Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109220832
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109220832.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu H. F., nar. X.X.XXXX, bytom O., A. X, proti žalovanému G.. P.
M. - konateľovi spoločnosti VENTO s.r.o., Košice, Fejova 7, IČO: 36 212 083, zast. Advokátom JUDr.
Ladislavom Barnom, Advokátska kancelária Košice, Čajakova 5, IČO: 42 104 009, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 36C/388/2009-81 z 10.3.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 42.044 € a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2.449,24€ na účet advokáta žalovaného JUDr.
Ladislava Barnu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou VENTO

s.r.o. ako prenajímateľom bola 23.5.2006 uzavretá nájomná zmluva o prenájme nebytových priestorov
o výmere 107 m2 nachádzajúcich sa v objekte vo vlastníctve prenajímateľa, nachádzajúceho sa v
Košiciach, ul. Fejova 7, súp. č. 1526, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX 554, kat.úz. X., Obec O. G..
Súčasťou nájomnej zmluvy bola dohoda dohoda účastníkov zmluvného vzťahu, že na zabezpečenie
úhrady nájomného a úhrady služieb má prenajímateľ záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú v
prenajatej veci a patria nájomcovi. Zároveň bola medzi nimi uzavretá dohoda, že nájom sa môže ukončiť

dohodou, ako aj výpoveďou s výpovednou lehotou 3 mesiace s výnimkou ustanovených v článku II. bodu
3, článku III. bodu 4, článku I. bodu 6 nájomnej zmluvy, kde bola výpovedná lehota dohodnutá na 30
dní odo dňa splatnosti faktúr za nájomné, prípadne za služby spojené s nájmom. Ďalej vychádzal zo
zistenia,žespoločnosťVENTOs.r.o.vypovedalažalobcovi,akonájomcovi,nájomnúzmluvuvýpoveďou,
ktorá bola žalobcovi doručená 5.6.2005. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, Úrad justičnej a
kriminálnej polície, odbor justičnej polície č. ORP-1856/3-OJP-KE-2007 zistil, že uznesením z 24.8.2007

bolo začaté trestné stíhanie pre zločin krádeže na tom skutkovom základe, že presne v nezistenom čase
od 15.00 hod. dňa 1.8.2007 do 9.30 hod. dňa 22.8.2007 z objektu na ul. Fejovej č. 7 v Košiciach neznámy
páchateľ bez použitia násilia odcudzil 2.456 ks akvarijných rýb, a to rôznych druhov v celkovej hodnote
1.350.000,-Sk a presne nezistené množstvo akvarijných rastlín rôznych druhov v celkovej hodnote
asi 50.000,-Sk, čím majiteľovi (žalobcovi) spôsobil celkovú škodu vo výške 1.400.000,-Sk. Uznesením
z 20.9.2007 trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, lebo skutok nie je trestným činom a takisto

nebol dôvod ani na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal sťažnosť, ktorá však bola
zamietnutá rozhodnutím Okresnej prokuratúry Košice II uznesením z 5.11.2007, sp.zn. 1Pv/978/07-6.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 100 ods. 1,2 OZ, § 101, § 106 ods. 1,2 OZ s
prihliadnutím na ust. § 122 ods. 1,2 OZ, dospel k záveru, že objektívna premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody žalobcovi začala plynúť 7.8.2007, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného

vyšetrovacieho spisu a uznesenia vydaného Okresnou prokuratúrou Košice II z 5.11.2007, sp.zn. 1
Pv/978/2007, kde bolo konštatované, že ku skutočnému premiestneniu rýb v akvárii došlo 7.8.2007. Malza to, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že o vzniknutej škode a o tom kto za ňu zodpovedá
sa žalobca dozvedel 22.8.2007, kedy v uvedený deň o 9.30 hod. zistil, že v nebytových priestoroch,
ktoré mal prenajaté od spoločnosti VENTO s.r.o. sa nenachádzajú v akváriách ryby, ako aj akvarijné

