Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200773
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne

V.. U. P., O.. XX.X.XXXX, V. P., Y. XXXX/X, zast. JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, AK Poprad,
Nám. sv. Egídia 44, proti žalovaným
1/ U.. Y. U.D., O.. XX.X.XXXX, V. P., Y. XXXX/X, zast.
JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, AK Poprad, 1. mája 220/19, 2/ R. X., O.. X.X.XXXX, V. P., L.
XXXX/XX, zast. JUDr Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, AK Poprad, 1. mája 216/7, 3/ U. O., O..
XX.X.XXXX, V. P., Š. XXXX/XX, zast. JUDr Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, AK Poprad, 1. mája
216/7

a 4/ E. M., O.. XX.X.XXXX, V. F. Z., K. X, o určenie predmetu dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o určenie, že do dedičstva po neb. R. E. zomr. XX.XX.XXXX patrí pohľadávka poručiteľky
voči žalovanej v 2. rade v rozsahu nad
400,-- eur a pohľadávka voči žalovanej v 1. rade v rozsahu nad 400,-- eur
z a s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 271,38 eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to k rukám právnej zástupkyne.

Žalobkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy právneho zastúpenia v sume
331,32 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to k rukám právnej zástupkyne.

Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 4. rade

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 27.1.2016 žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po neb. poručiteľke R.
E., zomr. XX.XX.XXXX, patria pohľadávky poručiteľky voči žalovanej 2. rade z titulu rodičovského vo
výške 480,-- eur, pohľadávka poručiteľky voči
žalovanej v 1. rade z titulu rodičovského výživného vo výške 480,-- eur a pohľadávka žalobkyne vo výške
615,50 eur voči poručiteľke, resp. ostatným povolaným dedičom z titulu úhrady faktúry za rekonštrukcie
a úpravu pomníka zosnulej. Na pojednávaní dňa 21.6.2016 žalobkyňa zobrala späť žalobu ohľadom

určenia pohľadávok voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu nad 400,-- eur, keď uviedla, že do dedičstva
by mali patriť iba pohľadávky z titulu výživného splatné do októbra 2013.2. Žalobkyňa uviedla, že dňa XX.XX.XXXX zomrela poručiteľka R. E., matka žalobkyne a žalovaných a
dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Podľa žalobkyne
do dedičstva patria aj pohľadávky poručiteľky voči žalovaným v 1. a 2. rade z titulu dlžného výživného

po 400,-- eur, pričom tvrdila, že sa všetky dohodli, že budú matke prispievať pravidelne mesačne po
40,-- eur. Túto povinnosť však splnila iba žalobkyňa a žalované v 3. a 4. rade, pričom žalované v 1. a
2. rade v roku 2013 dlžné výživné neuhradili. Poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že takáto
dohoda bola uzavretá a teda tieto pohľadávky patria do dedičstva. Okrem toho si uplatňuje náhradu
nákladov v sume

615,50 eur, ktoré už uhradila, a to z titulu pohľadávky voči poručiteľke, ktorá vznikla opravou pomníka.

3. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem, nakoľko rozhodnutie v tejto veci by ničím neovplyvnilo jej právne postavenie. Uplatnené nároky
žalobkyne nemajú žiadny právny základ, pretože za života poručiteľky jej nebola stanovená žiadna
vyživovacia povinnosť, ktorá by vyplývala z nejakej relevantnej dohody s ňou uzavretej, prípadne zo

súdneho rozhodnutia. Tvrdila, že ešte za života poručiteľky sa dohodli, že ak jej to nebude finančne
vychádzať, tak jej budú pomáhať podľa toho koľko budú môcť. K nákladom na pomník poručiteľky
poukázala na to, že tieto náklady vznikli až pol roka po smrti poručiteľky, teda ku dňu jej smrti neexistovali
a boli uhradené z peňazí poručiteľky, ktoré v deň jej smrti boli na jej bankovom účte.

4. Žalované v 2. a 3. rade taktiež žiadali žalobu zamietnuť, pretože neexistovala žiadna dohoda týkajúca
sa vyživovacej povinnosti vo vzťahu k neb. R. E. a plnenia, ktoré v minulosti uskutočnili boli dobrovoľné
a odovzdávané poručiteľke podľa možností a schopností žalovaných v 2. a 3. rade. Za neopodstatnené
považujú aj uplatnené náklady na rekonštrukciu pomníka, pretože žalobkyni osobne odovzdali každá
sumu 500,-- eur, pričom žalobkyňa tieto peniaze použila na iný účel, a to na úhradu karu, hoci podľa

žalovanej
v 3. rade ich matka mala pripravené finančné prostriedky na pohreb. Poukázali aj na to, že pri platbách
žalovanej v 4. rade nie je uvedená poznámka výživné, ale údržba domu, čo vyplýva z predloženého
výpisu z účtu.

