod č. V XXXX/XX, je neplatná. Ďalej sa domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi

žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanými 3/ a 4/ ako kupujúcimi dňa 8.3.2006, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Ilava pod č. V XXX/XXXX, je neplatná. Okresný súd Trenčín o tejto žalobe
rozhodol tak, že jej v celom rozsahu vyhovel, zamietol nárok žalobcu 157/. Prvostupňový súd mal za
to, že k prevodu konkrétnych nehnuteľností uvedenými kúpnymi zmluvami došlo z toho dôvodu, že
žalovaný 1/ mal vedomosť o obsahu zákona č. 503/2003 Z.z. na základe ktorého si žalobcovia mohli voči
nemu ako právnickej osobe uplatniť reštitučný nárok. Z toho dôvodu v lehote od platnosti do účinnosti
uvedeného zákona nehnuteľnosti previedol fyzickým osobám, ktorých sa reštitučné nárok netýkali. Súd

teda dospel k záveru, že obe zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, v zmysle § 39 Obč.
zákonníka, nakoľko prvá kúpna zmluva svojím obsahom a účelom obchádza zákon, následne nemôže
byť platnou druhá kúpna zmluva, nakoľko vzhľadom neplatnosť prvého právneho úkonu predávajúci
nemôže previesť viac práv ako sám má.

2. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd Rozsudkom zo dňa 29.03.2012, č.k. 4Co/331/2011-470
tento rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, po právnej i skutkovej stránke sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku. Stotožnil sa teda s tvrdením súdu prvého stupňa, že účastníci prvej spornej
kúpnej zmluvy dosiahli jej uzavretím cieľ, ktorý v konečnom dôsledku znamenal, že sporné pozemky sa
stali vlastníctvom fyzickej osoby, čím boli žalobcovia vylúčení z toho, aby sa mohli domôcť navrátenia
vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z..3. Žalovaný 2/ podal dňa 16.7.2012 Ústavnému súdu SR sťažnosť vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to Rozsudkom Okresného

súdu Trenčín zo dňa 23.07.2011, č.k. 21C/179/2006-178 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 29.3.2012, č.k. 4Co/331/2011-470. Ústavný súd SR svojím nálezom zo dňa 6.5.2015,
č.k. IV. ÚS 520/2012-53 okrem iného rozhodol, že základné právo sťažovateľa H. V. na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.3.2012 č.k.
4Co/331/2011-470 porušené bolo. Rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd vo svojom náleze uviedol, že právna konštrukcia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa
v napadnutých rozsudkoch, podľa ktorej pripustili právne významnú možnosť obchádzania zákonného
zákazu obsiahnutého v platnom, ale neúčinnom právnom predpise, vykazuje vo vzťahu k výsledku, ku
ktorému súdy dospeli, také zjavné nedostatky, ktoré spochybňujú celkovú ústavnú udržateľnosť záverov
súdu.PodľaÚstavnéhosúduSRbolústavneneakceptovateľnýnázor,podľaktoréhosúdyprvéhostupňa
i druhého stupňa pripustili možnosť právne relevantným spôsobom obchádzať právnu úpravu v období

pred nadobudnutím jej účinnosti, a následne takýto právny úkon sankcionovať neplatnosťou. Takýmto
spôsobom bol priznaný normatívny význam neúčinnej právnej úprave, keďže súdy pripustili právne
relevantnú možnosť jej obchádzania. Súdy teda presadili normatívne účinky zákona č. 503/2003 Z.z. pre
obdobie predchádzajúce jeho účinnosti, v dôsledku čoho presadili spätné účinky novej právnej úpravy
aj na tie právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej záväznosti.

4. Krajský súd v Trenčíne Uznesením zo dňa 30.9.2015 č.k. 4Co/697/2013-597 Rozsudok súdu
prvého stupňa zo dňa 23.6.2011, č.k. 21C/179/2006-378 a Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
10.7.2013,č .k. 21C/179/2006-510 zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací
súd, viazaný vyššie uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR, dospel k záveru, že je potrebné,

aby sa súd prvého stupňa zaoberal posúdením platnosti namietaných kúpnych zmlúv z hľadiska
aplikovateľnej právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov.