rastliny, teda v uvedený deň preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, t.j. nadobudol
vedomosť o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne
vyjadriť v peniazoch. Mal za to, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel 22.8.2007, kedy zistil
skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu a o škode sa takisto dozvedel
v uvedený deň. V rámci 3-ročnej objektívnej lehoty začala žalobcovi teda plynúť 2-ročná subjektívna

lehota dňom 22.8.2007 a uplynula dňom 22.8.2009. Prihliadajúc na to, že žalobca podal žalobu dňa
24.8.2009 ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Košice I, mal za to, že žalobca tak
urobil až po uplynutí premlčacej lehoty. Keďže žalovaný sa dovolal premlčania, nebolo možné žalobcovi
nárok priznať, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade, pokiaľ by nárok žalobcu

nebol premlčaný, žalobca žiadnym relevantným dôkazom alebo hodnoverným spôsobom nepreukázal
splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, ako si to
vyžaduje ust. § 420 ods. 1 OZ. Bol toho názoru, že nepreukázal už prvý predpoklad zodpovednosti
žalovaného za škodu, a to, že z jeho strany (žalovaného) došlo k porušeniu právnej povinnosti, že
žalovaný mal konať v rozpore s objektívnym právom. Keďže v danom prípade nebol preukázaný

prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, bol toho názoru, že existencia ostatných
predpokladov je bez právneho významu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 151 ods. 1,2,5 O.s.p.
a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania tak, ako si ich uplatnil, pretože ním vyčíslené

trovy konania sú nižšie než výška trov konania zistených súdom prvého stupňa. O povinnosti žalobcu
zaplatiť trovy konania advokátovi žalovaného rozhodol v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobe v

celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom
na ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené z dôvodov podľa § 205a ods. 1 písm.
b/ až c/ O.s.p.. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom na pojednávaní dňa 10.3.2011, kedy súd

prvého stupňa konal bez jeho prítomnosti, napriek tomu, že svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil.
Bol toho názoru, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že svoju neúčasť vhodným spôsobom riadne a
včasneospravedlnil,aninenavrholpojednávaniezdôležitéhodôvoduodročiť,nezodpovedáskutočnosti,
pretože žiadosťou z 8.3.2011 požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, o odročenie
pojednávania, ako aj o to, aby sa pojednávanie nekonalo v jeho neprítomnosti. Táto jeho žiadosť bola

podaná na súde prvého stupňa 8.3.2011. Táto žiadosť v spise založená nie je, preto pripojil k odvolaniu
fotokópiu žiadosti o odročenie pojednávania s podacou pečiatkou Okresného súdu Košice I. Namietal
zároveň nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový
stav. Zdôraznil, že 22.8.2007 zistil, že došlo k premiestneniu rýb a rastlín v prenajatých priestoroch,
v danom okamihu ešte nevedel kto tieto ryby a rastliny odcudzil, nepoznal ani účel, ani právny, resp.

faktický dôvod premiestnenia rýb a nemal vedomosť, či mu vôbec vznikla škoda a už vôbec nemohol
mať vedomosť o rozsahu spôsobenej škody. Svedčí o tom aj obsah trestného oznámenia pod sp.zn.
ČVS:ORP-1856/3-OJP-KE-2007, ktoré je smerované voči neznámemu páchateľovi. Bol toho názoru,
že o tom, kto zodpovedá za škodu sa dozvedel až z obsahu zápisnice o výsluchu Ing. Milana Hrica
z 13.9.2007, ktorú získal k nahliadnutiu až odstupom času. S poukazom na spresnenie identifikácie

žalovaného v článku 1 tohto odvolania súčasne uvádzal, že uplynutie premlčacej doby neprichádza
vôbec do úvahy z dôvodu, že medzi žalobcom a spoločnosťou VENTO s.r.o. jestvuje obchodnoprávny
vzťah, kde sa obligatórne uplatňujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní.