5. Žalovaná v 4. rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že na rozdiel od ostatných
žalovaných súhlasí so žalobou. Jej splnomocnený zástupca sa osobne zúčastnil na viacerých
stretnutiach, na ktorých sa rozhodlo, že každý bude prispievať na výživu poručiteľky sumou 40,-- eur
mesačne. Uviedla, že ona prispela poručiteľke ešte vo väčšom rozsahu ako bola dohoda. Aj nárok na
úhradu nákladov za pomník považuje za dôvodný, pretože pôvodný pomník bol 30 ročný, takže ho bolo

treba opraviť.

6. Z výpovedí strán sporu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu faktúry č. XXXXXXXX,
osvedčenia o dedičstve, žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, dokladov o úhradách, výpisov z
účtov, uznesenia OS Poprad č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4.4.2016, súd zistil nasledovný skutkový

stav:

7.Žalobkyňaažalovanésúdcéramineb.R.E.zomr.dňaXX.XX.XXXX.Dedičskékonaniepoporučiteľke
je vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Dňa 13.11.2015 vydala notárka
osvedčenie o dedičstve. Na základe žiadosti žalobkyne súd pokračoval v dedičskom konaní. Uznesením

č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4.4.2016 súd prerušil dedičské konanie do právoplatného skončenia
prejednávanej veci.

8. Žalobkyňa tvrdí, že do dedičstva po poručiteľke okrem iného patria aj pohľadávky poručiteľky z titulu
dlžného výživného voči žalovanej v 1. rade v sume 400,-- eur a voči žalovanej v 2. rade taktiež v

sume 400,-- eur. Ide o pohľadávku z titulu výživného po 40,-- eur mesačne od januára 2013 do októbra
2013 vrátane. Podľa žalobkyne začiatkom roku 2012 došlo medzi nimi k dohode, že každá z dcér bude
prispievať na výživu poručiteľky sumou po 40,-- eur mesačne, resp. 480,-- eur ročne. V roku 2012 aj
všetky uhradili túto sumu, v roku 2013 ju však neuhradili žalované v 1. a 2. rade. K dohode malo dôjsť na
spoločnom stretnutí, čo potvrdzoval aj splnomocnený zástupca žalovanej v 4. rade, ale túto skutočnosť

popierali žalované v 1. až 3. rade.

9. Žalobkyňa tiež žiadala určiť, že do dedičstva patrí aj pohľadávka voči poručiteľke, resp. ostatným
dedičom v sume 615,50 eur z titulu opravy rekonštrukcie pomníka. Pri výsluchu žalobkyňa v 1. radeuviedla, že poručiteľka už mala hrobové miesto, pretože po úmrtí otca bol urobený dvojhrob, kde bol
starý pomník, ktorý bolo potrebné opraviť. V rámci opravy došlo k prebrúseniu platní pomníka, oprave
písmen a podobne. Žalobkyňa potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX, t. j. po úmrtí poručiteľky, z jej účtu vybrala

žalovaná v 4. rade sumu 2.925,-- eur, z ktorej potom žalobkyňa uhradila náklady na výmenu kotla v
rodinnom dome v sume 2.270,72 eur, sumu
615,-- eur použila na úhradu nákladov na rekonštrukcia pomníka a platní a zvyšok v sume
39,82 eur nahlásila do dedičského konania. Náklady na pohreb činili 1.948,-- eur, teda na každú z
dedičiek pripadla suma 390,-- eur a všetky aj túto sumu uhradili, dokonca žalované v 2. a 3. rade jej dali

po 500,-- eur, teda ešte im má vrátiť po 110,-- eur
a tieto čiastky im chce vrátiť, keď sa to všetko vysporiada.

10. Podľa § 66 Zákona o rodine (36/2005 Z. z. v znení noviel), deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú
povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

11. Podľa § 67, ods. 1, cit. zákona, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu,
akýzodpovedápomerujehoschopností,možnostíamajetkovýchpomerovkschopnostiam,možnostiam
a k majetkovým pomerom ostatných detí.

