Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212345
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114212345.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou F.. T. O. v spore žalobcu: B. X. X. G. SA, so sídlom B. O. 1, XXX XX X., G.,

konajúca na území Q. republiky prostredníctvom B. X. X. G. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
A. 2, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený P.. O. Q., usadený euroadvokát, O. 7, Martin, proti
žalovanému: T. G., nar. XX.X.XXXX, X. B. 7, A., o zaplatenie sumy XXXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu XXXX,XX eur, spolu s X,X% úrokom z omeškania ročne od
X.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

I. súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X.Právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal, ,aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy XXXX,XX eur spolu so zmluvným úrokom, s úrokom z omeškania, ako aj k náhrad trov
konania.

X.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, o termíne pojednávania boli riadne upovedomené,
preto súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

X.Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX súd rozhodol, že pokračuje v konaní s so
žalobcom B. X. X. G. SA z dôvodu, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu právneho predchodcu žalobcu
s uvedenou spoločnosťou - terajším žalobcom. R. nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.

X.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania.

X.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to: so žalobou, s oznámením
o mimoriadnej splatnosti, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, s prihláškou k poisteniu, s rozpisom
operácií, s vyhlásením o mimoriadnej splatnosti, s výpisom z OR žalobcu, so zisťovaním pobytu
žalovanej, s vyjadrením predchodcu PZ žalobcu, s potvrdením o výške poskytnutej sumy, s potvrdením
o výške splatenej sumy, s výpismi z účtu, s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, so
sadzobníkom poplatkov, s odpoveďou lustrácie, so správami o zisťovaní pobytu žalovanej, s oznámením

o cezhraničnom zlúčení a s plnomocenstvom, s uznesením, s vyjadrením PZ žalobcu, s výškou
priemernej J., so skutočnou výškou J. č.l.XX a z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový a právny stav:X.Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa X.X.XXXX I. o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma XXXX eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v XX mesačných
splátkach po XX,XX eur, splatných XX.deň v mesiaci, počnúc prvou splátkou XX.deň v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý a dátum poslednej splátky mal byť klientke
oznámený písomne po poskytnutí úveru. I. sa zaviazal splácať aj poistenie mesačne vo výške X,XX
%, úrok bol dojednaný vo výške XX,XX% ročne, J. vo výške XX,XX%, priemerná J. vo výške XX,XX%,
celková čiastka k zaplateniu bola vo výške XXXX,XX eur. A. žalovaná nesplácala úver riadne a včas,
právny predchodca žalobcu jej zaslal H. o mimoriadnej splatnosti, pričom úver sa stal splatným ku dňu

X.XX.XXXX. I. z poskytnutej sumy uhradila sumu XXXX,XX eur, preto sa právny predchodca žalobcu
obrátil so žalobou na súd a žalovaný splatil sumu XXXX,XX eur spolu so zmluvným úrokom vo výške
XX,XX% ročne zo sumy XXXX,XX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
X,XX% ročne zo sumy XXXX,XX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

X.Podľa § 9 ods. X I..č. XXX/XXXX Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu. A. zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
X.Podľa § 9 ods. X I..č. XXX/XXXX Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa H. zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § X1 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do XX kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
X.Podľa § X1 ods. 1 I..č. XXX/XXXX Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. X a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. X písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. XX.Podľa

§ 52 ods. X OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. XX.Podľa § 52 ods.
2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 12.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. 13.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. 14.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16.Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti. 17.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. 18.Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 19.Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý

svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 20.Podľa § 517 ods. 2
OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21.Podľa § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veciúspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. 23.Podľa čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a

bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 24.Pre súkromné právo je
charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Klasické poňatie
rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom,
že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu právne výhody, ako i v tom, že v právnej sfére nie je žiadna
zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto formálna rovnosť je náprotivkom

občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a spolu s ňou vznikla k prekonaniu
stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť
vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a spoločenskej pozície
právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám a podobne. Osoby
pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené
možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká

ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých
okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový
trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných
spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto
slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu

v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v
konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe
k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci
dodávateľsko-spotrebiteľskýchvzťahovjeslabšouzmluvnoustranoujednoznačnespotrebiteľ. 25.Z
vykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou

bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorá sa spravuje vyššie citovanými ustanoveniami. Na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalovanej poskytnutá suma 5000 eur ktorú sa zaviazala vrátiť v 96
mesačných splátkach po 96,31 eur, splatných 15.deň v mesiaci, konečná splatnosť nebola dojednaná
v zmysle zákona, rovnako výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov dojednané
neboli a RPMN, ktorá bola dojednaná vo výške 16,87%, bola v skutočnosti pri splátke bez poistenia

(96,31 eur mesačne) dojednaná vo výške 18,66% a pri splátke s poistením (96,31 eur + 4,99 eur)
bola dojednaná vo výške 20,42%, teda v zmluve bola dojednaná nižšia, než v skutočnosti bola, teda
v neprospech spotrebiteľ, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkova. Keďže
žalovaná nesplácala úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu jej zaslal Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti ku dňu 2.10.2013. Žalovaná splatila sumu 1265,98, pričom súd považoval žalobu

za dôvodne podanú v časti sumy 3734,02 eur, ktorá predstavuje rozdiel toho, čo právny predchodca
žalobcu žalovanej požičal (5000 eur) a toho, čo žalovaná splatila ( 1265,98 eur), nakoľko sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva nespĺňala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a
k) Zák.č. 129/2010 Z.z.. Vo zvyšku istiny súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. 26.Súd
nepovažoval za dôvodne podanú žalobu v časti dojednaných úrokov vo výške 15,69% po zosplatnení

dlžnej sumy, nakoľko právny predchodca žalobcu v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany
žalovanejpristúpilkzosplatneniudlhu,čímžalovanástratilavýhoduplniťdlhvsplátkachacelýdlhsastal
splatným ku dňu 2.10.2013. Uvedené má za následok, že žalobca má nárok na zmluvný úrok z úveru,
teda zo sumy vyčerpaných prostriedkov len do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už
len sankcie spojené omeškaním dlžníka, t.j. úroky z omeškania. Zmluvné dojednania, ktoré sa od takejto

úpravy odchyľujú v neprospech spotrebiteľa predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v zmysle ktorého cit.: „Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumupožičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré

by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu

plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Navyše podporila by sa nielen hrubá nadvládu veriteľa, ale zároveň by sa

podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú
nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu
jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky

ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Súd poukazuje aj na rozsudok NS SR č.k. 4Obo/143/1998 zo dňa 25.10.2013 v zmysle ktorého podľa
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov

z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ
veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. 27.Z tohto
dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti zmluvných úrokov po zosplatnení a priznal žalobcovi len úroky
z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení

úveru, teda odo dňa 3.10.2013, ktorým dňom sa žalovaná dostala s plnením do omeškania a nie od
2.10.2013, ako žalobca žaloval. 28.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP
a keďže sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia sumy 5082,64 eur, ako aj zmluvného úroku vo výške
15,69% zo sumy 4629,07 eur za obdobie od 2.10.2013, ktorý ku dňu rozhodnutia súdu (k 6.11.2017)
predstavujesumu2978,82eur,akoajúrokuzomeškaniavovýške8,5%zosumy5082,64eurzaobdobie

od 2.10.2013 a súd mu priznal úroky z omeškania od 3.10.2013, teda úrok z omeškania za jeden deň
predstavuje sumu 2,36 eur, žalobca sa takto domáhal sumy 8063,82 eur ( 5082,64 + 2978,82 + 2,36) =
100%, pričom v konaní bol úspešný v rozsahu 46,30%, od ktorého úspechu je potrebné odpočítať jeho
neúspech v rozsahu 53,70% a potom je celkový úspech na strane žalovanej. I. v konaní trovy nevznikli,
preto súd za použitia čl.17 CSP rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.