Namietal záver súdu prvého stupňa podľa ktorého, aj v prípade, pokiaľ by nárok nebol premlčaný

žiadnym relevantným dôkazom alebo hodnoverným spôsobom nepreukázal splnenie základných
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu poukazujúc na to, že bol
pripravený nielen argumentačne preukázať splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu zo
stranyžalovaného,alenevysvetliteľnýmpostupomsúduprvéhostupňa,ktorýjeužvodvolanínamietaný,mutoboloznemožnené.Obranužalovaného,ktorýsvojeoprávnenienavypratanienebytovéhopriestoru
odvodil od záložného, resp. zádržného práva považoval za neopodstatnenú, pretože z ust. § 672 ods.
1,2 OZ absolútne nevyplýva oprávnenie žalovaného svojvoľne vypratať prenajatý nebytový priestor a

naložiťstamsanachádzajúcimihnuteľnýmivecamipodľasvojhouváženia.Boltohonázoru,žežalovaný
sa tak zjavne rozhodol postupovať svojpomocne, ale podmienky realizácie svojpomoci uvedené v §
6 OZ naplnené neboli. Tým, že žalovaný vypratal nehnuteľnosť sám, bez jeho súhlasu a asistencie,
hnuteľné veci mu nevrátil, naložil s nimi nepreukázaným spôsobom a bez jeho súhlasu, konal v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto zodpovedá za škodu takto spôsobenú.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholpotvrdiťrozhodnutiesúduprvéhostupňa.Považoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a riadne odôvodnené. Mal za to, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne rozhodol
o odmietnutí žaloby a povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Upriamil
pozornosť na tú skutočnosť, že v priebehu celého súdneho konania mal žalobca od začiatku možnosť

preukázať relevantným spôsobom svoj nárok a predkladať súdu dôkazy, avšak žalobca v tomto spore
neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a preto
existencia ostatných predpokladov je bez právneho významu. Takisto považoval rozhodnutie súdu
prvého stupňa o zamietnutí žaloby vrátane jeho odôvodnenia z dôvodu vznesenia námietky premlčania
za vecne správne, nakoľko daný prípad je potrebné posudzovať podľa občianskoprávnych predpisov,

nie podľa obchodnoprávnych predpisov ako to vo svojom odvolaní uvádza žalobca.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ako to vyplýva z obsahu odvolania žalobcu, tento svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom
podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
(odňatie možnosti konať pred súdom), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Žalobca k odvolaniu pripojil fotokópiu dokladu, z ktorého vyplýva, že dňa 8.3.2011 doručil Okresnému
súdu Košice I žiadosť o odročenie pojednávania stanoveného na deň 10.3.2011 z dôvodu neodkladnej
cesty do zahraničia, žiadal, aby sa pojednávanie nekonalo v jeho neprítomnosti a žiadal o vytýčenie

nového termínu pojednávania s tým, že pre krátkosť času sa mu nepodarilo nájsť za seba zástupcu na
tomto pojednávaní.

Z obsahu spisu nevyplýva, že originál tohto konania sa v spise nachádza.

Vzhľadom na to, že z fotokópie podania vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania podľa pečiatky
nachádzajúcej sa na písomnom podaní bola doručená súdu prvého stupňa 8.3.2011 o 13.33 hod.,
odvolací súd nemal dôvod pochybovať o tom, že žalobca požiadal o odročenie pojednávania riadne a
včas.

Vzhľadom na to, že napriek preukázanej skutočnosti, že žalobca požiadal o odročenie pojednávania
riadne a včas, toto pojednávanie nebolo odročené, na tomto pojednávaní súd prvého stupňa vo veci
rozhodol,odvolacísúdmalzato,žetýmtopostupomsúduprvéhostupňaúčastníkovikonania(žalobcovi)
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavoveciopätovnekonaťarozhodnúť.Odvolacísúd
dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky

premlčania, je potrebné prihliadať na ust. § 122 ods. 1,2,3 OZ. Zároveň bude potrebné vyporiadať sa
aj s odvolacími námietkami žalobcu.V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.