12. Podľa § 470, ods. 1, Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

13. Podľa § 470, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady
poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia, že do dedičstva po poručiteľke patria aj jej
pohľadávkyvočižalovanýmv1.a2.radeztituluvýživnéhoatiežpohľadávkažalobkynevočiporučiteľke,
resp. ostatným povolaným dedičom z titulu úhrady faktúry za rekonštrukciu a úpravu pomníka. Keďže ide
určovaciu žalobu, nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie žaloby je v zmysle § 80, písm.

c/, O.s.p., preukázanie naliehavého právneho záujmu. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny
záujem žalobcu je daný, ak rozhodnutie o určení má vplyv na právne postavenie žalobcu, alebo ak bez
takéhoto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Vzhľadom k tomu, že v prebiehajúcom
dedičskom konaní sa stal sporným okruh aktív a pasív patriacich do dedičstva a žalobkyňa je jednou
z dedičiek, podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože

rozhodnutie o určení, ktoré žalobkyňa navrhuje, môže ovplyvniť rozsah nadobúdaného dedičstva, teda
rozhodnutie o určení ovplyvňuje aj právne postavenie žalobkyne, naviac keď dedičské konanie bolo
prerušené do právoplatného skončenia tejto veci.

15. Žalobkyňa pôvodne žiadala určiť, že do dedičstva po poručiteľke patrí pohľadávka na výživnom voči

žalovanej v 1. rade v sume 480,-- eur, voči žalovanej v 2. rade taktiež v sume 480,-- eur. Na pojednávaní
dňa 21.6.2016 zobrala späť žalobu a žiadala určiť, že do dedičstva po poručiteľke patria vyššie uvedené
pohľadávky vo výške po 400,-- eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v zmysle § 96, ods. 1,
O.s.p., v časti o určenie, že do dedičstva patrí pohľadávka voči žalovanej v 1. rade v rozsahu nad 400,--
eur a pohľadávka voči žalovanej v 2. rade v rozsahu nad 400,-- eur, konanie zastavil.

16. V zmysle § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. V zmysle judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30CdO/2128/2003) právo na výživné je majetkovým a osobným právom, ktoré
zaniká smrťou oprávneného a smrťou povinného. Dávky výživného splatné ku dňu smrti môžu byť

predmetom dedičstva, pretože ako dlh, či pohľadávka prechádzajú na právneho zástupcu zomrelého.
Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, ak je reálne preukázaná existencia pohľadávky z titulu
výživného, môže byť táto pohľadávka predmetom dedičstva.

17. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva z ich príbuzenského vzťahu v

ich priamej línii. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená spontánne a v prípade, ak medzi oprávnenou
a povinnou osobou vzniknú pochybnosti, či sú splnené podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti,
môže sa oprávnená osoba domáhať plnenia vyživovacej povinnosti v súdnom konaní. Vyživovacia
povinnosť vzniká iba za predpokladu, že dieťa je schopné samo sa živiť a rodič, ktorý je oprávnenouosobou, takúto pomoc zo strany dieťaťa potrebuje. Miera vyživovacej povinnosti deti voči rodičom je
stanovená tak, že deti majú zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Primeranosť spočíva v tom, že
výživné má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho

vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby. V zmysle § 67 každé z detí plní vyživovaciu povinnosť voči
rodičom v takom rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. Výživné by teda malo byť stanovené
v takej výške, aby zabezpečovalo primeranú výživu oprávnenej osoby a v prípade, ak túto povinnosť má
viac osôb, nemusí byť výživné u každej z povinných osôb stanovené rovnakou sumou, ale je potrebné

zohľadniť vyššie uvedené kritériá u všetkých povinných osôb a u každej z týchto osôb určiť výšku
výživného tak, aby v súhrne bolo oprávnenej osobe poskytované výživné zabezpečujúce primeranú
výživu.

18. V prejednávanej veci bolo preukázané, že poručiteľka sa voči žiadnej z dcér nikdy nedomáhala
určenia výživného, teda ani u jednej z povinných osôb nebolo vydané súdne rozhodnutie upravujúce

vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa tvrdila, že mala byť uzavretá dohoda, a to začiatkom roku 2012 medzi
všetkými účastníkmi konania v tom zmysle, že každá bude prispievať na výživné poručiteľky sumou 40,--
eur mesačne. Zo žalovaných tvrdenia žalobkyne potvrdila iba žalovaná v 4. rade. Žalovaná v 1. rade
poprela, že by sa zúčastnila nejakého stretnutia, na ktorom by došlo k dohode o výživnom poručiteľky.
Raz si doma našla odkaz, že na uvedené číslo účtu má prispievať po 40,-- eur mesačne, pričom tieto