5. Žalobcovia čiastočne zobrali žalobu späť a upresnili žalobu tak, že sa domáhajú neplatnosti Kúpnej
zmluvy zavkladovanej pod č. V XXXX/XX., a to v časti prevodu parciel registra E č. XX, XX a parcely

č. XX len v časti výmery 4.913 m2, ako sú zapísané na LV XXX, k. ú. A. a neplatnosti prevodu parciel
registra E č. XXX/XX, XXX, parcely č. XXX/X len v časti výmery 3.225 m2, zapísaných na LV č.
XXX, k. ú. A. a ďalej neplatnosti prevodu parciel registra E č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX,XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX a XXX. Žalobcovia mali naďalej za to,
že sporné právne úkony v zásade nie sú platnými právnymi úkonmi, v tomto smere poukázali na

historický vývoj vlastníctva k urbárskym nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom napadnutých prevodov.
Útvar bývalých urbárnikov obce K. bol zrušený dňom vyhlásenia zákona č. 2/1958 Zb. z 11.3.1958.
Tento zákon znamenal zánik dovtedy existujúcich pozemkových spoločenstiev. Vlastníctvo v prípade
nehnuteľností, spadajúcich pod zákonný článok XIX/1898 zostalo zachované jednotlivým podielnikov
spoločenstva v pomere veľkosti ich podielov. V prípade spoločných nehnuteľností spadajúcich pod

zákonný článok X/1913 došlo k odňatiu vlastníckeho práva podľa zákona č. 81/1949 Zb. v prospech
družstva ku dňu založenia JRD v príslušnej obci , vzniknutého v období od 15.3.1949 do 1.10.1959,
kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o JRD, dochádzalo tak k obnove vlastníckeho práva
jednotlivým oprávneným osobám, pôvodným spoluvlastníkom spoločných urbárskych nehnuteľností. Z
§ 37 zákona č. 330/1991 Zb. došlo v prípade lesných pozemkov k obnove užívacích, resp. vlastníckych

práv na spoločných pasienkových nehnuteľnostiach. Pozemkové spoločenstvá spravujúce pasienkové
pozemky boli zrušené zákonom SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového
majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Vlastnícke právo k týmto
pozemkom prešlo zo zákona z členov pozemkových spoločenstiev na JRD, ktoré boli zriadené zákonom
č. 69/1949 Zb. a členovia pasienkových urbárov sa tak stali iba členmi týchto družstiev. Po zrušení

zákona č. 69/1949 Zb. zákonom č. 49/1959 Zb. došlo k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších
urbárnikov, bolo stanovené, že vlastníctvo k pozemkom združeným do spoločného družstevného
hospodárenia zostáva zachované. Bol zavedený zákaz scudzenia pozemkov v družstevnom užívaní a
zrušené všetky právne predpisy, ktoré tomuto zákonu odporovali. V ďalšom právnom vývoji zákon č.
122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve stanovoval už len právo družstevného užívania. Boli

zrušené zákon č. 49/1959 Zb., zákon č. 81/1949 Zb., zákon č. 2/1958 Zb., v zmysle § 22 zákona č.
229/1991 Zb. zaniklo právo družstevného užívania združených pozemkov. Úprava družstiev bola potom
pojatá do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Na základe takto popísaného historického
vývoja mali žalobcovia za to, že žalovaný 1/ v čase prevodu vlastníckeho práva k uvedeným pozemkomnemohol byť vlastníkom týchto pozemkov, pretože vlastnícke právo, ktoré na JRD prešlo podľa zákona č.
81/1949Zb. zanikloobnovenímindividuálnehovlastníctvapôvodnýchurbárnikov,prípadneichprávnych
nástupcovvzmyslezákonač.49/1959Zb. Žalovaný1/podľanázoružalobcovpoprijatíúčinnostizákona

č. 503/2003 s úmyslom nevydať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporných prevodov zvolil postup,
v rámci ktorého uvedené pozemky previedol fyzickej osobe, za nízku cenu, pričom si vyhradil právo
spätnej kúpy. Žalovaný 1/ teda nemohol previesť viac práv ako mal, preto je jeho právny úkon absolútne
neplatný. Žalobcovia mali záujem svoje vlastnícke práva usporiadať si inou cestou, ale žalovaný 1/ sa
domoholvydaniaosvedčeniaovlastníctve.Žalobcoviaďalejmalizato,žemajúnaliehavýprávnyzáujem

na požadovanom určení, ktorý vychádza z toho, že podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona po vyslovení
hoci aj čiastočnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv zapíše príslušná správa katastra do evidencie
nehnuteľností ako vlastníka PD Bolešov. V takej situácii si potom žalobcovia budú môcť uplatniť svoje
reštitučné nároky v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.