platby vnímala tak, že budú použité v prípade havarijného stavu v dome, napr. ak by sa pokazil kotol.
Žalovaná v 2. rade zase uviedla, že sa síce zúčastnila viacerých stretnutí, ale k žiadnej dohode nedošlo,
pretože žalobkyňa si stále presadzovala svoje názory. V roku 2012 preukázateľne uhradila sumu 480,--
euratvrdila,ževroku2013dalaosobneporučiteľkevrôznychčiastkachsumuasi250,--eur.Ajžalovaná
v 3. rade poprela, že by sa zúčastnila nejakého stretnutia, iba niektorá zo sestier jej povedala, že sa

majú skladať po 40,-- eur mesačne, ale nevedela, či to bolo na výživné, na dom alebo na iný účel.
Rozhodne poprela, že by sa o tom rozprávala s poručiteľkou. Keďže ohľadom vyživovacej povinnosti
voči poručiteľke nebolo vydané súdne rozhodnutie, pre existenciu pohľadávky z titulu dlžného výživného
je nevyhnutné preukázať, že existovala prípadne nejaká dohoda, na základe ktorej by sa mala plniť
vyživovacia povinnosť. Takáto dohoda by však musela byť uzavretá medzi poručiteľkou ako oprávnenou

osobou a jednotlivými povinnými osobami. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že existencia dohody preukázaná nebola. Podľa názoru súdu pokiaľ aj dochádzalo k plneniu vo výške
40,-- eur mesačne, toto plnenie skôr súvisí so skutočnosťou, že žalobkyňa, žalované ako aj poručiteľka
boli podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu, v ktorom poručiteľka bývala a s touto právnou
skutočnosťou súvisí potom aj povinnosť jednotlivých spoluvlastníkov podieľať sa na údržbe spoločnej

veci. Aj žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že „bolo potrebné, aby sme prispievali na údržbu“. Taktiež
žalovaná v 4. rade, ktorá tvrdila, že došlo k dohode o výživnom, platby, ktoré poukazovala na účet
poručiteľky, označovala poznámkou údržba, resp. údržba domu, čo vyvracia tvrdenia, že by malo ísť o
výživné. Nakoniec z dokazovania aj vyplynulo, že časť finančných prostriedkov, ktoré mala poručiteľka
na účte, vybrala po jej smrti žalovaná v 4. rade a žalobkyňa ich čiastočne použila na úhradu nákladov

v súvislosti
s výmenou kotla a ďalšiu časť na úhradu nákladov na opravu pomníka. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia pohľadávky poručiteľky z titulu výživného, ktorá by
existovala ku dňu jej smrti, preto v tejto časti žalobu zamietol.

19 .Žalobkyňa sa domáhala aj určenia, že do dedičstva po poručiteľke patrí pohľadávky voči poručiteľke,
resp. ostatným povolaným dedičom v sume 615,50 eur, ktorá predstavuje náklady na opravu pomníka. V
zmysle § 470, ods. 1, Obč. zákonníka, dedičia zodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Zodpovednosť dedičov sa týka
iba dlhov, ktoré vznikli do okamihu smrti poručiteľa. Keďže k úmrtiu poručiteľky došlo dňom XX.XX.XXXX

a náklady na opravu pomníka boli vyplatené dňa 2.5.2014, v žiadnom prípade sa nemôže jednať o dlh
poručiteľky,ktorýbymalbyťzahrnutýdodedičskéhokonania.Čosatýkanákladovnapohrebporučiteľky,
tak tieto podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré nespochybnila ani jedna zo žalovaných, predstavovali sumu
1.948,-- eur a každá zo žalovaných uhradila na ňu pripadajúci podiel v sume 390,-- eur, dokonca
žalované v 2. a 3. rade dali žalobkyni na tento účel vyššiu sumu, a to po 500,-- eur, pričom prevyšujúcu

časť im doposiaľ žalobkyňa nevrátila. Podľa názoru súdu táto suma predstavuje primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľky, ktorá sa zohľadňuje v dedičskom konaní. Pokiaľ následne boli robené
úpravy a rekonštrukcie už existujúceho hrobového miesta, tak náklady s tým spojené už nemožno
považovať za primerané náklady v súvislosti s pohrebom poručiteľa, ktoré by mali byť prejednávanév rámci dedičského konania. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že nejde o hrobové miesto
len poručiteľky, ale aj jej manžela, čo taktiež podľa názoru súdu vylučuje možnosť prejednania tejto
pohľadávky v rámci dedičského konania. Naviac v konaní bolo preukázané, že suma 615,50 eur bola

uhradená z prostriedkov, ktoré mala na účte v čase smrti poručiteľka, teda tieto finančné prostriedky
boli v jej vlastníctve, a preto keď žalobkyňa použila na úhradu týchto nákladov finančné prostriedky
poručiteľky, nemohla vzniknúť žalobkyni pohľadávka voči ostatným dedičom. Vzhľadom na uvedené súd
dospel k záveru, že nebola preukázaná ani existencia uvedenej pohľadávky žalobkyne, preto aj v tejto
časti žalobu zamietol.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania
žalovaným v 1. až 3. rade, ktoré boli v konaní v celom rozsahu úspešné. V konaní bola úspešná aj
žalovaná v 4. rade, ktorá náhradu trov konania nepožadovala, preto aj s poukazom na ust. § 151, ods. 1,
O.s.p., veta prvá, súd náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 4. rade nepriznal.

21. Žalovaná v 1. rade si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume
279,96 eur. Pri výpočte odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzala z hodnoty sporu vo výške 1.095,50
eur (pohľadávka na výživnom 400,-- eur a pohľadávka v sume 615,50 eur). V zmysle § 10, ods. 1, Vyhl.
č. 655/2004 Z. z., pri vyššie uvedenej hodnote sporu odmena za 1 úkon právnej služby je 61,41 eur.
V tejto výške súd priznal odmenu za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobe),

a keďže pojednávanie dňa 21.6.2016 presiahlo dve hodiny, za tento úkon súd priznal s poukazom na
§ 13a, ods. 1, písm. d/, cit. vyhlášky, odmenu v dvojnásobnej výške, t. j. v sume 122,80 eur. Súd teda
priznal odmenu v celkovej výške 245,64 eur. K týmto úkonom súd priznal aj režijný paušál 3 x 8,58 eur.
Právna zástupkyňa si uplatnila režijný paušál štyrikrát, ale podľa názoru súdu, aj keď pojednávanie dňa
21.6.2016 trvalo viac ako dve hodiny, ide o jeden úkon, za ktorý je možné priznať režijný paušál iba

jedenkrát. Na základe uvedeného súd priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 271,38 eur.

22. Žalované v 2. a 3. rade boli zastúpené spoločnou právnou zástupkyňou, pričom k prevzatiu
zastúpenia žalovanej v 2. rade došlo dňa 18.2.2013 a žalovanej v 3. rade dňa 18.5.2016. Právna

zástupkyňa žalovaných v 2. a 3. rade si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 438,90 eur, pričom vychádzala z výšky odmeny za 1 úkon právnej služby v sume 66,-- eur.
Predmetom konania boli pohľadávky v celkovej výške 1.575,50 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby
v sume 1.415,50 eur. Keďže výška odmeny za 1 úkon právnej služby uplatnená právnou zástupkyňou
neprevyšuje výšku odmeny vypočítanej podľa § 10, ods. 1, cit. vyhlášky a o trovách konania rozhoduje

súd na návrh, súd pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky odmeny uplatnenej
právnou zástupkyňou. V tejto výške súd priznal odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia z 18.2.2016 a vyjadrenie k žalobe), a keďže pojednávanie dňa 21.6.2016 presiahlo dve
hodiny, za tento úkon súd priznal s poukazom na § 13a, ods. 1, písm. d/, cit. vyhlášky, odmenu v
dvojnásobnej výške, t. j. v sume 132,-- eur. Súd nepriznal odmenu za ďalší úkon právnej služby, a to

doloženie vyjadrenia z 26.4.2016, keďže nejde o podanie vo veci samej, za ktoré prináleží odmena v
zmysle § 13a, ods. 1, písm. c/, vyhlášky, ale o prípis týkajúci sa predloženia potrebného počtu kópií
vyjadrenia k žalobe, ktoré neboli priložené priamo s vyjadrením. Za ďalší úkon (prevzatie a príprava
zastúpenia žalovanej v 3. rade) súd s poukazom na ust. § 13, ods. 2, cit. vyhlášky, priznal odmenu v 1/2-
ici, t. j. v sume 33,-- eur, pretože išlo už o úkon pri zastupovaní viacerých osôb, pri ktorom sa základná

sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %. Súd teda priznal odmenu v celkovej výške 297,-- eur a k uvedeným
úkonom priznal aj režijný paušál v sume 4 x 8,58 eur, t. j. spolu v sume 34,32 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v
akomrozsahusanapáda,zakých dôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne,zakých dôvodovsa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).