6. Žalovaní 1/,2/ považovali žalobu za nedôvodnú a navrhli žalobu zamietnuť. Nestotožnili sa s názorom

žalobcov, že žalovaný 1/ nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, v dôsledku čoho by nemohol
byť prevod nehnuteľností realizovaný platným právnym úkonom. Spochybnili naliehavý právny záujem
žalobcov na požadovanom určení, poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 12C/215/2012, v ktorom vystupujú totožné strany ako v tejto veci, pričom právny nárok žalobcov
v uvedenom konaní je zhmotnený vo forme určovacej žaloby. Žalobcovia v uvedenom konaní žiadajú

určiť, že žalovaný 1/ je v skutočnosti vlastníkom sporných pozemkov. Takéto konanie zo strany žalobcov
sa im javilo ako ťažko pochopiteľné, keďže žalobcovia s poukazom na historický vývoj na jednej strane
tvrdia, že žalovaný 1/ nemohol byť vlastníkom sporných nehnuteľností, na druhej strane sa v konaní sp.
zn. 12C/215/2012 domáhajú toho, aby súd určil, že žalovaný 1/ je vlastníkom sporných nehnuteľností.
Žalovaní 1/,2/ ďalej poukázali na to, že ak by aj súd vyslovil, že predmetné kúpne zmluvy boli absolútne

neplatnými právnymi úkonmi, neovplyvní to žiadnym spôsobom právne postavenie žalobcov a neurýchli
a ani neumožní vydanie predmetných pozemkov formou uspokojenia ich reštitučných nárokov. Zo strany
žalobcov môže dôjsť k uspokojeniu ich reštitučných nárokov výhradne formou poskytnutia náhradných
pozemkov a nie vydaním pozemkov, ktoré sú v súčasnosti právoplatne vo vlastníctve žalovaných 3/ a
4/. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podporuje aj to, že Správa

katastra Ilava písomne listom zo dňa 4.9.2012 odmietla vykonať zápis vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam záznamom, nakoľko postup podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona nepovažovala
za možný. Po vyslovení neplatnosti právneho úkonu neoblo možné vyznačiť stav pred týmto právnym
úkonom, nakoľko uvedený záznam nie je možné vykonať, keďže v katastrálnom operáte na LV č. XXX
a XXX nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá by sa viazala na pôvodné

konanie sp. zn. 21C/179/2006. Akýkoľvek rozsudok súdu o neplatnosti kúpnych zmlúv vkladovnaých v
konaniach č. V XXXX/XX a V XXX/XXXX by nebol záväzný pre osoby, ktoré dobromyseľne nadobudli
vlastnícke právo ďalšími prevodmi. Toho času je pre konanie irelevantná poznámka na LV č. XXX,
nakoľko táto sa týka iného prebiehajúceho konania pod sp. zn. 12C/215/2012. Tento právny názor
žalovaní deklarovali aj poukazom n a§ 228 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že výrok právoplatného

rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Pokiaľ by súd vyslovil žiadanú neplatnosť
právnych úkonov, vážne by zasiahol do subjektívnych práv žalovaných 3/ a 4/, ktorí sú v súčasnosti
vlastníkmi pozemkov, svoje vlastnícke právo nadobudli od žalovaného 2/, ktorý odvodzoval vlastníctvo

od žalovaného 1/. Tento subjekt bol v čase sporného prevodu bez pochyby vlastníkom sporných
pozemkov. Aj z nálezu Ústavného súdu SR č. I ÚS 549/2015-33 vyplýva, že princíp dobrej viery,
chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Otázkou dobrej viery sa preto všeobecné súdy musia vždy
riadne zaoberať. Napokon žalovaní 1/,2/ poukázali na to, že zmena právneho postavenia žalobcov v

pozitívnom smere je očakávaným právnym výsledkom pred podaním akejkoľvek určovacej žaloby, aj
pozitívny výsledok z tohto konania by s ohľadom na vyššie uvedené nemohol byť ani právne, ani faktický
realizovateľný, a preto v pozitívnom smere ani po tom, ak by súd žalobe vyhovel, sa právne postavenie
žalobcov nezmení.

7. Skutkový stav veci medzi stranami v zásade nebol sporný. Časová postupnosť úkonov, súvisiacich
s predmetom sporu bola nasledovná:
- 15. 12. 2003 uzavreli PD Bolešov ako predávajúci a H. V. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
boli parcely reg. "E" č. XX, XX, XX o výmere 5 123 m2), XXX/XX, XXX, XXX/X (o výmere 6831 m2),XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX,
XXX (k. ú. K. LV 66X), vklad bol povolený dňa 22. 12. 2003 pod č. V XXXX/XXXX
- 8. 3. 2006 uzavreli H. V. ako predávajúci a J.. Q. M. a T.. C. M. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol podiel 1/1 novovytvorenej parcely reg. "C" č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 444 m2
(k. ú. K.), ktorá vznikla odčlenením od parcely reg. "E" č. XXX/X na základe geometrického plánu č.
15/2006, overeného 15. 2. 2006, vklad bol povolený dňa 3. 4. 2006 pod č. V XXX/XXXX
- 23. 11. 2006 bola podaná žaloba vo veci určenia neplatnosti týchto zmlúv
- v priebehu roka 2008 H. V. zámennou zmluvou , vkladovanou pod. č. V XXXX/XX, zamenil s P. M.

parcely reg. "C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom
z parcely reg. "E" č. XX, zapísanej na LV XXX k. ú. K., P. M. ako nový vlastník ich (k. ú. K., LV
XXX), následne predal kúpnou zmluvou, vkladovanou pod č. V XXXX/XX, J.. Q. W., táto ich darovacou
zmluvou , vkladovanou pod. č. V XXXX/XX, previedla na A. X., H. V. zostal vlastníkom parcely reg. "E"
č. XX o výmere 4 913 m2
- v priebehu roka 2011 J.. Q. M. a T.. C. M. previedli vlastníctvo parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV

XXX) kupujúcemu V. Q. (V XXXX/XXXX), 10. 2. 2012 bol Okresným súdom Trenčín v konaní sp. zn.
60Er/1644/2011 udelený príklep, vlastníctvo parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV XXX) získali V. C. s
manželkou F. TP.u, títo následne túto parcelu predali J.. V. M. (V XXX/XX)
- 4. 9. 2012 písomne oznámila Správa katastra Ilava Okresnému súdu Trenčín vo veci sp. zn.
21C/179/2006, že rozsudok z tohto konania zo dňa 23. 6. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 29. 3. 2012, ktorým boli vyhlásené za neplatné zmluvy, vkladované pod. č. V XXX/XXXX
a V XXXX/XXXX, nie je možné v evidencii nehnuteľností realizovať, pretože v priebehu konania boli
niektoré z nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedených zmlúv predmetom ďalších právnych úkonov,
pričom na LV XXX a XXX k. ú. K. nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, výrok
súdu preto nebol záväzný pre osoby, ktoré neboli účastníkmi tohto súdneho konania

- 20. 9. 2012 podali žalobcovia, totožní so žalobcami z tohto konania, Okresnému súdu Trenčín žalobu,
toho času vedenú pod sp. zn. 12C/215/2012, ktorou sa po dodatočných úpravách domáhajú, aby súd
určil, že PD A. je vlastníkom nehnuteľností parciel reg. "E" č. XX, XX, XX o výmere 4 913 m2), XXX/
XX, XXX, XXX/X (o výmere 3 225 m2), XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX (k. ú. K. LV XXX), parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV

XXX) a parciel reg. "C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X (LV XXX k. ú. K.), konanie doposiaľ
nebolo skončené
- 6. 5. 2015 Ústavný súd SR vydal nález IV. ÚS 520/2012 s obsahom, vyššie uvedeným

8. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Vyššie citované ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu
právnu úpravu v porovnaní s úpravou platnou do 30. 6. 2016 (Občiansky súdny poriadok, § 80) pomerne
výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d) citovaného ustanovenia,
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).
Zákonodarca v dôvodovej správe k novému procesnému predpisu uvádza, že jeho záujmom bolo vylúčiť

všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c)
ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.11. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa
určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala

určitá skutočnosť, a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako
prejavyvôlesmerujúcenajmäkvzniku,zmenealebozánikuprávalebopovinností,ktoréprávnepredpisy
s takýmto prejavom spájajú, možno konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa
podaniežalobyoneplatnosťprávnehoúkonu,aktonepripúšťaosobitnýpredpis.Aktakéhopredpisuniet,

žalobca nesmie žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musí formulovať petit na určenie vlastníctva.
Hoci toto konanie začalo skôr, ako nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, v zmysle § 470 CSP je
potrebné aplikovať ustanovenia CSP (okrem zákonom uvedených výnimiek) aj na konania začaté pred
účinnosťou CSP.

12. Súd skúmal obsah zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a nezistil, že by

tento predpis obsahoval ustanovenia, ktoré dávajú možnosť podať žalobu o určenie právnej skutočnosti.
Uvedený zákon naopak pre prípad, že nastanú konkrétne situácie, kedy nemožno vlastníctvo k
pozemkom vrátiť oprávnenej osobe, počíta s tým, že sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do
vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite v akej boli jej pôvodné
pozemky, pričom pozemky budú ponúknuté v rovnakom katastrálnom území alebo v bezprostrednom

okolí,prípadnesaoprávnenejosobeposkytnefinančnánáhrada(§6ods.1,2).Zaneplatnéprávneúkony
považuje tento zákon iba tie úkony, ktorými by bol realizovaný prevod vlastníctva pozemku povinnou
osobou po účinnosti zákona, k tomu v tomto prípade nedošlo.

13. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nebolo v tomto konaní už potrebné preukazovať

naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, iba to, či žalobu o
určenie právnej skutočnosti pripúšťa osobitný predpis. Toto žalobcovia nepreukázali, preto súd žalobu
voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol.

14. Súd zamietol žalobu z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené a nebolo preto potrebné zaoberať sa

ďalšími argumentmi, ktoré na podporu svojich tvrdení predniesli počas konania strany. To sa týka, pokiaľ
ide o stranu žalobcov, poukazu na historický vývoj vlastníctva k pozemkom bývalých urbarialistov, teda
na to, že žalovaný 1/ sa nemohol stať vlastníkom sporných pozemkov a ako nevlastník tieto pozemky
nemohol ďalej prevádzať platnými právnymi úkonmi. Rovnako, pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej
strany o nemožnosti obnoviť v prípade pozitívneho rozhodnutia pôvodný zápis v evidencii nehnuteľností

či neúplnosti ohľadne účastníkov sporu na žalujúcej strane.

15. V časti proti žalovaným 3/ a 4/ vzali žalobcovia žalobu späť.

16. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového

poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatížalobyrozhodnesúdv
rozhodnutí vo veci samej. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného

je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Žalovaní 3/ a 4/ so späťvzatím žaloby súhlasili, súd preto vzhľadom na prejav vôle žalobcov s
použitím vyššie citovaných ustanovení konanie v časti proti žalobcom v 3/ a 4/ rade zastavil.

18. Podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, súd im preto priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

20. Žalobcovia vzali späť žalobu proti žalovaným 3/ a 4/. Ako dôvod uviedli, že počas konania došlo k
odčleneniu časti parcely reg. "E" č. XXX/X, z ktorej bola vytvorená parcela reg. "C" č. XXX a táto bolanásledne predmetom ďalších prevodov. V tejto súvislosti preto prebieha ďalšie konanie na súde, sp. zn.
12C/215/2012. Žalobcovia mali za to, že vzhľadom na uvedené okolnosti nezavinili zastavenie konania,
pôvodne bola žaloba podaná dôvodne. Preto žiadali priznať plnú náhradu trov konania. Žalovaní 3/ a 4/

zhodne uviedli, že súhlasia so späťvzatím žaloby voči nim, žiadali ale priznať plnú náhradu trov konania,
pretože k vytvoreniu parcely reg. "C" č. XXX došlo ešte pred podaním žaloby v tomto konaní, teda pred
26. 11. 2006, vznikla v deň povolenia vkladu V 501/2006, 3. 4. 2006. Žalobcovia príslušnú vedomosť
v čase podania žaloby teda mali, späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania, preto majú povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania žalovaným 3/ a 4/ v rozsahu 100 %. Tvrdenia žalovaných 3/ a 4/ dokladajú

predložené listinné dôkazy, súd preto vyhodnotil stranu žalujúcu, ako stranu, ktorá procesne zavinila
zastavenie konania a náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal protistrane, žalovaným 3/ a 4/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.